72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené dámy a páni, Národná rada musí schváliť vždy, keď chceme použiť alebo vyslať, alebo dať k dispozícii príslušníkov ozbrojených síl k dispozícii NATO, napriek tomu, že ide o ich dislokovanie na území Slovenskej republiky, a preto vás chcem požiadať o súhlas s vyčlenením maximálne 40 príslušníkov ozbrojených síl a vojenskej polície, ktorí vlastne sa majú podieľať na činnosti mnohonárodnej bojovej skupiny, ktorá je prítomná na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh na území Slovenskej republiky v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh na území Slovenskej republiky v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, tlač 1103, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1149 z 30. augusta 2022 pridelil návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh na území Slovenskej republiky v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, tlač 1103, na prerokovanie: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh na území Slovenskej republiky v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, tlač 1103, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe § 6 ods. 2 písm. g) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s určením ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh na území Slovenskej republiky v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy a páni, ide o reformu II. piliera dôchodkového systému, prvé čítanie. Najdôležitejšie zmeny, ktoré táto reforma prináša, je zavedenie predvolenej investičnej stratégie, ktorú štát chce doporučiť sporiteľom ako najbezpečnejšiu a súčasne najefektívnejšiu na zhodnotenie ich dôchodkových úspor. Po druhé, rušíme súčasný model garancie a zavádzame tzv. individuálne garancie. Po tretie, znižujeme poplatky, ktoré môžu dôchodkové správcovské spoločnosti vyberať od občanov, a vďaka tomuto zníženiu poplatkov sa môže navýšiť hodnota dôchodkových úspor sporiteľov až o 10 %.
Predpokladám alebo teda avizujem vopred, že boli k tomuto návrhu viaceré pripomienky, doplňujúce návrhy, ktoré ministerstvo a ja osobne, aj vláda je pripravená akceptovať. Jediný problém je v tom, že častokrát tie pripomienky boli proti alebo návrhy doplňujúce boli protichodné z rôznych inštitúcií. Preto v prípade, ak sa rozhodnete podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, vyhlásil som verejne a hovorím to aj tu, že vlastne urobím stretnutie so všetkými zainteresovanými okrem poslancov Národnej rady, ktorí na to prejavia záujem, aj s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, s Národnou bankou, ministerstvom financií, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. My máme prepočítanú každú alternatívu, vrátane tých, ktorí viacerí z vás avizovali, že by bola pre vás zaujímavejšia, lepšia jednak výnosnosť a jednak miera rizika a sme pripravení tieto pripomienky zapracovať, ale chápte, že to musíme urobiť takým spôsobom, aby ten konsenzus bol čo najširší. To znamená, ja som ochotný v tomto sa prispôsobiť, pretože viaceré alternatívy z tých, ktoré ste navrhovali, pre nás sú akceptovateľné, ale musíme nájsť konsenzus medzi ministerstvom financií, viacerými návrhmi poslancov, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Ja si myslím, že sa to dá urobiť a som na to pripravený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedom výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 1104. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1150 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. No, v prvom rade chcem potvrdiť slová pána ministra, že tento zákon obsahuje, táto novela obsahuje niekoľko vecí, ktoré sú dôležité pre druhý pilier a po ktorých sa dlho volá. Je to jednak investičná stratégia podľa životného cyklu sporiteľa, potom presun sporiteľov z dlhopisov do akcií a taktiež zníženie poplatkov v druhom pilieri. Je tam napríklad aj tie individuálne garancie, ale to je teda vec, ktorá, po ktorej volajú hlavne DDS-ky, pardon, DSS-ky. Ale je teda pravda, že tak, ako sú dneska v zákone, sú urobené zle. A teda tie tri hlavné veci, ktoré, ktoré teda obsahuje tento zákon, ani jedna z nich nie je urobená dosť dobre.
Včera som usporiadal u nás v Liberálnom dome diskusiu, ktorá sa mala teda na jeden úzko špecifikovaný problém, a to, že ak by sme prijali túto novelu, tak ako je predložená, tak dôchodcovia budúci, ktorí budú mať nad 54, teda ktorí budú mať v dobe účinnosti tejto novely 54 rokov a viac, tak je v podstate isté, že keď budú odchádzať do dôchodku, tak ich dôchodok celkový bude nižší ako keby nikdy v druhom pilieri neboli. Bolo to, to, čo sme včera robili, bol formát diskusie „Raňajky s novinármi", kde som diskutoval, som si teda pozval troch hostí na pódium. Bol tam Ivan Švejna so mnou diskutoval a Ján Šebo, to je ekonóm z plánu obnovy na Úrade vlády a teda aj za pána ministra Richtera bol v pracovných skupinách, ktoré pripravovali veci k druhému pilieru a myslím, že z jeho pera boli aj niektoré alebo teda ten základ tých noviel, ktoré sa prijímali aj za minulej vlády, a Radovan Ďurana a s týmito troma som diskutoval. No však v publiku boli aj ďalší experti, bol tam Jozef Mihál, bol tam zástupca z kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, boli tam zástupcovia DSS-iek, bolo tam teda viacero odborníkov a de facto všetky redakcie. Volal som teda aj odbornú verejnosť. Poslal som pozvánku aj pánovi ministrovi, ak by sa chcel prísť pozrieť a bolo by to preňho určite prínosné. Žiaľbohu, bola by to preňho aj nová skúsenosť, keďže on veľmi teda s odborníkmi nediskutuje, aspoň som to nezaznamenal, že by mal takúto snahu pri niektorom zákone dôchodkovom, ktorý doteraz predkladal. Treba povedať, že pán minister teda neprišiel a poslal svojho poradcu. Tak neviem teda, že čo mu z toho interpretoval.
Ja chcem v prvom rade vyjadriť naozaj poľutovanie, že s ľuďmi nediskutujete a keď aj sľúbite, že diskutovať budete, ako aj teraz ste mi to sľubovali v úvodnom slove, tak zatiaľ ste to ani raz nedodržali.
Ešte spomeniem. Pomerne úsmevné mi pripadá, že aj to, že som dneska spravodajca som si de facto musel že vybojovať na výbore, kde ste ma, samozrejme, chceli odstaviť rovnako ako pri zákone o sociálnom poistení, kde sa vám to podarilo. Tu kolegovia uznali, že som jediný, ktorý sa o druhý pilier tu trošku odborne zaujíma v tomto pléne a teda nastal pat 6 na 6 vo výbore a nakoniec teda, pán minister, ste ešte volali predsedovi výboru, že teda ste sa snažili presvedčiť, že nech toho Cmoreja na toho spravodajcu nedáva. No tak ja neviem, či sa ma až tak bojíte, ja by som už teda naozaj bol rád, keby ste sa nevyhýbali diskusiám a teda dúfam pevne, že tentokrát vystúpite aj v rozprave, nie ako v minulosti, kedy ste si to nechávali až na svoje záverečné slovo, na ktoré už nikto nemohol reagovať. A teda, keď ste ma aj vyšachovali ako spravodajcu v minulosti, ale dneska budem mať ešte slovo po vás ako spravodajca.
Musím povedať, že nielen pri tomto zákone ste nás už viackrát oklamali. Tento zákon ste poslali cez vládu s tým, že vraj k nemu nie sú zásadné pripomienky. Chcel by som vám však pripomenúť, že ostali nevyriešené rozpory, či už s ministerstvom hospodárstva, alebo s Úradom vlády. Podľa našich zástupcov na vláde ste toto odprezentovali, tento zákon odprezentovali, že zákon ide bez výhrad a jednoducho neviem ako, nerozumiem tomu, že prečo ešte aj v takejto banálnej veci je problém uviesť pravdu.
Rovnako musím povedať, že ste podľa môjho názoru oklamali aj premiéra Hegera, aj keď to nebolo pri tejto konkrétnej novele, ale bolo to pri novele zákona o sociálnom poistení, ktorú máme v druhom čítaní na tejto schôdzi zaradenú niekde, niekde okolo bodu 100, a to pri rokovaní, kedy sme sa ešte ako koalícia, ako koaliční partneri stretli na Úrade vlády a pod vedením premiéra sme si prechádzali daný zákon, či sa vieme vôbec dohodnúť, aby sme tento zákon posunuli cez prvé čítanie, pretože je tak katastrofálny, že mali sme k nemu že extrémne veľké výhrady. My sme vám ho nechceli posunúť cez prvé čítanie. Tam sme sedeli, ja neviem, či to boli dve hodiny, tri hodiny či štyri hodiny, už si to nepamätám presne, presne, presne, ako dlho to bolo. Dohodli sme sa na tom, čo je potrebné zmeniť a od toho momentu ste sa ani raz neozvali. My netušíme či tie nezmysly, čo tam máte popísané, či chcete nejakým spôsobom zmeniť. Tým, že je to zaradené za bod 100, tak evidentne ešte na to nemáte podporu, ale teda počul som o nejakých pozmeňujúcich návrhoch, čo sa, čo si kuchtíte na ministerstve, ale k tomu sa teda ešte možno dostaneme. Ale de facto ste oklamal premiéra, že budete o týchto veciach rokovať a že tieto veci napravíte.
Teraz tu sľubujete, že po prvom čítaní budete diskutovať so všetkými. No aj pri ústavnom zákone ste sa zatvárili, že budete rokovať so všetkými. Mali sme jedno také stretnutie, kde ste zavolali aj kolegov z opozície, bol tam aj pán Richter, bol tam aj pán Tomáš, bol tam aj pán Beluský so svojim asistentom vtedy. Ten tam rôzne zaujímavé veci porozprával. Vy ste si nás vypočuli a nič. A bolo ticho. Nič vás vlastne z toho nezaujímalo, nakoniec ste si predložili na vládu, respektíve na hospodársku radu svoju verziu, ktorá, s ktorou nikto nesúhlasil a tam to, samozrejme, ostalo trčať, lebo tak, keď predložíte návrh zákona s ktorým nikto nesúhlasí, no tak samozrejme, že nemôže to ísť ďalej. No a takto ste sa vlastne vyvliekli z toho, že máte povinnosť podľa PVV-čka, sme sa zaviazali všetci, že prijmeme ústavným zákonom základné parametre dôchodkového systému. Aj toto považujem za klamstvo z vašej strany, a to, že vy to tak, tak nejako ušulicháte, že áno, akože rokujem, ale na konci dňa si aj tak urobíte po svojom, tak na to sme si už u vás zvykli a potom, samozrejme, to má aj béčko, že so všetkým čakáte, keď je päť minút po dvanástej a potom idete vydierať, že á, musíme to teraz prijať, lebo inak koniec sveta. Toto sme už, toto sme všetci u vás zvyknutí a už sme to dávno prečítali.
Rovnako rozporové konania. Vy si napíšete zákon, dáte ho do MPK, vyzbierate, vyzbierate pripomienky, potom si poviete, že čo uznáte za vhodné, tak to uznáte za vhodné zapracovať. Rozporové konanie toho sa nezúčastňujete, posielate svojho štátneho tajomníka. My sme na posledné rozporové konanie prišli, prišiel tam dokonca Richard Sulík, lebo sme sa chceli s vami baviť aj o ústavnom zákone. Vy ste neprišli, poslali ste, poslali ste štátneho tajomníka Káčera a, samozrejme, keď sme sa chceli baviť o niečom zásadnejšom, tak štátny tajomník nám povedal, to je o poschodie vyššie. No lenže poschodie vyššie je u pána ministra, s ním sa rozprávať nedá.
Vy hovoríte, teda párkrát ste sa nechali počuť, že nechcete zničiť druhý pilier, ale zároveň nezabudnete povedať, že ak by ten druhý pilier neexistoval, tak súčasní dôchodcovia by mohli mať vyššie dôchodky, lebo že miliarda odchádza do druhého piliera. Že sa to robí preto, aby aj v budúcnosti mali dôchodcovia nejaké dôchodky alebo dnešní pracujúci mali nejaké dôchodky v budúcnosti, tak to už, samozrejme, vždy pozabudnete povedať. Alebo napríklad poviete, že zdobrovoľníte príspevky do druhého piliera. No toto nevyzerá veľmi úprimne pre mňa a ešte aj s tými vašimi všetkými povahovými črtami a spôsobmi pretláčania si zákonov, ktoré máte, že by sme vám mali veriť, že keď vám toto pustíme cez prvé čítanie, tak vy zrazu budete ochotný rokovať a naozaj aj budete súhlasiť s niečím, čo je odôvodnené.
