6. schôdza

S reakciou pán poslanec Ladislav Kamenický.

Ďakujem pekne. Na jednej; ja sa vyjadrím len k zopár veciam. Čo sa týka, ja som rád napríklad, že médiá samotné odmietli tých desať, tú ponuku desiatich miliónov na tú investigatívu, lebo pochopili, že takto sa to nerobí. A takisto čo sa týka tých, to, čo hovorí pán Šefčík. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že ak niekomu dáte, predstavte si, niekto nechcel ísť voliť a vy mu poviete, ale budeš mať zľavu na všetky služby, ktoré ti poskytneme. No tak ho donútite ísť voliť, lebo aj on chce mať zľavu. To je kupovanie si nejakého názoru. Ja si nemyslím, že je to dobrá cesta, ako to robiť. Robte propagandu, nech idú voliť, robte si rôzne mítingy, kde vyzývate ľudí voliť, ale nekupujte si ich za zľavy. To považujem za veľmi škodlivé.
Pán Kašper, čo sa týka deficitov. Porovnanie deficitov, ja som ich neporovnával, lebo to sa nedá porovnať, a ja som takisto tu už niekoľkokrát povedal, že ak vznikne nejaký deficit z dôvodu korony, ja to plne chápem, ale treba takisto sa zaoberať tým, že vláda by po skončení korony mala urobiť odpočet, koľko stála korona, na čo všetko sa tie peniaze vynaložili a čo, aký deficit je v dôsledku vašich opatrení, to znamená tých štandardných, nie, ktoré súvisia s koronou.
Ďakujem pekne.

Ďalším prihláseným rečníkom je pán poslanec Alojz Baránik, pripraví sa pán poslanec Peter Žiga.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pár slov k téme, ktorej sa ja obvykle venujem, a to je časť programového vyhlásenia vlády týkajúca sa justície a spravodlivosti.
Kto si nevšimol, tak upozorňujem na veľmi zaujímavú vec v tejto časti, a to je nadpis tejto časti, ktorý hovorí toto: Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie toho, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého rovnako. Žiaden, podotýkam žiaden, žiadne programové vyhlásenie vlády nemalo v sebe zakomponované uznanie toho, že nie sme právny štát, že toto je oblasť, kde treba urobiť radikálne kroky, a ja myslím, že už ani opozícia nám v tomto neprotirečí. Pretože niet krajiny na svete, kde by naraz bolo zatknutých trinásť sudcov, všetci do jedného prepojených na bývalú vládnu garnitúru. Niet krajiny, kde by súdnictvo malo takú povesť ako na Slovensku. Preto všetky tieto opatrenia, ktoré sú uvedené v tejto časti programového vyhlásenia vlády, je potrebné čítať vo svetle toho, že sme pod veľkým tlakom niečo naozaj urobiť, že to nie je len o nejakých potemkinovských dedinách, ale naozaj toto je niečo, kde budeme očakávať výsledky. A my všetci, ako tu sme, tak verím, že budeme pracovať na tom, aby tie výsledky boli.
Je tam niekoľko opatrení takých, ktoré si myslím, že zásadne zmenia to, ako funguje súdnictvo. A problém je aj vždycky bol doteraz ten, že súdnictvo je jediná oblasť spoločenského života, kde existuje jedna štátna moc výborne zorganizovaná, znalostne vybavená na to, aby oponovala akýmkoľvek zmenám. Keď sa pozrieme na, čo ja viem, oblasť zdravotníctva, keď sa pozrieme na oblasť životného prostredia alebo na akúkoľvek inú, v podstate je debata len o tom, že ako ten lepší výsledok dosiahnuť, ako urobiť to, aby sme všetci mali v tej či onej oblasti lepšie výsledky. Toto je jediná oblasť, kde máme zakomponovaného jedného silného oponenta, ktorý žiadnu zmenu nechce, ktorý chce, aby veci pokračovali tak, akými sú dnes. A toto je zásadná vec. Preto my musíme bojovať nielen s tým, že ako si myslíme, že toto najlepšie urobiť, ale musíme bojovať s tými ľuďmi, ktorí si hovoria: Nie, takto je to v poriadku, nechajme to, ako to je, nič s tým nerobme. Preto my musíme uzákoniť také veci, ako zmeniť to, že sudca môže rozhodnúť akokoľvek, nie, po nemeckom vzore musíme mať možnosť povedať, že ak sudca rozhodne vyslovene v rozpore s právom, vyslovene v rozpore s judikátmi, bude za to musieť niesť zodpovednosť. A toto nie je náš výmysel, hoci ja som bol ten, ktorý to navrhol do programu v súlade s tým, ako som už v minulom volebnom období k tomu predniesol pozmeňovací návrh ústavy, toto je niečo, čo platí napríklad v Nemecku. Berie sa to za samozrejmosť. Ak hovoríme o tom, že všetci verejní činitelia by mali niesť zodpovednosť za svoje konanie, prečo by tak nemali robiť sudcovia? Veď oni sa hlásia k tomu, že sú štátnou mocou. Preto by mali niesť zodpovednosť tak ako nejaký minister alebo ministerský úradník.
