66. schôdza

Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Taraba.

Slovensko má jedno z najdrahších cien potravín a otázka je, prečo tomu tak je. Tak je tomu tak predovšetkým z troch takých dôvodov.
Slovensko má najnižšiu potravinovú sebestačnosť a za to môžu všetky vlády, ktoré doteraz tu boli. Pretože je obrovskou hanbou, že Slovensko je najhoršia krajina, ktorá si nevie dnes už ani dochovať a dopestovať to, čo sami potrebujeme. To znamená, že toto nie je odtrhnuté od reality. Takže to je prvý problém. Všade platí základná logika, keď je veľa potravín, tak, samozrejme, že marže idú dole. Keď je viac potravín ako kupujúcich, tak ceny logicky klesajú. Keď je tomu naopak, keď sa potraviny musia dovážať, keď sa málo produkujú, tak, samozrejme, že ceny idú hore. Takže za vysoké ceny potravín, áno, môžu aj predošlé vlády, pretože toto sa tu akumulovalo desiatky rokov. Je úplne pravdivé, že dnes poľnohospodári, vinári, kade kto, dnes sú väčší odborníci a musia byť väčší odborníci na oplocovanie svojich, svojich pozemkov, aby tam vôbec niečo vedeli dopestovať. Musia chodiť po špičkách či môžu odstreliť nejakých 200 danielov, ktorí im tam každý večer chodia zožierať. Ja som bol dva dni dozadu s vinármi, ktorí nechávajú desiatky hektárov úhorom len preto, lebo tu nejaký budajove mimovládky ich buzerujú. Chodia ich tam sledovať, že či náhodou si, sa nesprávajú dostatočne s rešpektom k tým rôznym zverám, ktoré v živote tam neboli, a musia sa pozerať na to, ako im ničia úrodu. A toto sa deje v čase, kedy na Slovensku nemáme potraviny. A chodia a dostávajú pokuty. Chodia si vybavovať nejaké povolenky, aby mohli zastreliť tam nejakého daniela, ktorý tam nemá čo robiť a žere im úrodu a robí to každý večer a robia to v stovkách. A my sa tu potom bavíme, že ako zadovážiť potraviny. Takže znižovanie DPH, znižovanie DPH je najlepšia sociálna politika a je jediná, ktorá, ktorá v tejto, v tejto chváli dáva zmysel popri tých hlúpostiach.

Pán poslanec Suja s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vidíme tu, vážení kolegovia, súboj vo vládnej koalícii alebo medzi vládnymi poslancami, ministrami väčšinou dvoch strán. Keď tu nastáva, že rozdeľuj a panuj a dopláca na to celé Slovensko. Ale v súčasnej situácii nie je na mieste sa takto správať, vážení kolegovia, keď veľké skupiny obyvateľstva na Slovensku trpia. Vyjadrenie ministra napríklad, že potravín je v zahraničí dosť, tak ich dovezieme ale drahšie. Na čo potom bolo programové vyhlásenie vlády, keď ste povedali, že sa zvýši potravinová sebestačnosť. A z 900 kamiónov sme stúpli na 1 200 denne. To je tá zvýšenie potravinovej sebestačnosti? Asi nie.
Ja sa pýtam, keď som sa pýtal a interpeloval som ministra Naďa, že načo sme za milióny kúpili na priamo nábojov, že pre koho. On mi na priamo odpovedal: "Pre Ukrajinu." Ja som za nejakú pomoc, ale najprv pomôžme našim a potom nejako iným spôsobom ako zbraňami Ukrajine. Ale nie, u nás dôchodkyňa ma zastaví a povie, že prežíva z dvoch euro, nie na deň, ale na mesiac! Že musí roznášať letáky, v kroksách vyčaptaných, chúďa staré. A že má hrdosť, aby si išla pýtať od detí, tá konkrétne ani deti nemala, takže si nemala od koho a že ona žobrať nebude, keď celý život pracovala. Tak radšej si zarobí, kým bude vládať chodiť. Ale keď si zaplatí všetko, ostanú jej len dve eurá! Toto je tá situácia dneska!
Takže, vážení kolegovia, táto pomoc a tento zákon by mal dopad okamžitý a na všetkých! Na všetkých! Dvadsaťpäť percent by tie potraviny klesli. Viete si predstaviť, čo by to bolo pre dôchodkyňu, ktorej ostávajú dve eurá na celý mesiac? Vy nie, ja viem. Je to ťažké, že, pán poslanec Kazda? Tá ani nevie, čo sú citrusy, keď jej ostávajú dve eurá na celý mesiac, citrusy ani nekúpi.