Podozrievam vás a som si tým skoro stopercentne istý, že vy chcete druhý pilier na konci dňa zničiť a kupovať si hlasy dôchodcov za úspory na dôchodok pracujúcich ľudí. Vy sa veľmi rád štylizujete do nejakého posledného križiaka, ale nie, vy nie ste žiaden rytier, ktorý by tu chránil hodnoty. Ja, žiaľbohu, po tých skúsenostiach, čo s vami mám, vo vás vidím skôr takého lúpežného nájazdníka v zašpinenom brnení, ktorý si berie rukojemníkov a vydiera kade chodí. Ja som bol dokonca svedkom toho, ako tuto pán minister ziapal po šéfovi, po pánovi Tóthovi z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť kvôli jednej vete v zákone, kedy, keď sa zavádzali výdavkové limity a táto veta dávala tejto rade o niečo väčšie kompetencie. Že on nedovolí, aby to tam bolo, že ho oklamali a že on nikdy neustúpi vydieraniu. Bolo to pre mňa veľmi úsmevné, lebo ak som niekoho videl doteraz vydierať, tak ste to boli práve vy, pán minister.
A chcel by som vám pripomenúť aspoň rokovanie o ústavnom zákone, kedy ste si pretlačili do ústavy tú jednu vetičku o rodičovskom bonuse. Keď sme tam sedeli večer pred tým, ako sa malo rokovať o ústavnom zákone, a vy ste si trvali na tom, že tá jedna vetička tam musí byť a keď vám všetci naokolo hovorili, že s tým nesúhlasíme, tak ste niekedy o šiestej či siedmej večer, čo sme tam už sedeli niekoľko hodín, nebolo tam nič na jedenie, nejaké posledné sušienky sa už dávno zjedli, tak ste povedali, že tak vy nesúhlasíte, zmena ústavy nebude, máme čas rokovať do deviatej ráno. Vytiahli ste tie rezne, ponúkli ste svojho štátneho tajomníka pána Ažaltoviča. Začali ste tam jesť pred nami rezne a že vy máte čas do deviatej ráno. Pani ministerka Kolíková, vtedy ešte poslankyňa, ministerka Za ľudí, tak skoro z kože vyletela, keďže išlo o novelu ústavy, ktorá vôbec mala umožniť reformu súdnictva, mala umožniť vznik správneho súdu. (Reakcia z pléna.) Ty, Pčolo, buď, prosím ťa, radšej ticho. Ty aj keď niekde si, tak sa iba hráš na mobile. No presne takto vydiera pán minister. Rovnako som to zažil napríklad, keď sme už ten spomínaný zákon o sociálnom poistení, kedy sme teda nechceli pustiť ďalej, tak pán minister si vtedy zobral ako rukojemníka nejaký zákon o energetike, ktorý mal umožniť ľuďom ušetriť však v tejto energetickej kríze, tak on si úplne v pohode zobral za rukojemníka zákon, ktorý bol na pomoc pre ľudí. Keď my nepustíme jemu niečo, tak on nepustí niečo nám. No, takže takéto sú rokovania s pánom ministrom. Vráťme sa však k tým problém, ktoré sú v tomto zákone, ale k tomu sa vlastne asi vrátim v druhom vystúpení, keďže máme 11.57.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, priznám sa, že by som bol rád, keby som hovoril do väčšieho pléna, lebo hovoríme o 1 700 000 sporiteľoch, ktorí celkom iste očakávajú isté pozitívne veci, aby to zhodnotenie tých investícií v II. pilieri bolo pre budúcnosť čo najlepšie. Ale na to sme si postupne už v tomto parlamente viackrát jednoducho, jednoducho zvykli.
Ak dovolíte, úvodom možno dve-tri vety k procedúre, bol by som ďaleko rád, keby sme boli bývali sa zaoberali skôr novelou I. piliera až následne II. piliera, pretože predsa len ten II. aj doplnkový III. pilier sú doplnkové a ten prvý je a ostane stále gro veľmi dôležité. No a možno všeobecne budem konkrétne v niektorých tých častiach, ktoré sa týkajú nejakých tých noviel, hovoriť o tom, všeobecne čo mi chýba pre objektivitu tohto zákona je analýza. My nemáme vyhodnotené jednotlivé zmeny veci, ktoré aj za mňa sa robili. Do akej miery boli úspešné, neúspešné, prečo a ako ďalej, no a to, čo je najdôležitejšie, čo mi chýba, žijeme veľmi, veľmi zložitú dobu a preto, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť vo viacerých veciach, ktoré sú obsahom tejto novely, by sme mali poznať nejaké smerovanie Slovenskej republiky v ekonomike, vôbec spoločenských činnostiach, čo sa týka východísk z krízy, pretože to všetko spolu veľmi úzko jednoducho súvisí. Vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovni a to aj možnosti, ktoré štátny rozpočet dáva. A vôbec HDP ako také sú, sú veľmi úzko v tomto prípade previazané. Ale ja sa pokúsim k niektorým veciam, keď budem pri jednotlivých návrhoch zmien reagovať možno trošku konkrétnejšie.
Treba povedať hneď úvodom jednu vec, že hovoríme nie o poistení, to znamená o prvom pilieri, ale hovoríme o dôchodkovom sporení, ktoré predstavuje kapitalizačný, to znamená II. pilier dôchodkového systému. To znamená finančné prostriedky sporiteľov spravujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, no a celý tento systém tvorí nejaký základný predpoklad alebo vôbec systém dôchodkového zabezpečenia. Všeobecne je účelom II. piliera zabezpečiť spolu s dôchodkom zo sociálneho poistenia, to znamená z prvého sporiteľovi príjem v starobe, prípadne aj pozostalým zo, čo sa týka po sporiteľovi zabezpečiť príjem v prípade smrti sporiteľa. Samotná výška toho priemerného hmotného zabezpečenia v starobe pomocou súčinnosti aj II. piliera má byť v prípade úspechu a priaznivých okolností teoreticky vyššia, a to podčiarkujem, ale, samozrejme, nie vždy musí byť. A možno aj teraz po istých prvých desaťročiach je to aj náš prípad, ktorý sa bezprostredne dotýka veľkej skupiny, skupiny alebo väčšiny v tomto prípade sporiteľov. Večnou otázkou je teda polemika, či sa tieto okolnosti naplnia. Ak totiž výnosy teda zhodnotenie vkladov sporiteľov na konci dňa neporazí vývoj inflácie, ktorá je dnes jedným z najväčších strašiakov, a to nielen u nás, ale dá sa hovoriť o celkove o svete, za tie celé roky toho sporenia.
No ale ak dovolíte možno tri, štyri poznámky, návraty do minulosti, ku genéze, pretože sa ma to bezprostredne ako ministra, ktorý osem rokov riadil rezort a zaoberal sa aj problematikou udržateľnosti dôchodkového zabezpečenia, sa možno vrátiť. Na začiatku v tom 2004 za čias Dzurinda, Mikloš a hlavne minister Kaník bol nastavený pomer nerealisticky na 9 : 9 percentám. To znamená, I. pilier, II. pilier, odvody, bolo nevyhnutné prijať opatrenia, bolo nevyhnutné zmeniť tento pomer. Na základe všetkých faktorov, ktoré sme mali vtedy k dispozícii, som v ´12 roku predložil viaceré návrhy a zmeny minimálne ten pomer z 9 % na 4 % a od roku 2017 bol prijatý, nazvem to, kompromisný návrh aj smerom k opozícii, DSS-kám a k ďalším, že sme postupne navyšovali o nula celá, alebo navyšujeme, lebo ešte dva roky sú pred nami, o 0,25 až po 6 %. Možno aj tu by mi v tomto prípade, pán minister, sa žiadalo povedať, bolo to dobré rozhodnutie, bolo to zlé, ideme pokračovať tie dva roky ešte ďalej, vzhľadom na ten výsledok? Lebo zaznievajú hlasy, ktoré hovoria aj o tom, že to asi dobré rozhodnutie nebolo.
Možnože, možnože treba sa aj tomu venovať a rozdiskutovať si to a rozdiskutovať si to nielen s DSS-kami, pretože tie vedia tie médiá zaplatiť cez isté prostriedky a možnosti, ktoré im dovolili, a možno aj viacerí experti, ktorí sa tejto oblasti hlásia, nechcem vstupovať nikomu do svedomia, ale môže byť niekde na výplatných listinách DSS-iek. Ale my by sme mali mať hlavne zámer robiť všetko pre tých sporiteľov, to by mala byť naša hlavná skupina, ku ktorej smerujú veškeré tie opatrenia, a tu netreba zatvárať dvere, jedno alebo druhé oko, pretože už bolo dosť času na experimenty a v tejto časti by sme mali hlavne vyhodnocovať a na základe toho robiť rozhodnutia.
No dnes takmer po tých 20 rokoch od tzv. reformy mi celkom nie je zrejmé, že či Kaníkom nastavený dôchodkový systém s investičným prvkom II. piliera dokáže aj v tej blízkej budúcnosti poskytnúť dnešným sporiteľom dôchodky, ktoré im zabezpečia ústavou predpokladanú primeranú životnú úroveň v starobe v tom seniorskom veku. No a samozrejmá vec, že dnes pri čítaní podstaty novely z pera ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je pre mňa naďalej najzásadnejším rizikom práve časovanie novely v aktuálnej obrovskej ekonomickej kríze, ktorej rozsah a dĺžku zatiaľ nemáme šancu celkom predvídať a doceniť, a práve preto by bola potrebná nejaká analýza, ako uvažuje vláda z hľadiska ekonomiky a toho spoločenského vývoja v tejto situácii, aby sa to zohľadnilo aj pri tvorbe zmien v tejto novele.
No a samozrejmá vec, že z toho vyplýva, že jednoducho veľkým otáznikom, či novelu, novelou navrhnuté presúvanie doslova státisícov sporiteľov v II. pilieri z garantovaných, teda z konzervatívnych fondov do tých rizikovejších, čiže akciových, čo je vlastne podstata v tejto navrhovanej novele a hlavne tej predvolebnej investičnej stratégie nespôsobí sporiteľom ešte väčšie straty.
No a navyše aj podľa prieskumov jednak zo strany samotných DSS-iek vieme, že paradoxne ani samotní sporitelia v II. pilieri nemajú tzv. rizikový profil. A väčšina preferuje vo veciach vlastného budúceho dôchodku skôr istotu a garancie svojich vkladov, čo je logickém, len práve preto by im bolo potrebné dať niektoré odpovede, ktoré oni očakávajú.
Ako je zrejmé, naše kroky v tom ´12 roku smerovali hlavne ku garanciám, ktoré by sa mali teraz vyhodnotiť, do akej miery naplnili alebo nenaplnili očakávania, do akej miery s nimi vedeli aktuálne narábať napríklad aj samotné DSS-ky, lebo dnes počúvam hromy blesky, preto, prečo sme to urobili a dali, dali do väčšinu alebo umožnili vstúpiť väčšine do tých konzervatívnych fondov. Ja sa pýtam, a čo robili DSS-ky? Prečo nekomunikovali hlavne s tými, ktorí by možno boli prijali nejaké rady vzhľadom na ich postavenie, ich vymeriavacie základy, ich odvody. Tu sa mi zdá, že jednoducho zaspali aj DSS-ky ako také a očakával som, že budú ďaleko, ďaleko viac aktívne. No znovu mi tu chýba, chýba jednoducho nejaká tá komunikácia DSS-iek s konkrétnymi sporiteľmi, i keď tí, čo sa o to zaujímajú, môžem hovoriť v kontexte z pozície mojich detí, viem, že automaticky vstúpili a prefázovali z tých konzervatívnejších do iných, ale ak som v ´12 roku tvrdil ako minister, že II. pilier je zaujímavý a oplatí sa tým, čo majú ten vymeriavací základ niekde okolo tisíc eur a budú sporiť aspoň tridsať rokov, zásadne sa tie veci nezmenili. Toto si myslím, že je dosť dôležité. A samozrejmá vec, potom je dôležitý vek, kde sme ako ďaleko smerom k dôchodku.
