72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No ja mám štrnásťročného syna, takže mám veľmi rýchly a pohotový reporting z toho, čo sa deje v školách a v športových kluboch a podobne. Takže (povedané so smiechom) to bol podnet, prečo, prečo som sa o to začal zaujímať. A ďakujem, kolegyňa Lucka Drábiková, za to, čo si povedala a hlavne si spomenula niečo, čo som ja zabudol spomenúť, a to je to, že naozaj toto vytvára závislosť, veľmi silnú závislosť od nikotínu a to, samozrejme, je niečo iné ako závislosť od cigariet a možno to tak nevidieť a necítiť, ale je to taká istá závislosť a ja si myslím, že práve preto s tým treba veľmi tvrdo bojovať. Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán spravodajca Marek Šefčík ako posledný prihlásený.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, poslankyne, poslanci, ja som si zobral slovo a k tejto téme som chcel vystúpiť nie, nie možno veľmi dlho, ale niektoré veci by som chcel zdôrazniť. My sme sa o tomto probléme rozprávali na niekoľkých kluboch v OĽANO a hneď na úvod chcem povedať, že som vďačný Petrovi Kremskému a všetkým, ktorí sú pripísaní pri tom zákone ako predkladatelia, že sa tejto témy chopili a priniesli to sem do Národnej rady. Totižto ja som takmer osemnásť rokov odučil na gymnáziách a pracoval som s mládežou, tak isto jak Peter spomínal svojho syna, myslím, štrnásťročného, tak ja mám dvojčatá, ktoré majú devätnásť rokov, chlapci takisto, a tiež máme všelijaké skúsenosti a tiež máme report, čo sa v školách deje, ale ešte raz spomeniem, ja som bol učiteľom osemnásť rokov a, a viem, čo sa v tých školách deje.
Keď som študoval ja na vysokej škole, tak sme mali taký predmet ako pedagógovia, volalo sa to ´biológia dieťaťa a školská hygiena´ a tam nás pripravovali, ja si pamätám tie prednášky, na to, čo si máme na tých deťoch všímať, ako odhaľovať niektoré veci, ktoré, ktoré sa prejavujú na tých deťoch, a mám teraz na mysli užívanie nielen alkoholu, ale to odhalí asi každý, ale aj iných drog, povedzme marihuany a ďalších, ďalších vecí, predávkovania liekmi atď. atď. Sú tam niektoré znaky, ktoré si máme všímať a odhaľovať a pomáhať tak rodičom, pretože rodičia často nevedia, čo si do tela dávajú ich deti a učitelia môžu byť v tom nápomocní.
Ten tabakový priemysel alebo keď tu predkladateľ zákona hovoril, že, že teraz, teraz len čiastočne hovoríme o tabaku a viac hovoríme o nikotíne v tomto prípade, tak ten priemysel je vynaliezavý a vychádzajú ďalšie a ďalšie veci a podobne ako, ako nejakí díleri drog potrebujú si získať práve tých mladých a presne tak ako to tu bolo niekoľkokrát zdôraznené, ja to zdôrazním znova, vzniká obrovská závislosť, z ktorej niekedy niet cesty späť a keď je človek, ktorý podľahne tejto závislosti, slabšia povaha, tak skutočne má, má problém to ustáť, má problém aj keď niekedy sa chce vrátiť späť na tú správnu cestu, vrátiť.
Mali by sme o tom hovoriť nielen ako zákonodarcovia, ale učitelia, rodičia, mali by sme sa spojiť. Ja viem, že v školách sú prednášky na rôzne témy, čo sa týka drog, tvrdých drog, ale aj mäkkých, aby sa to k tým našim deťom a našim žiakom dostalo, že toto je skutočne škodlivá vec a ešte raz zopakujem, sú veci, ktoré škodia zdraviu, ale sú veci, ktoré spôsobujú, možno škodia zdraviu menej, ale spôsobujú obrovskú, obrovskú závislosť. Toto je jedna z nich. Tomu sa treba vyvarovať. Čiže ešte raz a posledný krát, apel z tohto miesta na rodičov, učiteľov a aj nás zákonodarcov, spojme sa a hovorme tým deťom, čo je zlé.
Ďakujem za túto legislatívnu iniciatívu a verím, že, že spojíme takto sily a pomôžeme tomu, aby naše deti neprepadávali závislostiam.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Kučera ako prvý.

