72. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, cieľom návrhu zákona je v prvom rade eliminovať škody a predchádzať im. Druhý taký nosný bod tohto návrhu je znižovať stavy zveri, vďaka ktorým tu vlastne tieto škody vznikajú. A tretia taká tá časť, ktorá hovorí o tom a ktorá by mala podporiť ten záujem o poľovanie, o poľovníctvo, výkon práva poľovníctva, umožňuje, umožní proste vlastníkom a užívateľom pozemkov, aby mohli vykonávať právo poľovníctva v prvom rade na svojich pozemkoch alebo na pozemkoch, ktoré majú v užívaní.
Dosť ma tak zarazilo, že sa spustila až taká negatívna kampaň, pretože stretli sme sa aj s predstaviteľmi Slovenskej poľovníckej komory. To, že to je písané ostrým perom, to už sme tu povedali. A hneď sa útočilo na to, že my ideme likvidovať poľovné združenia, a nie, že poľovné združenia, lebo tam bolo, že my ideme siahať poľovníkom na majetky. Toto je neuveriteľná drzosť, kto toto pustil vonku, že my ideme siahať poľovníkom na majetky. Na žiadne majetky poľovníkom a ruinovať ich sa nejde. Návrh zákona o tom vôbec nehovorí. Hovorí o tom, že združenie by malo ručiť, áno, za škody.
Keď to sledovali poľnohospodári, tú diskusiu, normálne sa chytajú za hlavy a pýtajú sa: „Tak my tu máme svoje pozemky, ktoré nám zver poškodzuje, máme tu úrodu, ktorú nám zver poškodzuje, v konečnom dôsledku techniku, keď nám diviaky rozryjú pozemky, ničíme si traktory, ničíme si stroje, vyhrkané máme kríže, že ledva sa ideme potom postaviť, a tuná poľovníci sa cítia dotknutí a urazení?
A hneď v úvode diskusie, keď som mal s pánom Kaššákom v Púchove, som povedal: „Nie je cieľom návrhu zákona, aby tu došlo ku krachovaniu poľovníckych združení.“ Hovorí mi: „Dobre vieme, aj tí vinári to povedali, my budeme vymáhať škody jak poľnohospodári, vy poľovníci nebudete mať ako platiť tie škody. Čo urobíte? Skrachujete, lebo financie na to nebudú. Bude musieť vzniknúť nové združenie alebo poverí okresný úrad, tí skrachujú zase a my sa dostaneme do kolotoča. My budeme vymáhať, vy budete krachovať, vymáhať, krachovať. Stavy zveri stúpnu, škody stúpnu. My nevymôžeme nič a spokojní nebude nikto.“ Hovoria: „Nie je toto cieľom návrhu zákona.“
Všade, kde som bol, kde som to prezentoval, rozprával som s klubom SMER-u, proste so všetkými klubmi, čo sú tu v rámci parlamentu. Povedal som mu, že toto neni cieľom a že sa to zmení v druhom čítaní. Každý normálny človek to pochopil, Slovenská poľovnícka komora, bohužiaľ, nám rozposlala zavádzajúce informácie kade-tade, proste po celom Slovensku. Ale dobre.
Ako povedal Tomáš Taraba, my keď sme preberali tento návrh zákona, ja som im vtedy vravel, keď to dáme v takomto znení, v akom to je, hovorím, prvé budú po nás páliť poľovníci. Hovorím, ja som poľovník, hovorím, som lesník, hovorím, som z tých radov, ale hovorím, áno, kvôli vám, aby sa poukazovalo na ten paradox, ktorý tu existuje, hovorím, ja som ochotný tam byť ako predkladateľ a znášať aj tieto útoky, ktoré budú. Hovorím, som pripravený na diskusiu, som pripravený na to si to vydiskutovať.
Neni žiadne tajomstvo, že s predsedom nášho výboru s Jarom Karahutom sa už dohodlo stretnutie, že bude prítomné aj ministerstvo. Ministerstvo s tým súhlasí, ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa pristúpilo konečne ku riešeniam, aby sa pristúpilo k tomu, aby boli eliminované škody, aby sa im predchádzalo. Predseda povedal, že tam budú prizvaní aj poľovníci, nikto sa tomu nebráni, budú tam prizvaní aj ochranári, budeme tam prizvaní my so všetkých klubov, alebo teda politici, ktorí sa budú nejako cítiť v tom angažovaní. A v neposlednom rade ako hlavný ten prvok toho tam budú poľnohospodári.