Je tu zaujímavá jedna vec, a to sú skúsenosti, ktoré máme z okolia. Je paradoxom, že socialistická vláda, ktorá dlhé roky bola tu na Slovensku, neurobila také rozhodnutia, ako urobili pravicové vlády v Čechách, Poľsku, v Maďarsku. Kde v podstate skončil II. pilier v nejakej tej základnej podobe. No ale sú tu aj iné skúsenosti, ak sme sa boli niekde učiť v Čile, vtedy minister Kaník a viacerí poslanci vycestovali, vieme, že v roku 2006 skončil ten zázrak, ktorý sa volal dôchodkový pilier v Čile, aj na základe odporúčania svetovej banky jednoducho nevyšiel. A v Južnej Amerike zhodou okolností ďalšia veľká krajina Argentína dopadla takisto.
Ako dnes vyzerá štatistika ľudí, ktorých máme v II. pilieri? To je veľmi dôležité, pretože ak som tvrdil niekedy v minulosti, že veľa ľudí bolo oklamaných, len aby vstúpili do II. piliera, pretože nejakí tí sprostredkovatelia za to mali nejakú tú odmenu, ktorá bola ďaleko pre nich dôležitejšia, ako objektívne vysvetlenie veci, kto tam má byť a nemá byť, a veľmi veľa rómskych matiek a ďalších tam, bohužiaľ, ostalo a to aj napriek tomu, že sme viackrát otvorili ten II. pilier s cieľom, aby tí, ktorí prídu k presvedčeniu, že pre nich nie je práve najvýhodnejší ten II. pilier, sa vedeli rozhodnúť nejak inak.
My z hľadiska, k 30.06. tohto roku je tu 1 716 813 sporiteľov. Priemerný vymeriavací základ je 1 318. Na prvý pohľad veľmi dobré čísla, ale čo mňa ďaleko viacej desí, že bez vymeriavacieho základu je tu skoro 400-tisíc sporiteľov, do 646 eur ďalších 305-tisíc, do 800 eur vymeriavacieho základu ďalších 200-tisíc a do tisíc ďalších 135. Spolu viac ako jeden milión sporiteľov je do vymeriavacieho základu tisíc eur. S tým chcem naznačiť to, čo som sa predtým odvolával, že pre koho to je a môže byť zaujímavé. Samozrejmá vec, že to je terajší vývoj, ten sa môže meniť, pretože niekto je na materskej a o rok, o dva bude robiť a bude mať iný vymeriavací základ. Toto všetko beriem, ale toto je tiež potrebné v značnej miere jednoducho brať v úvahu, nehovoriac o tom, že do 35 rokov, do vymeriavacieho základu tisíc eur je 400-tisíc sporiteľov. Do 35 rokov. Áno, niekto môže povedať, že tí majú ešte dosť času na to, aby sa im zmenili pomery, aj, aj, aj výška príjmu a aby si vedeli nasporiť, ale toto všetko by som bral v značnej miere v úvahu pri nejakých rozhodnutiach a v tomto prípade ďaleko viacej možno spolupracoval a veľmi otvorene aj s tými DSS-kami z hľadiska nastavenia tých, tých, by som povedal, budúcich zmien, ktoré nás v tomto prípade jednoducho, jednoducho čakajú.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska tej novely, a ja som s pánom ministrom na túto tému už viackrát aj debatoval, dokonca vtedy ešte aj s bývalým premiérom Matovičom, je otázka nezaplatenia odvodov do II. piliera. Zo strany jednotlivých sporiteľov, prípadne ich zamestnávateľov. Za prvých osem mesiacov tohto roku je to 17 miliónov. Hovorím o tomto roku. Ja si pamätám roky, keď to bolo cez 30 miliónov. Možnože aj tu by bolo treba, pán minister, sa pozastaviť nad tým a hľadať riešenie, ako, prečo. Prečo súkromné správcovské spoločnosti dostanú hotovú vec aj za sporiteľov, ktorí si neplnia základné povinnosti smerom k nim, automaticky preberá túto úlohou Sociálna poisťovňa. Ona vlastne úveruje toho sporiteľa len preto, aby boli uspokojené požiadavky DSS-iek. Možno by ich viacej do toho zapájal. Neviem. Očakával som, že aj na toto nejaká odpoveď príde, lebo žiada si to doba a žiadajú si to tie, tie relatívne veľké milióny, ktoré sa toho dotýkajú.
No a keď hovoríme o tých 17 miliónoch, skoro 50 % z toho tvoria nedoplatky zamestnávateľov a o to viac je táto otázka otvorená, čo s tým, ako s tým. Sledujeme do 60 dní a po 60 dní kto zaplatí, ale toto ja hovorím tých 50 % po 60 dňoch. To znamená, že to sú také veľmi praktické a pragmatické veci, ktoré by sa asi mali vedieť zhodnotiť v tej novele a jednoducho na to, na to v tomto prípade zareagovať.
No a keď hovorím o tej analýze a o tých štatistikách, ktoré, ktoré som tu mal možnosť alebo záujem ponúknuť, ony sú veľmi dôležité pre tie ďalšie rozhodnutia, ktoré sú tu navrhnuté. Ja viaceré tie rozhodnutia, ktoré sú tu, jednoducho podporujem do istej miery, čo ja viem, čo sa týka uhrádzania poplatkov, riešili sme niektoré veci aj my, v tom netreba pokračovať, v maximálnej miere v tomto prípade súhlasím, len do toho procesu si myslím, že je nejak potrebné viacej zainteresovať samotné DSS-ky. Zdá sa mi, že sú tak trošku mimo a len tak kričia od oného z boku, čo je pre nich výhodné alebo nevýhodné. Ony by mali byť tvorcom toho zákona v záujme nie ich fungovania alebo nefungovania, ale výnosu, ktorý ponúknu pre toho sporiteľa v čase, keď, keď bude mať ísť na dôchodok. Z toho titulu bolo veľmi dôležité aj to obdobie, ktoré sme jednoducho prežili, pretože ak je základným, by som povedal, princípom riešenia dôchodkovej reformy aj I., aj II. piliera udržateľnosť, no tak tých posledných osem rokov nám veľmi veľa ukázalo.
V ´12 roku som preberal Sociálnu poisťovňu so schodkom 1,4 miliardy. To znamená, ročne bolo treba vykrývať takýto schodok. Chvalabohu, v ´19 roku sa nám podarilo prvýkrát v histórii mať vyrovnaný rozpočet. Bohužiaľ, prišiel ´20 rok a problémy spojené s pandémiou a s ďalšími vecmi a plus-mínus nejakých 900 miliónov sme boli zase, zase, zase v mínuse. Toto všetko je potrebné zvažovať, pretože ten pozitívny výsledok tej Sociálnej poisťovne má veľmi jednoduché riešenie. No o 275-tisíc ľudí viac robilo. Viac odvádzalo. Samozrejmá vec, že otázka zamestnanosti a produktivity práce a ďalších atribútov má v tom jednoducho veľmi veľkú rolu. Preto je dôležité z hľadiska budúceho vývoja dôchodkového zabezpečenia sledovať aj tieto atribúty, lebo ony sú priamo úmerné. No čím bude viacej ľudí robiť alebo aj z hľadiska budúcnosti, pretože na viacerých európskych radách ministrov práce a sociálnych vecí sme my rozdiskutovávali otázku aj akejsi nepriamej dane za roboty a stroje, ktoré viacerých ľudí jednoducho dostanú mimo pracovného procesu, toto treba do toho zainteresovať.
Viem, že Nemci boli veľmi, veľmi ďaleko v tom čase, keď sme o tomto diskutovali, a toto všetko je potrebné vnímať v kontexte tej udržateľnosti toho dôchodkového zabezpečenia aj z hľadiska budúcnosti a to aj vzhľadom na tie nepriaznivé pomery, ktoré my máme v súvislosti s prestarlým obyvateľstvom a s tou, nepriaznivým vývojom, ktorý nás v tomto prípade jednoducho čaká.
Bolo nevyhnutné prijať takzvanú anuitnú novelu, pretože tie zákony, ktoré boli predtým prijaté, boli vlastne nevykonateľné, je odvtedy, odvtedy je už nejakých päť alebo dokonca sedem rokov, tiež by som očakával, že by bolo potrebné po toľkýchto rokoch vyhodnotiť, do akej miery napĺňa tú predstavu, čo sa týka tej anuitnej novely toho sporiteľa, do akej miery sa s tým vysporiadajú jednak správcovské spoločnosti, ale aj ďalšie, ktoré pripravujú a realizujú výplatu toho dôchodku z toho II. piliera. No a to je ďalší problém, ktorý tu je, a je tu z toho vyplývajúca aj dilema, že do akej miery napríklad zrušenie odplaty za zhodnotenie majetku je v tejto situácii, pán minister, to najvýhodnejšie.
V čase, keď sme my tento poplatok, alebo by som povedal, to zvýhodnenie zavádzali, to malo pozitívne riešenia, pretože tie správcovské spoločnosti to motivovalo, aby dosahovali nejaký zisk nie pre seba, ale pre toho sporiteľa, aby mal čo najlepší výnos úplne z toho odísť, možnože to má logiku, len bolo by dobre povedané na základe čoho, prečo sme k tomuto dospeli k tomuto rozhodnutiu. Nie pre Richtera, ale pre tých sporiteľov, aby vedeli, do akej miery je to v ich záujme, pretože samotné DSS-ky dosť kričia, keď sa im bere tento, tento poplatok, že, že to jednoducho nie je dobré, dobré riešenie.
Áno, celkom iste treba pokračovať v tom, čo sme zaviedli v apríli v ´19 roku, takzvaná oranžová obálka, to znamená, čo najväčšiu informovanosť tých sporiteľov, lebo obávam sa, keď som hovoril o tých, o tom milióne tých s tým vymeriavacím základom len do tých tisíc eur, minimálne 50 % z nich ani nevedia, že sú v II. pilieri, pokiaľ nedostanú nejakú, a keď dostanú tú obálku raz do roka, ako sa jej venujú, ako ju čítajú. To znamená, potrebujeme ďaleko viacej vtiahnuť tých sporiteľov do toho procesu, aby aj ten ich osobný záujem a zainteresovanosť na sporení bol čo najväčší.
Áno, preto aj samotné, návrh na tú informačnú stratégiu pri, len pre tých sporiteľov, ktorá je definovaná, to ktorá je veľmi dôležitá. Samozrejmá vec, že podporujeme, lebo ide v intenciách toho informovania, len viete, tá stratégia je veľmi dôležité, aby bola objektívne a správne nastavená a do toho majú vplyv všetky tie veci, ktoré som sa snažil aj predtým pomenovať, aby to objektívne hľadisko tam bolo jednoducho čo najlepšie, a ja sa obávam, že nemusí byť, lebo mnoho otáznikov je tuná, ktoré nevieme teraz dávať odpovede, a práve preto by to chcelo analyzovať, analyzovať a robiť rozhodnutia na základe nejakých konkrétnych konštrukcií výsledkov, aby sa to dalo jednoducho zdôvodniť, aby sa dali presvedčiť aj tí sporitelia, že takéto rozhodnutia sú jednoducho dobré. A hovorím, tu mi chýbala celú dobu vlastná iniciatíva DSS-siek z hľadiska komunikácie so sporiteľmi, možno s tými vybranými sporiteľmi, ktorí, ktorí sú tam na tých 700, ja neviem, 50-tisíc, kde tá komunikácia jednoducho nebola. K tomu netreba čakať len na vládu, na zákony, to by mal byť pravidelný kontakt a komunikácia a na to nebolo treba čakať len na oranžové obálky, prípadne na stratégiu, myslím, že tá iniciatíva zo strany DSS-iek tu mala alebo minimálne mohla byť.
