6. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Pollák, vraveli ste tu o rovnosti príležitostí, ale neviem si to celkom vysvetliť, keďže nechcete segregované školstvo a na základe čoho budete potom vyberať tých žiakov, ktorí nebudú môcť opakovať ročník, lebo práve toto mi príde rasistické, že jedna časť obyvateľstva bude môcť opakovať ročník a druhá časť nebude môcť opakovať ročník. Či práve toto naozaj nebude rasistické. Tak treba sa na to asi lepšie pozrieť potom. Dobre? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Pollák, hovorili ste o školstve, o rómskej komunite. Niektorí Rómovia sami hovoria z mojej oblasti, že nie sú žiadni Rómovia, že oni sú Cigáni. A že prečo sú Cigáni? Lebo Cigáni idú do neba a s Rómami to nie je isté. Naozaj, to vám hovorím pravdu.
Aby ste boli v obraze, moje prvé pracovné miesto bol Luník IX. Následne som desaťročia učil v obci, kde marginalizovaná menšina už nie je menšinou, ale väčšinou. Presne s takými žiakmi pracoval môj otec ako riaditeľ, jeho sestra učiteľka v osade a tiež aj moja mama ako učiteľka. Len si myslím, že problém je zakopaný niekde inde. Neviem, či ste si toľko odmakal - nemohol ste, máte málo rokov - v takýchto komunitách ako ja a moja rodina. Ambície mali mnohí, všetko skrachovalo. Bližšie vám o tom poviem v rozprave, aj o tom opakovaní ročníkov, kde je asi ten psík zakopaný.
Ďakujem.

Som rád, že aj Rómovia majú svojich zástupcov v Národnej rade, pretože vy ste ich pozitívnymi príkladmi. Zhodneme sa určite všetci na tom, že vzdelávanie je veľmi dôležité a podstatné. V mnohých osadách už dnes fungujú komunitné centrá, terénni sociálni pracovníci, či mnohí ďalší aktivisti, no myslím si, že mnohí v svojej práci nevedia, čo robiť, ako pracovať s Rómami a podobne. Preto som presvedčený, že sa treba zamerať aj na vzdelávanie pracovníkov s rómskymi komunitami. Naozaj mnoho mladých Rómov je šikovných, chcú pracovať, ale možno nevedia, ako začať a nemá im kto pomôcť. Verím, že my spoločne im všetci podáme ruku a naštartujeme rozvoj a pomoc. Ďakujem krásne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Pollák, povedal ste tu dosť veľa vecí. Za dve minúty asi nestihnem na všetko reagovať, ale pokúsim sa. Čo sa týka opakovania ročníkov rómskych žiakov. No, po mnohých, ale mnohých rozhovoroch s učiteľmi na školách je to vlastne skoro nemožné. Jednoducho žiak, ktorý nemá vedomosti, nemá zručnosti, nedokáže ich určitým spôsobom nabrať, jednoducho nemôže byť len na základe svojej národnostnej etnicity, alebo to, že je z marginalizovanej skupiny obyvateľstva, pustený do vyššieho ročníka. Jednoducho je to trápenie pre to dieťa, je to trápenie pre daného učiteľa. Bude sa trápiť jeden, bude sa trápiť druhý a v konečnom dôsledku budú sa trápiť všetci jeho spolužiaci a vyučujúcemu z toho narastú rohy. Ak to bude naozaj uvedené do praxe, bude to naozaj len veľmi, ale veľmi zle. Nebude to krok dopredu, bude to sedem krokov naľavo, tri napravo a nakoniec padneme všetci na hubu.
Práca a vzdelanie, vzdelanie a práca. To sú dve úplne prepojené nádoby. Nedá sa bez toho fungovať. Keď nemáte prácu, automaticky asi nemáte vzdelanie. Ak nemáte vzdelanie, nemôžete dostať prácu. To znamená, že v prvom rade niekto niekde zlyhal. Nie je to problém päťročný, desaťročný, pätnásťročný, dvadsaťročný. Je to problém x-y rokov dozadu, možno aj päťdesiat.
A na záver už len, čo ma tak ako v krátkosti naozaj napadlo, lebo veľa by som toho vedel povedať. Všetky tie nezmyselné projekty na úradoch splnomocnenca vlády boli realizované predovšetkým splnomocnencami vlády, ktorí boli Rómovia. Spomeniem, Botošová, Danihel, Ravasz, Pollák a pani Orgovánová. Tam sa prepralo najviac peňazí, minuli sa účinkom a jednoducho všetky peniaze mohli byť použité oveľa rozumnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len doplním predrečníka, ktorý nestihol. Tie informácie o tom, ako sa šafárilo alebo narábalo s týmito prostriedkami, máme priamo od Rómov alebo od Cigánov, ako chcete. Ja vám chcem povedať jednu vec. Naše názory sa vám, samozrejme, nemusia páčiť, ale nejakým spôsobom sa formovali a formovali sa a formujú sa aj u toho väčšinového obyvateľstva. V mojej blízkosti je pomerne veľa pedagógov, ktorí na rôznych stupňoch vykonávajú svoje povolanie a učia aj práve v takýchto triedach, kde je veľa rómskych detí. Ja mám tri deti a stále hovorím, že tie deti za nič nemôžu a mali by naozaj mať šancu príležitosť, ale fakt je ten, že všetky tie projekty, všetky tie výnimky, všetky tie opatrenia smerujú v praxi k tomu, že obedy, ktoré sú určené pre tieto deti, sú častokrát vracané, pretože deťom sa nepáči, akým spôsobom to jedlo chutí. Pomôcky, ktoré dostávajú, si zoberú domov a viac sa nevrátia. Učitelia museli prijať opatrenie, že pomôcky sa zo školy neberú. Potom zase vznikol problém, čo s pomôckami, ktoré chýbajú, samozrejme, doma.