Keď sme sedeli vtedy na tej diskusii, všemožne ma presviedčali, nedávajte ten návrh zákona, to neni populistické. Keď chcete byť populista, dajte riešenia, poďme riešiť diviaky v Bratislave na nepoľovných plochách. Ja som si tak v duchu myslel, že ale však, keby som bol populista, tak akože dobre, nedám to. Ale to neni cieľom tuná. Každý si myslí, že my tu nejakí populisti sme, hej, že si tu idem dvíhať neviem čo. Ja som im povedal, nie, páni, návrh zákona je predložený, stiahnuť sa nestiahne, pôjde do rokovania a prejde do druhého čítania a tam sa to zmení a prekopú sa tie veci niektoré, ktoré sa tu vytýkajú, keď na nás útočia, že my ideme zruinovať poľovníkov. Určite nie. Všade sme to otvorene, túto tému komunikovali, všade sme komunikovali, či ideme tu teraz zaviesť to, že bude zničené poľovníctvo a tí poslanci z vás, ktorí ste na to natrafili, neviem, či to nešlo aj na vaše mailové adresy, pretože to už proste tisíce, tisíce adries bolo zazdieľané.
Keď si to budete čítať, všimnite si jeden dôležitý bod. Útok na Tomášu Tarabu, Tarabu, na nás, ideme ničiť poľovníctvo, poľovné revíry, že čo ideme robiť dokonca s pôdou Slovenského poľnohospodárskeho fondu. Normálne to človek len tak pozeral, jak môže byť takto taký drzý, že nás takto obviní! A tam si všimnite dôležitú vec, že 30-tisíc poľovníkom ideme obmedziť právo poľovania a že ich ideme rozbiť a zrušiť. Tu je, priatelia, kameň úrazu.
Slovenská poľovnícka komora má 63-tisíc členov. Kde je tá nadpolovičná väčšina, keď len 30-tisíc poľovníkov my ideme riešiť? Kde je tá nadpolovičná väčšina? Ja vám poviem, kde je. Oni nepoľujú. Tu sa všetci hrdíme, že akú máme obrovskú armádu poľovníkov, všetci sa tu hrdíme neviem akou organizovanosťou a neviem čím. Z tých 63-tisíc alebo 65-tisíc, ktorí sú registrovaní, možno 40 % je registrovaných v poľovných združeniach a poľovní hospodári a predsedovia, ktorí s nami komunikovali na každej báze, v každom kroku, kde sme boli, povedia, viete čo, chlapi, nám reálne väčšinou z tých mladých alebo čo sú takí zanietení možno tretina vykonáva to právo poľovníctva. Áno, keď 30-tisíc poľovníkov, tak my ideme ďalším 35 tisícom otvoriť brány, vlastník, užívateľ. A nikto tu neničí teraz právo. Ty keď sa rozhodneš zmluvou, že ustúpiš právo užívania poľovného revíru, kľudne, je to tvoje právo. To nikto neberie ani to nejde rušiť, 51 % zo zhromaždenia vlastníkov vie posunúť právo poľovného užívania, hej, užívateľovi poľovného revíra. Ale čo zvyšných 49 %? Tak tých 49 % budeme chcieť nastaviť tak, že keď on tam je vlastník alebo užívateľ pozemkov, jednoducho keď požiada, združenie, bude musieť ich prijať.
Potom sú tam aj ďalšie také veci, hovorím to už dopredu, aby ste vedeli, teda že o čom sa bude, napríklad stanovenie nejakej minimálnej výmery, ktorá bude viazaná na počet poľovníkov, hej, poviem si, že na každých 50 hektárov bude musieť byť minimálne jeden napríklad. Keď chceme riešiť škody zverou, keď chceme riešiť potravinovú sebestačnosť, jednoducho bez toho, aby sa tento zákon neotvoril a aby sa to neriešilo, sa nepohneme ďalej, vážení.
Ďakujem.

Ďakujem. No nehovorím to často pri návrhoch kolegov z opozície, ale tomuto návrhu z hľadiska verejného záujmu, či už ide o ochranu poľnohospodárskych plodín, ochranu lesov alebo ochranu prírody, prakticky nemám čo vytknúť, takže môžem len konštatovať, že tento návrh má reálnu šancu, že by mohlo dôjsť k dohode naprieč politickým spektrom, ktoré je tu v parlamente. Uvidíme, ako to dopadne.

