6. schôdza

Pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Sloboda, ďakujem vám za tento príspevok do rozpravy. Aj mňa to potešilo, pretože budem hovoriť z praxe.
Ja som predsedom šachového klubu u nás v Holíči, dlhodobo sa venujem mládeži a takisto mám na starosti finančné zabezpečenie toho klubu a starám sa o to, aby ten klub vôbec žil, a vnímam to tak, že samosprávy, keďže som aj poslancom mestského zastupiteľstva, samosprávy majú, majú iné priority. Je tam, je tam kopec toho, čo musia financovať, a, samozrejme, nechcú zabúdať na kluby, na voľnočasové aktivity detí, ale už ostáva len malá kôpka peňazí na, na rozdelenie.
Takže každú jednu aktivitu, ktorá sa dostala do programového vyhlásenia vlády a bude pretavená v konkrétny zákon, ja vítam, a čo sa týka športu a voľnočasových aktivít, to je najväčší zabíjač nudy našich mladých, takže to je pozitívne.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tak ako ste povedal, šport je veľmi dôležitým aspektom života, či už mladého človeka, alebo aj človeka v pokročilom veku, ale najmä v živote mladých ľudí, detí, adolescentov by mal byť hlavne ten šport posunutý na úplne inú úroveň, ako je to teraz.
Jednoducho keď si vezmem svoje detstvo alebo svoje mladé roky, tak jednoducho my sme tým športom žili, športovali sme všade, kde sa dalo, aj tam, kde sa nedalo, a teraz naše deťúrence, aj keď tú možnosť majú, tak tá ich chuť k športu je, by som povedal, veľmi, veľmi mizivá alebo minimálna. Niekedy sa v športových triedach robil výber zo stoviek detí, teraz sa robí do športových tried ten nábor, v podstate aby tie športové triedy so zameraním alebo s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy vôbec nezanikli a aspoň aká-taká úroveň športu na Slovensku alebo na slovenských školách, základných hlavne, sa udržala.
Každá jedna vláda by mala v podstate podporovať ten šport v najvyššej možnej miere, s tým s vami úplne súhlasím. Profesionálny šport by mal byť financovaný iným spôsobom, amatérsky šport takisto iným spôsobom, ale nemalo by sa na ten amatérsky šport zabúdať. Nemalo by sa zabúdať na odvetvia športové, ktoré sú s nižšou členskou základňou. Naopak, nemala by sa preferovať športová činnosť, kde je tá športová základňa vyššia. Spomeniem, hokej, futbal sú na Slovensku fenomény, dostávajú určitý balík peňazí, s tým súhlasím, nakoľko sú to moje obľúbené športy, ale aj také športy, ako tu kolega Šefčík povedal, šachy, ktoré vzbudzujú aj trošku tej intelektuálnej úrovne, alebo Marek Kotleba spomínal zápasenie, ktoré trošku na tej fyzickej stránke popracujú, sú tiež veľmi dôležité.
A čo sa týka tých športových poukazov, ak by to tak naozaj bolo ako samostatný zákon, celý klub Ľudovej strany Naše Slovensko za to jednohlasne zahlasuje áno.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Radovan Sloboda.

Pán poslanec Blcháč, zrejme ste nepočúval pozorne, ja som hovoril o športových poukazoch, nie o rekreačných poukazoch.
Pán poslanec Bubnár, ďakujem veľmi pekne za podporu.
Pán poslanec Šefčík, samosprávy sú najväčším podporovateľom športu v súčasnosti, to asi viete, a preto ste asi aj zvolil tento príspevok. Áno, je to presne tak, a preto by tie športové poukazy mali uľaviť samosprávam.
A, pán poslanec Kočiš, vy ste hovoril o chuti k športu. Práve to je zmysel tých športových, tých voľnočasových poukazov, že by rozhodoval rodič. Nikto iný by za to dieťa nerozhodoval, žiadny politik, žiadny štát, ale dostal by štátnu dávku, s ktorou by si ten rodič naložil podľa vlastného uváženia.
Ďakujem.

Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Monika Kavecká.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k programovému vyhláseniu vlády v rezorte zdravotníctva.
Mňa ako dlhoročnú sestru, ktorá pôsobila naozaj na jednotke intenzívnej starostlivosti v nepretržitej prevádzke vyše dvadsať rokov, ktorá sa, dá sa povedať, najviac angažovala v boji za dôstojné postavenie a ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek, je obzvlášť dôležité sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády v oblasti zdravotníctva.
Zdravotníctvo je pre každého, ako to naprieč politickým spektrom všetci hovoria, najdôležitejšie. Avšak nie vždy, keď dôjde na skutky, sa k tomu najdôležitejšiemu dostane aj tá podstatná snaha zlepšiť to najdôležitejšie.
Tri základné piliere sú v oblasti zdravotníctva - a to je pacient, zdravotnícky pracovník a systém. Pacient, človek, občan, prijímateľ zdravotníckej starostlivosti, v preklade dokonca trpiteľ, môžeme ho nazvať rôznymi spôsobmi, ale keď sa pozrieme okolo nás, sme to v podstate my všetci. A preto je základom a najdôležitejší z celého systému zdravotníctva pacient. Avšak pre pacienta tu ďalšia priorita je a to je zdravotnícky personál - lekári, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, rádiologickí asistenti, zdravotnícki asistenti. A takto by som mohla naprieč celým diapazónom menovať mnoho ľudí, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Avšak nezabúdajme aj na tých, ktorí nám pomáhajú v zdravotníctve, a to sú hlavne teda aj upratovačky, rôzne iné nezdravotnícke profesie, rôzne podporné mechanizmy, aj tí sú veľmi dôležití.
Ja osobne chcem vyzdvihnúť pasáž v programovom vyhlásení vlády a to je, kde vláda Slovenskej republiky, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa aj vracal za prácou na Slovensko.
Ja vás tu nechcem strašiť, aká je realita v našich nemocniciach a v našich zdravotníckych zariadeniach, ale situácia je asi taká, že nám hrozí taký rýchly kolaps, a to vďaka tomu, že v podstate nám najsilnejšie ročníky odchádzajú do dôchodku a my ich nenahradíme zvečera do rána ani za rok, ani za dva. Naozaj odborne spôsobilé osoby, teda pracovníci, persóny, ako sa hovorí v personalistike, študujú tieto povolania niekoľko rokov. A keby som chcela byť zlá a zvlášť zlá k tým ľuďom, ktorí tu, bohužiaľ, nesedia v tomto parlamente a mali by tu byť, lebo keby v dnešnej dobe zdravotnícki pracovníci nesedeli v parlamente, tak by to..., teda v parlamente, na svojich teda pracovných pozíciách keby neboli a neboli by v práci, tak zvlášť v tejto vyhrotenej situácii by to dopadlo katastrofálne.
Môj prejav by mohol byť pokojne kritikou predchádzajúcej vlády, ale namiesto toho chcem radšej vyjadriť uznanie tejto vláde, ktorá ukázala, že jej úprimne záleží na sestrách a pôrodných asistentkách, ktoré roky poukazujú na zlé podmienky, na to, že sa o pacienta nemá kto starať. Prostredníctvom toho, ako sestry sa domáhali práv pre pacienta a chceli si zlepšiť svoje pracovné podmienky, aby mohli ostávať pri pacientovi v slovenskom zdravotníctve, naozaj mnohokrát, veď viete veľmi dobre, ako to v minulosti bolo, štrajkovali, písali petície, podávali výpovede, stanovali pred úradom vlády, svoje vlastné prostriedky investovali na bilbordy, aby poukazovali na to, že ich tí takzvane hore nepočúvajú. Nepočúvali napriek tomu, že sme podávali pomocnú ruku, napriek tomu, že sme hlasno kričali, bohužiaľ.
A preto opäť chcem vyzdvihnúť programové vyhlásenie tejto vlády a myslím si, že naprieč politickým spektrom sa tu nenájde určite ani jeden poslanec, ktorý by v tejto kategórii mal nejaký problém.
Nesmierne sa teším, že vláda ukazuje sestrám a pôrodným asistentkám, že si za svoju prácu zaslúžia aj finančné ohodnotenie, že si vláda uvedomuje, že riešením klesajúceho počtu sestier, pôrodných asistentiek, lekárov, asistentov, ale aj iných pracovníkov, ktorí sú naozaj veľmi potrební v zdravotníctve, že my naozaj potrebujeme zatraktívniť tieto povolania, priviesť pracovníkov na Slovensko, dokonca ich stiahnuť z iných odvetví hospodárstva, pretože to sú veľmi smutné ukazovatele, keď zdravotnícky pracovník s vysokoškolským vzdelaním už nepotrebuje ísť za prácou ani do zahraničia, ale odchádza do iných odvetví hospodárstva, kde napríklad sa uplatní v supermarkete za tých istých platových podmienok, ale za výhodnejších pracovných podmienok.
Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že podporíte programové vyhlásenie vlády s tým, že vláda Slovenskej republiky v tomto programovom vyhlásení nám určuje, akým smerom sa má vydať zdravotníctvo, kde sa má posunúť, aby sme tu skutočne boli pre toho pacienta, pretože ním sme naozaj potencionálne všetci. Ja ďakujem - nechcem zdržiavať ďalšie minúty, pretože viem, si to uvedomujem v tejto situácii, v čase koronakrízy - a tu by bol možno aj jeden ten priestor na to, aby sme aj takýmto spôsobom vyzdvihli zdravotníckych pracovníkov, ktorí teraz práve sú v tej prvej línii, ktorí, ako sa hovorí, doslova nasadzujú svoje životy, sú na úrovni silových zložiek tohto štátu, avšak za tridsať rokov si ich nikto nevšimol, že naozaj obetujú mnohokrát aj to svoje najcennejšie, aby tu boli pre nás, pre pacientov, pre ľudí, a ja vás chcem preto veľmi pekne poprosiť aj o taký symbolický jeden veľký potlesk ako uznanie tohto pléna našim zdravotníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. (Doznievanie potlesku.) Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Lucia Drábiková.

Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem podporiť Moniku Kaveckú a chcem naozaj vyjadriť veľké uznanie zdravotníckym pracovníkom, ktorí naozaj pracujú veľmi obetavo, pracujú vo veľmi zlých podmienkach, a som presvedčená v súlade s programovým vyhlásením vlády, že naozaj teraz je ten čas. Žiaľ, doteraz ako keby nebol, ale je čas na to, aby sme naozaj postavili zdravotnícky personál, hej, zdravotné sestry, pôrodné asistentky a všetky tieto profesie, ktoré Monika Kavecká už spomenula, aby sme ich postavili na to miesto, ktoré im naozaj náleží, a aby sme sa ako spoločnosť a my ako parlament, ako vláda, aby sme sa zhodli na tom, že títo ľudia si naozaj zaslúžia finančné ohodnotenie, ktoré bude primerané, aby nám títo zdravotnícki pracovníci nemuseli utekať do zahraničia alebo aby nemuseli pracovať pre farmaceutické firmy, pretože nedokážu uživiť svoje rodiny, ale aby sme im vytvorili také prostredie a také finančné zázemie, ktoré bude pre nich motivujúce a ktoré bude zároveň potom prínosné aj pre všetkých tých pacientov a klientov, ktorými sme aj my sami.
Ďakujem.