72. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže dovolím si na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len vládny návrh zákona).
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2021 až 2024, vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v humanizácii a v zmierňovaní obmedzení väznených osôb v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií s osobitným dôrazom na vzdelávanie a posilňovanie pozitívnych sociálnych väzieb, najmä prostredníctvom zvyšovania dostupností rôznych foriem kontaktu väznených osôb s rodinou.
Cieľom predkladaného návrhu právnej úpravy ustanovujúcej spôsob výkonu väzby, práva a povinnosti osôb vo výkone väzby, disciplinárnu zodpovednosť a trovy výkonu väzby je dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity, humanizácie výkonu väzby v súvislosti so znížením miery nevyhnutnosti uplatňovania jednotlivých obmedzení väzobne stíhaných osôb.
Navrhovaná právna úprava reaguje i na minimálne štandardy pre osobnú obytnú plochu vo väzenských zariadeniach stanovené Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len známe pod skratkou výbor CPT) pre viacmiestne cely a súčasne sa napĺňajú odporúčania výboru CPT týkajúce sa spôsobu realizácie fyzických návštev rozšírením možností kontaktu maloletých detí s ich rodičmi.
Vládny návrh zákona teda smeruje k zmierneniu podstatného obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone väzby spôsobeného pozbavením osobnej slobody, a to jednak rozšírením možností komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ako i rozšírením spôsobu realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu, videonávštevu.
Systém ukladania disciplinárnych trestov sa dopĺňa o pravidlo postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení. Navrhované znenie reaguje i na aplikačné problémy súvisiace s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu, ktorý bol obvinenému uložený za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone väzby bezprostredne pred nástupom do výkonu trestu.
Odstraňuje sa problém s faktickým režimom samoväzby u mladistvých, samoväzba je v prípade mladistvých neprípustná, vznikajúci pri ukladaní celodenného trestu celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu.
Taktiež sa vypúšťa v súlade s odporúčaniami výboru CPT povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, keďže platná právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu práve stanoviskom ošetrujúceho lekára, pričom sa navrhuje zdravotný stav obvineného, najmä existencia psychiatrických kontraindikácií zohľadňovať v štádiu konania o disciplinárnom previnení.
Zásadnou zmenou prechádza aj povinnosť obvinených uhrádzať trovy výkonu väzby. Súčasná podmienka právoplatného odsúdenia sa precizuje iba ako podmienka odsúdenia na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Zároveň sa s cieľom prebratia záväzku štátu za obmedzenie osobnej slobody skracuje rozhodné obdobie pre výpočet výšky trov výkonu väzby zo 180 dní na 90 dní a obdobie trvania záväzku sa obmedzuje iba na obdobie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Cieľom tejto zmeny je eliminácia dlhov, ktoré mal odsúdený po prepustení z výkonu trestu, pretože zadlženosť rozhodne sťažovala prepustenému odsúdenému reintegráciu do spoločnosti. Ak podľa predkladaného návrhov nebude odsúdený z objektívnych dôvodov schopný predmetné trovy uhradiť počas výkonu trestu, po ukončení výkonu trestu zaniknú zo zákona.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občanov ani na životné prostredie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Legislatívnej rady vlády a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. mája 2022 uznesením č. 355/2022. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ešte k spoločnej správe výborov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 9. septembra prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť uznesením č. 545 z 9. septembra 2022 v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v rámci ktorého sú prevzaté legislatívnotechnické pripomienky z časti C stanoviska Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a práva, k vládnemu návrhu zákona. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh akceptujem a odporúčam ho schváliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rady schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1035a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súvislosti s týmto vládnym návrhom zákona sa predkladá aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja by som to v krátkosti odôvodnil, že čo je účelom predloženia pozmeňujúceho návrhu.
Upravujeme v ňom aj spôsob zabezpečenia predvádzania obvineného pred iné orgány. Na rozdiel od orgánov taxatívne uvedených v tých jednotlivých ustanoveniach, ktoré sú v tomto návrhu, na ktorých vstup do ústavu a predvedenie obvineného v ústave zákon nevyžadoval a nevyžaduje žiadne povolenie alebo súhlas u iných, citujem: „iných osôb“. Bolo potrebné, aby bez ohľadu na dôvody väzby rozhodoval a súhlas udeľoval výlučne orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
Navrhovaná právna úprava preto mení tento mení tento stav, pričom vychádza z postupu aplikovaného aj pri uplatňovaní iných práv obvinených, napríklad telefonovanie alebo korešpondenciu, ktorých realizácia si vyžaduje súhlas alebo kontrolu orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu len v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Obdobne sa teda navrhuje postupovať aj v prípade predvedenia obvineného pred iné osoby v kolúznej väzbe. V prípade ostatných obvinených sa kompetencia deleguje na riaditeľa ústavu. Taktiež sa logicky precizuje možný odklon od postupu pri predvedení obvineného inak, ako je uvedené v zákone, a to nie vo vzťahu k súhlasu s predvedením, ale k spôsobu realizácie predvedenia.
