72. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ono je to spôsobené hlavne tým, že my ten dlh sledujeme v pomere k HDP a podľa toho sú nastavené aj tie pravidlá a z toho potom vyplývajúce nejaké sankcie, a práve v tých krízových situáciách, kedy to HDP poklesne, sme na to veľmi citliví, pretože to HDP je veľmi silný ukazovateľ v tej metodike, a tam možno stojí za zváženie aj to, sa pozerať nielen na dlh v pomere k HDP, ale aj v tých absolútnych číslach, lebo ten nárast, ktorý je aj v tomto podklade, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je enormný, a podľa mňa treba možno nájsť aj nejaký spôsob, ako zastropovať nárast toho dlhu aj v absolútnych číslach alebo nejako ho zamedziť, pretože naozaj do budúcnosti, najmä teda v tých ďalších krízach, ktoré určite ešte prídu, budeme mať potom veľké problémy.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov.
V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať pánovi, pánovi predsedovi Tóthovi za jeho správu o dlhodobej udržateľnosti a takisto aj o transparentnosti. No to, čo správa hovorí, sa nečíta a nepočúva ľahko, nie je to dobrá vizitka aktuálneho ani hlavne teda dlhodobého stavu našich verejných financií. O to však je dôležitejšie, aby tieto fakty zaznievali, aby to zaznievalo tuná v sále, ideálne, keby tu sedelo viacej nás kolegov, aby to zaznievalo aj v médiách, aby to zaznievalo aj na úrovni odbornej debaty, ale hlavne aby to bolo počuť tam, kde sa o tom najviac rozhoduje, a to je na ministerstve financií.
Už dva roky sme nad najvyšším sankčným pásmom, ako bolo povedané, avšak momentálne sme stále ešte, myslím, do mája budúceho roku, v dvojročnej grace period, v dvojročnej ochrannej dobe novej vlády, kde sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú z toho, kde náš dlh sa nachádza. Prečo je to tak? Je to tak, možno pre ostatných kolegov poslancov, ktorí nevnímajú túto tému, nová vláda sa berie ako nové programové vyhlásenie. To znamená tým, že bola zmena teda z Eduarda He... (rečník si odkašlal), z Igora Matoviča na Eduarda Hegera, tak vlastne od toho momentu, kedy nastúpil nový premiér, má vláda dva roky ochrannú dobu, kedy sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, z ústavného zákona.
Čo sa ale uplatňuje, a pán predseda to jasne povedal, sú prvé tie dve najnižšie sankcie. Jedna je teda, že vláda musí dať do parlamentu správu teda s nejakými opatreniami. A druhá je, že sa zamrazujú platy členov vlády. No o to horšie je zasa to zistenie, ktoré pán predseda jasne pomenoval, že ani tieto dve základné sankcie nebola vláda schopná a ochotná akceptovať a splniť. Tá spomínaná správa dodnes deň nebola predstavená, nebola prerokovaná, jednoducho nebola na ministerstve financií vypracovaná, a i keď to mrazenie, zmrazenie platov sa akoby už deje, ale ani to nebolo doteraz splnené. Čiže toto je na tom všetkom mrzuté, že máme tu Rozpočtovú radu, máme tu proste orgán, ktorý hovorí, čo treba, máme tu zákon, v prvom rade ktorý určuje to, čo sa má diať, a vláda, proste orgán, ktorý má byť tým základným garantom zákonnosti a dodržiavania zákonov, tým vzorom, od ktorého by mali odvíjať svoje konanie všetci občania, všetky firmy, všetky ostatné štátne inštitúcie, nedodržiava ani tie dve základné bezzubé, skutočne bezzubé sankcie, ktoré v podstate nič neznamenajú, keď to takto poviem. Ani to sa nestalo.
