6. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážený pán minister, ja som ináč rád, že zo zástupcov vlády tu sedíte práve vy, lebo vo svojom príspevku sa chcem venovať životnému prostrediu a takisto lesom, a tým veciam, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka životného prostredia a zmeny klímy, v súvislosti s identifikáciou bilancie čistého bohatstva SR s proklamovaným záverom je potrebné upozorniť, že na zabezpečenie ekosystémových služieb budú užívateľom poskytnuté finančné príspevky podľa vykalkulovanej výšky poskytnutej externality pre verejnosť.
V prípade nezaradenia užívateľov pozemkov a vytvorenia finančného rámca pre tieto subjekty zámer bilancovania čistého bohatstva môže existovať len v rovine deklaratívnej a štatistickej. Väčšinu externalít, ktoré, ktoré dneska sú produkované, tak užívatelia pozemkov ich znášajú na svoje náklady, alebo aj, inak povedané, my ostatní ich všetci užívame zadarmo.
Zabezpečenie jednotnej správy chránených území pod gesciu ministerstva životného prostredia tuná nie je jednoznačne definované a evokuje to domnienku, že sa jedná o prevod pod správu Ministerstva životného prostredia SR.
Ďalej nie je jasné, o aké chránené územia sa jedná. My dneska máme na Slovensku 60 % lesných pozemkov, ktoré spadajú do nejakých chránených alebo do nejakej kategórie chráneného územia a z pohľadu lesníctva by to znamenalo jeho likvidáciu, pričom v dôsledku tohto opatrenia by došlo aj k ohrozeniu udržateľnosti drevospracujúceho priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhované opatrenie za predpokladu, že táto interpretácia korešponduje s predstavou predkladateľa, zrealizovanie bez predchádzajúceho prehodnotenia chránených území je v rozpore so štátnou envi..., so Stratégiou environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.
Návrh zonácie národných parkov nepracuje s prioritou zaradenia územia do národného parku na základe jeho hodnoty. Tu, tam je len v podstate matematicky určené, že my ideme proste 50 % výmery rozlohy zaradiť do národného parku, kde sa nebude robiť teda nič. Ako príklad môžem uviesť návrh zonácie Národného parku Muránska planina, z ktorého maximálne 18 % územia spĺňa kritériá na zónu bezzásahového územia, napriek tomu štátna ochrana prírody navrhla do bezzásahového režimu až 50 % územia, ktoré je väčšinou tvorené nepôvodnými lesmi. V tomto prípade tento postoj znamená likvidáciu lesníctva s negatívnym vplyvom na zamestnanosť, navrhovaný nesystémový postup nereflektuje zmenu politiky Európskej únie, ktorá zmenila priority z podpory biodiverzity, ktorá podporuje presadzovanie bezzásahových území, práve na boj s klimatickou zmenou, to dáva do popredia dneska Európska únia. A tu sa vlastne zneužíva tá tzv. kategória prísnej rezervácie alebo toho bezzásahu na dosiahnutie cieľa nastoliť bezzásahový režim aj na územiach, ktoré vlastne nespĺňajú tieto podmienky pre zaradenie do tejto kategórie, a to len za účelom čerpania fondov. Určite by sa mala podľa mňa vykonať aktualizácia siene chránených území na Slovensku založená na ich odbornej a kritickej revízii a rešpektovanie prísnej ochrany cenných a významných lesných spoločenstiev chránených rastlín a živočíchov. Výsledkom by mal byť nový zoznam chránených území, v ktorom každé chránené územie bude vytvorené iba so súhlasom vlastníka. Takisto dostatočne sa programové vyhlásenie vlády nevenuje otázke náhodnej ťažby.
