72. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 1100. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národnej rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko, teda chce k uvedenému návrhu zákona zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce zaujať k uvedenému zákonu spravodajca? Nie, ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Neviem, či je prítomná pani predsedkyňa Dlugošová. Je prítomná, prosím? (Reakcia z pléna.) Neni, dobre.
Prosím vás pekne, my sme sa včera s pani predsedkyňou bavili a ona sa pýtala, kedy asi má prísť. Tak ja som jej hovoril, ale moja chyba, 9.40 h. som jej povedal, lebo som myslel, že budeme dlho prejednávať tieto prvé zákony. Takže moja chyba. Pokiaľ tuná máme pána Marosza, je všeobecný súhlas, aby sme predradili pred túto správu pána Marosza, aby sme potom kontinuálne mohli ísť ďalej? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, prosím, zavolajte pána Marosza a ideme, preskočíme tento bod. A tento bod by sme zaradili hneď po tejto správe, keď dorazí.
Takže teraz by som, pristúpime k rokovaniu o

Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2021.

Správa má parlamentnú tlač 980, informácia výboru je pod tlačou 980a.
Prosím generálneho riaditeľa fondu, zdravím vás, pán generálny riaditeľ, Jána Marosza, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2021.
Prv než odprezentujem túto správu, tak dovoľte, aby som, keďže som nastúpil v novembri tohto roka na funkciu generálneho riaditeľa, tak urobím si taký odrazový mostík a potom prejdem k samotnej správe.
Čiže Slovenský pozemkový fond sme prevzali v tom novembri v stave, ktorý môžem aj nazvať nelichotivý. Po bývalom vedení sme našli, a to v podstate sme zrátali, že máme takmer 30-tisíc nevybavených spisov. Či sú to občania, samosprávy, štátne inštitúcie. Aj vďaka tomu, že tieto spisy sa nevybavovali, tak tento fond mal zlé meno v očiach verejnosti. S korupciou, ktorá prerastala týmto fondom skrz naskrz ani nehovorím. Aj z tohto dôvodu sme urobili niektoré organizačné zmeny a zriadili sme boj s korupciou a taktiež sme spustili projekt spisová zápcha, kde sa snažíme aj v spolupráci s ministerstvom financií vymotivovať zamestnancov, aby zvýšili svoje výkony. Tieto, ovocie tohto projektu, za ktorý chcem veľmi pekne poďakovať aj ministrovi financií pánovi Matovičovi, ktorý sa aj osobne zaangažoval do riešenia tejto žalostnej situácie, a chcem mu poďakovať za to, že v spolupráci s ministerstvom financií tento projekt už prináša svoje výsledky, keď v apríli tohto roka bola rozpracovanosť spisov niekde na úrovni okolo 20 %, tak dnes je rozpracovanosť na úrovni 45 %. To znamená, rozpracovanosť chápme tak, že všetky spisy, že tí referenti robia vo zvýšený výkon na týchto spisoch.
Čiže poďme ďalej, poďme na výročnú správu. Čiže v roku 2021 fond spravoval 667 202 hektárov pôdy. Slovenská republika mala vo vlastníctve 248 288 hektárov, zvyšné pozemky spravoval SPF v mene nezistených vlastníkov. Rada fondu odporučila v minulom roku 1 366 právnych aktov na podpis štatutárom, z toho bolo 814 kúpnych, 497 nájomných a 55 reštitučných zmlúv. Niekoľkým členom rady vypršal v roku 2021 mandát, čo spôsobilo, že Rada SPF bola niekoľko mesiacov nefunkčná. O to viac ma teší, že rada od svojho zasadnutie 7. apríla do 8. septembra odporučila na podpis 1 860 právnych aktov. To znamená, že za polroka tohto roku sme urobili viac ako boli priemery minulých rokov. Fond v minulom roku prenajímal na poľnohospodárske účely takmer 315-tisíc hektárov pôdy. V platnosti na tento účel bolo 5 168 nájomných zmlúv a príjmy z nich činili 16 670 034 eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán generálny riaditeľ, vy už čítate celú tú správu, že? (Reakcia generálneho riaditeľa SPF: „Nie správu, len úvod.") To je úvod, aha, to je úvod, dobre, dobre, nech sa páči, prepáčte, že som vás prerušil. Sme mali pocit s kolegami, že to...