Zároveň takisto pán predseda povedal, podarilo sa teda prijať zákon o výdavkových limitoch, nie síce ako ústavný, doplnili sa, doplnilo sa to zatiaľ len do zákona o rozpočtových pravidlách, ale O. K., nejaké výdavkové limity, podľa ktorých sa dá riadiť, máme prijaté, čo je fajn, čo je dobré, väčšina z nás tu za to zahlasovala, dokonca to, myslím, malo akoby až ústavnú väčšinu, bolo tých minimálne 90 hlasov, aj keď nebolo to potrebné. Ale zasa, ten diabol sa skrýva v detailoch. Aj ten platný zákon, ktorý, samozrejme, vyžaduje napríklad ešte schválenie metodiky, ako sa ten samotný výpočet tých výdavkových limitov bude diať, proste jednoducho nie je. Vláda to tak, vláda... ministerstvo financií to blokuje a tá metodika dodnes deň nie je schválená, čo ale už zasa znamená, že no nie je schválená metodika, nevie, nevie RRZ vypočítať vlastne tie výdavkové limity, nevie sa to stať súčasťou budúcoročného rozpočtu a zasa je to také malé, tichučké, ale úplne účinné blokovanie aj toho, čo sa tu teda prijalo a s čím sme teda boli všetci O. K.
Takže viete, pokiaľ to ministerstvo, ktoré má byť tým... alebo je reálne tým výkonným orgánom, tým garantom aj tej krátkodobej udržateľnosti, resp. krátkodobého stavu financií, ale, samozrejme, spolu aj s inými rezortami aj tej dlhodobej, keď takto s prehľadom na to kašle, takto to na rovinu poviem, no tak potom tá situácia asi sa nemá ako veľmi zlepšovať.
Ako bolo povedané, naše dlhodobé verejné financie sa nevyvíjajú dobre. Aj napriek zlepšeniu v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď už sme sa teda posunuli naspäť do stredného pásma, a ktoré sa mohlo stať, a to opakujem slová pána predsedu, dobrým odrazovým mostíkom do ďalšieho pozitívneho vývoja a v ideálnom prípade do postupného prechodu do nízkeho pásma rizika, bohužiaľ, sa to nestalo.
Zasa možno so zmenou kormidla na ministerstve financií práve naopak vybrali sme sa opačným smerom, vybrali sme sa smerom k vysokému riziku, vybrala sa naša krajina smerom ku väčším a skorším problémom v budúcnosti. Toto treba mať na pamäti, a treba to mať ale na pamäti nielen pri tých tých skutočne dlhodobých riešeniach, ako je napríklad vyriešenie stability dôchodkového systému, znovuzavedenia vekového automatu, ale toto sa musí prenášať aj do tých, tých krátkodobých rozhodnutí, do každého jedného rozpočtu, ale potom, samozrejme, aj do tých denných rozhodnutí a toto, toto sa nedeje. Tak ako tu bolo povedané, blížime sa znovu do pásma vysokého rizika, každý jeden výdavok musí byť veľmi dobre zvážený, mal by byť posúdený, máme Útvar hodnoty za peniaze. A toto všetko by malo byť úplne tou, tou dennou rutinou každého rozhodnutia, no ale tá realita je zasa iná.
O rodinnom balíčku už nebudem hovoriť. Ja som ho spomínal včera pri mojich vystúpeniach, spomenul ho pán predseda dnes. Ja si dovolím znova spomenúť zasa také to krátkodobé rozhodnutie. Áno, je to jednorazový výdavok, to znamená, dosah na dlhodobé financie je minimálny, ale zasa tu máme zákon, ideme práve upravovať rozpočet, kde 1,3 mld. ide byť zapojené bez akejkoľvek informácie o tom, ako tie financie budú použité. To je zasa v príkrom rozpore s tým, ako by sa to malo robiť, ako aj Rozpočtová rada navrhuje, aby sa to robilo, a ja si myslím, že pán predseda bude mať dostatok času, lebo tú otázku dostal, aby povedal jeho názor na aktuálnu úpravu rozpočtu.
Ja som už zachytil, Rozpočtová rada sa vyjadrila, minimálne na Facebooku a, predpokladám, asi aj tlačovou správou, ale teda minimálne na Facebooku, kde teda už povedala, že jednoznačne i napriek energetickej kríze, i napriek určitým spôsobom mimoriadnej situácie by v žiadnom prípade sa tu nemala schvaľovať zmena rozpočtu, kde s výnimkou 207 mil., kde je jasné, že to ide na dôchodky, je to, sú to peniaze, ktoré sa nasypú do všeobecnej pokladničnej správy a až následne sa bude nejak riešiť ich využitie.