Posledná novela zákona o ochrane prírody spôsobila schematické zastavenia sanovania kalamity aj na územiach, v ktorých sa v minulosti podarilo dôslednou aktívnou ochranou zastaviť šírenie kalamity, napr. územie takých Tatier je toho príkladom. Zásadnou podmienkou je v týchto prípadoch včasnosť zásahu, čo dnes nie je možné garantovať. V dôsledku tohto stavu dôjde ku znegovaniu vynaloženého úsilia užívateľov pozemkov zrealizovaných v minulosti, ďalšie schematické neodborné obmedzenia v tejto oblasti v podstatne navýšia vzni..., už vzniknuté doterajšie škody na majetku. Plošné zavádzanie bezzásahové režimu v lesoch bez zváženia, kde, v akej výmere, pri splnení akých podmienok, ale hlavne bez dôslednej realizácie v ochranných pásmach týchto území proti šíreniu škodcov do okolitých lesov má za následok tisícky hektárov rozpadajúcich sa porastov.
Neuváženým spôsobom zmeny filozofie starostlivosti o prírodu z aktívnej na tú pasívnu došlo k poškodeniu a rozvratu lesných biotopov. Výsledkom tohto vývoja dneska je, že Slovensko má dnes na základe nezávislého monitoringu najhorší zdravotný stav lesov v celej strednej Európe a východnej.
Čo sa týka kapitoly lesníctva, najväčšia slabina celej kapitoly je znova jej finančná náročnosť a takisto ciele, niektoré z tých cieľov sú nastavené iba ideologicky. Vo všeobecnosti všetky aktivity spojené s ľudskou činnosťou prinášajú so sebou okrem veľkého množstva pozitív aj konania, ktoré neboli správne. Podobne tomu bolo aj v oblasti životného prostredia a ochrany prírody ako takej, čo je však pre mňa zarážajúci, je fakt, že jedinou oblasťou, kde sa toto uvádza a podčiarkuje sa to, je práve lesníctvo.
Je potrebné uviesť, že práve vysokou odbornou, dlhodobou a celoeurópsky a celosvetovo uznávanou plánovitou starostlivosťou o lesy disponuje Slovensko takou rozmanitosťou, ktorú tu v podstate dneska máme. Stav lesov nie je zlý len v dôsledku klimatických zmien, veľkou mierou je tento stav spôsobený aj vplyvom nekompetentných a neodborných opatrení realizovaných pod tlakom zo strany mimovládnych ochranárskych organizácií. Jedným z dôsledkov je nekontrolovateľne sa šíriaca kalamita podkôrneho hmyzu v smrečinách, a kto sa tvári, že toto neexistuje, tak, si myslím, že nemá dostatočne otvorené oči.
Jedným zo zámerov predkladateľa je dlhodobý spor lesníkov a ochranárov vyriešiť v prospech ochrany lesa. Základom má byť vypracovanie jednotného zákona o lesoch, o ochrane prírody, ktorý odstráni súčasné rozpory. V prípade, že sa jedná o jeden zákon, nie je zrejmé, ktorý rezort by bol nositeľom tejto úlohy.
Ďalej v časti životné prostredie sa hovorí o zvážení spojenia štátnej správy o ochrane prírody so štátnou správou pozemkovou a lesnou. V časti ohľadom pozemkových úradov sa hovorí o špecializovaných pozemkových úradoch. V tejto časti zase o jednom zákone o lesoch a ochrane prírody. Ale tam je potrebné jednoznačne definovať, k čomu sa vláda v tejto, v tomto časti programového vyhlásenia skutočne zaväzuje, či sa nejedná už o viackrát medializovaný prechod kompetencie lesného hospodárstva vrátane štátnej správy pod rezort životného prostredia. Alebo vo mne to evokuje teda aj, aj tak, že je to vlastne nejaký návrh na vytvorenie nového, nového rezortu, nového ministerstva, neviem, lesov, vody a ovzdušia, čo ako ja osobne nepokladám za zlé, a takisto sa k tomu hlási aj platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska.
Ďalej. Krátkosť času, už sa nedostanem k všetkým tým témam, tým ekologickým a environmentálnym, ktorých som chcel dotknúť, ale spomeniem tu ešte stať z PVV.