Je viacero malých opatrení, ktoré spoločne jedno s druhým musia primäť sudcov k tomu, aby konali efektívne, aby konali tak, ako to spoločnosť od nich očakáva. Sudcovia sú tí, tí starí sudcovia sú tí, ktorí hovoria také, že my nebudeme rozhodovať tak, ako spoločnosť od nás očakáva. To, samozrejme, je zavádzanie. My nehovoríme, že na nejakej, na nejakom mestskom zhromaždení že sa má rozhodovať o tom, že tá či oná vec ako má byť niektorým súdom rozhodnutá. Nie, my hovoríme o tom, že súdnictvo musí vo všeobecnosti dosiahnuť podstatne vyššiu mieru akceptability spoločenskej, vyššiu mieru celospoločenského súhlasu s tým, ako funguje.
Ja som navrhoval aj do, aj to máme – naša strana – v programe, aby súdy boli v podstate alebo výkon súdnictva, aby bol nejako merateľný, aby sme sa vedeli porovnať povedzme s tým, ako to funguje v Českej republike. Predstavte si, že máme tu jednu krajinu, kde sme vyšli zo spoločného základu historického. My sme sa dostali do situácie, kedy máme najhoršie súdnictvo v Európe, a Česká republika, s ktorou sme mali ešte donedávna a ešte aj do veľkej miery ešte stále máme veľmi podobné zákony, tak české súdnictvo je v jednej tretine najlepších krajín v Európe. Viete si to predstaviť, ten obrovský rozdiel, diametrálny? A zdanlivo sa nič iné nedeje. Alebo taká drobnosť. Viete o tom, že v Čechách sa nápad vecí na súdoch, to znamená to, ako prídu veci, že sa nerozdeľuje elektronicky? Nerozdeľuje. Pretože rozdeľovať veci napadnuté na súd elektronicky je neefektívne. My to ale musíme mať, pretože inak sme v situácii, kedy ten predseda súdu by tú vec hneď pridelil svojmu kamarátovi sudcovi, ktorý by tú vec rozhodol tak, ako si to niekto objednal. Čiže my čelíme úplne iným problémom, ako čelia, akým čelia tie krajiny, kde korupcia neovláda súdy.
Ďalšou kapitolou, ktorou sa zaoberáme do nejakej miery, je prokuratúra. My máme teraz stav, kedy máme prokuratúru, ktorá historicky – a to je Mečiarov výmysel geniálny, máme prokuratúru, ktorá nikomu nezodpovedá, nikto jej nič nemôže povedať. Iste si mnohí z vás pamätajú ten historický výrok bývalej pani ministerky Žitňanskej z bývalej koaličnej vlády, keď sa jej spýtali, že čo teda s tými excesmi, čo sa dejú na prokuratúre. Ona povedala: S prokuratúrou ja nič nemám, mňa sa nepýtajte.