Navrhované znenie tohto pozmeňujúceho návrhu taktiež odčleňuje advokáta a notára od iných osôb a stanovuje im osobitné postavenie pri predvedení obvineného v ústave. Kým doterajšia právna úprava v prípade obvineného bez ohľadu na dôvody väzby podmieňovala jeho predvedenie pred advokáta alebo notára vždy s predchádzajúcim súhlasom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, navrhované znenie takýchto súhlas nevyžaduje, a to ani v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Dáva však možnosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, aby si mohol vyhradiť svoju prítomnosť pri úkone. Zároveň s cieľom ochrany práv a iných oprávnených záujmov obvineného sa takýto úkon uskutoční aj vtedy, ak sa aj napriek vopred stanovenej podmienky orgán činný v trestnom konaní alebo súd na samostatný úkon nedostavia. Samotné znenie pozmeňujúceho návrhu teda predkladám v tomto znení.
Predkladám teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Michala Luciaka, Kataríny Hatrákovej a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (tlač 1035).
1. V čl. I sa pred prvý bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 4 sa číslo „5“, nahrádza číslom „6“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 7 § 7 ods. 5 sa slová „K umiestneniu obvineného podľa predchádzajúcej vety, ktoré presahuje osem hodín, je potrebný súhlas lekára“ nahrádzajú slovami „Najneskôr po ukončení umiestnenia podľa predchádzajúcej vety a vždy, ak toto umiestnenie trvá viac ako osem hodín, je obvinený podrobený zdravotnej prehliadke.“
3. V čl. I bod 10 znie:
„10. V § 9 ods. 1 druhej vete sa za slovo „súhlase“ vkladajú slová „riaditeľa ústavu a v prípade obvineného v kolúznej väzbe po súhlase“ a za slovom „súdu“ sa vypúšťa čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Príslušník zboru predvedie obvineného v ústave pred advokáta alebo notára na základe ich žiadosti. V prípade obvineného v kolúznej väzbe si môže príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyhradiť svoju prítomnosť pri úkone obvineného s advokátom alebo notárom. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť, na úkon nedostaví, úkon sa uskutoční aj bez jeho prítomnosti.“
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 11 znie:
11. V § 9 ods. 3 sa za slová „zabezpečí, aby“ vkladá slovo „ním“ a bodka na konci sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“
6. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
12. V § 9 ods. 6 a 7 sa slová „3 a 4“ nahrádzajú slovami „4 a 5“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 12 § 9 ods. 8 sa v úvodnej vete slová „odsekom 8“ nahrádzajú slovami „odsekom 9“ a v texte ustanovenia sa označenie odseku „(8)“ sa nahrádza označením odseku „(9)“.
8. V čl. I bod 21 § 17 ods. 1 sa za slová „podľa odseku 3“ vkladajú slová „zdravotnícku pomôcku“.
9. V čl. I bod 24 § 18 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
10. V čl. I sa vypúšťa bod 39.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I bod 49 (§ 32 ods. 3) sa slovo „Výška“ nahrádza slovami „Základná výška“.
12. V čl. I sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
55. V § 40a ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu za porušenie zákazu podľa § 30 ods. 2 písm. d) zákona sa prihliada na psychický stav obvineného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, pričom sa k disciplinárnemu konaniu a uloženiu disciplinárneho trestu sa vyjadruje psychológ alebo lekár.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I bod 57 § 40c ods. 1 sa slová „pracovník a psychológ“ nahrádzajú slovami „pracovník alebo psychológ“.
14. V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
69. V § 54 ods. 3 písm. d) sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bod 92 znie:
92. § 63 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Zbor je oprávnený na účely spracúvania osobných údajov o obvinenom podľa odseku 1 vyžiadať si odpis registra trestov.