V štátnych lesoch vrátane vojenských bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council, v neštátnych sa podporuje jej dobrovoľné zavedenie. Ja tvrdím, že sa jedná o diskriminačnú podmienku. Preferovanie pomerne finančne náročného certifikačného systému EVSC oproti rovnocennému certifikačného systému PEVS, ktorého iniciátormi vzniku sú členské štáty EÚ na Slovensku, sú členské štáty. Na Slovensku v súčasnosti, áno, vieme, existuje aj jedna, aj druhá certifikačná schéma, ale pri existencii už fungujúceho systému certifikácie lesov, čo dnes máme a funguje to tu 15 rokov, tak to neprináša pozitívum, ale, naopak, to bude vyžadovať vynaloženie nových finančných prostriedkov, takisto personálne kapacity a tak ďalej.
V prvom rade treba podotknúť, že certifikácia lesov vznikla a funguje ako dobrovoľný nástroj. Pohľad na ciele trvalo udržateľného rozvoja v PVV uvedené pod skratkou SDGS sa výrazne zmenil. Lesy pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní a výrobky z dreva získaného z takýchto lesov majú pozitívny vplyv na väčšinu cieľov SDGS. Aktuálne je na Slovensku v schéme PEVS certifikovaných viac ako 60 % výmery lesov. Takisto je tu 130 spoločností, ktoré preukazujú svoju spoločenskú zodpovednosť prostredníctvom zapojenia sa do tejto certifikácie. Preferovanie schémy EVSC považujem za bezdôvodné a neopodstatnené aj vzhľadom k tomu, že schéma EVSC je od svojho založenia v roku 1993 podporovaná a využívaná globálnymi nadnárodnými spoločnosťami, ktoré v záujme presadzovania svojich globálnych stratégií plne nezohľadňujú národné priority.
Na záver len poviem, že slovenské lesy v prvom rade potrebujú bezodkladnú odbornú pomoc, a nie pretláčanie rád, ktoré pramenia len z rôznych pocitov pseudoodborníkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Filip, ďakujem za skvelú analýzu. Videl som alebo nestihol si sa ekologickým témam povenovať, tak poviem, chýbalo mi to tam. Predpokladám, že by si sa vyjadril alebo nevyjadril, že ti chýbajú nejaké veci v programovom vyhlásení vlády.
Ďalej ma mrzí, že je tu s nami pán minister, ktorého sa to dotýka, ale ani pri mojom vystúpení, ani pri tvojom vôbec absolútne nereaguje, ja si myslím, že práve on by mal zareagovať na naše vystúpenia, a nie tu sedieť, ako keby bol úplne niekde inde a duchom neprítomný.
Pán minister, ma to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Skúsme, prosím, pán poslanec, veľmi dobre viete, že máte reagovať na pána poslanca.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Mrzí ma, že nezareagoval na pána poslanca, čiže to je podľa mňa k téme.
A čo sa týka k ekologickým témam, ktoré si nestihol, vieme, že v programovom vyhlásení vlády, ako sme spolu rozprávali, je Ipeľ, zrušenie vodných diel, Slatinka, Ipeľ s tým súhlasí, hej, Džubáková, vlastne tí ľudia tam sú proti tomu. Ale Slatinka, ktorá prešla naprieč celým politickým spektrom Banskobystrického samosprávneho kraja a je v platnom územnom pláne Banskobystrického samosprávneho kraja, zrazu sa nejde robiť. Neviem, či sa niečo zmenilo. Rád by som to potom vedel alebo odpoveď pána ministra.