Áno, je to, veľmi ma to znepokojuje. Toto musí skončiť. Tak či onak sa musíme dostať do stavu, kedy prokurátor bude, generálny prokurátor bude zodpovedať za svoje konanie. Nebudeme mať situáciu, že tri roky sa tu generálny prokurátor neukáže, neobťažuje sa. Potom príde Kaliňák s Bugárom, tuná budú mne nadávať, že čo si to dovoľujem sa dožadovať toho, aby generálny prokurátor prišiel do parlamentu aspoň raz za rok. Nič také. My musíme dosiahnuť stav, kedy prokurátor, takisto ako ministri tejto vlády, takisto ako, ako vedenie parlamentu zodpovedá ľudu za to, ako vykonáva svoju funkciu. Dokiaľ toto nedosiahneme, nič sa nezmení. Bude kľudne, bude sa ďalej trnkovať a čižnárovať a neviem čo iné, všetko ostatné, všetko bude pokračovať, pretože každý, kto pozná život, vie, že ľudia si plnia svoje povinnosti len vtedy, keď musia. To proste tak je. Lebo môžme si plniť povinnosti aj z nejakej dobrej vôle, ale nie vtedy, keď je to nepríjemné, keď neplnenie povinností nenesie so sebou aj nejaký negatívny dôsledok.
Čiže prokuratúru musíme dostať do stavu, kedy niekomu zodpovedá. Nemôžeme mať situáciu takú, akú máme teraz, že Ústavný súd stanovil, že na prokuratúru nikto nemá a že to je jej vec, ako si vykonáva svoje povinnosti. Toto je niečo, s čím sa budeme musieť popasovať, a verím, že aj spolu s ostatnými vecami že to jednoducho dáme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky.
Nech sa páči, ďalší do rozpravy pán poslanec Peter Žiga. Pripraví sa pán poslanec Richard Raši.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Dovoľte, aby som aj ja zareagoval na predložené programové vyhlásenie vlády a ja sa ho dotknem aj z hľadiska formy, aj z hľadiska obsahu, pretože obidve časti tohto programového vyhlásenia sú také veľmi zaujímavé a je tam čo komentovať.
V prvom rade čo sa týka formy. Parlamentné voľby boli 29. februára. Najsilnejšia koaličná strana získala od pani prezidentky právo zostaviť vládu, 21. marca, myslím, bola podpísaná koaličná zmluva a bola vykreovaná vláda a v tej koaličnej zmluve si vláda ako jeden z bodov dala, že 13. 4. bude na vláde schválené programové vyhlásenie vlády. Podpísali to všetci koaliční poslanci. A čo urobila vláda ako prvé? Porušila koaličnú zmluvu, pretože neschválila programové vyhlásenie vlády 13. 4., ale až 19. 4. a 20. 4. – deň pred uplynutím 30-dňovej lehoty na predloženie programového vyhlásenia vlády – predložila toto programové vyhlásenie do parlamentu s tým, že pán predseda vlády vystúpil, že toto je najlepšie programové vyhlásenie v histórii Slovenska. Najkrajšie, najlepšie, najchrumkavejšie, no jednoducho takýto dokument ešte nikto nikdy nevidel.
Prvý odkaz pre pána predsedu vlády a pre ministrov je, že to, či toto programové vyhlásenie vlády je najlepšie, najkrajšie a najchrumkavejšie, neposudzuje sám autor, ale posudzujú ho občania Slovenskej republiky a štyri roky vám budú, budete im skladať účty a oni vám budú vystavovať vysvedčenie. Takže prvý odkaz je, nekrič hop, kým si nepreskočil. A myslím si, že aj tá rozsiahlosť toho dokumentu, pretože bolo povedané, že toto je najlepšie programové vyhlásenie vlády aj preto, že má 121 strán a takéto programové vyhlásenia vlády doteraz mali možno polovicu. Druhý odkaz je, že kvantita neznamená kvalitu, a takto postupne prejdem aj ku samotnému obsahu tohto programového vyhlásenia vlády.
Musím konštatovať, že tento dokument, ktorý vláda – a každá vláda – charakterizuje ako najvýznamnejší strategický materiál vlády, ktorá nastupuje, v podstate ignoruje dnešný stav. Ten stav má potenciál najvýznamnejšej krízy 21. storočia a zasahuje celý svet nielen zdravotne, ekonomicky, ale aj sociálne. No a vláda sa vo svojom dokumente tvári, že tu nenosíme rúška, že sme nezatvorili hranice, že ekonomika veľkej časti našich významných obchodných partnerov funguje normálne a priemysel že normálne vyrába. Vidíme, že štáty zachraňujú doslova podstatu svojho hospodárstva absolútne ekonomicky neštandardnými spôsobmi, ktoré pripomínajú niekedy reštart po vojnovom konflikte, a toto programové vyhlásenie sa tvári, že vonku je pekné počasie a že v zásade my pri bazéne len vyberáme značku opaľovacieho krému.