(4) Na účely spracúvania osobných údajov podľa odseku 1, na účely konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby a na správne vykonávanie odvodov a zrážok z pracovnej odmeny obvineného je zbor oprávnený získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy prostredníctvom elektronickej komunikácie.“
16. V čl. I sa za bod 93 vkladá nový bod 94, ktorý znie:
94. V § 66 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „pracovnej odmene a podmienkach jej poskytovania“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. Čl. I sa dopĺňa bodmi 96 a 97, ktoré znejú:
96. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 69a Transpozičné ustanovenie Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“
97. Príloha vrátane nadpisu znie:
„Príloha k zákonu č..../2022 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21. mája 2016).“
Toľko znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ja si prihlásim do rozpravy, hoci by som to mohol urobiť v záverečnom slove, ale predsa len si myslím, že by bolo zdvorilejšie umožniť kolegom a prípadne pánovi ministrovi sa k tomu vyjadriť, ak niektorí uznajú, že je to vhodné.
Ja, samozrejme, o tejto úprave môžem povedať asi len toľko, že súhlasíme asi všetci, že je správne humanizovať prostredie, v ktorom sa ocitnú akíkoľvek ľudia, aj tí, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti. To je všetko v poriadku.
Avšak dávam do láskavej pozornosti skutočnosť, že k takýmto úpravám dochádza až potom, čo sa vo väzbe – a obzvlášť v kolúznej väzbe – ocitajú ľudia, ktorí boli predtým naši ľudia a o ktorých existuje ešte stále podozrenie, že sú naši ľudia. A tí naši ľudia si teraz vybavujú to, aby sa ich podmienky súčasné, alebo ktoré možno očakávajú v budúcnosti v dohľadnej, aby sa trošku poľudštili, pretože doteraz na to nezáležalo, lebo, samozrejme, vo väzbe sa ocitali len takí ľudia, ktorí nemali príslušnú moc, a teda, inými slovami, neboli naši ľudia, takže potiaľ ako-tak v poriadku.
Ovšem o čom mám veľmi veľké pochybnosti, je to, že takouto úpravou sa ukladajú ďalšie a ďalšie povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne v súvislosti s potrebou prítomnosti na úkonoch, ktoré chce vykonať väzobne stíhaný pred advokátom alebo notárom. A nie je vôbec z môjho pohľadu jasné, ako bude možné aj tieto úkony vykonávať tak, aby neboli zneužívané. Nie, nie je možné za... zabezpečiť za takto navrhovaných podmienok to, aby sa tie úkony neo... neopakovali, ja neviem, každý deň trikrát. To mi nie je jasné. A viete, keby sme mali slušnejšiu spoločnosť, tak by to asi nejak fungovalo, že by to neprichádzalo v úvahu. Ale my nemáme slušnú spoločnosť, a hlavne my nemáme advokátov, advokátsku komoru, ktorá by sama dohliadla na to, že advokáti nezneužívajú svoje postavenie.
My máme advokátsku komoru takú, ktorá je prístavom pre bývalých príslušníkov iných právnických povolaní, ktorí boli vyhodení z tých, z tých povolaní, najmä sudcov, a tam pristanú. Máme advokátsku komoru, v advokátskej komore pristanú. A máme advokátsku komoru, ktorá sa nevie vysporiadať v podstate s nekalou, nechcem to nazvať trestnou činnosťou, ale v podstate nekalou činnosťou svojich členov, využívajúc skutočnosť, že má monopol na to, že bez advokátskej komory si nikto nevie predstaviť tú existenciu, ani nemôže, ale to, že advokátska komora si neplní svoju povinnosť dohliadať na to, aby advokáti čestne vykonávali svoje zákonné povolanie, to je príčinou toho, že existujú obrovské obavy, že takéto, takáto úprava zákona bude advokátmi zneužívaná.
Predsa mi nikto nepovie, že, že advokáti, ktorí sa vyznamenali takými excesmi, ako je nejaký advokát Para alebo jemu viacerí podobní, že nebudú tieto, tieto ustanovenia zneužívať, čiže nebudú zaťažovať orgány činné v trestnom konaní, že si nebudú vymýšľať úkony tak, aby unavili tých, proti ktorým bojujú za svojich klientov, za obrovské peniaze, podotýkam, bojujú proti tým, ktorí majú, majú veľmi priemerné platy, a jednoducho sa ich snažia, snažia unaviť.