Takto by to fakt nemalo byť a ja ešte raz ďakujem predsedovi Rozpočtovej rady, že nastavuje zrkadlo, že tieto fakty a tieto chyby pomenúva, a chcem apelovať na ministra financií, chcem apelovať na ministerstvo financií a na celú vládu, aby počúvala Rozpočtovú radu, pretože tak ako bude ministerstvo financií riadiť naše verejné financie, tak sa budeme mať my všetci a naše deti v budúcnosti. A teda je otázka, že či to bude dobré, alebo zlé. Zatiaľ sme na veľmi zlej ceste, ktorá nás v nejakom časovom horizonte dovedie do vážnych, vážnych problémov, kde bude fakt problém zabezpečiť základné funkcie štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán predseda finančného výboru spomenul aj to, že budúci rok, keďže už prejdú dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády, budú uplatňované aj ďalšie sankcie vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tam treba ale aj ešte pripomenúť alebo zdôrazniť, že tie sankcie sa nebudú týkať len vlády, ale aj samospráv, pretože aj tie budú povinné schváliť potom rozpočty s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, teda, samozrejme, okrem nejakých výnimiek. A to je tiež možnože nie úplne dobrá správa pre samosprávy, pretože teraz keď máme tieto problémy aj s vysokými energiami, aj s ďalšími výdavkami súvisiacimi s infláciou, tak možno pre samosprávy uplatnenie tejto sankcie môže mať veľmi zlé dôsledky či bude treba možno zvážiť potom nejakú, nejakú výnimku, alebo nejaké ďalšie možnosti, ako, ako to poriešiť.
Ďakujem.

Marián, ja plne s tebou súhlasím, že treba strážiť zdravie verejných financií. Ja ti len pripomeniem, za posledné dva roky sme každý jeden rozpočet my opozícia kritizovali, že si tam nafukujete, myslím, že 6 mld. si dávate do rezervy v Pokladničnej správe vlastne, a vtedy si tu obhajovával, že proste potrebujete nejakú, nejaký vankúš a vedieť proste na to reagovať, tak vitaj v opozícii, sme radi, že už aj teraz vidíš, že je problém s takýmito položkami, ktoré sa nevedia, na čo idú.
A druhá vec, keď ste schválili Matovičovi očkovanie dôchodcov ako podmienku na získanie tej sociálnej dávky, čo ste odsúhlasili vtedy aj so... s HLAS-om, tak ste to obhajovali, vlastne Sulík povedal, že on s tým vlastne nemá až taký problém, lebo z toho keď odrátate dépeháčku, tak dôchodcovia tak či tak všetky tie peniaze minú v ekonomike, takže tam nie je taký problém, lebo tie peniaze vlastne v určitom momente skončia niekde na spotrebe alebo proste niekde zase zvýšia spotrebu, niekde skončia ako úspory a tak ďalej, takže ste to brali akože nejaký mechanizmus, ktorým sa naštartuje akože ekonomika. Lenže ja si myslím, že treba tiež otvorene hovoriť, nedajú sa robiť dve veci naraz. Nedá sa na jednej strane sa tu postaviť a tváriť sa, že ideme chrániť tie verejné financie podľa nejakých limitov, ktoré sa tu prijali pred tou pandémiou, pred tými sankciami a neviem čo, a potom vy súhlasíte s tým, že zarežete na jeden a pol roka ekonomiku, ľuďom zakážete predávať, ľuďom zakážete spotrebovávať, dotujete to natlačenými peniazmi a potom my sa zobudíme po dvoch rokoch a povieme si, no tak ale teraz sa vráťme k tým prísnym kritériám.
No proste vy ste vypustili džin z fľaše za tie dva roky a výsledok je dnes ten, že v živote sa nedostanú tie verejné financie do tej podoby, ako boli, a už vtedy dobre vie, že boli financované len s natlačenými peniazmi a s nákupmi ECB.

