6. schôdza

Pán poslanec Šudík.

Som rád, že aj Rómovia majú svojich zástupcov v Národnej rade, pretože vy ste ich pozitívnymi príkladmi. Zhodneme sa určite všetci na tom, že vzdelávanie je veľmi dôležité a podstatné. V mnohých osadách už dnes fungujú komunitné centrá, terénni sociálni pracovníci, či mnohí ďalší aktivisti, no myslím si, že mnohí v svojej práci nevedia, čo robiť, ako pracovať s Rómami a podobne. Preto som presvedčený, že sa treba zamerať aj na vzdelávanie pracovníkov s rómskymi komunitami. Naozaj mnoho mladých Rómov je šikovných, chcú pracovať, ale možno nevedia, ako začať a nemá im kto pomôcť. Verím, že my spoločne im všetci podáme ruku a naštartujeme rozvoj a pomoc. Ďakujem krásne. (Potlesk.)

Pán poslanec Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Pollák, povedal ste tu dosť veľa vecí. Za dve minúty asi nestihnem na všetko reagovať, ale pokúsim sa. Čo sa týka opakovania ročníkov rómskych žiakov. No, po mnohých, ale mnohých rozhovoroch s učiteľmi na školách je to vlastne skoro nemožné. Jednoducho žiak, ktorý nemá vedomosti, nemá zručnosti, nedokáže ich určitým spôsobom nabrať, jednoducho nemôže byť len na základe svojej národnostnej etnicity, alebo to, že je z marginalizovanej skupiny obyvateľstva, pustený do vyššieho ročníka. Jednoducho je to trápenie pre to dieťa, je to trápenie pre daného učiteľa. Bude sa trápiť jeden, bude sa trápiť druhý a v konečnom dôsledku budú sa trápiť všetci jeho spolužiaci a vyučujúcemu z toho narastú rohy. Ak to bude naozaj uvedené do praxe, bude to naozaj len veľmi, ale veľmi zle. Nebude to krok dopredu, bude to sedem krokov naľavo, tri napravo a nakoniec padneme všetci na hubu.
Práca a vzdelanie, vzdelanie a práca. To sú dve úplne prepojené nádoby. Nedá sa bez toho fungovať. Keď nemáte prácu, automaticky asi nemáte vzdelanie. Ak nemáte vzdelanie, nemôžete dostať prácu. To znamená, že v prvom rade niekto niekde zlyhal. Nie je to problém päťročný, desaťročný, pätnásťročný, dvadsaťročný. Je to problém x-y rokov dozadu, možno aj päťdesiat.
A na záver už len, čo ma tak ako v krátkosti naozaj napadlo, lebo veľa by som toho vedel povedať. Všetky tie nezmyselné projekty na úradoch splnomocnenca vlády boli realizované predovšetkým splnomocnencami vlády, ktorí boli Rómovia. Spomeniem, Botošová, Danihel, Ravasz, Pollák a pani Orgovánová. Tam sa prepralo najviac peňazí, minuli sa účinkom a jednoducho všetky peniaze mohli byť použité oveľa rozumnejšie.
Ďakujem.

Pán poslanec Ďurica.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len doplním predrečníka, ktorý nestihol. Tie informácie o tom, ako sa šafárilo alebo narábalo s týmito prostriedkami, máme priamo od Rómov alebo od Cigánov, ako chcete. Ja vám chcem povedať jednu vec. Naše názory sa vám, samozrejme, nemusia páčiť, ale nejakým spôsobom sa formovali a formovali sa a formujú sa aj u toho väčšinového obyvateľstva. V mojej blízkosti je pomerne veľa pedagógov, ktorí na rôznych stupňoch vykonávajú svoje povolanie a učia aj práve v takýchto triedach, kde je veľa rómskych detí. Ja mám tri deti a stále hovorím, že tie deti za nič nemôžu a mali by naozaj mať šancu príležitosť, ale fakt je ten, že všetky tie projekty, všetky tie výnimky, všetky tie opatrenia smerujú v praxi k tomu, že obedy, ktoré sú určené pre tieto deti, sú častokrát vracané, pretože deťom sa nepáči, akým spôsobom to jedlo chutí. Pomôcky, ktoré dostávajú, si zoberú domov a viac sa nevrátia. Učitelia museli prijať opatrenie, že pomôcky sa zo školy neberú. Potom zase vznikol problém, čo s pomôckami, ktoré chýbajú, samozrejme, doma.
A najpodstatnejšou vecou, si myslím, je, pozrieť sa priamo do tých komunít, priamo do tých osád a možno zapracovať na jednom veľmi nebezpečnom a veľmi takom vážnom jave, a tým je úžera medzi samotnými Cigánmi.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Kotleba.

