6. schôdza

Dobre, poprosím pokoj.
Pán poslanec Blcháč ako ďalší.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ja som strávil v školstve poľnohospodárskom spolu deväť rokov ako študent, doktorand aj asistent a potom v poľnohospodárskej, ale hlavne v potravinovej praxi som pôsobil 15 rokov. Zachránili sme jednu z deviatich mliekarní, ktoré na Slovensku ešte fungujú z pôvodných tridsaťšesť. Tridsaťšesť okresov bolo niekedy do roku ´93, každý okres mal svoju mliekareň, mäsokombinát, pekáreň z hľadiska tej sebestačnosti a zásobovania. No a; takže dovolím si pár poznámok.
Páči sa mi, samozrejme, cieľ sebestačnosti, niekedy bola aj myšlienka potravinovej bezpečnosti, čo je asi 90 % spotreby. Vieme, že sa nejakými potravinami aj plytvá napríklad. Iste máte pravdu v tom, že zrazu nefunguje export, import. Viete, počúvame správy, že Rumunsko už rozhodlo o zákaze exportu svojej produkcie, čo môže mať aj dopad na nás nakoniec. Ja mám trošku obavu tiež z toho, že by sa rozbila tá poľnohospodárska výroba v takom stave, v akom je preferovaná ta jedna forma pred druhou, asi by tam bolo treba nájsť nejakú rovnováhu.
Ale hlavne by som videl problém do budúcnosti pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti alebo bezpečnosti v tom, že treba nájsť nejakú rozumnú mieru potom aj smerom k obchodu, pretože nakoniec na pultoch sa predávajú tie výrobky a ten obchodný systém, ktorý dnes funguje na Slovensku, je naozaj krutý z pohľadu tých slabo dotovaných poľnohospodárov, ktorí na Slovensku produkujú tú základnú surovinu, a nedostatočnej kapacity potravinárskeho priemyslu.

Pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister Janko Mičovský, dovoľ mi poďakovať sa ti za predstavenie kapitoly poľnohospodárstva a lesníctva v programovom vyhlásení vlády. Konečne som cítila emóciu vo vystúpení ministra, ktorý má na starosti pôdu a lesy, potravinárstvo a rozvoj vidieka. Uverila som každé tvoje slovo, cítila som zdravý sedliacky rozum. Aj keď som povolaním architektka, k poľnohospodárstvu mám blízko, keďže manžel je absolvent poľnohospodárskej univerzity v Nitre a pracoval ako zootechnik na poľnohospodárskom družstve v Podolínci. Jeho spolužiak vedie domácu firmu v poľnohospodárstve v Krškanoch pri Leviciach, viem, čo musia títo malí poľnohospodári podstúpiť, koľko byrokracie musia absolvovať, aby dostali dotácie.
Verím, že tvojim slovám, že vláda bude podporovať malých poľnohospodárov, sa veľmi potešia malí poľnohospodári. Určite rovnaká podpora bude aj pre veľké poľnohospodárske firmy a zabezpečí sa rovnováha financovania podnikov. Potešia sa aj včelári, pretože sa budú podporovať domáce produkty a polia siať plodinami prijateľnými pre včely.
Prajem ti veľa sily pri napĺňaní plánov a hlavne potravinovej bezpečnosti Slovenska.

Ďakujem.
Pán poslanec Karahuta, nech sa páči.