Chcete rušiť gudrónové jamy, držím vám palce, ja som veľmi za. Je to tam dosah na pár tých obcí. Ale zákaz ťažby zlata, hoci ste to predtým hovorili, nevidím nikde v programovom vyhlásení vlády, ktorý má dopad bezprostredne na okresy Detva, Brezno, Zvolen, Banská Bystrica a Poltár, kde žijú desiatky tisíc ľudí a kde sa má ťažiť kyanidovou metódou. Nevidím žiadny záväzok vlády, že je proti takejto ťažbe. A zatiaľ každá vláda od Dzurindu až po vás sa tejto téme vyhýbala a nedeklarovala, že to nechce. Ľudia tam od 12 rokov žijú v neistote, minimálne v tomto okrese. Má to dopad zdravotný, na chránenú krajnú oblasť Poľana, máme zistené, že klesnú spodné vody 10 metrov. Nebudeme mať čo chrániť ani žiadne bezzásahové územia tam nebudú, keď toto povolíme. A toto mi tam chýba. Škoda, že to Filip nestihol povedať. Priamo soc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Nuž toto je rozprava poslancov, nie dišputa s ministrami. Takže naozaj máme diskutovať medzi sebou a ja chcem reagovať na poslanca Kuffu s tým, že áno, čisté bohatstvo Slovenska konečne sa dostalo do programového vyhlásenia vlády, pretože je to povinnosťou, ako vrátane aj učenia ako systémových služieb už od roku 2014. A doteraz sa tomu nevenovalo, možno až vyhýbalo ministerstvo financií. Toto nie je úloha pre rezort životného prostredia, je to úloha spoluprácu s rezortom financií.
Celé naše programové vyhlásenie vlády je o tom, že je to prierezové, a najmä oblasť životného prostredia je prierezová vo viacerých sektorových politikách. Tak je to aj v tejto oblasti. Čiže nie je to, že je to teraz úloha ministerstva životného prostredia, ale možno ten impulz a spolupráca určite áno.
Celkom nesprávne ste vyhodnotili problematiku na Muránskej planine, pretože tam nebol problém s nejakými výmerami. Bol problém komunikačný s tým, že pred účinnosťou nového zákona bolo niečo vyjednané, kde v podstate došlo k vzájomnej dohode, ale následne po účinnosti, vstupu účinnosti nového zákona došlo k tým vyhlasovacím protokolom na niektorých plochách k zmenám a, žiaľ, tam tá komunikácia zlyhala.
Ešte doplním, čo sa týka aj nejakých stanovísk ku zlatu a podobne, to je ťažba, ktorá sa venu..., ktorou je v rezorte ministerstva hospodárstva, a myslím si, že náš štátny tajomník Karol Galek sa už aj k zlatu jednoznačne, jednoznačne vyjadril. Takže nebojte sa máme to pod kontrolou a dohľadom.

Pán kolega, ja s vami stopercentne súhlasím, že treba obmedziť ťažbu v lesoch, ale v programovom vyhlásení vlády píše, že medzi priority novej vlády určite patria aj obmedzenie ťažby lesov v chránených územiach, v národným parkoch, či dokonca v územiach zapísaných do Natura 2020.
Ďakujem krásne.

Pán poslanec Kuffa Štefan, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. To, že máme chránené územia v takom veľkom rozsahu 60 %, to je síce fajn. Ale zabúdame naozaj na tú skutočne reálnu kompenzáciu tých samotných vlastníkov lesov, ktorí tie lesy vlastnia.
Tiež pochádzam z regiónu, kde v podstate je menej rozvinutým regiónom. Dovolím si povedať, skôr chudobným ako bohatým. Aj z toho mála, čo máme tam, tak mnohí ľudia ešte stále dnes žijú práve z pôdy, teda z poľnohospodárske výroby a práve prácou ako v lese. Vo veľkom rozsahu máme napríklad vyhlásené chránené vtáčie územie, ktoré v obrovskom rozsahu zasahuje aj do v podstate vlastníckych práv pozemkov. Pár rokov dozadu boli to samotní vlastníci, ktorí protestovali najprv voči obvodu Javorina, že by sa im vlastnícke vzťahy prinavrátili k lesom. A keď konečne by to malo aj sa naplniť, vyhlásilo sa na ich pozemkoch chránené vtáčie územie. Nemám nič osobne proti vtákom ako takým, ale jednoduché, jednoducho tá kompenzácia potom za toto obmedzenie hospodárenia v lese, štát musí s tým rátať.