Keď už sa pre... prihlásil kolega z opozície, tak mi troška nabil ešte do rozpravy takú myšlienku. Zabudol som jednu dôležitú vec, ktorú som v tej rozprave vynechal.
Neni to len problém poľnohospodárov - aj lesníkov. Tie vysoké stavy zveri vám v lesoch zožerú všetko a zožerú vám všetko aj na poliach. Oni hovoria, že vraj v lese neni kľud alebo že v lese nemá zver čo žrať, že zato chodí na polia, zato chodí do viníc. Ale ja jak vlastník lesa mám tiež znášať škody? No nechcem to. Tento návrh zákona, hovorím, je to dôležitá vec, preto to znova tu zopakujem, škody aj v poľnohospodárstve, aj v lesníctve rieši.
Ďakujem.

Ďakujem pek.. ďakujem pekne aj za prejavenie takej ochoty sa o tomto zákone baviť. Ja naozaj chcem potvrdiť, ja osobne som išiel do Púchova s Filipom sa stretnúť s tým pánom Kaššákom. Normálna debata s príčetným človekom, kde my rozprávame všetky tieto veci, čo ste tu počuli, a následne ten, ten normálne diskreditačný, vyfabulovaný hejt, ktorý spustili z oficiálnych takýchto kanálov, mňa len prekvapil a touto cestou chcem povedať, ja som v živote nepoľoval, tieto komunity nepoznám, ale moja skúsenosť je taká a to hovorím napravo, som ochotný pomôcť po tomto, čo som videl, dlho som tu počúval, čo sú to za lobistov a neviem čo všetko.
Mám tú istú mienku teraz o týchto ľuďoch, pretože keď si s nejakým človekom normálne urobíte fotku, vy sa s ním stretnete a on začne vypisovať, že my sme s nimi ani neboli, a potom... To je, pre mňa normálne to bol šok, že, žwe existujú fotky. My sme sa tam fotili, potom sme to dali internet, že však my sme s vami sedeli. On potom napíše, že áno. Tak a už nejdem do detailov ďalších.
Nehrajú s čistými kartami a ja podporím iniciatívy do budúcna, ktoré nebudú podporou alebo nebudú vyžadovať povinné členstvo v týchto inštitúciách, pretože toto, čo narobili, nie je normálne, a práve preto som rád, že tá politická sila aj napriek tomuto tu v tomto parlamente vznikla, pretože toto potrebuje slovenské poľnohospodárstvo, lesníctvo, nikomu nemôže byť jedno, nikomu nemôže byť jedno, že tá zver je totálne premnožená. Buď nech to lovia, a keď sa to nestíha, tak treba nájsť riešenia, aby na vlastných poľnohospodárskych pozemkoch ste vy tú povinnosť mohli aplikovať s tým, že vás musia medzi seba prijať a podobne. To sú normálne veci.
A hovorím ešte raz, sme ochotní sa baviť o všetkých návrhoch, ktoré prídu z jedného, z druhého tábora, pretože všetci vieme, o čo nám tu ide. Nám tu o to, aby... Nehovorím, že sme to dosiahli jak Holanďania.
Holanďania sú veľkí jak Slovensko, majú rovnaký záber poľnohospodárskej pôdy a Holanďania dokážu uživiť celý svoj národ a 100 mld. euro ešte exportovať poľnohospodárskych produktov. My sme mínus 1,7 mld. My nevieme ani sami seba. Takže, samozrejme, že to je vážny, toto, problém a je to jeden z tých fragmentov, ktoré treba riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ak mi dovolíte, ja to zhrniem v tomto úvodnom slove a už potom sa neprihlásim do, do rozpravy.
To, o čo ide, dnes je situácia, že jednoducho 94 % poľnohospodárskej pôdy, ktorú prenajal Slovenský pozemkový fond, je teda v podnájmoch a neeviduje sa, v akom stave tá poľnohospodárska pôda je, a v prípade, že tá pôda je zarastená, že sa tam nič nepestuje, že sa z toho stalo, a to, mimochodom, toto aj priznávajú poľovníci, že to je jeden z dôvodov, prečo napríklad sa premnožuje tá zver, že vznikli vlastne tieto zarastené koridory, tak Slovenský pozemkový fond má problém vypovedávať tie nájomné zmluvy len z toho jediného dôvodu, že on, ten, ktorý to má teda v nájme, platí nájom. On tam nič nerobí, on tam nič nevykonáva a on formálne platí, ja neviem, niekedy sú to sumy že 10 euro na hektár. A Slovenský pozemkový fond poväčšine má odfajknuté, že veď nájomný vzťah platí, lebo platí nájom, a pritom ten zmysel a tá logika toho nájmu sa nenapĺňa, pretože každý to skôr teda deklaroval, že to berie do nájmu preto, aby sa o tú pôdu, o tú pôdu teda na nej niečo robil.