No a keď hovoríme o tej budúcnosti, áno, veľmi veľa záleží predovšetkým na ekonomických atribútoch, čo sa týka ďalšieho vývoja, to nielen u nás, ale celej svetovej ekonomiky, mieri zamestnanosti, produktivity práce, no a to až po globálny stav na akciových trhoch. Tie akciové trhy, ktorí trošku sa tomu venujeme alebo občas tie veci pozeráme, nie sú dobré. Máloktorý akciový trh dneska zarába a to nie preto, že by niekto chcel alebo nechcel, ale jednoducho sú tu objektívne dôvody, ktoré som predtým pomenoval, a o to bude náročnejšie možno aj tieto veci vedieť zhodnocovať pri tom správnom cielení tých, tých sporiteľov a ich prostriedkov, aby boli čo najlepšie, najlepšie zhodnotené.
Áno, ministerstvo práce musí tvoriť tú legislatívu v oblasti sociálneho poistenia, ale aj sporenia alebo skôr investovania čo sa týka II. piliera a celkove systému dôchodkov, tak aby ochránilo čo najväčšiu časť obyvateľstva pred rôznymi životnými, ale aj extrémnymi rizikami a zároveň zabezpečilo spravodlivé prerozdelenie dôchodkov v národnom hospodárstve. A tu sa mi zdá, že aj pán minister Krajniak by možno veľmi chcel, aby to bolo ešte lepšie. Možno medzi riadkami tak čítam, že tu máme tak dosť rovnaký názor na niektoré tie veci, ktoré súvisia, súvisia z toho, čo je celkom logické, pretože ten záujem je tu v maximálnej miere objektívny. No a tie garancie tých základov sú prirodzené, že je záujem, aby boli zachované aj pri tom, že budú premiestňovaní viacerí tí sporitelia do tých rizikovejších fondov.
Dámy a páni, to však čo je dôležité a o čom sa možno trošku málo teraz hovorí, je jedna téza, ktorá hovorí o miere náhrady. Dôchodcovia mi dajú za pravdu, že je to veľmi dôležité. Tá miera náhrady to je priemerný dôchodok proti priemernej mzde. A tu sa dostávame do veľmi zložitej situácie a to aj napriek tomu, že v tom predchádzajúcom období v tých priaznivejších ekonomických časoch sa nám plus-mínus darilo tieto veci zabezpečovať, sme niekde na 53 %, čo sa týka posledného dostupného údaju.
Ale treba povedať, že tie vyspelé európske krajiny majú celkom prirodzený 60 % ako snahu a viacero je tam jednoducho aj sú. A no a tu treba znova povedať, čo s tým. Kde sme dnes a čo s tým a ako ďalej. Kde sa bude posúvať výška dôchodku a výška priemernej mzdy. Tam musí byť nejaká parita. Tam musí byť nejaké, nejaké vzájomné spojenie, ktoré dá garanciu aj tým ľuďom, ktorí si už svoje odrobili a jednoducho nemajú šancu už si ísť dneska privyrobiť alebo vylepšiť to ekonomické postavenie, aby sa ten stav nekonečne nezhoršoval v ich neprospech.
No a čo je ešte jedno dôležitejšie. Vraciame sa niekde na strednú dobu dĺžky dožitia. Ale veľmi málo hovoríme o dĺžke dožitia v zdraví. A myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec. Ja viem, že budeme asi hovoriť ešte na tejto schôdzi pri prvom pilieri, keď sa bude táto novela preberať o týchto veciach. No ale jednoducho všetko so všetkým súvisí. Aj prvý pilier s II. pilierom. A myslím si, že aj pri stavbe a rizikovosti toho II. piliera je na to treba, treba jednoducho myslieť. A preto je treba to kompletné vyhodnotenie a z toho vyplývajúcich záverov jednoducho ako ďalej. Opakujem to často, ale myslím si, že v tomto prípade je to veľmi dôležité.
A čo sa týka súkromných dôchodkov, nemusí často zachraňovať ani nejaký rekordný rast akciových trhov. Problémom II. piliera zostávajú marže súkromných poisťovní. To znamená, vlastná politika rizika viac ako zhodnotenie. Tým myslím hlavne tzv. úmrtnostné tabuľky, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, lebo to je o priemernej veku dožitia, ktorá je vyrátaná niekde viac ako 30 rokov. Na to môžu tie správcovské spoločnosti jednoducho možno neprimerane zarábať, pretože ten vývoj je taký ako je. A hovoríme o dĺžke dožitia v zdraví. A myslím si, že tieto úmrtnostné tabuľky nie sú celkom zhodnotené v návrhu tejto novely. Z toho by sa dalo ďaleko, ďaleko viacej vychádzať. Možno niektoré veci rozmeniť na drobné. A vychádzajúc z tej analýzy, ja ju nejakú trošku mám tu urobenú, si myslím, že dozrela aj na toto doba, aby sme aj tejto otázke jednoducho venovali. To nie je proti DSS-kám, ale to je v záujme sporiteľa. A myslím, že to by mala byť pre nás tá hranica, ktorá je najdôležitejšia.
No povedal som, že nedá sa hodnotiť II. pilier bez toho, aby sa nebrali v úvahu aj zmeny, ktoré sú pripravené aj v tom prvom pilieri. Všetko to jednoducho spolu veľmi úzko súvisí. A preto aj pri novele toho II. piliera je potrebné tieto veci brať v úvahu. A to už aj preto, že sa mnohé veci a kroky urobili. Zrušili sme 13. dôchodok alebo minimálne zmenili, zrušilo sa zastropovanie veku do 64. Treba povedať, že sa úplne postavili nabok aj odborári, ktorí použili a dali k dispozícii 350-tisíc petičných hárkov podpísaných. Tie, by som povedal, názory týchto ľudí ostali úplne niekde mimo. A tu treba povedať ďalšiu vec.
Posledné údaje sú také, že dĺžka dožitia v zdraví na Slovensku ženy 54,6 roka, muži 55,5 roka. V zdraví. To znamená schopných pracovať ešte ďalej. Otázka, kde bude smerovať toto. To je otázka aj možno na ministra zdravotníctva a na ďalších, ktoré súvisia s tým, ako sa bude spoločnosť o zdravie ľudí ďalej, ďalej jednoducho uberať. Ale v konečnej miere sa to dotkne aj viacerých okolností a zmien, ktoré sú navrhované, navrhované tu. Jednoducho kvality života ľudí ako takej a, samozrejme, tá kvalita života je dôležitá aj v tom dôchodkovom veku.
No a, pán minister, ešte jedna otázka. Neviem do akej miery sa veci konzultovali alebo do akej veci sa zapájali do tejto novely Národná banka Slovenska. Ale Národná banka Slovenska má jednu dôležitú úlohu. Má dozor nad DSS-kami. Ja si myslím, že táto Národná rada by mala mať pravidelné informácie každý rok z výsledku toho dozoru a možno aj s nejakým návrhom opatrení. Každopádne by to nebolo od veci. Bolo by to v záujme veci. Myslím si, že ďaleko viacej by sa aj tá pozornosť tých ľudí v tomto prípade sústredila na tú oblasť, ktorá súvisí s DSS-kami. Možno by sa nejaké pochybnosti v tomto smere vylúčil. Ale osobne si myslím, že, že je potrebné takto jednoducho ďalej rozmýšľať.
Vítam tie ohlásené rokovania. Hlásim sa, že chcem sa aj, aj čo sa týka zo strany opozície, pán Cmorej, čo ponúka, aj u vás zúčastniť tých rozhovorov. Každopádne si myslím, že je dôležité v tomto prípade nehľadať nejaké ideologické rozdiely, pretože dôchodok, staroba je niečo, čo sa dotkne každého jedného z nás. A tí, ktorí sa rozhodli byť sporiteľmi, očakávajú z toho aj isté výsledky. A našou úlohou je o tom diskutovať a hľadať tie najlepšie a najpozitívnejšie jednoducho riešenia. Viaže nás k tomu aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o dôstojnom živote, živote jednoducho v starobe. Ale o tom budeme asi viacej trošku hovoriť, keď sa bude preberať prvý pilier dôchodkového, dôchodkového poistenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja teda budem reagovať na viacero vecí a preto budem na vás komplexnejšie reagovať v rozprave, zvlášť príspevku. Ale tú faktickú využijem teda na jednu vec. Vy ste viackrát povedali, že vás mrzí, že DSS-ky zaspali a že tie, tie nevplývali na sporiteľov, aby, aby sa presunuli do, do rizikovejších fondov. Tak za prvé, vy ste ten minister, za ktorého sa udialo to, že vy ste ich do tých garantovaných fondov dali. A za druhé, nemáte správnu informáciu, lebo teda viem, minimálne teda dve najväčšie DSS-ky veľmi aktívne a pravidelne či už posielajú newslettre alebo teda vyzývali na, na, na sporiteľov na to, aby si urobili nejaký svoj investičný test, sa ich snažili vzdelať a snažili sa ich dotiahnuť naspäť do tých, naspäť do tých akciových fondov. O tom v podstate svedčí aj tá zmena medziročná od toho roku 2013, kedy sa to udialo. Vtedy za vás 90 % ľudí ste presunuli do garantovaných fondov, ak sa, ak si správne spomínam. A okolo polovici z nich sa tým DSS-kám pomaličky po tých rokoch podarilo ich poposúvať, presvedčiť, aby sa vrátili naspäť do tých akciových fondov. Takže tuto im podľa mňa trošičku krivdíte. A treba si aj uvedomiť, že trošku iná pozícia je v súkromnej spoločnosti, a to, keď de facto sa snaží napraviť pochybenie štátu. A to by ste si už, myslím, mohli férovo priznať, že bola to chyba presunúť tých ľudí, tých sporiteľov do garantových fondov.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Richter, ja zareagujem teda len na jednu vec, a to je tá dlhodobá udržateľnosť, o ktorej ste teda hovorili, že v roku 2013 ste prevzali Sociálnu poisťovňu so stratou a v roku 2019 sa vám to podarilo zlepšiť. Mňa na tej rozprave mrzela jedna dôležitá vec, a to je to, že vy ste tak nenápadne podsúvali, že II. pilier pre ľudí nie je výhodný. No na druhej strane nehovoríte pravdu a nie ste férový k tým ľuďom. Lebo nehovoríte, že prvý pilier dôchodkového zabezpečenia nie je dlhodobo udržateľný, pretože nie je. To, že sa vám podarilo znížiť stratu alebo mať vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovni je, samozrejme, super. Môže to znamenať, že ste bol dobrý hospodár. Ale môže to znamenať aj to, že ste dostali do tej Sociálnej poisťovni ďaleko viac peňazí, ako v tom roku 2013. A keď sa pozriete do, na výsledky Sociálnej poisťovne, tak zistíte, že v roku 2013 Sociálna poisťovňa vyplatila na starobných dôchodkoch 5 mld. a v roku 2019 6,4 mld. Za šesť rokov je to nárast o 1,4 mld. A hovorím to preto, že keď si preštudujete materiály RRZ, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak uvidíte, že tak ako je dneska nastavený, nastavený, nastavený dôchodkový systém, tak nieže neudržateľný, ale je nastavený úplne katastrofálne. To znamená, že skúste rozprávať ľuďom aj to, že my nemáme nekonečné množstvo peňazí a že II. pilier rieši práve túto situáciu, resp. príďte s nejakým iným nápadom. Lebo len dotovať Sociálnu poisťovňu každý rok viac a viac, to má svoj strop. RRZ odhaduje, že v roku 2071, ak sa nič nestane, budeme mať dlh kvôli dôchodkom na úrovni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale trošku som si písal tie poznámky, pretože som chcel veľmi konkrétne reagovať na kolegov. Oceňujem, že tá reakcia je, je veľmi pragmatická, konkrétna. Ale viete, tie moje odpovede budú relatívne o to, o to jednoduchšie, pretože po prvé, nepostupovali sme ako postupovali sme Češi, Poliaci, Maďari. My sme to udržali. My sme hľadali spôsob, ako to udržať a jeden z tých prostriedkov boli aj tie garancie, ktoré súviseli s tým presunom tých ľudí. To bolo ďaleko iné. Zodpovednejší prístup ako napríklad uplatnili naši kolegovia, kolegovia z krajín V4.