Čiže ešte raz, myslím si, že áno, humanizácia väzobne stíhaných, v poriadku, ale nie ich ochrana do miery, ktorá znemožňuje zabezpečeniu, zabezpečenie alebo dosiahnutie účelu trestného stíhania, a to je spravodlivý proces a odsúdenie tých, ktorí majú byť odsúdení, lebo je realitou u nás, že vďaka tomu, aký, akú to máme históriu a ako si v podstate advokáti vymohli to, že budú kontrolovať trestný proces, tak vďaka tomu my nie sme schopní dosahovať očistu spoločnosti tak, ako táto vláda, ktorá nám tu teraz vládne, to všetkým sľúbila. To je chiméra, jednoducho to nefunguje, a tí, ktorí sa ocitli vo väzení alebo sú väzobne stíhaní, alebo im to hrozí, tak tí teraz bojujú a o to, aby sa to celé zvrátilo, aby všetky sľuby boli márne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len na záver krátko veľmi cítim osobne veľkú satisfakciu pri predkladaní tohto zákona. Veľmi sa osobne teším, že, že tu, že môžem byť práve pri tom a dávať tento návrh... (ruch v sále a zaznievanie gongu) vzhľadom na to, že dlhodobo sme upozorňovali na to, že podmienky vo väzbe nie sú vhodné, nezodpovedajú 21. storočiu. My len štandardizujeme tieto podmienky tak, ako je to v iných krajinách, v Českej republike už dávno. Aj inde.
Čiže žiadam o podporu tohto návrhu a verím, že nájde podporu v Národnej rade, nakoľko ako sa spoločnosť správa k tomu poslednému, to svedčí o úrovni tejto civilizovanej spoločnosti bez ohľadu na to, čoho sa dopustil.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení.
Dôvodom, pre ktorý ústava tak naliehavo nabáda k ochrane dlhodobej udržateľnosti a nariaďuje aj inštitucionálne podporiť túto ochranu, je práve ten dlhodobý pohľad. Ak verejné financie dlhodobo nezvládnu v súčasnosti nastavené výdavkové trendy pomocou dostupných príjmov, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že v určitom momente finančné trhy nebudú ochotné financovať zvyšujúci sa verejný dlh. To by znamenalo, že občania môžu utrpieť náhlym, vynúteným znížením úrovne verejných služieb alebo znížením kúpyschopnosti cez výrazné zvýšenie daní.
Zároveň už dnes vieme, že v budúcnosti budeme čeliť dôsledkom neodvratnej perspektívy starnutia našej populácie. Už prebiehajúca demografická zmena si vyžiada vysoký nárast nákladov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A to zároveň v čase, keď dôjde k zníženiu podielu aktív ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Túto výzvu nebudeme vedieť vyriešiť operatívne a v krátkom horizonte bez výrazného negatívneho dopadu na životný štandard občanov, a preto sa na ňu treba pripravovať už dnes.
V tomto čase nám vírusová pandémia, dôsledky ruskej agresie na Ukrajine vrátane energetickej krízy a z toho prameniaci nárast inflácie opäť pripomínajú, aké dôležité je udržiavať trajektóriu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ak sú verejné financie v dobrom stave, zlepsu... zlepšujú sa aj naše možnosti vyrovnávať sa s takýmito nečakanými negatívnymi externými šokmi vo forme väčšej ochrany životnej úrovne obyvateľstva, ako aj výrobného potenciálu ekonomiky. O to viac nás dnes môže mrzieť, že v dobrých časoch pred pandémiou neboli vypočuté opakované výzvy Rozpočtovej rady, tieto dobré časy využiť na zrealizovanie zásadnejšej konsolidácie a dlhodobých reforiem. V pokojnejších časoch by si totiž realizácia takýchto politík nevyžiadala výrazné sociálne ani politické náklady.
Dva najdôležitejšie ukazovatele, ktorými hodnotíme stav a dlhodobú perspektívu verejných financií, sú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a ukazovateľ výšky hrubého dlhu vrátane jeho vzťahu k dlhovej brzde. Dovoľte mi stručný pohľad na ich stav v minulom roku, ale pridám aj perspektívu ďalšieho vývoja.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 3,8 % HDP, to znamená okolo 4,1 mld. eur. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa nachádzala v pásme stredného rizika. Ide o opakované, už druhé medziročné zlepšenie, a teda výrazné zlepšenie oproti stavu na konci februára 2020, kedy dlhodobá udržateľnosť sa dostala do kritického pásma a vysokého rizika, nad 5 % HDP. Toto zlepšenie predstavovalo 1,3 % HDP, to znamená okolo 1,4 mld. eur. Najväčším príspevkom k zlepšeniu bolo zníženie štrukturálneho, rozumej trvalého deficitu v roku 2021 na jeho predkrízovú úroveň spôsobené najmä neminutými vyššími daňovými príjmami, ale aj nižším čerpaním kapitálových výdavkov. Podporné schémy súvisiace s pandémiou boli v súlade s odbornými ho... odporúčaniami dočasné a dlhodobú udržateľnosť zaťažili relatívne málo.