No tak štátu by malo ísť o to, aby sa tam niečo pestovalo, alebo vykonávalo to, načo tá poľnohospodárska pôda určená bola. No a problém, ktorý z toho vzniká, je proste obrovský, pretože po prvé sú lokality, kde dochádza k neuveriteľnej degradácii vlastne poľnohospodárskej pôdy, ak to nechcete potom naprávať ťažkými chemickými prostriedkami, tak niekedy trvá 8 - 10 rokov, to vám povedia proste poľnohospodári, ktorí to musia stále preorávať, dávať dokopy a podobne.
Po druhé. Častokrát sa mení úplne ráz tej krajiny, pretože ak tam nechajú takíto ľudia zarásť celé lokality, zrazu z toho vznikajú proste rôzne vtáčie koridory, zrazu sa z toho stáva nejaký lesný porast a podobne, no a problém začína ten, že ak, poviem to úplne jednoducho, ak niekto zanedbá povedzme 10 ha lokalitu niekde, niekde v centre nejakého chotáru alebo proste katastrálneho územia poľnohospodárskeho a stane sa to vlastne zdrojom premnožovania tejto zveri a podobne, postupne odtiaľ sa začne napádať všetko naokolo, začne sa to degradovať, ničiť a zanechávajú to tí poľnohospodári aj tí, ktorí sa o tie pozemky starali. Takto nám vzniká jeden obrovský problém.
Dnes Slovenský pozemkový fond vďaka úprave tejto vlády, myslím, z minulého roku, má právo vypovedať tie nájomné zmluvy, ale keď dôjde k zmene kvality pôdy a vzhľadom na to, že tu sa neevidoval v čase nájmu, že aká kvalita pôdy sa tam nachádza, tak ťažko to môže vy porovnať. Vy potrebujete s niečím porovnať zmenu kvality pôdy, a keďže v tých nájomných zmluvách nie je uvedené, aká kvalita pôdy je odovzdaná, tak nemáte právny argument úplne na to, aby ste to vedeli vypovedať. To znamená oveľa čistejší a jednoduchší princíp je skonštatovať, že či ten poľnohospodársky pozemok sa využíva, alebo nevyužíva na to, na čo prenajatý v zmysle tejto poľnohospodárskej aktivity bol, takže z tohoto dôvodu vlastne nami navrhovaný návrh rieši to, aby Slovenský pozemkový fond mal právo z týchto nájomných zmlúv na základe zákona nieže právo, aby mal povinnosť na základe tohoto odísť z tých zmluvných vzťahov. Je to veľmi dôležité. Je veľa malých, stredných poľnohospodárov, ktorí sa chcú o tie pozemky starať, ktorí veľmi radi si ich zoberú do obrábania. Je to krajinná tvorba, je, samozrejme, inak to vyzerá, keď vidíte všade zarastené, proste plné šípových ruží a neviem, čoho všetkého, alebo tam vidíte proste obhospodárený pozemok.
Dôležité je to potravinovú sebestačnosť Slovenska, dôležité je to ale preto, aby nedochádzalo ešte k väčšiemu degradovaniu pozemkov, ktoré sú v okolí týchto pozemkov Slovenského pozemkového fondu. Je hanebné častokrát, že keď sa pozriete na tie katastrálne mapy, v najhoršom stave sú pozemky častokrát práve Slovenského pozemkového fondu. Keď ste súkromník, tak dostávate upomienky, dajte si toto do poriadku, tamto do poriadku, pokuty, a keď ste štát, ktorý by ste mali ísť príkladom, tak zrazu to sú nehorázne plochy, ktoré jednoducho sú v takomto stave. Nechceme ísť do tých detailov, na čo to teda niekomu je, aby to mal pozazmluvňované. Veľmi často je to, aby práve kontroloval celú lokalitu, aby mu tam nevyrástla nejaké miestna konkurencia a tak ďalej. To sú na dlhé, dlhé debaty, čo všetko človek okolo toho počul.