No a čo sa týka tej iniciatívy DSS-iek a iniciatívy sporiteľa, možno že by bola otázka, pán Cmorej, že koľko to bolo záujem a iniciatíva DSS-iek a koľko samotných sporiteľov. Ja som naznačil konkrétne z mojej rodiny dve deti, ktoré automaticky reagovali a z ich popudu prišlo k zmene toho ich, toho ich zaradenia, proste presunutia do tých, do tých akciových fondov.
No a čo sa týka, pán Lehotský, I. pilier nie je dlhodobo udržateľný. To som počúval osem rokov. Ale viete, čo sme my dokázali? Spomenul som ten rok dvanásť, resp. trinásť 1,4 mld. Vy ste hovoril o tom, koľko narástol objem prostriedkov na dôchodky a napriek tomu sme my dokázali zabezpečiť vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. Napriek tomu, lebo to navýšenie bolo ešte viac ako. To znamená, že záleží to skutočne nielen od veľmi veľa vecí. To znamená otázka zamestnanosti, produktivita práce a napríklad aj to, čo som naznačil, o čom sa vážne diskutuje, a to je nejaká daň alebo, ja neviem, odvod z robotov a zariadení v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie. To nie je niečo vymyslené... (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Ďakujem. Najprv teda bude reagovať na vystúpenie pána kolegu Richtera a potom budem pokračovať v tom, čo som chcel tuná povedať pánovi ministrovi a celý čas budem dúfať, že pán minister nájde odvahu vystúpiť v rozprave a diskutovať.
Pán kolega Richter, povedali ste veľa zaujímavých vecí a teda ale nie všetky boli úplne korektné. Najprv ste teda, jedna z vecí, ktoré ste povedali, je, že by sme sa mali vyhodnotiť, či tento II. pilier bol dobrý nápad, niečo v tomto štýle. Spomínali ste tu Čile, že tam sa to ukázalo ako, ako nie dobrá tá reforma. No ja vám dávam za pravdu, že tak ako bol zavádzaný II. pilier v tom 2004, tam sa urobili že veľa, veľa chýb. Za jednu z chýb považujem aj to, že sem vtedy dovliekli toho pána, ktorého meno si teraz nespomeniem, ktorý bol autor tej čilskej reformy a že sa za vzor dávalo Čile. Lebo tam to nebolo jednoducho dobre navrhnuté. Tam bol veľký problém, že oni tam dotiahli živnostníkov a tam už presne si to nepamätám, ale tam teda forma živnosti bola, že prevládajúcim spôsobom tvorenia hodnôt alebo teda, no teda bolo menej zamestnancov ako živnostníkov. Keď sa pozrieme na nejaké tabuľky udržateľnosti dôchodkového systému, ani vtedy ste tam nikde nenašli Čile na predných priečkach. Ani teraz tam nenájdete Čile na predných priečkach. Toto bolo jedna z chýb.
Druhá chyba bola, že to bolo predávané akože švajčiarske dôchodky, že tu pobehovali sprostredkovatelia, proste predávali to aj mŕtvemu. Áno, to bola chyba. Bola to chyba. Ďalšia chyba bola, že od začiatku sa to urobilo ako uzavretý systém DSS-iek a v podstate, ktorý sa potom vlastne zredukoval, dneska myslím, že štyri máme DSS-ky či päť. Štyri už len, pôvodných bolo šesť sa mi zdá. Je to uzavretý systém. Nemusel byť. Aj toto bola chyba. Našli sa ďalšie. Ale teda mali by ste si priznať po tých rokoch. A ja som to tam akože čiastočne videl, keď ste potom hovorili o tom presúvaní tých garantovaných do akciových fondov. Nuž, mali by ste si vy priznať, že aj vy ste urobili chyby a teraz neurobili ste málo. A myslím, že práve za vášho ministrovania boli všetky, boli spáchané všetky také tzv. morové rany pre II. pilier. A teda aspoň dúfam, že nie vždy to bolo úplne z vášho rozhodnutia, ale že jednoducho také bolo politické zadanie, čomu som, som schopný pochopiť vo vašej strane.
Morové rany v 2009, pán poslanec Madej tu v pléne pozmeňovákom jedno jediné slovo, jedno jediné slovo zmenil, čím vlastne vyhnal všetky tie DSS-ky, všetky ich fondy zrazu vypredali akcie a išli do dlhopisov, lebo zrazu museli garantovať, že, že nebudú v strate. On si myslel možnože, že aký je génius a on teda bol génius, len úplne opačný, lebo to keby to, to je až, to je až zázrak, že jemu sa podarilo trafiť dno akciového trhu. To bolo skoro na deň presne Index S&P, hlavný akciový index mal vtedy dno na, na, na ešte na čísle 666, hej? A on to trafil skoro na deň presne a odkedy dal tie a odkedy sa zasa sa to tým pozmeňovákom v pléne zaviedli garancie, tak od vtedy akciový trh už len desať rokov stúpal a naši sporitelia sa na to len mohli pozerať, lebo boli v dlhopisoch, lebo DSS-ky neboli ochotné znášať ten risk, ktorý, ktorý si na nich ako zákonodarci preniesli.
V 2013 ďalšia morová rana, kedy ste urobili tú akciu návratka, nešťastnú, až ste ich všetky dali do, do garantovaných fondov. Ten list, čo tu pán Vážny vtedy, vtedy posielal ako, ako šéf Sociálnej poisťovne, tam nebola pravdivá že jediná vec, ale že jediná. V 2015 ste potom otvorili II. pilier, keď ste hľadali, že kde by ste našli peniaze na sociálne balíčky, tak ste, tak ste, nie vlastne vtedy bol ten list, v 2015 bol ten list, pardon, tak ste otvorili II. pilier a vlastne vyhnali ste tým listom sporiteľov, časť sporiteľov, myslím, že ste utržili nejakých 450 mil., ktoré ste následne rozdali. Tak toto sa stalo za vášho, za vášho bačovania. A ja vám to teda akože nechcem vám to vyčítať na večné veky, ale sú úplne jasné tie, tie, tie analýzy, bolo ich viacero. Najznámejší už robil Ľudo Ódor s pánom Povalom, kde sa horí, že keby nem, keby nebolo tohoto, keby ste toto nenapáchali, tak dneska tam neni 12 mld., ale je tam možno 18 mld., hej? Takže áno, keď vy hovoríte, že pozrime sa dneska, že či majú tí sporitelia vyššie dôchodky vďaka tomu, že sú v II. pilieri, tak áno, nemajú. Ale prečo nemajú? Preto, ako sa štát k tomu choval. A to je to, čo tu ja, ja omieľam už dva roky, že potrebujeme ústavný zákon so základnými zásadami, aby sa už toto nedialo. Naozaj by ste mohli mať, mohli mať toľko, že už by ste si mohli naozaj že priznať, že nebolo dobré to, čo ste tam tých 15 rokov minimálne tieto tri zásahy urobili, že to nebolo dobré a je potrebné, aby ten systém mal nejakú stabilitu.
Spomínali ste globálny stav akciového trhu. No tak, a že ako sa teraz vyvíja. No tak teraz myslíte aký vývoj? Myslíte vývoj za dnešok? Za posledný mesiac? Za posledný rok? Viete, lebo ten akciový trh je volatilný. A toto je to najhoršie, že aj, aj tuná pán minister aj vy celé roky, vy ste robili tie zmeny podľa toho, že čo ja si myslím najlepšie, žeby garancie, to znie tak dobre, tak dám tam garancie a ste sa nespoliehali na dáta, na, na to, čo odborníci vyskúmali, čo si overili, či už na nejakých historických dátach, na toto ste sa nikdy nespoliehali. Napríklad ten vývoj akciových trhov. Tak keď sa, keď si pozrieme, že dlhodobé dáta za 100 rokov, lebo také dáta sú, tak by ste napríklad vedeli, že pokiaľ si sporíte dlhšie ako 25 rokov, tak vaša šanca, že skončíte v strate je nulová. Čo myslíte, ako to je pri dlhopisoch? Lebo to som, to som hovoril o akciách. Nie, pri dlhopisoch nič také neni. Pri dlhopisoch máte dlhé obdobia aj niekoľko desaťročí, kedy ste skončili reálne v strate. No takže už len na toto keby ste sa pozreli, na proste storočnicu, tak, tak by vám bolo jasné, že čo sú len dojmy a čo je realita.
Tu mi nedá povedať ešte jednu vec. Keby sme sa pozreli opäť na nejaké zahraničné spoločnosti a mrzí ma, že aj stále aj v tejto novele, keď sa bavíme o nejakej predvolenej stratégii, tak sa rozprávame o, o akciách a o dlhopisoch, ako keby ste nič iné nepoznali. O ničom inom nie ste ochotní sa rozprávať. Ale keď sa pozrieme do zahraničia, pozrieme sa napríklad na kanadský penzijný fond, ktorý patrí, ktorý je možnože najväčší na svete, pozreme sa napríklad nórsky suverénny fond, kde si odkladajú pre budúce generácie príjmy z ropy a z plynu. Pozreme sa napríklad Nobelovu nadáciu, tak by ste si, tak keby ste si o tomto niečo pohľadali, tak by ste zistili, že, že oni v posledných rokoch čoraz väčšiu, čoraz viacej diverzifikujú tie aktíva aj mimo týchto tradičných akcií a dlhopisov, ale napríklad časť majú investovanú cez private equity. To sa u nás nedá, lebo u nás máme zošnúrované pravidlá. Aj teraz v tej predvolenej investičnej stratégii máme ju nastavenú, že indexové fondy alebo dlhopisové, alebo teda v podstate musíte mať tú, tú akciovú zložku vždy v indexovom fonde, teda de facto v akciách. Nehovorím, že je to, že zlé ale určite to neni že progresívne a v súlade s najlepšími, s najlepšou praxou v zahraničí.
Hovorili ste o miere náhrady príjmu na dôchodku, že sa na ňu je potrebné pozerať. No áno, je sa potrebné na ňu pozerať, určite tie predikcie sú vám známe, dneska ju máme okolo 47 %, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje, že v priebehu niekoľkých rokov, myslím, že to je okolo 15 rokov, nám klesne niekde okolo 35 %. Áno, toto neni, toto podľa mňa tiež podľa mňa nespĺňa to, čo nám hovorí ústava, že by mala, malo byť zabezpečené primerané hmotné zabezpečenie. Čo to je primerané hmotné zabezpečenie? No tak je v rámci odbornej, v rámci odborných kruhov, zaznelo to aj na tej našej diskusii včera, že 70 %, hej, že to by bolo také primerané. Ako to dosiahnuť bez toho, bez toho II. piliera, bez toho II. piliera? To neviete dosiahnuť. To sa naozaj budeme spoliehať na nejaké zdaňovanie robotov? Že niekedy tie záväzky 350 % HDP nám tu vyrieši nejaké zdaňovanie robotov? No tak akože možno vyrieši, ale tak ja by som sa radšej naozaj spoliehal na to, že, že chovajme sa aj k tomu II. pilieru alebo k dôchodkovému systému ako takému, aby sme nemuseli dúfať, že zdaníme nejaké roboty, aby sme mali čo dať tým naším dôchodcom. Alebo ako tuto pán minister, myslím, že aj v pléne to povedal, á, že za 20 rokov, čo to, uvidíte, že to bude úplne inak, mňa vôbec nezaujíma čo, no čo, či nejaká rozpočtová rada ukazuje, že, že bude za 20, 30, 40 rokov. Tak to je teda skutočne zodpovedné. Jeho vôbec nezaujíma, že či budeme mať čo dávať dôchodcom za 20, 30 rokov, lebo však to už tu on nebude.