Ďakujem pekne. Pán predseda finančného výboru, v podstate táto debata je, myslím, že veľmi dobrá vzhľadom na to, že práve sme tu mali aj zákon o... ďalší zákon o novelizácii štátneho rozpočtu, ja už si teda nepamätám, táto vláda otvárala každý jeden rozpočet a chápem, v niektorých prípadoch to treba urobiť, ale tak ako si poznamenal, momentálne nadpríjmy 1,5 mld. sa, nejaké určenie má akurát nejakých 207 mil. na dôchodcov, ale zvyšných 1,3 mld. si Igor Matovič strčil do kešene a nevieme, na čo budú použité. Čiže tiež by som bol veľmi rád, aby sme videli, že kde sa použijú. Ja len ak si dobre pamätám, v roku 2019 sme mali výdavky štátneho rozpočtu na úrovni asi 180 mld. a dnes tie výdavky máme na úrovni 27 mld. A ja tu viem, že budem počúvať, že kríza sem, kríza tam, ale prepáčte, to je 9 mld. navyše v štátnom rozpočte. Ja by som veľmi rád vidieť, na čo, teda jak sa ten štát nafúkol, kde sa tých 9 mld. každý rok teda ide míňať. Toto by mňa veľmi zaujímalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ku pánovi kolegovi Beluskému, áno, toto je problém, presne tak, ale treba povedať, že toto sa týka až rozpočtu ’24 pre tie obce. Rozpočet pre budúci rok ešte tam ten problém nie je, čiže je dostatočný časový priestor a bude asi s tým treba niečo urobiť, súhlasím.
Ku kolegovi Tomášovi Tarabovi. No, Tomáš, hovoríš dobre, len nehovoríš pravdivo. Jednoducho - a je to fakt - v roku 2021, to znamená vlaňajší rozpočet upravoval sa, to máš pravdu, ale SaS to kritizovalo a SaS tú zmenu nepodporilo. My sme hlasovali, my sme sa zdržali, a teda zmena rozpočtu, s ktorou sme nesúhlasili a nebola dobrá, a ukázala to realita, my sme za ňu nehlasovali. Už vtedy sme ju kritizovali, takže my sme konzistentní. A ja tu zopakujem, čo som povedal, za daného stavu my nepodporíme už teda ako opozičná strana, ale nepodporíme ani tú zmenu pre budúci rok, pretože to je 1,3 mld., o ktorej nevieme, ako bude použitá. Čiže, Tomáš, prepáč, sme konzistentní. To isté očkovací bonus.
Alebo poďme najprv očkovacia lotéria, tam si to pamätám. Proti tomu sme boli, my sme ako súčasť koalície hlasovali proti lotérii, pretože to bolo neefektívne minutie verejných zdrojov, a zasa to realita ukázala. A čo sa týka očkovacieho bonusu, tam si nepamätám, ako sme hlasovali, úprimne, si nepamätám, ale čo si pamätám, je, že sme mali k tomu ix výhrad a robili sme všetko pre to, aby sa to aspoň upravilo, len teda neviem, či sme to nakoniec podporili po úpravách, alebo nie, to, to neviem v tomto momente povedať, takže my sme v tomto aj ako koaličná strana jednoznačne vždy upozorňovali na... ak sa jedná o neefektívnosť vynakladania verejných zdrojov. To je naša, naša DNA. To robíme vždy, robili sme to aj budeme to robiť.
Ku kolegovi Kamenickému... no vlastne už nestihnem.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za všetky otázky.
Tak ak môžem začať od začiatku, áno, čo sa týka nárastu HDP, veľká časť nárastu HDP je kvôli inflácii a nie je to kvôli tomu, že by sme čakali nejaké veľmi vysoké reálne rasty. Tam totiž si treba uvedomiť, že ten dlh sa meria voči HDP kvôli tomu, že chceme zistiť, aké... aká je finančná schopnosť vlády splácať daný dlh. A tým, že vláda získava peniaze cez dane, ktoré zaťažujú buď tržby pri DPH napríklad, alebo nominálne príjmy, tak celý, celá tá schopnosť vlády splácať dlh vychádza z nominálneho, ktoré teda v sebe zahŕňa infláciu. Čiže práve čo budeme sledovať tie ďalšie tri roky, je ten efekt, že v čase vysokej inflácie, ak úroky nie sú rovnako vysoké alebo vyššie, dlh sa sám spláca. My tam máme vlastne aj rozbitie toho poklesu dlhu, kde ukazujeme, že takéto samosplácanie dlhu do toho roku 2025 je takmer 18 percentuálnych bodov.