Pozeráme sa na najkrízovejšie obdobie v dejinách Slovenska a programové vyhlásenie vlády to neodráža. Možno to vláda nepovažuje za problém a zakrýva si oči, ale môže byť aj pravda to, že vláda nemá žiadnu predstavu a plán a nevie, ako bude túto situáciu riešiť. V dokumente jednoznačne chýba vízia, čo podporiť a ako. Aspoň zamyslenie nad stimulačnými mechanizmami a náznak koordinácie s okolitými krajinami. Vôbec nevidíme strednodobé ani dlhodobé ekonomické opatrenia a vidíme tam len možno niektoré povzdychy, že máme koronu a možno nejaké marketingové názvy ako lex korona a podobne. Ako brať fakt, že počas toho, ako štáty typu Nemecko, Rakúsko vyčleňujú desiatky percent HDP na záchranu ekonomiky a pracovných miest, si v programovom vyhlásení čítame o tom, ako bude vláda investovať do výstavby bytov a podobných veľkých investičných projektov? Chcem sa opýtať, kde chce na to vláda zobrať peniaze. My sme už hovorili o tom, že tieto svoje investičné aktivity alebo tie svoje ekonomické zámery vláda vôbec nemá pokryté príjmami štátneho rozpočtu ani výdavkami štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, predložené programové vyhlásenie nie je ani žiadny ucelený a logický, vnútorne previazaný dokument. Je to skôr taká antológia poviedok rôznych autorov, kde si každý napíše na svoju tému, čo chce, pokojne aj viackrát to isté. Každý má vlastný štýl, vlastné vyjadrovacie prostriedky a treba povedať, že táto rozmanitosť by si zasluhovala nejakého editora, ktorý by to dal do jedného slovníka a do jednej plynulej myšlienky, čo chcela vlastne vláda týmito svojimi vyjadreniami povedať. Namiesto konkrétnych kľúčových opatrení je tu často balast, úvahy, o ktorých sa dá polemizovať. Namiesto termínov väčšinou nejasné formulácie typu zvážime, posúdime. Merateľných cieľov je tu ako šafranu, to znamená, aj odpočet programového vyhlásenia vlády bude veľmi komplikovaný a v zásade si vláda môže povedať, že už programové vyhlásenie vlády splnila, pretože sa nebude dať odpočtovať.
Vyjadrím sa aj k oblasti hospodárstva. Chcem povedať, že súčasťou, to si píše vláda vo svojom programovom vyhlásení, že "súčasťou dobre spravovaného a transparentného štátu je riadenie štátnych podnikov a transparentný výber zástupcov štátu v nich. (...) Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný spôsob a proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia naplňujúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady." No, chcem povedať, že už bolo niekoľko prípadov, kedy sme pochopili, že vláda toto nemyslí úplne vážne. Už bolo niekoľko výberových konaní, teda nebolo výberových konaní, boli priamo títo riaditelia podnikov inštalovaní do svojich funkcií. Aj dnes sa koná takéto jedno transparentné výberové konanie, kde už dva týždne vieme, že na pozíciu predsedu Fondu národného majetku, dnes sa to volá MH Manažment, príde Ľuboš Lopatka, bývalý manažér Penty, čo v konotácii Fond národného majetku a kauza Gorila vyvoláva veľké otázniky. Mali by ste sa, pán minister a vláda, nad tým trošku zamyslieť.
Poďme sa pozrieť aj na niektoré opatrenia, ktoré chcete urobiť v oblasti hospodárskej politiky. Konštatujem, že vláda si nevšimla, že chrbtovou kosťou slovenského priemyslu je automobilový priemysel. Ani jedna zásadná zmienka o automobilovom priemysle, ktorý tvorí 13 % hrubého domáceho produktu, zamestnáva viac ako 300-tisíc ľudí, máme tu štyri veľké automobilky, 350 subdodávateľov. Ani jedna vážna zmienka o tom, akým spôsobom bude vláda pristupovať k automobilovému priemyslu.