Treba však dodať, že aj napriek zlepšeniu, úroveň pásma stredného rizika stále znamená, že naše verejné financie nie sú dlhodobo udržateľné. Medziroč... minuloročné zlepšenie mohlo byť tak dobrým štartom na ceste k zlepšeniu udržateľnosti postupne až do pásma nízkeho rizika. Žiaľ, v tomto roku sme svedkami nového negatívneho šoku vo forme ruskej agresie na Ukrajine, ktorá výrazne akceleruje ceny a brzdí tak ekonomický vývoj, čo má za následok opätovné objektívne zhoršovanie dlhodobého zdravia verejných financií.
Druhým dôvodom zhoršenia udržateľnosti sú zatiaľ tohtoročné opatrenia vlády s trvalým efektom, najmä rodinný balíček platný od budúceho roka. Doteraz plne neprefinancované opatrenia vlády tak môžu vymaz... vymazať asi polovicu zlepšenia udržateľnosti z predchádzajúcich dvoch rokov. Navyše spolu s ruskou agresiou na Ukrajine ukazovateľ opätovne môžu zhoršiť do pásma vysokého rizika.
A teda naše aktuálne očakávanie je, že bez dodatočných opatrení v tomto roku sa naša dlhodobá udržateľnosť aktuálne nachádza už v pásme vysokého rizika na hodnote 5,4 % HDP, to znamená 6,7 mld. eur. Vysoké riziko by malo znamenať, že nové výdavky by mali byť vždy dobre zdôvodnené, a ak sa jedná o stimul ekonomiky, ekonomike, tak dočasné a cielené existujúce výdavky dôsledne analyzované v kontexte hodnoty za peniaze a nové zdroje príjmov preferovane použité na znižovanie trvalého deficitu, a nie na znižovanie iných daní. Kľúčov... kľúčové zlepšenie udržateľnosti v časoch oslabeného hospodárskeho rastu sa dá dosiahnuť aj znovunastolením finančnej stability dôchodkového systému, nakoľko toto výrazne zlepší udržateľnosť a zároveň nemá okamžitý brzdiaci efekt na rast ekonomiky.
Druhý ukazovateľ, ktorý sleduje ústavný zákon, je výška hrubého dlhu verejnej správy za minulý rok a jeho stav dlhovej... k dlhovej brzde. V apríli 2022 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2021 na úrovni 63,1 % HDP a v porovnaní s obdobím pred pandémiou, stavom dlhu na konci roka 2019 dlh stúpol až o 14,9 percentuálneho bodu a druhý rok po sebe bol nad najvyšším sankčným pásmom ústavného limitu na dlh.
Kvôli neexistujúcim výdavkovým limitom tak dlh v prvej kríze od prijatia ústavného zákona naraz prekročil všetky sankčné pásma, nakoľko sa v dobrých časoch nevytvoril dostatočný vankúš v podobe dostatočného poklesu dlhu pod prvé sankčné pásmo.
Výrazný nárast dlhu je v kríze prirodzený. Samotné hospodárenie vlády merané kumulatívnym nárastom deficitov v rokoch 2020 - ’21 umiestnilo Slovensko do prvej tretiny tých lepšie hospodáriacich ekonomík v rámci EÚ. Bez zmien v hotovosti na účtoch a bez vplyvu jednorazových faktorov, ktoré súviseli s pandémiou, by verejný dlh ku koncu roka 2021 v porovnaní s koncom roka 2019 vzrástol spolu len o tri percentuálne body.
Z aktuálnych sankcií, ktoré sa viažu k prekročeniu piateho pásma, sa však uplatňujú len sankcie z druhého pásma, keďže od schválenia nového programového vyhlásenia vlády neuplynuli dva roky. Sankciami teda sú len povinnosť predložiť opatrenia, ktorými chce vláda zlepšiť stav verejných financií, a zmrazenie platov členov vlády. Návrh opatrení zatiaľ nebol predložený.