A najpodstatnejšou vecou, si myslím, je, pozrieť sa priamo do tých komunít, priamo do tých osád a možno zapracovať na jednom veľmi nebezpečnom a veľmi takom vážnom jave, a tým je úžera medzi samotnými Cigánmi.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Pollák, ja som rád, že ste ocenili ten môj prístup k tomu vzdelávaniu aj tých cigánskych detí, že teda ten systém sa tam môže nejako rozvinúť. Ale v rámci toho ste povedali tú takú formulku, že zraniteľné rómske deti. Ja vám chcem povedať, že aj biele deti sú zraniteľné, že proste nemôžme tie deti segregovať, že pre rómske deti toto a pre biele deti nie. Čiže nedeľme to takto. Naozaj, nedeľme to. A v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či by naozaj nebolo lepšie namiesto rôznych špeciálnych projektov, programov a nejakých iniciatív začať uplatňovať to pravidlo, že rovnaký zákon a pravidlá úplne pre všetkých. Úplne pre všetkých, bez akýchkoľvek zvýhodňovaní, znevýhodňovaní, jednoducho bez akýchkoľvek rozdielov, lebo ja vám poviem, pán kolega, my s tým máme reálnu skúsenosť. Ja ako župan sme v rámci toho nášho programu, z ktorého sa mnohí vysmievali, krompáče a lopaty, sme zamestnali 90 dlhodobo nezamestnaných ľudí, z toho jedna tretina boli Cigáni a tí Cigáni robili veľmi dobre a poctivo. A my sme s nimi boli maximálne spokojní a keby nám vtedajšia vláda nehodila veľké polená pod nohy, tak by sme v tom programe pokračovali a dnes by možno bolo zamestnaných 900 Cigánov, nie 90 ľudí dokopy. Čiže my sme aj tam videli, že keď tie pravidlá platia rovnako a keď sú tie podmienky pre všetkých nastavené rovnako, tak tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, bieli aj Cigáni, sa proste toho chytia, tej príležitosti, a tí, ktorí chcú, tak tí ju využijú a je to pre nich štart do života, viete.
Čiže preto ja som odporcom týchto kadejakých mimovládnych a iných aktivít, lebo vidím, že keď sa tie pravidlá nastavia rovnako a tá práca sa ponúkne namiesto povedzme tých dávok a tak ďalej, tak ten systém funguje a mnohí tí ľudia sú, a to musíte vedieť aj vy, že sú omnoho radšej, keď môžu mať výplatu a prácu, ako keď majú byť na nejakých dávkach.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pollák, no budeš to mať zložité, to si už asi uvedomuješ. Nie je to jednoduché, nie je to jednoduchá téma. Treba v nej ísť, treba v nej pokračovať. Doteraz sa o tom veľa hovorilo, však mnohé sa aj urobilo, netreba, netreba spochybňovať všetko, čo sa v minulosti, v minulosti urobilo. Ale pokiaľ si nebudeme vedomí toho, že je to dôležitá vec, že je to podstatná vec, že jej musíme venovať špecifickú pozornosť a budeme sa len tváriť, že to vlastne ani netreba riešiť, to sa vyrieši samo, keď budeme, budeme pre každého rovnako, no, niektoré veci sa samé od seba, od seba nevyriešia jednoducho. A niektoré veci vyžadujú špecifické prístupy.
Tváriť sa, že marginalizované rómske komunity žijúce v osadách si nevyžadujú špecifické prístupy, je buď prejavom nejakej, nejakej slepoty alebo, alebo teda to, čo skôr by som očakával, je realizáciou nejakých rasistických predsudkov a potreby využiť ešte aj túto tému a aj vystúpenie, vystúpenie rómskeho poslanca na to, aby sme ukázali svojim voličom, akým spôsobom pristupujeme my k Rómom, že my s nimi spravíme poriadok.