S faktickou pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zastropovanie marží obchodných reťazcov a zníženie dane z pridanej hodnoty na určité obdobie je tým najlepším krokom, ktorým by sa mohla uberať táto snemovňa, a je to naozaj ten základný predpoklad toho, že aj poslanci, ktorí zarábajú nadpriemerne oproti obyčajnému človeku, ktorý žije na území Slovenskej republiky, prejavia nejakú solidaritu, nejakú hrdosť, nejakú elementárnu ľudskú slušnosť, pretože mnohí z vás si naozaj neviete predstaviť, čo to je žiť z 500 alebo zo 600 euro na mesiac a mať pri tom náklady, ktoré sú teraz enormné, vysoké, doslova likvidačné.
Ak na území Slovenskej republiky občan, ktorý si ide do potravín kúpiť kocku masla, z ničoho nič sa dozvie, že v mnohých štátoch Európskej únie, ktoré sú ďaleko úrovňou a životným nejakým aj platom naviac, ako je to na území Slovenskej republiky, tak musí žasnúť nad tým, že tieto potraviny si ľudia v Nemecku, Francúzsku, Španielsku dokážu kúpiť oveľa lacnejšie.
Ak kolega Kazda nevedel, že čo sú základné potraviny, tak tieto štatistické údaje rozprávali o tom, že základnou potravinou, ktoré boli merateľné v týchto krajinách, bavili sme sa o vajciach, mlieku, masle, múke, chlebe, tak tieto veci sú v týchto krajinách, kde sú priemerné platy dvoj až trojnásobné oproti Slovenskej republike, oveľa lacnejšie, oveľa kvalitnejšie a najmä oveľa dostupnejšie, pretože slovenský dôchodca už v dnešnej dobe nepozerá na maslo, ten je rád, že si vôbec v potravinách kúpi margarín, aj keď vôbec na ten už za chvíľočku nebude mať.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, na Slovensku máme jednu z najvyšších cien potravín a je to čistá katastrofa, ale nie je to katastrofa len tejto vlády, ale od roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, máme ôsme volebné obdobie. A keď vznikala Slovenská republika, tak sme tu mali aj ministrov, ktorým, ktorých prvým krokom bolo zrušenie družstiev. My sme družstvá mali jedno z najlepších na svete. To poľnohospodárstvo, ktoré sme mali vybudované od 50.-60. rokov, bolo jedno z najlepších na svete. A jedno šťastie máme to, že Slovenská republika je vidieckou krajinou, to znamená, že väčšina obyvateľstva sa nenachádza v mestách, ale na dedinách, čiže si vedia vypestovať aspoň sčasti tú zeleninu alebo ovocia a vedia sa z toho najesť, pretože fakt je situácia zlá.
A tak ako som aj hovoril v predchádzajúcej faktickej poznámke, tie ceny sú absolútne neúmerné a áno, je to pravda, veď keď idú vonku niekde do Poľska alebo do Maďarska, alebo do iných štátov Slováci a vidia, že aké sú tam ceny základných potravín, tak sa musia chytať za hlavu a regulérne sa aj mňa pýtajú, ako je to možné, povedzte mi, že v Poľsku je, ako som spomínal, 250-gramové maslo v prepočte zo zlotých na eurá, dve eurá a na Slovensku je 4,29, no tak, samozrejme, že logicky sa pýtajú, ako je to možné.
Preto hovorím, že je veľmi dôležité, aby vláda Slovenskej republiky, a to hovorím vyslovene ako koaličný poslanec, dávala veľkú váhu tejto otázke, pretože bude zle. Hovorím, bude veľmi zle, keď ľudia nebudú mať čo do úst. Už teraz je situácia neúmerne zlá.