Čo ste ďalej hovorili? Čo tu mám ešte v poznámkach? No II. pilier je, je, je hlavne istota vlastných peňazí voči neistému sľubu, že v budúcnosti bude mať tento štát dosť peňazí na to, aby ten dôchodok a nejaký primeraný dôchodok vyplatil tým dnešným pracujúcim. A tá neistota je tým väčšia, čím sa viac do budúcnosti pozeráme, lebo tie nekryté záväzky sú, sú naozaj veľmi veľké. Povedali ste, že ste dokázali vyrovnať ten rozpočet. No áno, určite ste robili nejaké opatrenia na trhu práce a podobne, ale viete, toto je tiež, že keď sa raz narodí veľa detí, tak sa dá predpokladať, že raz príde na trh práce veľa detí a veľa detí zaplatí veľa odvodov a keď je veľa odvodov, tak máme vyššie príjmy. Takže to nie vy ste zabezpečili. To zabezpečili moji rodičia, že ma porodili kedysi, toto to zabezpečili rodičia tých Husákových detí, že ich kedysi porodili. A keby vás zaujímali dlhodobé analýzy, tak to bolo úplne evidentné, že my prídeme k tomu, že hospodárenie Sociálnej poisťovne bude vyrovnané a teraz ešte možno pár rokov bude vyrovnané, lebo práve tá najsilnejšia generácia teraz pracuje a teraz platí odvody. Ale táto najsilnejšia generácia, keď sa raz dostane do dôchodku, tak vtedy nastane ten, ten armagedon.
Hovorili ste o, o maržách, neviem presne, že či ste to trošku nepovedali trošku nesprávne, lebo najprv ste povedali poisťovne, potom DSS-ky, no marže poisťovní v tej výplatnej fáze, myslím, že tie ste mysleli, sú naozaj problém. A v tejto novele sa mení aj výplatná fáza, ešte o tom budem hovoriť viacej. Vy ste vtedy pred pár rokmi prijali teda tú formu výplatnej fázy, že budú poisťovne vyplácať anuitné dôchodky, u nich si zakúpite ten doživotný dôchodok.
Pán minister, neviem, či aj vy ste, či, či ste boli priamo účastníkom tej pracovnej skupiny, ktorá o tom rozhodovala, že akou formou bude vyplácaný, že ako bude urobená výplatná fáza, ale určite viete o tom výsledku a ja viem o tom, že tá pracovná skupina nemala ako preferovaný spôsob cez poisťovne. Viem o tom, že sa tam opakovalo hlasovanie po nejakých intervenciách predstaviteľov poisťovní, ja o tom viem. A áno, dopadlo to tak, že poisťovne tu boli teraz, koľko to je, no pár rokov majú vyplácať, majú vyplácať anuitné dôchodky. Keďže to bolo urobené tým spôsobom, ako to bolo urobené, zapojili sa len tri poisťovne, nie sú to len dve poisťovne a, áno, tá ich marža je až 30 %. Že vy keď prídete do dôchodku, tak vlastne 30 % nasporenej sumy ide dole na maržu poisťovní, čo ja zase tie poisťovne chápem, lebo ony majú krytú dlhovekosť a keďže to je poistný produkt, tak funguje to spôsobom, že vy máte nejaký poistný kmeň a v rámci toho poistného kmeňu, kmeňa máte vypočítanú pravdepodobnosť, že koľko ľudí z tej tisícky, čo tam máte, alebo, neviem, z 10-tisíc sa pravdepodobne dožije 100 rokov alebo nad 100 rokov, ktorým budem doplácať. Keby to bolo, keby mali že veľké poistné kmene, tak by to vychádzalo lepšie. No lenže keď má niekto malý poistný kmeň, keď má že pár desiatok tých ľudí a ak si správne spomínam číslo, tak od kedy, od kedy funguje tento systém, tak 144 ľudí si, si, si zakúpilo anuitu asi zo 6-tisíc, ktorí si mohli zakúpiť anuitu. Keď, keď, keď nemáte ten poistný kmeň, tak, samozrejme, to riziko, že práve vy vychytíte toho, toho starčeka storočného a budete doplácať je teda pomerne vysoké, a preto je tam vysoká marža. Však keď sa to spustilo, tak IFP ich viackrát kritizovalo, že tie ponúkané dôchodky sú neprimerane nízke a na toto ste boli vtedy upozorňovaní v rámci tej pracovnej skupiny a napriek tomu ste do toho išli.
Áno, teraz sa aj kvôli tomuto mení tá výplatná fáza a to už plynule prechádzam do, do kritizovania tejto novely. Mení sa tá výplatná fáza a mení sa tak, že prvých 10 rokov, respektíve polovicu strednej doby dožitia, čo bude niečo nad 10 rokov, sa, sa začína s výplatou tzv. programovým výberom. Počas tej doby sa ešte tie peniaze môžu čiastočne zhodnocovať, lebo sa naťahuje investičný horizont a až po tých desiatich rokoch si musíte kúpiť za druhú polovicu peňazí doživotný dôchodok. Ale opäť od tých istých poisťovní. Pýtam sa, a o tom sme sa aj včera na tej diskusii rozprávali, či to nie je len odsunutie problému s anuitami a s nesprávne a teda s nízkymi anuitami len o ďalších 10 rokov. Zhodli sme sa na tom, že áno. Je to len odsunutie problému o 10 rokov. Pozitívne je, že máme ďalších 10 rokov na to, aby sa to vyriešilo. Lebo dá sa to vyriešiť. Včera sme sa tam o tom tiež rozprávali. Dá sa to napríklad vyriešiť tak, že budete jeden zo spôsobov, a tých spôsobov je niekoľko, že výplatná fáza bude programovým výberom a bude sa musieť povinne rozpočítať na strednú dĺžku dožitia plus päť rokov napríklad. Stredná dĺžka dožitia, len aby ste si uvedomili, to znamená, že presne polovica ľudí zomrie skôr a presne polovica zomrie neskôr.
A teraz kto bude kryť to riziko dlhovekosti, lebo to je ten najväčší problém, že čo sa stane, keď vyčerpám účet, a teraz čo? Teraz ostanem sociálnemu systému a vlastne štátu na krku? No, mala by ho kryť, mal by ho kryť štát, mala by ho kryť Sociálna poisťovňa, to si teda osobne myslím ja. Jednak ako povedzme nejakú kompenzáciu za to, čo tu štát napáchal za tých posledných 20 rokov, už to bude skoro 20 rokov, čo II. pilier existuje, ale je to aj spôsob, ktorý nemusí byť nejaký deficitný, lebo, samozrejme, keď vám polovica ľudí zomrie skôr a ešte keď to posuniete napríklad, čo som hovoril, že plus päť rokov od tej strednej dĺžky dožitia, tak nám ešte podstatne väčšia časť ľudí zomrie skôr, tak oni tam majú nejaké zostatky. No a tie zostatky, časť z nich, napríklad 50 %, môže ísť na krytie tej dlhovekosti ostatných a druhých 50 % môže byť dediteľných v rámci systému, že sa pripíšu ich deťom, ktorí sú tiež sporiteľmi v II. pilieri a zvýšime dôchodky tým deťom. Toto je napríklad úplne funkčný model, ktorý je popísaný aj, aj v odbornej literatúre.
Druhý spôsob je, že tie anuity by vyplácala Sociálna poisťovňa. Ona by preberala riziko dlhovekosti a vyplácala by ich prísne podľa úmrtnostných tabuliek. To znamená, že nebola by tam tá marža tých 30 % a tie dôchodky by boli vlastne o 30 % vyššie. A DSS-ky by každoročne Sociálnej poisťovni posielali alikvotnú časť peňazí za tých sporiteľov, ktorí prešli do tej výplatnej fázy podľa strednej dĺžky dožitia. Toto je napríklad model, ktorý funguje v Poľsku. A už takýmto jednoduchých úkonom by mali tí sporitelia o 30 % vyššie dôchodky tie anuitné.
No a takto sa dostávam k najzásadnejšiemu problému, čo má táto novela, ktorú pán minister priniesol do parlamentu. To, že ak sa to príjme takto ako to je, tak najbližšiu dekádu, čo budú odchádzať ľudia do dôchodku, tak najbližšiu dekádu tí ľudia do jedného budú mať nižšie dôchodky, ako keby v II. pilieri nikdy neboli. A prečo to tak je? Je to za prvé preto, čo sa udialo za posledných desať rokov a ako ich úspory nie sú také vysoké ako mohli byť. A je to za druhé preto, lebo sú vyňatí z presunu prostriedkov z garantovaných do akciových fondov. Napriek tomu, že všetky relevantné inštitúcie MPK žiadali, aby boli zahrnutí do toho presunu aj starší sporitelia, taktiež sme to zniesli ako zásadnú pripomienku. Aj keď dodatočne, musím povedať. Keď sme sa dozvedeli, že je to až 300-tisíc ľudí, čo je neoficiálne číslo z IFP, tak napriek tomu v tej novele je, že presúvajú sa len sporitelia, ktorí boli narodení neskôr ako v roku 1968. To znamená sporitelia, ktorí majú menej ako 54 rokov. Tých starších ako 54 rokov je teda až 300-tisíc.
Len aby ste si uvedomili, čo to znamená, tak ten 54 ročný, ak ste od 2013 presunuli do dlhopisov, a on teda patrí medzi tých, ktorí sa o to nezaujímal, tak on, keď dovŕši dôchodkový vek, začne teda čerpať ten programový výber a ešte ďalších desať rokov bude v tých fondoch, tak on v momente, kedy si pôjde kúpiť anuitu, bude v dlhových, on bude v dlhopisových fondoch 29 rokov. 29 rokov bude v dlhopisových fondoch. Vo finančnom nástroji, kde sú že dlhodobé obdobia v histórii, kedy boli záporné výnosy, kedy boli, že novelizované. Napríklad no, napríklad v Británii, Británia len vďaka tomu neskrachovala, lebo po druhej svetovej vojne, že vydané dlhopisy spravili veľkú, veľkú akciu, ich zamenili za takzvané perpetuity. To znamená, že nikdy dlhopisy, ktoré sa vlastne že nikdy nesplatia, ale len vyplácajú výnos, a tí sporitelia, ktorí ich, teda tí ľudia, ktorí, ktorí na toto naleteli, tak v priebehu, ja neviem, či desiatich, dvadsiatich rokoch prišli o 90 % hodnoty toho vkladu. Nehovorím, že my teraz urobíme niečo podobného, alebo že tí emitenti tých dlhopisov, ktorí sú v tých dlhopisových fondoch spravení, nie, niečo podobného, ale je to globálny trend, že máme, že možno nám skončili časy nízkej inflácie. A len za minulý rok dlhopisy s dlhou dobou splatnosti niektoré utrpeli straty že 30, 40 %.
Našťastie naše, ono sa to, dalo sa to predvídať, že keď máte nulové úrokové sadzby, že od tej nuly sa to už teda, ak sa to začne hýbať, tak len smerom hore. A keď sa nám prebúdza inflácia, tak to bolo očakávateľné. Takže našťastie toto očakávali aj portfólio manažéri v DSS-kách. A tie DSS-ky v tých garantovaných fondoch mali hlavne dlhopisy s krátkou dobou splatnosti. Dlhopisy s krátkou dobou splatnosti až tak nereagujú na zmenu úrokových sadzieb, takže ten priemerný výnos tých garantovaných fondov za uplynulý rok je len mínus päť až desať percent. Ale ešte k tomu sa priráta inflácia, ktorá je tiež skoro 15 %. Len za uplynulý rok tí sporitelia v tých dlhopisových fondoch prišli o 25 % hodnoty úspor, ktorú tam mali. A čo sa bude diať ďalšie roky? Naozaj sa nám inflácia vráti na nulu? Alebo teda blízko nuly a prestanú stúpať úrokové sadzby? Výnosy dlhopisov a špeciálne s krátkodobou splatnosťou sú, sú vyčerpané možno na desať rokov dopredu. Týchto ľudí, ktorí tam ostávajú, odsudzujete na to, že budú mať nízke dôchodky a ich úspory v II. pilieri sa znehodnotia. To je odsúdenie.