Pán minister, oceňujem vaše vystúpenie, bolo ozaj od srdca, nebolo to napísané, nebolo to umelé, bolo to prirodzené, tak ako vy dokážete rozprávať.
Ja som veľmi rád, že potravinová sebestačnosť sa prvýkrát v histórii dostala medzi hlavné priority vlády Slovenskej republiky a nie je iba hluchým politickým výkrikom, ako to bolo posledné roky. Všetci si spomíname, aké boli predtým tie programové vyhlásenia vlády, pred voľbami začalo sa rozprávať o sebestačnosti, po voľbách sa skončilo. Ja osobne jednak ako spoluautor za hnutie SME RODINA programového vyhlásenia vlády v časti pôdohospodárstvo, ale ako človek, ktorý trošku cíti ináč ako iní ľudia, podporím toto programové vyhlásenie vlády, pretože prvýkrát za 30 rokov sa otáča kormidlo pôdohospodárstva smerom k ľuďom, smerom k rozvoju vidieka, smerom k tomu, aby sme mali na Slovensku dostatok zdravých slovenských potravín.
Treba povedať aj na margo názorov, ktoré po Slovensku kolujú, že úpadok slovenského poľnohospodárstva nie je tak, ako to mnohí zneužívali a dodnes zneužívajú, že bola spôsobená vplyvom nášho členstva v Európskej únii; je to absolútny nezmysel a demagógia, pretože ostatné štáty sú v tej istej únii. Náš úpadok, čo je najhoršie, bol spôsobený, bol riadený, bol spôsobený ľuďmi, ktorí povýšili záujem jednotlivca nad záujem spoločnosti. Netreba to rozoberať, posledné dni to jasne potvrdili. Nemôžme, nemôžme ďalej fungovať v štáte a hrať sa na producentov potravín, keď 93 % dotácií poberá 20 % veľkých podnikateľov a malí nie preto majú neupratané, nie preto neprodukujú, že by nechceli, oni totiž nedostanú ani jeden cent podpory, maximálne priame platby na tých pár hektárov. Preto som za to programové vyhlásenie vlády a verím, že po desiatich rokoch Slovensko bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ďakujem za vaše slová, ďakujem za nás všetkých, čo žijeme na vidieku obklopený zelenými púšťami, za nás všetkých, ktorí fakt na poliach pravidelne vidíme hlavne veľké postrekovacie stroje a prázdne včelie úle. Aj nám ste práve zapli svetlo na konci tunela. Ďakujem, ďakujem.

Pán poslanec Ferenčák.

Ďakujem, pán podpredseda. V prvom rade treba povedať, že poďakovať sa treba za vykonanú prácu a nie za pár viet, ktoré sú tam. A v podstate tak by to malo byť, že človek, keď niečo spraví, tak má byť pochválený a nie to, že keď má, chce a má ambíciu. Lebo je to pekné, ale nič to nebude znamenať. Treba si povedať, že možno je tu strašne veľa ambícií aj v tomto programovom, aj čo sa týka poľnohospodárstva a veľa vecí je tam, môžem povedať, aj dobrých, ktoré je potrebné vykonať, len musím sa vrátiť, tak ako je to v regionálnom rozvoji alebo pri racionalizácii verejnej správy, tak aj tuná, je tu všetko.
To znamená, vrátim sa znova ku kolegom, ak chceme mať poľnohospodárstvo, ktoré je konkurencieschopné, v prvom rade musí byť dodotované tak, ako je to v iných krajinách Európskej únie, lebo ináč títo poľnohospodári, môžte od nich chcieť, čo chcete, v živote nedokážu predať za tie isté peniaze ako títo veľkí výrobcovia. Na druhej strane je tu problém s pôdou, tiež sa púšťate do veľkej, veľkej témy, nedokončené ROEP-ky, vysporiadania pozemkov a tak ďalej a tak ďalej, prenájom štátnej pôdy, máte to tam definované všetko, vidím to tam, len je to z každého rožka všetko. Fandím vám takisto, lebo je to hodne.
Treba povedať, že poľnohospodárstvo je základ rozvoja a hlavne hovorím o vidieku, hovorím aj o tých regiónoch, ako sú najmenej rozvinuté a tak ďalej, úzko to súvisí práve s poľnohospodárstvom a so živočíšnou výrobou, bez toho to jednoducho nepôjde. Ale môžem pridať krásny príklad z Kežmarku. Tatranská mliekareň, je to najväčší producent mlieka a dováža mlieko zo západného a stredného Slovenska, nie z okresu Kežmarok. Je tam len možno 10 % mlieka, čo spotrebuje, vyrobený v okrese. Takže treba sa zamyslieť nad takýmito fungovaniami a vzťahmi a možno tam podporiť ten vzťah producent a výrobca a ísť možno malými krokmi, ale sa posunieme podstatne ďalej ako veľkými vyhláseniami.
Ďakujem