Ďakujem za slovo. Tak ja by som chcel k tomu povedať toľko, že tiež som sa pridal k tejto novele, pretože viem, že tieto nikotínové žuvacie alebo žuvací tabak sa objavuje aj vo svete športu. Sám to vnímam, ešte keď som chodil po turnajoch, tak bolo to akosi nejak v móde, že niektorí hráči, najmä zo Švédska alebo z Nemecka, stále mali tento tabak v puse a nechutne si občas odpľuli a možno si aj trošku mysleli, že im to zvýši výkon, lebo sa tým zaoberala vlastne aj dopingová agentúra, či v takýchto množstvách vlastne ten nikotín by nemal byť zakázaný a podobne. Takže z tohto pohľadu sa to dotýka aj sveta športu a si myslím, že naozaj to tam absolútne nepatrí. Takže mali by sme možno aj v tomto smere to riešiť do budúcna.
A takisto by som chcel doplniť možno kolegov, že naozaj tá návykovosť tohto žuvacieho tabaku je naozaj obrovská, lebo čítal som si zopár recenzií a aj fakulta v Brne, napríklad nemocnica teda sv. Anny hovorí o tom, že to je vlastne tak návykové ako heroín napríklad, čiže naozaj ten obsah toho nikotínu tam je obrovský. Takže to, že sa to dostáva k deťom, tak to je naozaj neuveriteľné a musíme s tým niečo robiť.
Takže ďakujem.

Pán poslanec Nemec s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som trošku nadviazal na Karola predrečníka, aj keď budem reagovať na pána Šefčíka. Tiež som sa s tým stretol v športe u švédskeho spoluhráča, ktorý to žuval dlhé roky, a tiež to bolo dosť divné, keď mu išla z úst tá hnedá voda, ale teraz je to sofistikovanejšie a chcel by som tiež upozorniť, že ten návyk je obrovský a v športe, v športe obrovsky bojujeme pri mládeži, či je to s marihuanou, či je to s týmito tabakovými preparátmi, a ktoré, ktoré sú sofistikovanejšie, takže, takže myslím si, že keď takáto iniciatíva, za ktorú chcem poďakovať Peťovi Kremskému, vyjde od nás, myslím si, že sa toho ľudia chytia a rodičia začnú byť bystrejší a, samozrejme, aj učitelia trošku spozornejú v tých školách, aby to naozaj neprepadlo až do takého stavu, ktorý si nikto tu neželá. Ďakujem.

Pán poslanec Šefčík, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem kolegom športovcom za ich faktické poznámky a aj za to, že povedali skúsenosti zo západného sveta. Karol hovoril o Nemecku a o Švédsku, o športovcoch, ktorí mali k tomu blízko a takto sa, sami chceli zvýšiť výkon svoj.
No ale jednu vec som ešte predsa len zabudol a doplním. Je tu neustála polemika, že štát zarába na tabakovom priemysle. Štát na tých daniach, samozrejme to nie sú malé peniaze, na týchto veciach zarába. Lenže na jednu misku váh si treba dať to, čo štát zarobí a potom tie liečby všelijakých závislostí a tieto veci, kde štát na zdravotníctve, keď už sa bavíme o tom, veľmi, veľmi prerába. Takže ja si myslím, že táto miska váh je omnoho ťažšia ako táto.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa... Nemá záujem o záverečné slovo. Rovnako pán spravodajca. Takže tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi.
A môžeme teraz pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Andrejuvovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1178. Návrh na pridelenie výborom 1226. Pozerám sa, v rokovacej sále však nevidím ani jedného z predkladateľov tohto návrhu a tak konštatujem, že tento návrh prepadáva na záver programu prebiehajúcej 72. schôdze Národnej rady.
Ďalším bodom, ktorý nasleduje, je prvé čítanie o návrhu poslankýň Anny Andrejuvovej a Evy Hudecovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh je pod parlamentnou tlačou 1190. Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1238. Udeľujem teraz slovo pani poslankyni Anne Andrejuvovej za skupinu poslancov, aby tento návrh predniesla v pléne.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej a Evy Hudecovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1190.)