Pokiaľ ide o náš predpoklad ďalšieho vývoja verejného dlhu, v krátkodobom horizonte budeme svedkami podľa našich prognóz výrazného poklesu hrubého dlhu, a to o 11 percentuálnych bodov, teda na hodnotu približujúci sa, približujúcu sa 52 % HDP v roku 2025. Dôvodom bude pôsobenie vysokej inflácie v porovnaní s úrokovými sadzbami, ako aj predpoklad rozpustenia nadštandardne vysokej hotovostnej rezervy smerom k priemerným úrovniam. Samotná hospodárska politika vlády bez dodatočných konsolidačných opatrení bude pokles dlhu, naopak, spomaľovať.
Z dlhodobého hľadiska však pôjde len o krátkodobú epizódu poklesu dlhu, ktorá nijako nezlepší očakávanú dlhodobú trajektóriu. Hlavne kvôli demografickému vývoju v dlhodobom horizonte naďalej očakávame exponenciálnu, exponenciálny nárast dlhu. Za predpokladu nezmenených politík by dlh o 50 rokov dosiahol 373 % HDP. Samozrejme, ide o hypotetický scenár, keďže finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri výrazne nižších úrovniach dlhu.
Dovoľte mi informovať vás aj o našom hodnotení plnenia pravidiel transparentnosti, ako to tiež Rozpočtovej rade ukladá ústavný zákon. Naša správa konštatuje, že pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené. Možno len oceniť, že v uplynulých dvoch rokoch prišlo k viacerým zlepšeniam, rozšírila sa skupina položiek, ktoré sú odborne posudzované výborom pre daňové prognózy. Zlepšil sa prístup rady k údajom potrebných pre výkon nášho mandátu, došlo k pozitívnym zmenám v rozpočtovaní a v zverejňovaní rezerv v štátnom rozpočte. Pokračovala snaha o zefektívnenie investícií cez princíp nulového štartovacieho rozpočtu a prijalo sa viacero ďalších zmien, ktoré sprehľadňujú využívanie verejných financií a zlepšujú schopnosť vnímať dosiahnutú hodnotu za peniaze. Stav v plnení pravidiel transparentnosti je tak najlepší od účinnosti zákona pred desiatimi rokmi. Trvalým slabým miestom riadenia verejných financií je však stále chýbajúce skutočné viacročné rozpočtovanie.
Za veľký problém považujeme tiež schvaľovanie legislatívnych návrhov bez riadneho legislatívneho procesu. Ide o dlhodobo opakovaný problém, ktorý sa objavuje často práve pri zmenách zhoršujúcich dlhodobú udržateľnosť. V tomto roku sa to stalo pri tzv. rodinnom balíčku. V minulosti to bolo napríklad zastropovanie veku odchodu do dôchodku, nastavenie valorizácie minimálneho dôchodku alebo zavedenie tzv. 13. dôchodku.
Rada považuje za dôležité, aby zmeny, ktoré takto výrazne a trvalým spôsobom ovplyvňujú sociálny systém a dlhodobú udržateľnosť verejných financií, boli prijímané transparentne štandardným legislatívnym procesom vrátane medzirozo... medzirezortného pripomienkového konania.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uzavrieť dnešné vystúpenie načrtnutými princípmi, ako zlepšiť dlhodobú udržateľnosť. Tieto princípy nepreferujú žiadne ideologické nastavenie. Nie sú ľavicové ani pravicové, a teda nepreferujú malý ani veľký štát.
Po prvé podľa rady je v rozpore z hlavným cieľom rozpočtovej zodpovednosti, ak sa v dnešnej situácii vysokej dlhodobej neurdžateľnosti schvaľujú zmeny s významným trvalým negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby došlo ich, k ich prefinancovaniu.
Za ďalšie v prípade, ak sa vláda vzhľadom na aktuálny zhoršujúci stav ekonomiky rozhodne zavádzať ďalšie typy podpory, je dôležité, aby šlo o dočasné a adresné podpory, ktoré tak nezaťažia dlhodobé zdravie verejných financií.
Po tretie aj tento rok pripomíname, že výrazný vplyv na dlhodobú udržateľnosť by malo schválenie hodnovernej dôchodkovej reformy s parametrami odporúčanými odbornosť... odbornou verejnosťou. Takáto reforma prijatá v dostatočnom predstihu by výrazne zlepšila udržateľnosť a zároveň nespomalila slabnúcu ekonomiku.