Veľakrát naozaj chránime - a to súvisí práve aj s tou Muránskou planinou - náletové invazívne dreviny, nie je dôvod na to, chrániť, ale pôvodné dreviny, ktoré tam boli. Chránené územia aby boli vyhlasované iba skutočne so súhlasom vlastníka. Štát si môže vyhlasovať chránené územia na svojich pozemkoch úplne v pohode, ale nie na cudzích pozemkoch vlastníkov bez toho, aby to kompenzoval, lebo to je potláčanie vlastníckych práva.
S tým sa nedá vôbec súhlasiť.

Miro Suja, dobre si tu spomenul aj problematiku vodnej nádrže v Slatinkách. Chcel som sa venovať aj vodnému hospodárstvu, ale tých 10 minút bolo veľmi málo na to, aby som sa dotkol všetkých oblastí, tak som vypichol hlavne lesníctvo. Aj to len tak prierezovo.
Pani poslankyňa Zemanová, vy ste tu povedali vlastne, teda ja si to aspoň vysvetľujem tak, že rezort životného prostredia dá úlohy, stanoví ciele, vytvorí obmedzenia, hlavne teda vo vla..., vo vzťahu k vlastníkom, lebo však to, to sú hlavné obmedzenia. Ale už sa nestaráme o to, odkiaľ bude zabezpečené financie, to nech si rieši ministerstvo financií. Ale veď to je práve ten kameň úrazu, kto tu dnes, čo tu dneska vlastníci kričia.
My súhlasíme s ochranou prírody, majme 5. stupeň, máme 50 % v národných parkoch bez zásahu, ale nech to štát kompenzuje. A ja vám garantujem, že všetci z tých lesomajiteľov sa budú hlásiť, sa budú hlásiť, aby ich pozemky boli v takýchto chránených územiach, pretože, ako som tu už povedal vo faktickej poznámke, oni keď to bude v piatom stupni nebudú robiť nič, dostanú peniaze, alebo keď to bude v tých nižších stupňoch, budú robiť menej a menej, ako by teda robili doteraz, a ten zvyšok, alebo ten rozdiel im bude kompenzovaný. Ale vravím, doteraz, doteraz to nefungovalo a v podstate tí vlastníci to vedia, a preto sa tomu tak stránia. A v podstate ani do budúcna tomu neveria. Alebo možnože je tu taká malá nádej, že sa to zmení.
Pán poslanec Šudík, obmedzenie ťažby som spomínal, ale nie vo všeobecnosti, ale obmedzenie ťažby som vytýkal z titulu ochrany prírody a krajiny. Ja rozhodne nie som zástancom toho, aby sa na Slovensku nerúbalo. Som zástancom toho, aby sa na Slovensku hospodárilo v lesoch trvalo udržateľným rozvojom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, prerušujem... (Reakcia z pléna.) Kto dal procedurálny? Aha, už vidím.
Pán poslanec Sloboda, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ustanovujúcu schôdzu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolávam na zajtra 12.00 hod. do rokovacej miestnosti č. 71. v budove ubytovacieho zariadenia. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k programovému vyhláseniu vlády na obdobie rokov 2020 – 2024 k časti veda, výskum, inovácie a vysoké školstvo. Táto časť sa nachádza v programovom vyhlásení vlády na stranách 74 a 75 a tvorí cirka jedno percento z celkového rozsahu tohto dokumentu. Čo, ak budete so mnou súhlasiť, že vzdelanie ovplyvňuje našu prítomnosť a veda a výskum našu budúcnosť, je pre mňa dosť málo.