Marosz, Ján, generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu
Nie, nie, na päť minút... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Dobre, dobre, nech sa páči.

Marosz, Ján, generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu
Takže výnos týchto nájomných zmlúv predstavoval 586-tisíc eur, nájomné zmluvy o prenájme poľovných pozemkov sa týkali výmery 533 751 hektárov a fond z nich evidoval výnosy vo výške takmer 590-tisíc eur. Takmer 600-tisíc eur boli výnosy za nájomné zmluvy na spoločné nehnuteľnosti vo výmere 80 058 hektára. Ďalších vyše 740-tisíc eur predstavovali podiely na zisku prijaté od pozemkových spoločenstiev. Odbor prevodov uzavrel v minulom roku presne 840 zmlúv o prevode majetku s celkovým výnosom viac ako 10,5 milióna eur.
Ďalších 226 zmlúv sa týkalo napríklad dohôd o zriadení vecného bremena či o ustanovení jednorazovej náhrady za vecné bremená. Výnos týchto zmlúv predstavoval takmer 812-tisíc eur. K územných alebo stavebným konania bolo vydaných 1 345 stanovísk. Pripomínam, že od apríla do septembra tohto roka odporučila rada na podpis už viac ako 650 kúpnych zmlúv. Efektivita teda skutočne rastie.
Odbor reštitúcií uzavrel 55 zmlúv na 136 hektára s celkovým výnosom 146 013 eur. V minulom roku evidovala aj 250 finančných náhrad vo výške viac ako 212-tisíc eur. A aktuálnom roku, opäť od apríla do septembra, posunula rada už 154 reštitučných zmlúv.
Odbor usporiadania vlastníctva realizovalo v minulom roku 356 delimitačných protokolov o prevode správy pozemkov vo vlastníctve štátu a protokolov o prevode nehnuteľností z majetku štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. To, že teraz fungujeme výrazne efektívnejšie dokazuje fakt, že už za prvý polrok tohto roka štatutári fondu podpísali viac ako 360 delimitačných protokolov, čo je viac ako za celý minulý rok. Odbor usporiadania vlastníctva prijal v minulom 97 žiadostí a 6 zrealizovaných dohôd o zrušení podielového spoluvlastníctva. K 1. 1. tohto roka bolo v riešení 80 žiadostí. Výnosy fondu v minulom roku dosiahli výšku 32 879 854 eur, čo je v porovnaní s rokom 2020 nárast o vyše 3,8 mil. eura. Výšku výnosov pozitívne ovplyvnili najmä príjmy z prenájmov pozemkov a nárast tržieb z vecných bremien.
Dám len taký príklad, že napríklad fond v minulých obdobiach nefakturoval zákonné vecné bremená, napríklad energetických spoločnostiam. Keď to začal robiť, tak v priebehu niekoľkých mesiacov dosiahol zisk okolo 700-tisíc eur len tým, že dôsledne sme začali fakturovať energetickým firmám prenájom na pôde štátu.
Náklady dosiahli výšku 23 136 230 eur. Ovplyvnili ich najmä náklady na účtovné rezervy, náklady na súdne spory, odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku či náklady na opravu a údržbu. Fond hospodáril so ziskom vo výške 9 553 800 eur, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 4,62. Tento hospodársky výsledok sa fondu podarilo dosiahnuť aj napriek veľkej organizačnej zmeny, ktorou sa zrušili regionálne odbory, vznikli jednotlivé centrá podľa typu agendy. Tento hospodársky výsledok sa nám podaril dosiahnuť napriek mnohým problémom, s ktorými fond v roku 2021 musel bojovať.
Na záver dovoľte, aby som teda ten rok 2021 zhodnotil ako rok veľkých zmien na SPF. Ako dobre viete, menili sa štatutári, predchodkyne moje skončili niektoré s obvinením a jednoducho bolo nevyhnutné a potrebné zúžiť aj tú riadiacu úroveň, kde všetci tí regionálni alebo riaditelia boli na jednej úrovni a systém riadenia bol neprehľadný.