No ale, nenechaj sa znechutiť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadviažem na pána Polláka. Som veľmi rád, že táto vláda sa nevyhýba tak citlivej téme, ako je riešenie problémov v marginalizovaných rómskych komunitách. A ja mám veľmi bohaté skúsenosti v tejto oblasti, pretože šestnásť rokov som pracoval ako regionálny novinár a osobne som bol vo viacerých osadách na východe Slovenska, či v Michalovciach, v Trebišove, v Sečovciach, ale aj v ďalších mestách. Som veľmi rád, že vláda zakomponovala dva dôležité body v tomto programovom vyhlásení, a to je, že problémy v rómskych komunitách, v marginalizovaných skupinách pomôže vyriešiť jedine práca a vzdelanie. Je dôležité, aby sa nerobili projekty na projekty, ale aby naozaj títo ľudia dostali prácu, aby sme podchytili mladých Rómov, aby sa vzdelávali. Jedine tak zabránime tomu, aby sa šírila v týchto komunitách trestná činnosť, aby tam bolo fetovanie a ďalšie nežiaduce účinky.
Samozrejme si uvedomujem, že to nebude záležitosť jedine tohto volebného obdobia, ale potrvá to niekoľko rokov. A nie je to len na pleciach tejto vlády, ale bude tu musieť byť dôležitá úzka spolupráca so samosprávami, s mestami a obcami. Zaznelo tu aj, vôbec sa nehovorí o úžere. Ale veď všetci veľmi dobre vieme, že táto úžera v rómskych osadách funguje. A naozaj, doplácajú na to tí najbiednejší, ktorí sa potom nemôžu postaviť na nohy. Takže to bude aj veľmi dôležitá súčinnosť s políciou.
Ďakujem veľmi pekne.

Peťo, ďakujem, že si vypichol všetky témy, ktoré sa týkajú rómskej menšiny, v programovom vyhlásení vlády, či už je to vzdelávanie alebo dlhodobá práca s komunitou. V podstate, v podstate všetky poctivé riešenia totiž trvajú nejaký čas. To sme si vedomí. A je smutné, že teda v parlamente sedia ľudia, ktorí by to chceli robiť rýchlo, čo by mohlo mať tragické následky.
Sám si pred chvíľou počul vyjadrenia o zbúraní chatrčí. Žiaľ, je to totálna absencia vedomostí o tom, ako mnohé osady vznikli ešte pred desiatkami rokov, napríklad keď sa kočovní Cigáni museli na základe rôznych nariadení zložiť práve tam, kde sa v tej chvíli nachádzali, alebo keď ich počas socializmu nasilu sťahovali do bytoviek, kde ani nechceli bývať. Toto tu, žiaľ, trvá roky a treba sa na to pozerať vždy z oboch strán. Aj preto v tejto chvíli posielam e-mailom všetkým poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko brožúru Pdf-ko Rómsky dejepis. Možno im to na aspoň málinko rozšíri obzory.
A čo sa týka k vzdelávaniu a výchovy. Sám poznám deti, ktoré vyrastajú v detskom domove, mimoriadne šikovné. Žiaľ, na základe pečiatky od štátu sa musia vzdelávať v špeciálnych školách. Takže vieme, aká budúcnosť ich čaká. A potom sa niekto postaví a ukazuje na nich prstom, to mi pripadá smutné. Nejdem nikoho slepo obhajovať, ale ako vravím, vždy sa na to treba pozrieť aj z druhej strany. A ja verím, že aj tvojou účasťou v parlamente, Jankovou, Jarkinou a tak ďalej sa nám trochu podarí možno tie obzory mnohým ľuďom rozšíriť. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Pollák, vo veľa veciach s tebou súhlasím a držím ti palce, aby sa ti podarilo presadiť aspoň časť z toho, čo si hovoril. My ako klub vítame, že sa táto situácia začne riešiť. A to hovorím, si myslím, teraz za celý klub, vítame. A držíme ti takisto palce. Len treba na druhej strane povedať, vy máte najlepší prístup k tým osadám a dá sa povedať štvrtiam rómskym, že nemajú len práva, ale aj povinnosti. A polícia nie je terč na hádzanie skál, sekier a podobne. Polícia nechodí do tých osád kvôli tomu, aby tých Rómov šikanovala, ale kvôli tomu, že tam dochádza k porušeniam zákona a musí tam ísť, keď je zavolaná. To neznamená, že keď vás teraz vo veľkej väčšine volili, že zákon pre nich neplatí. To im musíte vysvetliť, lebo v mnohých videách, si to všimnite, oni sa na to odvolávajú. A bohužiaľ, tak to nie je. A je to na ich škodu. Potom si vytvárame o nich zlý názor a neprospieva to nikomu, ani vám, ani väčšinovému obyvateľstvu. Tak ak im chceme pomôcť, tak im toto treba vysvetliť.
Ešte by som chcel povedať, nech mám chvíľu času. Rómovia, ktorí pre mňa robia, naschvál teraz hovorím Rómovia, ale doma hovorím Cigáni, oni sami mi povedia, že sú Cigáni, že aj Cigánski diabli sú a nie sú Rómski diabli. A robia perfektne, som s nimi spokojný. Ale keď oni hovoria, aby som im povedal Cigán, tak im nebudem hovoriť Róm zo srandy, keď niekde sme a máme nejakú akciu.
Ďakujem za čas, asi sa minul.