V tejto časti má vláda ambíciu profilovať medzinárodne konkurencieschopné univerzity. Je to cieľ, ktorý zdieľam rovnako a plne ho podporujem. Na druhej strane mi však chýbajú nástroje, pomocou ktorých chce vláda tento svoj cieľ naplniť. V časti programového vyhlásenia vlády na strane 74, ktorá sa venuje vysokému školstvu, vláda uvádza, "vláda (SR) podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy tak, aby došlo k (...) zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov a programov vyšších stupňov s cieľom eliminovať nekvalitné študijné odbory".
Dovolím si v tejto súvislosti dať vláde do pozornosti nasledovné. Aktuálne máme v platnosti nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zriadila sa nová akreditačná agentúra, ktorá je povinná požiadať do troch rokov o zaradenie do medzinárodnej siete akreditačných agentúr. Aby sa tak mohlo stať, musí splniť dve základné podmienky. Prvá, preukázať nezávislosť od vládnej moci. Druhá, dodržiavať pri svojich hodnoteniach a rozhodnutiach štandardy spoločného európskeho vysokoškolského priestoru, t. j. rozhodnutia už nebude vydávať ministerstvo, ale agentúra. Jej rozhodnutia budú konečné, budú však preskúmateľné súdom. Agentúra je povinná zverejniť štandardy. Aktuálne je pripravená tieto štandardy zverejniť a vysoké školy sú povinné do dvoch rokov od ich zverejnenia zosúladiť svoje vnútorné systémy kvality a najneskôr do konca roka 2024 požiadať o akreditáciu študijných programov. Vysoká škola, ktorá získa tzv. inštitucionálnu akreditáciu, môže si svoje študijné programy v príslušných študijných odboroch vytvárať samostatne. Takto to funguje v európskom vysokoškolskom vzdelávacom priestore.
Od septembra 2019 platí nová sústava študijných odborov. Tieto boli výrazne zredukované, aktuálne je ich 48. Prečo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto uvádzam? Uvádzam to preto, aby sme pri formulovaní opatrení nezaradili reverzný chod. Musíme mať výraznú ambíciu posilniť európsky vysokoškolský priestor a posilniť integráciu a integritu slovenských univerzít a vysokých škôl v tomto priestore. Aby sme tak učinili, musíme zväčšiť a zlepšiť ich autonómiu. Toto mi v programovom vyhlásení vlády chýba.
V oblasti vedy a výskumu sa v programovom vyhlásení vlády uvádza, citujem, vláda zváži na zlepšenie financovania vedy a výskumu "presun všetkých kompetencií a finančných prostriedkov na vedu, výskum a inovácie do jedného rezortu". Myšlienka to nie je nová. Rezonuje tu už niekoľko rokov, no dá sa už teraz predpokladať, že nebude uskutočnená, nakoľko zasahuje do života niekoľkých stoviek inštitúcií, viacerých ministerstiev, bolo by treba upraviť desiatky zákonov, stoviek vyhlášok, nariadení a podobne. Naviac, ako sme aj včera z rozpravy zistili, je tu rozpor medzi stranami 74, 75 programového vyhlásenia vlády a stranami 93 až 95. Považujem za nutné, aby si vláda toto vo svojom programovom vyhlásení ujednotila a upravila.
Realizácia tejto myšlienky, akéhosi zjednotenia kompetencií a financií pod jeden rezort je možná, podľa môjho názoru, len z malej časti a to výlučne pri fondoch Európskej únie, kde pôjde o zmenu kompetenčného zákona na úrovni ústrednej štátnej správy. Celkovo v tejto časti programového vyhlásenia vlády absentuje krátka analýza súčasného stavu, formulácia nástrojov, časových rámcov a najmä finančný záväzok.
Na záver svojho vystúpenia, aby som nebol len kritický, chcem uviesť, že z rokovania výboru pre vzdelanie mám naozaj dobrý pocit. Ak budeme vzájomne počúvať odborné argumenty, ak vláda dopracuje časové rámce, ak vláda stanoví aj finančné limity v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, môžem v budúcnosti hodnotenie tejto časti programového vyhlásenia vlády upraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.