Veľmi to pomôže aj znižovaniu tej premnoženej zveri, pretože práve toto je podhubie, ktoré tomuto proste pomáha, a myslím si, že tento zákon je opäť niečo, čo proste človek, ktorý má základné vnímanie toho, že čo ľudia potrebujú, čo potrebuje Slovensko, tak by podporil, takže vás aj touto cestou o tú podporu prosím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Len krátko uvediem to, že mali sme nedávno na výbore správu Rady Slovenského pozemkového fondu, a tam nám predniesli o tom, že koľko je posudzovaných nájomných zmlúv, reštitučných nárokov a tak ďalej. Zarazil ma tam jeden újad... údaj, keď si dobre pamätám tie čísla, myslím, že mali 700 zmlúv a k tým 700 zmluvám proste v 30 % prípadov prišli nejaké pripomienky.
Pýtal som sa vtedy na to dotyčného pána, ktorý tam zastupoval Radu Slovenského pozemkového fondu, že čo je kameň úrazu, povedal, že sú to nespokojní tí ľudia, ktorí hospodária v tých katastroch, a premietol to v podstate na to, že Slovenský pozemkový fond, a teda z minulosti to majú určité spoločnosti historicky prenajaté tie zmluvy, že tieto nové subjekty niektoré sa dobýjajú, teda aby mali právo nájmu na týchto pozemkoch aj oni, a preto keď sa tento návrh zákona posunie do druhého čítania, tak určite sa otvorí aj táto problematika k prenájmu Slovenského pozemkového fondu a nejakej spravodlivosti, neni možné, aby mali na slovenskú pôdu, ktorá je nás všetkých, proste privilégium prenájmu iba určité spoločnosti.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Dámy a páni, všetci vidíme, čo sa deje s cenami potravín, ako stúpajú ceny chleba, ako stúpajú v podstate všetky potraviny, a v tomto čase Česká republika pristúpila k jednému rozhodnutiu, a to, že obmedzí biozložky v palivách, a český minister financií dokonca oznámil, že toto rozhodnutie v Českej republike nebude dočasné, ale trvalé.
Ja navrhujem, aby sme tr... dočasným spôsobom sa týmto problémom zaoberali aj my, pretože považujem nie celkom za normálne a nie celkom za morálne, aby sme v tomto období, kedy ľudia majú problém s cenami potravín, aby sme my pálili, de facto používali pšenicu na vyrovnávanie nejakej biozložky v palivách, keď vidíme, čo sa na trhu s ekológiou teraz deje, Slovenská republika je v závese, keď vidíme Nemecko, že dnes už má 36 % elektrickej energie produkovanej z uhlia. Nie je to to, čo sľubovali o tej zelenej ekonomike, a práve preto dnes vidíme, aká je realita.
To, čo sa na trhu udialo, vidíme tie zábery, ako plyn, ktorý mal prúdiť do Európy, je teraz vypúšťaný do atmosféry a tak ďalej. To sú obrovské, obrovské ekologické škody, ktoré sa dejú, a práve preto by sme mali reálne začať pristupovať k tomu, že na prvom mieste musia byť občania, a toto opatrenie, ktoré prijala aj Česká republika, má za cieľ znížiť ceny na trhu so pšenicou na území Českej republiky, zároveň má za úlohu aj znížiť ceny na trhu vlastne s pohonnými hmotami. Myslím si, že sú to dve veľmi dôležité faktory, v čase obrovskej inflácie sú to faktory, ktoré dokážu infláciu zmierniť v tomto segmente, pretože vieme, že sektor energetiky, palív, sektor poľnohospodárstva a potravinárstva patrí medzi tie, kde tá inflácia je najvýraznejšia.
Ja som si vedomý, že Európska únia a podobne tu sľubovala tú zelenú politiku a podobne, len realita už dnes je úplne niekde inde. My sme teraz inde, ako sme boli pred rokom, a realita je dnes taká, že musíme aj my začať rozmýšľať tak, aby z toho ten úžitok mal človek, pretože ako sa hovorí, on je koruna toho tvorstva.
Takže poprosím vás o podporu tohoto zákona, ktorý pomôže znížiť ceny palív, ktorý zníži tlak na nárast poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, a verím, že to nájde podporu naprieč politickým spektrom. Ak to dokázala urobiť Česká republika, myslím si, že neexistuje argument, že sa to urobiť nedá, pretože Česi by nešli do niečoho, čo sa nedá urobiť v rámci legislatívy Európskej únie.
Ďakujem pekne.