Organizačná zmena priniesla skutočne zodpovednosť zamestnancov vo vzťahu k svojim priamym nadriadeným a tí priami nadriadení voči jednotlivým riaditeľom odborov. V dôsledku aj týchto organizačných zmien pokračuje aj vnútorná očista SPF, aj, bohužiaľ, aj dnešný deň mám prerokovanie s odborovou organizáciou, kde na základe závažných porušení pracovnej disciplíny budeme sa musieť rozlúčiť so siedmimi zamestnancami.
Môžem túto výročnú správu pánom poslancom, dámam poslankyniam dať aj k dispozícii, ak by ste si chceli špecificky pozrieť niektoré konkrétne údaje za SPF, tak budete ich mať k nahliadnutiu. Takisto mám so sebou všetky ekonomické analýzy, ukazovatele, ktoré si môžte pozrieť. Tak by som nenaťahoval, asi z mojej strany toľko.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Martinovi Feckovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2021 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1054 z 29. apríla 2022 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národná rada podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu dňa 14. júna 2022 a uznesením č. 217 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 223 zo 14. júna 2022 schválil túto informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale určite sa asi chce prihlásiť pán predkladateľ. (Reakcia predkladateľa.) Nie? Dobre. (Reakcia z pléna: „Spravodajca.") Pardon, dobre počkajte, aby som si neurobil chaos. Tak prihlásil sa pán poslanec Šefčík, pán poslanec Taraba. Môžete, prosím, vybrať, zasunúť? Aby som to neuzavrel. Dobre, výborne, pán poslanec Ledecký, pán poslanec Pročko. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A teraz pán spravodajca sa prihlásil ako prvý. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Takže vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, myslím, že Slovenský pozemkový fond, pokiaľ budeme chodiť po zemi, tak stále asi bude mať čo robiť. Na jednej strane, ako už bolo spomenuté, zastrešuje pôdu vo vlastníctve Slovenskej republiky a na druhej strane zastupuje nezistených vlastníkov. Nie neznámych, ale nezistených, lebo vieme, že je to nejaká alebo právnická osoba, ale nevieme nájsť jej pobyt.
Ako už tu bolo spomínané, nebudem opakovať veci, ktoré povedal pán riaditeľ, a myslím si, že Slovenský pozemkový fond začína dávať cítiť aj občanom Slovenskej republiky, že svoje meno si začína naprávať a začína byť tam určitá, by som povedal, že očista, ktorú už tak dlho slovenský národ očakával.
Chcel by som povedať jednu vec, že pôvodne musím aj ja skorigovať svoje vedomie o nakladaní so Slovenským pozemkovým fondom, ako by to malo byť. Pôvodne som razil filozofiu, že Slovenský pozemkový fond bol tu na dobu dočasnú, pokiaľ bude mať štátu pôdu a nezistených vlastníkov, takže, a pokiaľ tieto pozemky už nebudú, tak, samozrejme, Slovenský pozemkový fond by sa mohol akože kvázi rozpustiť alebo splynúť s nejakým iným pozemkovým, s pozemkovou inštitúciou. Ale v správe, ktorú vám pán riaditeľ ukázal a myslím, že je veľmi ako hodnotná a má aj svoj nejaký dizajn, tak sme sa dočítali aj v jednej stati o nadobúdaní majetku Slovenského pozemkového fondu, ktorý, hovorím, že môže byť až donekonečna, a to je prechod vlastníctva ku pozemkom, ktoré Slovenský pozemkový fond nadobúda podľa zákona 278/1993, ktorý hovorí o tzv. odúmrtí. To znamená, keď niekto nemá už žiadnych dedičov, tak vtedy Slovenský pozemkový fond tento majetok preberá.