Ani jedna zmienka, nevidíme, o hutníckom priemysle. Hutnícky priemysel, máme tu dve veľké hute v Podbrezovej a v Košiciach, zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Vláda sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050, akým spôsobom bude riešiť problematiku veľkých hutí? Zmení im výrobný program alebo odstaví hute, alebo prejdú na elektrické oblúkové pece? Nič.
Konštatujem, že vláda rezignovala na oblasť inovácií. Odbila ich štyrmi vetami. Ak má byť Slovensko v ďalšom období konkurencieschopnou krajinou, práve inovácie by mali byť tou hlavnou a ťažnou témou slovenského hospodárstva. Ešte raz opakujem, ani si to vlastne nevšimla a v zásade sa dá povedať, že na to, na inovácie rezignovala.
V oblasti energetiky pár tupých fráz v celom programovom vyhlásení. Vôbec nevidíme, čo budeme robiť zo strategického hľadiska s energetickou bezpečnosťou Slovenska. Ako budeme podporovať ďalšie rozvíjanie našej plynárenskej štruktúry? Stavia sa plynovod do Poľska, stavia sa do Maďarska. Bude v tom vláda pokračovať? Nebude? Čo bude s ropovodom Schwechat? Bude v tom pokračovať? Nebude v tom pokračovať?
Vidím, že mi končí čas, tak chcem len povedať, že je nedôstojné, že na programovom vyhlásení vlády sa zúčastňujú dvaja-traja ministri, predsedu vlády som tu videl len pri úvode a jednu hodinu. Dokonca prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku som tu videl dvadsať minút. Je to veľmi nedôstojné, hlavne ku vám, páni poslanci z vládnej koalície. Chcem povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Richard Raši a pripraví sa pán poslanec Igor Kašper.

Príjemný dobrý deň prajem. Ctený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa venoval dvom oblastiam v programovom vyhlásení vlády a možno sa zameriam viac na ich obsah a na to, čo môže prísť, a myslím si, že sú to oblasti, ktoré ešte vyvolajú veľké diskusie a veľký konflikt. Teraz nemyslím na konflikt medzi koalíciou a opozíciou, ale na konflikt aj vo vnútri vládnych strán.
To všeobecné konštatovanie je, že programové vyhlásenie vlády naozaj vytvára finančné nároky, ktoré nie sú kryté a nebudú kryté a neboli by kryté, ani keby nebola koronakríza. Čiže absencia akýchkoľvek, akéhokoľvek krytia v čase koronakrízy, ktorá prišla, je dominantná a dovolím si teraz tvrdiť, samozrejme, až čas to ukáže, že z programového vyhlásenia vlády sa naozaj množstvo, množstvo opatrení, predsavzatí, záväzkov alebo deklarácií v dobrej vôle nenaplní. Ale to ukáže čas, to nebudem bližšie rozoberať.
Chcel by som sa pristaviť pri téme zdravotníctva, pri jednom bode, kde už diskusia začala; je to možnosť zavedenia unitárneho systému v prípade, že súkromné zdravotné poisťovne nebudú vedieť spĺňať požiadavky štátu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v miere, v akej štát deklaruje a chce. Unitárny zdravotný systém je téma, s ktorou sme tu už raz boli. Bola naozaj veľkou vlnou zmetená. Chcem povedať, že určite budeme vládne strany, ktoré s týmto systémom prídu, podporovať a dovolím si tvrdiť, že téma unitárneho zdravotného systému bude musieť prísť, lebo aj kvôli príjmom zdravotných poisťovní nebude dostatok financií na to, aby sa zdravotná starostlivosť financovala v požadovanom rozsahu.