Druhý efekt je tam likvidná rezerva, kde v minulosti vláda naakumulovala hotovosť, za to bol aj, aj kritika podľa mňa nie úplne férová, keďže tá situácia na finančných trhoch bola komplikovaná, a vtedy je dobré mať vyššiu hotovosť a zároveň aj úrokové sadzby boli veľmi nízke, prípadne negatívne, a teraz keď sa tá situácia zlepšuje a zhodou okolností keď aj úrokové sadzby rastú, tak my predpokladáme pri tej dlhovej trajektórii, že tá likvidná rezerva sa bude zmenšovať, zmenšovať tak, že tie peniaze čisto štatisticky, keď máme menej rezervy, tak máme menej napožičaného toho hrubého dlhu. Čiže to len pri tej likvidnej rezerve možno netreba byť tak prísny, pretože to nie sú minuté peniaze, to sú len naakumulované peniaze a v zásade to spravuje dlhová agentúra ARDAL a mali by sme jej nechať priestor spravovať to financovanie štátneho dlho podľa momentálnej situácie, ktorá je na finančných trhoch.
Čiže z tohto hľadiska je lepšie na dlh sa pozerať pomerovo k HDP, a nie v nejakých reálnych číslach, pretože, znova, tie, tie daňové príjmy sa zbierajú z nominálnych tržieb, z nominálnych príjmov a vlastne chceme porovnať schopnosť štátu vybrať dane verzus veľkosť dlhu.
Čiže, ešte aby som dokončil, že tam máme ten, to rozbitie toho prudkého poklesu dlhu, v zásade sa jedná o najprudší pokles dlhu od roku 2006, kedy v tom roku vlastne vznikala aj agentúra ARDAL a mali sme ešte nejaké privatizačné príjmy, takže to bola taká mimoriadna situácia. Kvôli tomu, že vidíme mimoriadne vysokú infláciu, budeme mať mimoriadne prudký pokles dlhu. A ako som spomínal aj vo svojom spolupredstavení správy, čo sa týka samotnej hospodárskej politiky vlády, tá brzdí tento pokles dlhu na úrovni 10 percentuálnych bodov, likvidná rezerva zlepšuje na úrovni päť percentuálnych bodov, čiže keď si zoberieme tieto tri efekty, samosplácanie kvôli vyššej inflácii, hospodárska politika, likvidná rezerva, dostaneme ten výsledný pokles dlhu takmer 11 percentuálnych bodov.
Druhá otázka, čo sa týka výdavkovej, výdavkových limitov, my sme aj o tom sa bavili na, na, na výbore, v zásade tá situácia je taká, že metodika podľa zákona má byť schválená v spolupráci s ministerstvom financií, my sme predložili túto metodiku a ministerstvo financií zatiaľ nedalo finálny súhlas s touto metodikou. Čiže sú tam ešte otvorené otázky, my v súčasnosti čakáme na pozvanie na stretnutie. Z nášho hľadiska by bolo ideálne, keby už štátny rozpočet na budúci rok bol v súlade teda s výdavkovými limitmi, a teda mohli sme čo najskôr Národnej rade poslať vypočítané výdavkové limity, len práve na to potrebujeme metodiku. A keď nemáme metodiku, tak objektívne nemôžeme parlamentu poslať čísla.