A po štvrté udržateľnosť zvyšuje aj rast potenciálu našej ekonomiky, ktorý automaticky zvýši budúce verejné príjmy.
Z našej doterajšej skúsenosti vieme, že nedávno ohlásená investícia zahraničnej automobilky by mohla byť takým príkladom. Netreba takisto zabúdať na reformy týkajúce sa kvality a dostupnosti ľudského kapitálu, ktorý by do budúcnosti mohol byť hlavným motorom, motorom konvergencie. Reforma vzdelávacieho systému po celej vertikále by mohla znížiť odliv mozgov. Flexibilný trh práce by mohol pôsobiť inkluzívnejšie voči starším ročníkom a ženám.
Napokon, aktuálne chcem osobitne pripomenúť, že z doterajšej praxe fungovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vieme, že kľúčovým nástrojom zlepšenia trvalej udržateľnosti je zavedenie efektívnych výdavkových limitov, ktorých prijatie predpokladal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti už pred 10 rokmi. Rada víta, že sa našlo 95 poslancov, ktorí prijali výdavkové limity do našej legislatívy, aj keď ich finálne znenie nezohľadnilo úplne všetky odborné pripomienky rady ohľadne únikových klauzúl a viac automatického schvaľovacieho procesu. A limity neboli včlenené do pôvodného ústavného zákona. Nakoľko zatiaľ ministerstvo financií neschválilo náš návrh metodiky, ich reálna implementácia pre najbližší rozpočet je zatiaľ otázna. K posilneniu záväznosti výdavkových limitov a k efektívnemu fungovaniu celého ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by výrazne prispelo aj ich ústavné ukotvenie priamo v predmetnom zákona, ako bola pôvodná myšlienka autorov v minulosti. Inak nebude zosúladené existujúce znenie dlhovej brzdy s výdavkovými limitmi, čo zníži ich funkčnosť a zavedie zbytočné komplikácie pre tvorcov hospodárskej politiky.
Rada veľmi dobre rozumie aktuálnej hospodárskej situácii aj náročným výzvam, ktoré z nich pri riadení verejných vecí vyplývajú, preto podporujeme prijatie opatrení, ktoré ich efektívne pomôžu riešiť, prispejú k ekonomickej stabilite, k spoločenskému zmieru a ochrane najslabších skupín. Zároveň však rozumieme aj býv... budúcim výzvam vyplývajúcim z aktuálne nastavenej trajektórie verejných financií schopnosti našej ekonomiky a demografického vývoja. Naše verejné financie sa stali dlhodobo neudržateľnými a ich aktuálna trajektória bez dodatočných opatrení vedie k problémom prefinancovaní... prefinancovania dlhu niekedy v budúcnosti, a teda náhlemu zníženiu štandardu obyvateľstva či už vo forme nenapenia, nenaplnenia výdavkových prísľubov, alebo vo forme náhleho zvýšenia daní.
Aj v súčasnom stave je možné urobiť veľa pre zlepšenie tejto situácie, napríklad prijatím spomínaných reforiem, dôchodkovej reformy či reálnym zavedením výdavkových limitov do rozpočtového procesu.
Nepodceňujme, prosím, možnosti, ktoré aj v dnešnej situácii máme. V minulosti sme tak robili opakovane a dnes na to doplácame. O čo ľahšie by sa nám dnes riešili aktuálne problémy, ak by nás netlačila aj zničená dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií. Čím viac oddiaľujeme riešenie tohto problému, tým zložitejšie a nákladnejšie riešenie budeme musieť napokon prijať. O to zložitejšie sa nám budú riešiť aj iné dnes ešte neznáme krízy.
Dovoľte mi uistiť vás, že v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť nájdete konštruktívneho partnera, s ktorým môžete vždy rátať pri iniciatívach zameraných k zlepšovaniu zdravia našich verejných financií.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme.
Dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť túto správu, správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1162 zo dňa 30. augusta 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 12. septembra 2022.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 360 zo dňa 12. septembra 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 362 zo dňa 12. septembra 2022. Určil ma ako spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade a postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vypracovanie tejto veľmi kvalitnej správy, ktorú by si mal preštudovať každý poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či sa venuje, alebo nevenuje financiám, pretože je veľmi dôležité pre našu ďalšiu činnosť aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy. Sú tam veľmi dobré podnety.