Mali sme už prvý konflikt. Bolo to na výbore pre zdravotníctvo, kde predsedníčka výboru pani Cigániková nehlasovala za programové vyhlásenie vlády práve kvôli unitárnemu systému. Pre tých, čo možno nie ste úplne doma v téme, unitárny systém je to, že bude jedna, štátna zdravotná poisťovňa, ktorá bude spravovať povinné dane a povinné zdravotné odvody, teda to, čo všetci z vás, ktorí sme tu a všetci za občanov, ktorí sú ekonomicky aktívni, musia platiť zdravotným poisťovniam, a zároveň bude spravovať peniaze, ktoré štát platí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, t. j. za obyvateľov, ktorí sú dôchodcovia, deti, zdravotne postihnutí alebo tí, ktorí nie sú zamestnaní. Teda téma unitárneho zdravotného systému vznikla pred rokmi za našej vlády preto, pretože sme nevedeli obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní, ktoré zo zdravotných daní, z povinných zdravotných odvodov si odčerpávali zisk, a naozaj na túto tému sa tešíme. Tu určite bude mať vláda a dve vládne strany, ktoré s tým maximálne prídu, našu podporu. Sme za to, aby z povinného zdravotného poistenia si súkromné poisťovne nevytvárali zisk a aby všetky finančné prostriedky išli do zdravotného systému a to sa inak ako unitárnym systémom zabezpečiť zrejme nedá, pretože zákaz zisku poisťovní, s ktorým prišiel minister Valentovič v roku 2007, bol napadnutý práve vtedajšími opozičnými poslancami na Ústavnom súde. Teda unitárny zdravotný systém áno.
Druhá vec, ktorá bude veľmi kontroverzná, ktorá môže byť problematická pre pacientov Slovenskej republiky, je nutnosť prevedenia operácie u onkologických pacientov do 14 dní a keď sa tak nestane, povinnosť zdravotných poisťovní preplatiť túto zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Určite to znie dobre a každý z nás je za to, aby pacient, najmä onkologický, keď je indikovaná operácia, bol zoperovaný v čo najkratšom čase, ale možno si neuvedomujete, čo toto nariadenie v programovom vyhlásení vlády znamená. A dovolím si tvrdiť a zase skorý čas to ukáže hneď, ako to príde do parlamentu a bude schválené, že financie, ktoré budú zdravotné poisťovne platiť na liečbu našich pacientov v zahraničí, ktorá sa nevykoná u nás, budú chýbať našim nemocniciam, našim lekárom a našim zdravotníkom.
Poviem vám aj príklad, na výbore pre zdravotníctvo som sa pýtal pána ministra, či to znamená, že keď náš pacient, ktorý nebude môcť byť odoperovaný do 14 dní na Slovensku, napríklad v Národnom onkologickom ústave, a dá sa zoperovať v Univerzitnej nemocnici vo Viedni, či celá liečba bude preplatená Univerzitnej nemocnici vo Viedni. Povedal, že áno, bude preplatených toľko financií, koľko bude požadované za danú liečbu. Tak dovoľte mi len jeden praktický príklad, keď sa stane, že náš pacient sa nevylieči v Národnom onkologickom ústave, ale vedľa vo Viedni, sa môže stať, že bude miesto 10-tisíc eur, čo by bol náklad u nás, preplatených 50-, možno 100-tisíc eur a tieto finančné prostriedky, samozrejme, pôjdu z jedného balíka zdravotného poistenia, z povinných zdravotných odvodov, teda pôjdu z balíka, ktorý má ísť pre poistencov našich; pán minister, trošku tichšie poprosím; ktorý má ísť na liečbu, ktorý má ísť teda na liečbu našich občanov Slovenskej republiky. Čiže zase je to opatrenie, ktoré pokiaľ sa bude realizovať, spôsobí, že už v súčasnom nedostatku financií, pretože zdravotné poisťovne a výška ich financovania je absolútne závislá aj od počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov, nezamestnanosť nám určite narastie.
Môže sa stať a stane sa, že financií bude ešte menej, pretože budú platené súkromným poskytovateľom v zahraničí za tie výkony, ktoré vedia byť urobené u nás, pretože v súčasnom systéme poisťovne platia liečbu v zahraničí iba vtedy, keď nie je možné ju zrealizovať a urobiť u nás. Čiže upozorňujem, obrovský problém z toho môže byť a to nehovorím ešte o teoretickom zneužívaní tohto systému, že sa stane, že pacientovi bude povedané, že nestíha byť odoperovaný práve preto, aby nejaký súkromný poskytovateľ v zahraničí túto operáciu – a pôjde o ekonomicky nákladnú operáciu onkologických pacientov – zrealizoval.