Pán poslanec Pollák, ja som rád, že ste ocenili ten môj prístup k tomu vzdelávaniu aj tých cigánskych detí, že teda ten systém sa tam môže nejako rozvinúť. Ale v rámci toho ste povedali tú takú formulku, že zraniteľné rómske deti. Ja vám chcem povedať, že aj biele deti sú zraniteľné, že proste nemôžme tie deti segregovať, že pre rómske deti toto a pre biele deti nie. Čiže nedeľme to takto. Naozaj, nedeľme to. A v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či by naozaj nebolo lepšie namiesto rôznych špeciálnych projektov, programov a nejakých iniciatív začať uplatňovať to pravidlo, že rovnaký zákon a pravidlá úplne pre všetkých. Úplne pre všetkých, bez akýchkoľvek zvýhodňovaní, znevýhodňovaní, jednoducho bez akýchkoľvek rozdielov, lebo ja vám poviem, pán kolega, my s tým máme reálnu skúsenosť. Ja ako župan sme v rámci toho nášho programu, z ktorého sa mnohí vysmievali, krompáče a lopaty, sme zamestnali 90 dlhodobo nezamestnaných ľudí, z toho jedna tretina boli Cigáni a tí Cigáni robili veľmi dobre a poctivo. A my sme s nimi boli maximálne spokojní a keby nám vtedajšia vláda nehodila veľké polená pod nohy, tak by sme v tom programe pokračovali a dnes by možno bolo zamestnaných 900 Cigánov, nie 90 ľudí dokopy. Čiže my sme aj tam videli, že keď tie pravidlá platia rovnako a keď sú tie podmienky pre všetkých nastavené rovnako, tak tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, bieli aj Cigáni, sa proste toho chytia, tej príležitosti, a tí, ktorí chcú, tak tí ju využijú a je to pre nich štart do života, viete.
Čiže preto ja som odporcom týchto kadejakých mimovládnych a iných aktivít, lebo vidím, že keď sa tie pravidlá nastavia rovnako a tá práca sa ponúkne namiesto povedzme tých dávok a tak ďalej, tak ten systém funguje a mnohí tí ľudia sú, a to musíte vedieť aj vy, že sú omnoho radšej, keď môžu mať výplatu a prácu, ako keď majú byť na nejakých dávkach.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Pollák, no budeš to mať zložité, to si už asi uvedomuješ. Nie je to jednoduché, nie je to jednoduchá téma. Treba v nej ísť, treba v nej pokračovať. Doteraz sa o tom veľa hovorilo, však mnohé sa aj urobilo, netreba, netreba spochybňovať všetko, čo sa v minulosti, v minulosti urobilo. Ale pokiaľ si nebudeme vedomí toho, že je to dôležitá vec, že je to podstatná vec, že jej musíme venovať špecifickú pozornosť a budeme sa len tváriť, že to vlastne ani netreba riešiť, to sa vyrieši samo, keď budeme, budeme pre každého rovnako, no, niektoré veci sa samé od seba, od seba nevyriešia jednoducho. A niektoré veci vyžadujú špecifické prístupy.
Tváriť sa, že marginalizované rómske komunity žijúce v osadách si nevyžadujú špecifické prístupy, je buď prejavom nejakej, nejakej slepoty alebo, alebo teda to, čo skôr by som očakával, je realizáciou nejakých rasistických predsudkov a potreby využiť ešte aj túto tému a aj vystúpenie, vystúpenie rómskeho poslanca na to, aby sme ukázali svojim voličom, akým spôsobom pristupujeme my k Rómom, že my s nimi spravíme poriadok.
No ale, nenechaj sa znechutiť. (Potlesk.)