A predstavte si, v roku 2021, aj mňa to prekvapilo, viete o akú výmeru sa jednalo v roku 2021? Jednalo sa o výmeru 1 747 ha. 1 747 na odúmrť, to znamená, neni ďalší dedič a tým pádom Slovenský pozemkový fond preberá túto pôdu. V jednej dedine, taká iba perlička, bolo z tejto výmery 1 747 3,8 ha. Dobre, nevadí, ale bolo aj podielové, takže proste Slovenský pozemkový fond bude mať svoje opodstatnenie, hoci bude iba takúto odúmrť každý rok čo alebo nejak takto pod seba dostávať.
Chcel by som uviesť ešte niektoré ďalšie údaje, ktoré myslím, že slovenský národ mal počuť, pretože prakticky na tejto pôde Slovenského pozemkového fondu, ktorý ju spravuje, respektíve ktorú vlastní, prakticky sme akcionári všetci, 5,5 milióna národa slovenského je akcionárom v týchto pozemkoch, takže Slovenský pozemkový fond, predpokladám, že každý chce, aby gazda gazdoval tak, ako sa gazdovať má, aby bol z toho aj zisk, aby sme nešli do straty, aby sme vedeli to zúročovať. Takže, verím, že takto bude aj v ďalších rokoch, ako hovoril pán riaditeľ, zisk a bude sa snažiť majetok zveľaďovať.
Uvediem niektoré údaje z tejto správy, aby ste nemuseli dlho listovať, takže aspoň tie, ktoré mňa zaujali a ktoré myslím, že majú čo povedať možno že aj občanom Slovenskej republiky. Takže napríklad oprava chýb v katastri, to znamená § 59 katastrálneho zákona, keď začali preverovať ROP-ky a revíziu ako, kde to malo skončiť, tak zistili sme, že v prospech Slovenskej republiky v roku 2021 pribudlo 340 ha, ktoré bolo zapísané mylne, proste chybou v katastri. To znamená, aj z tohto budeme asi aj do budúcna, pokiaľ bude ľudský faktor na katastri omylný, tak budeme, samozrejme, musieť aj toto nejakým spôsobom revidovať a opravovať.
Jeden veľký problém, ktorý má Slovenský pozemkový fond, je to citované aj v tejto správe, je, že zdedil po bývalých, boli to vtedy ešte štátne melioračné správy a ďalšie, zdedil tzv. odvodnenie pozemkov, ktoré hovorí, že máme tam rôzne, by som povedal, zabudované odvodňovacie systémy. Celkove hovoríme o 449 katastrálnych územiach, v ktorých táto výmera tých odvodnených pozemkov, ktorú zdedil Slovenský pozemkový fond, predstavuje výmeru 60-tisíc ha. 60-tisíc ha to už je riadna kopa, by som povedal, že pôdy a je to v celkovej hodnote okolo 17,8 mil. Samozrejme, on sa s tým, by som povedal, borí, nakladá, ako je to možné podľa nejakých tých pravidiel nakladania s týmto majetkom. A chcem veriť, že tak ako aj minulá, by som povedal, garnitúra riadenia vo vedení Slovenského pozemkového fondu, malo by sa to odovzdať do Hydromeliorácie, štátny podnik. Takže verím, že, pán riaditeľ, sa vám to v tomto vašom období podarí aj túto, takú, by som povedal, ťarchu fondu nejakým spôsobom dať tam.
Jedno, čo ja som kritizoval aj v minulom období a budem kritizovať stále, aby Slovenský pozemkový fond nepredával pôdu, pretože pokiaľ ste nesplnili svoje domáce úlohy, budem to opakovať v tomto pléne donekonečna, pretože má iné úlohy ako predávať. Predávať iba v nevyhnutých prípadoch a možno že pri nejakých zvláštnych udalostiach alebo nejakej havárii, alebo neviem čom, ale nie svojvoľne predávať. Takže, aby bolo jasné, občania Slovenskej republiky, za rok 2021 Slovenský pozemkový fond predal v 840 zmluvách celkovú výmeru 101 ha. Takže neni to ani tisíce, ani desaťtisíce, je to 101 ha. Myslím, že je to únosná miera. Keď takto som si zalistoval do minulosti, ako sme to mali v minulých, tak myslím, že mali sme tu strop nejakých 1 100 ha plus-mínus, takže 101 ha myslím že je únosná miera, a to sú asi tie nevyhnutné, ktoré bolo treba. Celkový objem z týchto predajov predstavoval 10,6 mil. eur.