A čo je na tom najlepšie je, že existujú modelácie, ktoré hovoria, že a čo by, čo by sa udialo, keby sme ich tiež zapojili do, do toho life-cyclingu, keby sme ich presunuli a išli by do, do, do tej, do tej predvolenej sporiacej stratégie. Keby sme to urobili, tak ten 54-ročný, keby bol presunutý, tak v dobe ako 54-ročný by mal podľa tej predvolenej sporiacej stratégie 84 % v akciovom fonde a toto by klesalo každý rok o 4 %. Áno, existujú modelácie, ktoré hovoria, že v drvivej väčšine by sa, že výrazne zvýšila prá.., by sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť, že ich dôchodok, že ich úspory natoľko vzrastú, že ich dôchodok bude porovnateľný, ak nie vyšší, s dôchodkom z I. piliera. Na toto sú dáta. Lenže my sa tu neriadime dátami, my sa tu riaď..., my sa tu riadime nejakými pocitmi.
Keď sme sa o tomto rozprávali na rozporovom konaní, kde, samozrejme, pán minister prítomný nebol, lebo on jednoducho nediskutuje, tak nám, samozrejme, bolo povedané, že toto je o level vyššie, to treba s pánom ministrom. Ale bolo nám povedané, že keď budú dané individuálne garancie pre všetkých sporiteľov, ktorí sú v predvolenej stratégii, tak ministerstvo presunie všetkých sporiteľov. Nakoniec sú individuálne garancie dané nie pre tých, ktorí sú z predvolenej investičnej stratégii, ale pre všetkých, ktorí sú v dlhopisovom fonde, a všetkých sporiteľov nepresúvate. Takže ani to, čo nám bolo povedané na rozporovom konaní, nakoniec nebolo dodržané, a teda predpokladám, že išlo o osobné rozhodnutie pána ministra. No. Toto považujem za, toto považujem nielen ja, ale aj odborníci, ktorí, s ktorými som sa rozprával a ktorých by si teda mohol vypočuť aj pán minister, keby prišiel včera na, na, na tú našu diskusiu, toto považujú za najväčší problém tej novely, že odsudzuje starších sporiteľov na nízke dôchodky.
Druhý problém, ktorý tam vnímame ako druhý najdôležitejší, je, že táto novela odstraňuje tú možnosť nakladania so svojimi nasporenými prostriedkami podľa môjho rozhodnutia. Pokiaľ mám zabezpečený dôchodok minimálne vo výške priemerného vyplácaného dôchodku z I. piliera. Aby som to ešte zjednodušil alebo vysvetlil kolegom, ktorí nie sú až tak v téme. Vy keď ste ako sporiteľ a keď prídete do dôchodku, tak vy máte nárok na dva dôchodky. Máte nárok na dôchodok z I. piliera a máte nárok na dôchodok z II. piliera podľa tej nasporenej sumy. Ten z I. piliera na, preto naň máte nárok, lebo časť odvodov a časť života ste, samozrejme, odvádzali niečo aj do Sociálnej poisťovne a on sa vám kráti len podľa toho pomeru, že koľko vám bolo, bolo, bolo odklonené do II. piliera. Teraz za posledných, neviem, desať rokov či, či, či koľko máme výplatnú fázu, to krátenie bolo nízke, lebo tí ľudia boli v pomere k tomu svojmu pracovnému životu, boli v tom II. pilieri pomerne málo a ba pomerne málo tých odvodov sa im, sa im tam, sa im tam presunula. Avšak ako pôjdeme ďalej, tak tých ľudí bude stále viac a v podstate, ak sa, keď sa dostaneme do tak, do takého stavu, že niekto nie je v II. pilieri 40 rokov, teda celý svoj pracovný život, a teda v priemere sa mu tretina odvodov odvádzala len do II. piliera, tak o jednu tretinu sa mu zníži ten dôchodok zo Sociálnej poisťovne a tá tretina by mala byť nahradená tými nasporenými prostriedkami.
V súčasnosti to je tak, že ak aj po tom krátení je ten váš dôchodok vyšší, ako je priemer vyplácaných dôchodkov na Slovensku, to si nájdete veľmi jednoducho na stránke Sociálnej poisťovne, netuším, okolo 530 euro to je, či tak nejako teraz. Že pokiaľ je váš doživotný dôchodok z I. piliera po krátení vyšší ako tých 530. Alebo napríklad máte aj iný doživotný dôchodok, napríklad výsluhový, tak si môžete, tak sa môžete rozhodnúť, že ako, ako naložíte s tými svojimi nasporenými prostriedkami.
Áno, je pravda, že vyše 80 % ľudí sa, alebo neviem či aj nie 90 % ľudí sa rozhodlo nekúpiť si sú anuitu, však aj prečo by si ju kupovali, keď bola taká nevýhodná s maržou 30 %, a rozhodli sa buď si tie peniaze nechať v tej DSS-ke a čerpať len, len výnosy, alebo si postupne vyberať alebo si ich vybrali a už nevieme, samozrejme, že čo s nimi urobili. Áno, môžu ísť na cestu okolo sveta. Môžu si napríklad zaplatiť život zachraňujúcu operáciu, pokiaľ sú na, na, napríklad majú, že druhé štádium rakoviny alebo potrebuje experimentálny liek, na ktorý im nechce poisťovňa zaplatiť, áno, majú tú možnosť pokúsiť sa skvalitniť si a zachrániť si, si, si svoj život. Alebo si to môžu investovať nejakým svojim spôsobom a postupne si, si mesačne vyberať.
Úplne že najčastejšia výhrada k tomuto je, predsa dôchodkové úspory nie sú predsa II. pilier, alebo teda dôchodkové sporenie nemá slúžiť na to, aby niekto išiel na cestu okolo sveta alebo kúpil si plastové okná. A čo s ním potom bude, keď on všetko nezodpovedne minie, tak okrem tých klasických odpovedí, že ľudia teda sa vedia o seba nejako postarať a, a málokto je taký nezodpovedný, aby všetko minul a potom nemal z čoho žiť.
Tak za prv, tak nevieme ani o individuálnych situáciách tých daných ľudí, či napríklad nemajú tú, tú ťažkú chorobu a nepotrebujú to na operáciu. A za druhé a čo je to zásadné, neexistuje človek, ktorý by bol sporiteľom v II. pilieri, vybral by si peniaze, minul ich a potom žobral na ulici, že nemá z čoho žiť. Neexistuje, lebo ten človek si to mohol vybrať až vtedy, keď má ten priemerný dôchodok z tej, z toho I. piliera alebo z toho výsluhového dôchodku. Takže tá možnosť, že on by ostal bez peňazí neexistuje.
No a, a táto sloboda sa má teraz zrušiť. To znamená, že ak už teda budete v tejto situácii, a ešte raz to poviem, ak budete mať tretie štádium rakoviny a budete potrebovať experimentálny liek, tak nie, my vás donútime, kúp si anuitný dôchodok aj keď je tvoja prognóza dožitia tri mesiace. A nie, nemôžeš si za to zachrániť život. Toto považujeme za veľmi zásadný problém a je to dôvod, prečo, prečo nemôžeme súhlasiť s takouto novelou. Toto sú tie dva dôvody, prečo s tým nemôžeme súhlasiť.
Ešte chcem dodať, že toto, tá možnosť nakladať s vlastnými nasporenými prostriedkami bola pre mnohých tých sporiteľov aj je pre mnohých tých sporiteľov jeden z hlavných dôvodov, prečo v tom II. pilieri sú. Lebo neveria štátu, že im tie dôchodky, ktoré im sľubuje, bude, bude vedieť vyplácať.
Ešte sa predsa len vrátim k tomu presunu sporiteľov z dlhopisov do akcií. Extrémne ma mrzí, že rok a pol som absolútne zbytočne chodil za štátnym tajomníkom Ažaltovičom, za ministrom s tým, že poďme začať s presunom tých sporiteľov, ktorí boli v 2013 poškodení a boli prehodení do garantovaných fondov. Poďme začať s tým prestup, s tým presunom do akcií. Keby sa to, toto malo byť urobené ako absolútne prvá vec po vykreovaní tejto vlády. A to z toho dôvodu, že pokiaľ nie ste kovboj, tak to neviete, tak to neurobíte k jednému momentu, že teraz, á, tu máme 1. 1. účinnosť a všetky peniaze prehodíte. Lebo vy neviete, že kde práve bude ten akciový trh. Keď ste len trošku rozumní, tak to musíte načasovať a musíte to rozložiť v čase. Vtedy úplne na začiatku som navrhoval, tak to rozložme na tri roky. Teraz už myslím, že v novele je že do 18 mesiacov, dobre, to je taká tá spodná, spodná hranica. Keby sme to vtedy urobili, tak sme za géniov, lebo ten presun by sa začal práve v tom prepade akciových trhov a také tie základné poučky, že nakupujme v prepade, lebo je to lacnejšie a sa mi priemeruje nákupná cena, tak to, to, myslím, že aj tuto kolegovia, ktorí sa tomu nejako extrémne nevenujú, tak, tak už takéto poučky počuli. My sme, keby sme si na to vtedy spravili, tak my sme možno mohli nahnať ľuďom naspäť tie peniaze, ktoré vtedy v tom 2013, v 2009, o ktoré prišli. No neurobili sme to a, žiaľbohu, tí sporitelia za posledný rok prišli o 25 % z hodnoty, z hodnoty úspor. A ktovie o koľko ešte prídu, kým reálne sa presunie tá väčšina dlhopisov do akcií.
Mrzí ma to aj preto, lebo už vtedy som hovoril, že, lebo jedna z tých odpovedí bola, že, teda za prvé, že nedovolím presúvať miliardy poslaneckým návrhom, no tak tu to máte napísané, tak si to predložte, ja som vtedy ani do novín nešiel, len to už konečne spravte. Ďalšie z tých argumentov bolo, že my si to predstavujeme že vo väčšom, že to nebudú len tí v tom 2013 poškodení. Dobre. Tak ale mohli sme to naštartovať, mohli sme to urobiť že jednoducho, mohli sme začať presúvať zadefinovaných sporiteľov poškodených v roku 2013. Prvá verzia bola dokonca, že len nové príspevky nech idú do akciových fondov. Mohlo to trvať a potom mohla prísť táto novela, ktorá by zadefinovala predvolenú sporiacu stratégiu, a mohli sa k tomu prisunúť tí ostatní sporitelia. Nie, pán minister to chcel urobiť teraz a hlavne nie cez návrh poslanca Cmoreja. To tam, to som tam jednoducho videl.
Teraz máme nejakú novelu, ktorá nevieme, ako bude prijatá, ešte že aké bude finálne znenie a DSS-kám sa dáva pomerne šibeničný termín, kedy s tým majú začať. Ony, samozrejme, si nemôžu začať nastavovať svoje informačné systémy predtým, ako, ako ony nevedia, aké bude finálne znenie. A nevedia, aké bude finálne znenie, lebo všetky novely pána ministra vznikajú tak, že on si to tam nejako ušolichá, všetkým nám oznámi, že takto nejako to bude, vypočuje si na rozporových konaniach, ani nie on sám, ale teda štátny tajomník si vypočuje, čo sa nám nepáči a potom vlastne z toho, čo predloží na vládu, sa dozvieme, že čo on vlastne akceptoval. Namiesto toho, aby si zavolal všetkých odborníkov a spoločne sa s nimi dohodol, že ako by to bolo najlepšie a už dopredu mal istotu, že mu to potom všetci nebudú torpédovať, že toto je zlé, hento je zlé, tamto je zlé, lebo som si to s nimi prediskutoval, tak pán minister funguje, žiaľbohu, týmto spôsobom a potom to takto vyzerá. No.
Tu sa ešte vrátim k jednej veci. Zákon o sociálnom poistení, ktorý ešte bude na tejto schôdzi zrejme, nechceli sme pustiť ten zákon cez prvé čítanie a jedna z tých podmienok bola, že nech urobí ten presun, nech ho urobí že hneď. Vtedy minister Krajniak sľúbil Richardovi Sulíkovi, že v júni to bude schválené v druhom čítaní, že ten presun bude. Hovorím Richardovi: Rišo, klame ťa. Ja viem, ako robí tú, on to chce dať novely II. piliera, ja viem, ako to pripravuje, že sa s nikým nerozpráva, viem, koľko k tomu bude pripomienok, a to neni možné, aby to bolo v júni schválené v druhom čítaní. Nie, však snáď by mi neklamal do očí. Rišo, klamár je to, never mu.