Tretie, asi najproblematickejšie opatrenie deklarované v programovom vyhlásení vlády je rozdelenie zdravotnej starostlivosti na štandardnú a nadštandardnú. Hovorím o rozdelení zdravotnej starostlivosti na štandardnú a neštandardnú. V súčasnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti je možnosť si priplatiť nadštandardné služby, ale nie nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tí, ktorí máte skúsenosti alebo vaši príbuzní, viete, že sa dá priplatiť nadštandardná izba, dá sa priplatiť výber operatéra, ktorý vás bude operovať, výber pôrodníka, niekde sa dá priplatiť strava a, samozrejme, sú to výkony najmä plastickej a estetickej chirurgie, ktoré sú platené v plnom rozsahu, ale všeobecne je náš systém zdravotnej starostlivosti solidárny. To znamená, že prístup má každý bez ohľadu na to – a teraz hovorím najmä o ochoreniach, ktoré sú život ohrozujúce ako spomínané onkologické ochorenie, kardiovaskulárne ochorenia alebo mnohé chronické ochorenia –, že bez ohľadu na to, koľko zarábate, prístup k zdravotnej starostlivosti máte rovnaký a tá solidárnosť je v tom, že my, čo máme relatívne vysoké platy a platíme z toho aj vyššie zdravotné odvody, prispievame práve tým, ktorí sú nezamestnaní alebo sú ťažko chorí, sú zdravotne ťažko postihnutí, a skladáme sa aj na ich liečbu, a to je správne.
Samozrejme, vznikli prvé otázky, čo vzniká, čo znamená štandard a čo vzniká, znamená nadštandard. Zase poviem slová, ktoré odzneli pri komunikácii s jedným z vás, s koaličným politikom, bolo to v jednej relácii, kde som bol, pretože tá otázka je zásadná. Bude mať ten, kto bude mať peniaze, lepšiu zdravotnú starostlivosť, bude ju mať kvalitnejšiu? No na toto je, bohužiaľ, je jednoznačná otázka, áno, a poviem príklad, ktorý bol použitý práve jednou z poslankýň vašej vládnej koalície, ktorá je vo výbore pre zdravotníctvo. Uviedol sa príklad operácie bedrového kĺbu, zadefinujú sa nejaké štandardné parametre, samozrejme, ten kĺb, ktorý bude zoperovaný štandardne, bude kvalitný, bude teda štandardný, ale ten, kto si priplatí viac, dostane umelý kĺb s lepšími parametrami z hľadiska jeho zloženia alebo s lepšími parametrami napríklad možných rozsahov pohybov. Čo v praxi znamená, že tí, ktorí peniaze budú mať, budú liečení kvalitnejšie, a to doteraz u nás nikdy nebolo.
A ten druhý príklad bol, že ten, kto si zaplatí nadštandard, bude dostávať originál lieku, a ten, kto si nezaplatí, tak bude dostávať generiká. Čiže prvýkrát v histórii je v programovom vyhlásení vlády napísané, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej kvalita bude iná pri tých, čo na to majú, čo považujem naozaj za, za zásadný problém.
Mám ešte množstvo otázok k regionálnemu rozvoju, ale to si nechám na televízne relácie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Raši, poukázal ste na spôsob jednej silnej zdravotnej poisťovne, teda na systém unitárneho systému zdravotného poistenia, ktorý prezentuje alebo presadzuje toto programové vyhlásenie vlády tak nejako zaobalene. Dva politické subjekty sú za, dva politické subjekty sú proti. Za klub a politickú stranu Ľudová strana Naše Slovensko sa môžem vyjadriť, že Ľudová strana Naše Slovensko vždy bola za jednu silnú štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá nikdy nebude mať záujem vyťahovať nejaký zisk a odlievať si ho do zahraničných bánk alebo na nejaké zahraničné účty, ale, naopak, všetky prostriedky investuje do zdravia ľudí, do zdravia občanov bez rozdielu na to, aký majú príjem, koľko zarábajú a ako sa niekedy k tomuto štátu správali, či už prispievali svojimi daňami, odvodmi, alebo nie.
A čo sa týka priority investovať do zdravia občanov, tak to je veľmi dôležitá a neodmysliteľná súčasť vlastne nášho života a podporu Ľudovej strany Naše Slovensko, celého nášho poslaneckého klubu, bude mať každý jeden návrh, ktorý sa bude prikláňať k jednej silnej štátnej zdravotnej poisťovni.
Ďakujem pekne.