Zmluvy o budúcich zmluvách sa v roku 2021 neurobili žiadne. Dobre, ďakujem, takže aj toto myslím, že prispeje k tomu, aby sme čím skôr poriešili tie domáce úlohy, to znamená, reštitúcie, záhradkárske osady, potom tam k tomu prídu ešte raz rómske osady, ktoré bude teda vysporiadať, a ďalšie veci, ktoré zo štátnej pôdy bude Slovenský pozemkový fond mať v týchto rôznych zákonoch za povinnosť takto poriešiť našich občanov, ktorí doteraz boli hendikepovaní, čo sa týka užívania ich vlastníckeho práva, ktoré tam oni mali. To znamená, tam boli nejaké tie zámeny.
Slovenský pozemkový fond, samozrejme, participoval aj na privatizácii štátnych majetkov, ktorá prebehla ešte v deväťdesiatych rokoch a z toho mu vyplývajú aj určité povinnosti na tých hospodárskych dvoroch, kde, samozrejme, hospodárske dvory neboli bez budov. Takže Slovenský pozemkový fond má momentálne, dnes teda podľa tejto správy má 479 budov, ktoré prakticky z tých 479 bolo 233 prenajatých, v 26 nájomných zmluvách a z tých 479 budov 21 je už potrebné asanovať. To znamená, zlikvidovať z tohto povrchu zemského.
128 žiadostí je pritom ešte odkúpenia týchto budov, tak verím, že aj tam by sa to mohlo akože zrealizovať, aby sme tieto budovy nenechali chátrať, pretože vieme, ako tieto hospodárske dvory staré vyzerajú a je tam veľký problém, že pozemok vlastní jeden a budovu vlastní napríklad Slovenský pozemkový fond. A myslím si, že tam by to mal mať predkupné právo ku tejto budove a myslím, že tak to je aj vo smerniciach, mal by mať ten, ktorý je majiteľom pozemku. Pokiaľ prejaví záujem o túto budovu, tak, samozrejme, mal by mať prednosť pred inými záujemcami, ktorí prakticky by sa tam nejakým spôsobom chceli tiež, samozrejme, etablovať.
Zaujalo ma aj náboženská reštitúcia, pretože to je tá parketa s tými reštitučnými nárokmi, takže v správe sa konštatuje, že v roku 2021 boli vydané tri dohody v zmysle zákona o náboženskej reštitúcii a celková výmera pôdy bola 86 ha, bola vrátená cirkvám.
Ako už bolo spomenuté, riešili sme reštitúcie a v súčasnosti máme neukončených na Slovenskom pozemkovom fonde, teda už teraz trošku asi menej, ale v roku 2001 situácia bola taká, že na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý je v reštitučnom konaní ako takom na Slovensku, tá druhá vlna, pretože prvá vlna sú pozemkové odbory a lesné na okresných úradov, ktorí vlastne primárne rozhodnú, či tá reštitúcia sa bude vracať v pôvodnom pozemku, alebo bude mať nejakú náhradu. A vlastne tú náhradu, ktorú prizná pozemkový úrad, a Slovenský pozemkový fond nemôže zasahovať do rozhodnutí pozemkových odborov, že ako rozhodnú, hoci v niektorých prípadoch, pán riaditeľ, musím povedať, že sa to aj stáva. Takže aj na to si pozrite, aby sme tam nemali, pretože pracovníci pozemkových úradov sú zodpovední za posúdenie tejto reštitúcie a oni nesú tú celú zodpovednosť, či už pred súdmi, alebo ďalšími inštitúciami, či reštitúcia bola priznaná v pôvodnom pozemku, alebo dali iba náhradu a potom ide Slovenský pozemkový fond.