Chodím vlakom z Bratislavy do Michaloviec, z Michaloviec do Bratislavy, rozprávam sa s tými ľuďmi, bývam v Michalovciach a vyslovene vidím na ľuďoch, že je to situácia, ktorá bude na jeseň a na jar budúceho roku veľmi zlá. Preto poďme do riešenia tejto otázky.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sledoval som rozpravu a priznám sa, mňa zarazilo, keď predstaviteľ zo strany SaS pán Kazda sa tu postavil a jemu na tomto návrhu zákona najviac vadilo to, že čo sú základné potraviny. On sa postavil a vytýkal tu, že on nepozná žiadnu zákonnú normu, kde by bolo povedané, že vôbec existuje, existujú teda základné potraviny a kde boli vymenované tieto základné potraviny.
Každý, kto sa pozrel do tohto návrhu zákona, tá prvá časť o tom hovorila, áno, že znížime, že sa, keď to tak ľudovo poviem, znížime tie ceny tých základných potravín, a potom tam je čl. 2 o zákone o DPH, ktorý v jednom bode hovorí o tom, že sa znižuje, teda ustanovuje zoznam tovarov so zníženou sadzbou dane, hej, to bolo mimo potravín, potom v ďalšom bode vlastne taxatívne stanovuje, že ustanovuje zoznam základných potravín a dáva to tam ako prílohu k tomuto zákonu. Boli tam naozaj tie základné veci, ako mäso z hospodárskych zvierat vo všeobecnosti, mlieko, maslo, chlieb a syry a tak ďalej, a preto som nepochopil tú jeho výčitku, že celá tá rozprava sa točila v kuse o tých základných potravinách, že to nemáme, že to neni určené. Potom tu bol ešte, takú starú krivdu spred roka si tu pripomínal, že čo povedal, čo nepovedal, to nám tu nakoniec vysvetlené bolo, že jak to bolo. A nepochopil som to, že prečo zrovna toto? Vedel by som si predstaviť, keby im teda, ako ja neviem, veľkým zástancom týchto podnikateľov vadilo, že možnože sa stanovilo vysoké percento, ktoré má teda redukovať túto cenu, ale toto zrovna, priatelia? To nechápem.
Ďalšia vec tu bola spomenutá, potravinová sebestačnosť. Áno, je to pravda, že tá krivka tej potravinovej sebestačnosti stúpa od 90. rokov. V tých 90. rokoch dopadla vrchol a tak ako potravinová sebestačnosť aj v rastlinnej výrobe, aj v živočíšnej výrobe sa od 90. rokov prepadá a prepadáva sa do dnešných rokov a naozaj my sme, my sme dneska absolútne závislí na dovoze zo zahraničia.
Bola tu spomenutá aj problematika toho, že dobre, Slováci sme, sme takí, že na jednej strane vieme sa, tí, čo žijeme na vidieku, vieme si niečo dopestovať, dochovať. Máme tu potom poľnohospodárov, ale vidíme, že tá situácia dneska ani v iných tých veciach nenahráva, čo tu bolo spomenuté napríklad, ničenie úrod zo strany poľovnej zveri. Preto je určite na mieste a je aj práve tento návrh zákona možno takým miestom trocha odbočiť a otvoriť túto tému. My bezpodmienečne sa musíme dostať k tomu, možnože k zákonu o poľovníctve, hej, len ten, každý tvrdí, že tento rok sa ešte do pléna nedostane, musíme otvoriť otázku toho, ako pomáhať poľnohospodárom aj v tejto otázke, čo sa týka škody spôsobovanej zverou v poľnohospodárstve.
Ďakujem, asi toľko. Dal som, vystúpil som v rozprave, aby bolo možné ešte reagovať.

Áno, piati poslanci majú záujem reagovať na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Taraba.