A ja nechcem nejako špeciálne komentovať túto správu, lebo pán predseda ju okomentoval sám, a treba si ju hlavne prečítať. Ale mám skôr nejaké otázky, ktoré som nemohol, nemohol na finančnom výbore položiť, keďže som sa nemohol kvôli pracovným povinnostiam zúčastniť, tak využijem túto možnosť, pán predseda.
Prvá vec, vy tam vo vašej správe píšete nejaký, nejakú prognózu vývoja dlhu na ďalšie roky a vy tam vlastne píšete o tom, že ten dlh by mal postupne v pomere k HDP klesať do roku 2025. A je to spôsobené nie tým, že by sme my znižovali ten dlh. On bude, naopak, veľmi rásť, ale vy tam vlastne predpokladáte zvýšenie HDP zo súčasných v roku 2021 97 mld. na... v roku 2025 až 144 mld., čo je takmer 50 % nárast. A mňa skôr zaujíma, že na základe čoho bol tento odhad spravený. Či, do akej miery tam hlavne vystupujú, vstupujú do toho eurofondy, investície spojené s nimi. a potom teda, samozrejme, je otázne nejaké riziko, ktoré je spojené, ktoré by bolo spojené s nízkym čerpaním týchto eurofondov, a teda pokles HDP, a potom, samozrejme, aj zvýšenie samotného dlhu v prepočte na HDP.
A potom druhá otázka sa týka na zavádzania výdavkových limitov, tam viem, že naposledy bola informácia, že je tam ešte nie s ministerstvom financií nejaká zhoda, že sa pripravuje stále nejaký materiál, tak ma zaujíma, v akom to je súčasne stave a kedy sa môžeme dočkať teda ich aplikovaní do praxe.
Ďalšia vec, tretia, sa týka samotného teda výpočtu toho dlhu a skôr ani tak, nie, teraz nemyslím štát, ako skôr samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, pretože fyzicky, fyzická osoba, občan, keď si príde do banky zobrať hypotéku, tak banka vás testuje a zisťuje, teda do akej miery máte splnené tie ukazovatele DTI, DSTI, Debt-to-Income, Debt Service-to-Income, oni tam robia tzv. stresové testovanie. Oni zisťujú, do akej miery by ste, budete v budúcnosti schopní splácať svoje dlhy, ak sa zdvihnú úroky, a niečo takéto mi možno chýba hlavne pri samosprávach, pretože niektoré samosprávy aj vyššie územné celky majú pomerne vysokú dlhovú službu, ktorá je teda 25 % stanovená zákonom, a v prípade, že by došlo k zníženiu ich bežných príjmov, čo sa, samozrejme, v krízových situáciách stať, tak tá dlhová služba automaticky stúpne nad tento limit, samosprávy sa môžu dostať do problémov, a tu by možno stálo za nejaké zváženie tiež možno nejaké stresové testovanie samospráv v týchto krízových situáciách, tam ma zaujíma možno váš názor k tejto problematike.
A úplne posledná vec, vy ste robili stanovisko k súčasnej novele v tomto skrátenom konaní k dôchodkom a možno by ma zaujímalo nejaké vaše stanovisko aj k zmene rozpočtu, ktorá je tiež momentálne v parlamente, a bude sa o nej hlasovať budúci týždeň, kde teda zvyšujeme príjmy o 1,5 mld. eur a zároveň ich presúvame do rezervy. Možno nejaký váš názor k tomu.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Beluský, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Myslím si, že vaše otázky zodpovie, samozrejme, pán predseda Rozpočtovej rady.
Ja len jednu vec si dovolím vlastne s tým HDP. No do toho výpočtu vstupuje nominálne HDP, ktoré bude teda výrazne zvýšené infláciou, tohtoročnou, budúcoročnou, a, samozrejme, toto nominálne HDP sa porovnáva so starými dlhmi, čiže s tými pôvodnými číslami, preto bude vlastne tento na pohľad veľmi dobrý vývoj zníženia, zníženia našej zadlženosti, ale ešte raz, a to musí padnúť, to je len krátkodobá epizóda, tak ako povedal pán predseda, ale hlavne to nijakovsky neukazuje, že sa nám niečo alebo že sa vláde niečo podarilo. Je to skutočne len dôsledok výraznej inflácie a nie je to nijak pozitívne, pozitívny vstup.
Ďakujem pekne.