Takže v rámci týchto náhrad v roku 2021 neukončených na Slovenskom pozemkovom fonde bolo 5 226 reštitúcií. Musím povedať, že keď si takto spočítame, lebo to sú vlastne reštitúcie od roku 1991, takže sú už riadne fúzaté a prakticky dobre by už bolo, máme to aj v programovom vyhlásení vlády, že v tomto volebnom období to ukončíme. Tak môžem povedať, aby som trošku oživil aj priestor pre veci týkajúce sa aj pozemkových odborov, tak na okresných pozemkových a lesných odboroch máme na celom Slovensku celkove neukončených plus-mínus 7-tisíc reštitúcií. To znamená, keďže tam sa nám stretávajú dva zákony 229, 503, tak prakticky 229 tých je rátam 30 % a zvyšných neukončených je 503, to znamená, hovorím v hantírke, ospravedlňujem sa, ale to sú reštitučné zákony, takže prakticky pri 503 možno 80 % ide do náhrady. Tam sa minimum už vydáva, pretože právnickým osobám sa nemôže brať a tým pádom je to také, že tam ide skoro na 80 % všetko v náhrade v pozemkoch. Takže tam to ešte pribudne, samozrejme, Slovenskému pozemkovému fondu. Z tých 7-tisíc žiadostí rátam niekoľko tisíc.
Najhoršie, hovorím za tých pozemkových odborov, ktoré nemajú ukončené, najhoršie na tom sme v mestách a krajoch hlavne na východe. Z tých 7 000 máme 1 800, teda 1 300 v Košiciach, 2 000 v Kežmarku a 1 800 v Bratislave plus-mínus neukončených a zvyšok sa rozhlieha na ostatné okresy. Z tých okresov máme ukončených 25. Samozrejme, ukončujú sa aj ďalšie, takže verím, že budeme, nebudeme asi teda nejako hrať na hlucho-slepo-nemých a budeme urgovať, aby či už pozemkové úrady, alebo pozemkový fond, teda pozemkové odbory, alebo pozemkový fond tieto reštitúcie čím skôr ukončil. A, samozrejme, musíme mu k tomu vytvoriť všetky podmienky, aby jednotlivé úkony, ktoré potrebuje urobiť, a k týmto úkonom potrebuje mať určité podklady, aby bola súčinnosť orgánov, ktoré majú tieto podklady dodať, či už z katastra, nejakých matrík, obecných úradov, okresných, obvodných a neviem akých iných, ktoré by sa mali tiež k tomu vyjadriť, aby pozemkový úrad čím skôr, teda pozemkové odbory mali čím skôr rozhodnúť a následne, aby Slovenský pozemkový fond vedel v ktorých okresoch už môže manipulovať so štátnou pôdou ináč ako tak, že čakať, či tam, že musí tam dať ešte nejakú reštitúciu, lebo to je vlastne zmyslom toho, aby Slovenský pozemkový fond vedel, že už v tomto okrese ďalšia reštitúcia sa mu nepridá, pozemkový odbor už bude mať ukončený okres a tým pádom bude môcť aj inak nakladať s týmto majetkom štátu, respektíve nezistených vlastníkov sa to netýka, lebo nezistení vlastníci nemôžu ísť do reštitučných náhrad. Takže asi v takomto duchu.
Takže, pán riaditeľ, ja vám držím palce. Mám už ohlas aj či už zo ZMOS-u alebo z ďalších inštitúcií, ktorých, samozrejme, sa dotýka vaša činnosť, že, áno, už ju pociťujú, že sa to trošku zlepšilo, začína to naberať nejaký nový trend, dokonca sa už niektorí aj môžu ku vám dovolať, čo doteraz nebolo možné.
Ale aj tak by som chcel vám popriať, aby tí ľudia, ktorých budete prijímať a ktorí tam budú robiť, nechcem nič od nich ako poslanec Národnej rady a myslím, že tlmočím názor všetkých poslancov, ktorí, v tejto snemovne, aby len pracovali podľa zákonov, ktoré sú platné, a vyhlášok, ktoré sú tu. Nepotrebujeme aby si to vysvetľovali po svojom, ale aby robili tak, aby ich činnosť nemusela byť potom preskúmavaná orgánmi činnými v trestnom konaní.