Samozrejme, bolo tak, ako som povedal, v júni to nebolo ani v prvom čítaní, v prvom čítaní to tu máme dneska.
Rovnako ústavný zákon o dôchodkoch, tie isté klamstvá. Jednoducho s pánom ministrom sa nedá, lebo on nie je dôveryhodná osoba. On čo vám povie, to vás klame. Ako máme tomuto človeku teraz veriť, že keď toto prejde cez prvé čítanie, tak zrazu bude ochotný počúvať a zrazu bude ochotný sa dohodnúť, keď za celú jeho históriu ministrovania ešte ani raz nepreukázal, že by bol tohoto schopný? My mu máme veriť, že tieto dve zásadné veci, presun aj tých starších sporiteľov a slobodu tam zachová? Lebo teraz povedal, že on sa s nami stretne so všetkými a bude nám načúvať? A prečo sa to neudialo pred prípravou tejto novely? Tomu naozaj máme teraz ako veriť? A z akého dôvodu? Vy ste jednoducho nedôveryhodná osoba a vydierač. To už som vám hovoril predtým. Všetko ste si vždy presadili vydieraním, prasprostým vydieraním.
Ešte sa povenujem dvom problémom, ktoré sú v tejto novele. Jedna je zníženie poplatkov v II. pilieri. Po tomto volali všetci odborníci, hlavne teda po zrušení tzv. poplatku za zhodnotenie v indexových fondoch. Naozaj je pravda, že pokiaľ máte indexový fond, tak teoreticky tam môžte mať cvičenú opicu, ktorá replikuje zhodnotenie toho indexu, a naozaj poplatok za zhodnotenie je neadekvátny, keď vlastne nevykonávate žiadnu alebo aktívnu činnosť. Ono tam pôvodne ani poplatok za zhodnotenie nebol v tom 2011, keď boli tie fondy zavádzané, a DSS-ky sa zachovali nie veľmi korektne a vyslovene odhovárali ľudí od toho, aby mali indexové fondy, lebo tam mali nižšie zhodnotenie. Ono to vtedy neni, ono to teda neni taká úplne jednoduchá téma, že zrušíme poplatok za zhodnotenia a bude dobre.
Pán minister to, alebo teda na ministerstve to vyriešili trošku prefíkane, že rušia teraz poplatok za zhodnotenie všade, nielen v indexových fondoch, a dali indexový fond do tej predvolenej investičnej stratégie a je možné predpokladať, že teda tú bude mať drvivá väčšina sporiteľov. Nie je to dobrý spôsob a nie je to dobrý spôsob z dvoch dôvodov.
Ten prvý dôvod je, že aká bude teraz motivácia tých DSS-iek robiť niečo navyše? Keď nemajú ten poplatok za zhodnotenie. Dokonca by mohli všetkých tých portfólio manažérov v podstate vyhodiť, keď to trošku zvulgarizujem, a naozaj by mohli že všetky investovať úplne jednoliato. Nemajú absolútne žiadnu motiváciu, aby robili niečo na, navyše. Je to vlastne, po tretie, konkurencia.
Druhý dôvod je, že síce sme to dali do, síce sme tie indexové fondy dali do predvolenej investičnej stratégie, čo je na jednej strane dobré, lebo tie indexové alebo tie indexy sú výkonné a sú aj lacné, ale na druhej strane opäť ste de facto povedali, že drvivá väčšina úspor sporiteľov bude v takomto jednom konkrétnom type fondov. Neumožnili ste opäť to slobodné rozhodnutie tých DSS-iek ponúknuť nejakú pridanú hodnotu a skúsiť to napríklad spravovať lepšie. Napríklad keby to bolo možné ešte aj v rámci tých investičných pravidiel mať fond, ktorý by mal niečo že zaujímavejšie. Toto je druhý problém. Máte na stole riešenie, máte ho od 2013, vy ste ho, pán Richter, dostali na stôl, respektíve ľudia, ktorí tam pracujú ešte od vašich čias, pani Kolesárová a Polakovičová. Ste vtedy uvažovali o nejakej väčšej reforme tretieho piliera a máte tam vypracovanú štúdiu, že ako by bolo možné poplatkovať tak, aby to bolo spravodlivé. Áno, je to trošku náročnejšie.
Je to o tom, že tie fondy porovnávate voči nejakému benchmarku alebo či reálnemu benchmarku voči tomu indexu napríklad. A tá stratégia hovorila, poviem to veľmi zjednodušene, že pokiaľ robíte aktívnu správu, pokiaľ sa odlišujete od toho benchmarku, tak máte nárok na vyšší poplatok za správu a máte takisto nárok na poplatok za zhodnotenie, ale pokiaľ sa od toho benchmarku, pokiaľ je vaša výkonnosť výraznejšie horšia, ako je ten benchmark, tak takisto platíte pokutu, hej, že bol tam aj tzv. malus. Takže bol to, bolo to urobené tak, aby to bolo pre tie DSS-ky motivačné. Máte to tam na ministerstve a neurobili ste to. Tu sa DSS-ky boja a teda aj odborníci, s ktorými som včera diskutoval, že keď sa to príjme takto, tak v podstate potrú sa rozdiely medzi tými DSS-kami, za chvíľočku nebudete vidieť, že aká to je vlastne pridaná hodnota, že tam tá DSS-ka je, lebo všetci budú robiť to isté. A potom príde otázka, že tak načo nám tie DSS-ky sú, keď vlastne že nič nerobia, len sledujú indexy. Takže tohoto sa aj tie DSS-ky obávajú, že či to opäť neni iba nejaká finta na budúce povedanie, že však tie DSS-ky nepotrebujeme, to si môže štát aj sám spravovať. A tam, samozrejme, nedôverujem vám práve kvôli tej vašej nekomunikácii a tomu, že čokoľvek, čo ste kedy sľúbili, tak nikdy nič neplatilo.
No a posledná vec, ktorú spomeniem, je, že, alebo už to tu spomínal aj pán Richter, že v zákone chýba oranžová obálka. Oranžová obálka je aj v PVV-čku, je aj, je aj teda, sa mi zdá, v legislatívnom pláne vlády, a teda tvrdili nám ľudia na ministerstve, že plánujú oranžovú obálku v nejakom ďalšom kroku. Neverím, že to stihnú a neverím, že to stihnú, ale hlavne to považujem za veľmi nešťastné, ako to ministerstvo plánuje, lebo už predchádzajúca novela dala povinnosť druhopilierovým spoločnostiam aj treťopilierovým spoločnostiam a aj vlastne Sociálnej poisťovni posielať nejaký list o tom, že ako sa asi bude vyvíjať váš dôchodok v budúcnosti. A oni si teraz predstavujú, že všetky tieto tri listy sa spoja kdesi v jednom systéme Sociálnej poisťovne a tá bude dávať nejakú, nejakú spoločnú predikciu, že ako sa to bude vyvíjať. No toto je trošku naivné a je to naivné z dvoch dôvodov.
Ten prvý dôvod je, že predstavte si, že máte dve dvojičky, Jana a Fera, ktorí robili celý čas za rovnakú mzdu, robili, mali, robili rovnako dlho a ešte aj spoločne chcú odísť do dôchodku. To znamená, že ich dve predikcie by mali vyzerať rovnako, len Jano má jednu DSS-ku, Fero má druhú DSS-ku a ešte aby to nebolo jednoduché, tak aj treťopilierovú spoločnosť majú že rôznu. No a teraz podstata je, že vy nemáte v zákone napísané, ja vás vidím, pán kolega, ak, ak vám nevadí, tak toto je téma, ktorá ma zaujíma, keď vás to nezaujíma, tak choďte robiť niečo iné, tuná kolegovia ma počúvajú, takže nemusíte si klepať po hodinkách.
Tie predpoklady, ktoré používajú tie DSS-ky a DDS-ky, nie sú priamo v zákone napísané presné čísla, že čo musíte použiť v tej, v tej predikcii. Ony môžu použiť úplne iné príjmové krivky a úplne iné predpoklady na výpočet toho budúceho dôchodku. Jedna DDS-ka použije o niečo iné čísielko v jednom parametre, druhá DSS-ka v inom parametre a týchto čísiel tam máte niekoľko. A keď násobíte čísla, ktoré sa líšia čo ibaže v desatinnej čiarke a násobíte ich niekoľko a robíte to na tridsiatich-štyridsiatich rokoch, tak tie výsledky sú diametrálne odlišné. A vy keď teraz spojíte predikcie, ktoré sa robili podľa iných predpokladov z rôznych spoločností, tak dvom ľuďom, ktorí mali úplne rovnaké príspevky a úplne rovnaké zhodnotenie, tak im vyjdú úplne odlišné, úplne odlišné predikcie. To, čo bude vychádzať zo Sociálnej poisťovne, bude neporovnateľné aj u dvoch totožných ľudí. To je prvý problém.
Druhý problém je, že Sociálna poisťovňa bude mať vypočítavať, že ako budú vyzerať dôchodky z II. piliera voči dôchodkom z prvého piliera, ktoré vypláca sama tá Sociálna poisťovňa. Tá Sociálna poisťovňa bude v úplne že v etickom konflikte záujmov. Ona vlastne bude mať napísať, že pravdou je, že my do budúcna nebudeme mať dosť peňazí a nevieme, odkiaľ ich zoberieme, či sa nejaké roboty nájdu, ktoré by sme zdanili, a tuto keď budete mať dobre zainvestované v II. pilieri, tak budete mať lepší dôchodok. Že vlastne Sociálna poisťovňa bude mať dávať sporiteľovi informáciu, že keď môžeš, tak spor si ešte viac alebo povedz všetkým kamarátom, ktorí nie sú v II. pilieri, nech, nech idú, lebo s nami to nevyzerá moc dobre. No pokiaľ tam bude rozumný manažér, ktorý nebude chápať číslam, tak to možno urobí, lenže čo keď tam bude niekto, kto bude mať absolútne iné záujmy a už sme to teda párkrát videli, napríklad pri tom poslednom otvorení II. piliera v 2015. Toto jednoducho nemôže fungovať. Preto sme navrhovali, a bude to tretí bod nášho pozmeňujúceho návrhu, ak sa to dostane cez prvé čítanie, aby sme dali DSS-kám povinnosť poskytovať dáta o sporení tretím stranám, ktoré určí sporiteľ. To znamená, ak vzniknú aplikácie, a už niektoré existujú, ktoré budú chcieť na základe tých dát vypočítavať, že ako vyzerá dôchodok a že ako bude vyzerať dôchodok toho dôchodcu v budúcnosti, tak aby DSS-ky boli povinné tieto dáta dať. Samozrejme, túto povinnosť treba dať aj DDS-kám a treba tú povinnosť dať aj Sociálnej poisťovni a keď nejaká aplikácia získa všetky dáta o príspevkoch tých sporiteľov a tých poistencov, tak na základe svojho modelu dokáže vypočítať konzistentnú predikciu, ako bude vyzerať ten dôchodok v budúcnosti. Ak by toto bolo možné, a tých aplikácií vznikne niekoľko, čo zrejme je možné predpokladať, že by vznikli, tak ja napríklad dám pokojne moje dáta aj 5-6 aplikáciám a možno dostanem 5-6 rôznych predikcií a budem si ich môcť porovnať a, samozrejme, tie predikcie budú musieť byť odkontrolovateľné NBS-kou, či je to na základe nejakých reálnych dát a či naozaj ten model spĺňa nejakú kritiku. Takto by to malo vyzerať. Ďalší plusový bod by bol, že urobí to súkromný sektor, štát to nič nestojí a nepotrebujem k tomu informačný systém Sociálnej poisťovni za Pán Boh vie aké desiatky miliónov.
Dobre. Rozprávam už pridlho, takže asi ste z toho pochopili, že nie sme s touto novelou spokojní a keďže pánovi ministrovi absolútne nedôverujeme a on sa teda o naše hlasy nijakým spôsobom neuchádzal, tak ja teda dúfam, že ste si podporu tejto novely aj cez prvé čítanie dohodli s inými stranami opozície, čo vy vo SME RODINA veľmi radi robíte, takže my nemáme dôvod hlasovať za túto novelu ani len v prvom čítaní.