Takže, pán riaditeľ, pokiaľ takto to budete viesť, tak budem spokojný a myslím, že aj celá táto sieň zákonnosti a poslanci, ktorí v nej sedia. Takže držím vám palce. Samozrejme, myslím, že budeme nápomocní pánu riaditeľovi, keď bude potrebovať nejaké tie konanie urobiť aj tu v Národnej rade, či už skrátené, alebo nejaké iné. Takže ďakujem veľmi pekne a držím palce celému kolektívu. Nakoniec predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bola aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pekné slová pánovi poslancovi Feckovi.
Ja keďže nemôžem reagovať a dať faktické, tak by som len chcel rovnako povedať kolegom, že naozaj tá situácia na tom fonde bola katastrofálna, veľmi veľa nevybavených žiadostí. Keby ste dnes dali žiadosť, tak roky čakáte kým ju vôbec úradník chytí do ruky, a musím povedať, že pod vedením pána generálneho riaditeľa sa to zrýchlilo, možno zdvojnásobila sa rýchlosť. Ostávajú tam do noci, posilili skupiny pracovné. Takže naozaj idú možno dvakrát takým výkonom, ak nie rýchlejšie, opravte ma, pán generálny riaditeľ, takže aj ja som sa informoval na túto situáciu, bola katastrofálna. Naozaj boli tam niektoré miestnosti, ktoré boli zamknuté a spisy tam ležali roky bez dotknutia. Takže toto všetko sa otvorilo a začalo sa na tom pracovať. Určite tá situácia nie je vyhovujúca ani dnes, lebo sa to nedá všetko stihnúť naraz. To za jeden rok nespracujete, ale začať sa musí. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. Takže ja chcem držať palce a poďakovať pánovi generálnemu riaditeľovi, že sa do toho pustil. Nebude to jednoduché.
Teraz vystúpi pán poslanec, nie, máme faktickú, pán poslanec Kočiš ešte s faktickou, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Fecko, ďakujem za vašu rozpravu, za vstup do správy pána generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Mňa naozaj prekvapil ten vysoký počet vlastne hektárových výnosov alebo výnosov v hektároch tých 1 400, 1 747 hektárov, ktoré vlastne získal Slovenský pozemkový fond po odúmrtí, tak ako ste to povedal. To znamená, že to je jedna obrovská masa, to je jedna obrovská plocha, ktorú Slovenský pozemkový fond spravuje a mal by ju spravovať dobre. Pretože, tak ako ste povedali vo svojej rozprave, je to spoločné vlastníctvo všetkých občanov Slovenskej republiky od východu na západ a od západu na východ.
Čiže ja sa len chcem spýtať, je nastavená nejaká predikcia alebo je nastavený nejaký systém, kedy by napríklad mladí farmári alebo mladí začínajúci pôdohospodári mohli si požiadať o tieto hektárové parcely, aby jednoduchým spôsobom vedeli sa dostať k pôde? Pretože stále je tento problém neustále a pálčivo prezentovaný najmä týmito mladými farmármi, ktorí chcú podnikať alebo chceli by si založiť svoje vlastné rodinné farmy. Čiže na jednej strane títo mladí farmári stále rozprávajú, že je problém dostať sa k pôde, na druhej strane sme zistili, že Slovenský pozemkový fond má skoro 1 800 hektárov. Čiže trebalo by možno aj verejnosť uviesť do nejakého buď správneho názoru, že, áno, tie hektárové parcely máme, ale zároveň treba povedať, akým spôsobom je problém dostať sa z pozície mladého farmára k týmto hektárovým výnosom, hektárovým parcelám. To, že po opravách štát získal 340 hektárov, to, že predalo sa nejakých 101 hektárov za niečo viac ako 10 miliónov eur, to je všetko fajn, pretože aj Slovenský pozemkový fond potrebuje peniaze na svoje fungovanie a na svoju existenciu.
Teda ja naozaj som túto správu čítal a naozaj ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi za takto podrobné informácie.

Bude reagovať pán poslanec Fecko? Nech sa páči.