Jeden z tých, jeden možno z obsahovo takom, takým najväčším diskusným bodom je to, že, v metodike, že ak vláda prekročí výdavkové limity, napríklad v minulom roku, kedy má napraviť tú situáciu, či už hneď v ďalšom roku, čiže v aktuálnom roku, alebo až o dva roky od prekročenia, a tým, že vo verejných financiách je silný politický cyklus, kde najmä teda to druhé, druhá polovica volebného obdobia skôr je tam vyššia pravdepodobnosť na zvyšovanie výdavkov, tak de facto ak by sme prijali ten návrh, čo má ministerstvo financií, že prekročenie limitov sa až o dva roky neskôr bude naprávať, tak to by znamenalo, že v treťom a štvrtom roku volebného obdobia by de facto neboli, nebola vláda postihnutá, a teda to by podľa nás znížilo výrazne efektivitu týchto výdavkových limitov, na druhej strane treba objektívne priznať, že výdavkové limity pre ministerstvo financií sú naozaj nová, komplikovaná téma, ktorou musia nastaviť procesy, a tým pádom my chápeme, ak by ministerstvo financií chcelo nejaké prechodné obdobie, pretože ono tvrdí, že nie všetky výdavky má pod kontrolou, a nemusí vedieť hneď zareagovať ďalší, ďalší rok. Ale ak je to tak, tak malo by to byť prechodné obdobie, a nie trvalo, trvalo rozhodnuté, že tá náprava prekročenia výdavkových limitov sa dostaví až o dva roky neskôr.
Čo sa týka samospráv, tak tam treba skonštatovať, že fiškálne nastavenie, ktoré majú, je oveľa tvrdšie, ako v prípade štátu, a oni teda majú tým pádom aj, aj často lepšie fiškálne výsledky. Bežné príjmy musia pokrývať bežné výdavky a tak ďalej, je to teda oveľa tvrdší rozpočtový rámec pre nich, na druhej strane sú financované daňou, ktorá v tých posledných rokoch výrazne rástla, a možno taký skôr odborný konsenzus je, že mali by byť financované celým daňovým mixom, aby tá daň nebola niekedy veľmi, nerástla veľmi vysoko a, naopak, v niektorých obdobiach veľmi teda nižšia ako ten daňový mix a mali skôr stabilnejšie financovanie, tým, že v posledných rokoch tie dane možno viac rástli, tak sú samosprávy možno menej otvorené takej... takejto zmene financovania.
Navrhované to stresové testovanie ako v prípade hypoték, a teda v prípade bankove... bánk je, myslím si, že veľmi dobrý nápad, že najmä s tým, kde tie úroky boli v minulosti, a teda je veľmi, by bolo veľmi zaujímavé otestovať, nakoľko by samosprávy zvládali dlhy aj pri vyšších úrokoch, takže ďakujem pekne za, za podnet.
A čo sa týka otázky otvorenia štátneho rozpočtu, my sme sa k tomu vyjadrili. Jedna... čo sa týka teda 14. dôchodkov, chápeme, že tie vyššie daňové príjmy, ktoré sú kvôli inflácii, vyvolávajú pnutia na strane výdavkov a že takto sa to... takto sa to rieši, navrhujeme, aby do budúcnosti sa skôr zmodernizoval proces valorizácie dôchodkov, aby nebolo potrebné takéto ad hoc zásahy, aby ten samotný systém chránil dôchodky viac voči náhlemu nárastu inflácie, čiže napríklad alternatívou by mohol byť český model, kde pri vyššom náraste inflácie by došlo automaticky k valorizácii, a nemuseli by dôchodcovia čakať dlho... rok, de facto viac možno ako rok v prípade niektorých inflačných šokov, a teda ich kúpyschopnosť by sa dočasne môže, tých dôchodkov prudko znížiť, aj keď dočasne, lebo potom tá valorizácia nabehne, a lepšie by bolo, aby tam nebola taká rozkolísanosť v tej reálnej hodnote toho dôchodku, a teda aby, aby to čo najvernejšie, čo najviac v reálnom čase odrážalo, dôchodky odrážali situáciu s cenovou úrovňou, čiže alternatívou je napr. ten český model, ktorý hovorí, že pri náraste cez 5 % dochádza automaticky k valorizácii, alebo iné jednoduché riešenie, že napr. by sa valorizovalo v marci použitím januárovej inflácie. Pre Slovensko tá januárová inflácia je veľmi dôležitá, lebo ona už v sebe obsahuje zmeny regulovaných cien, kde, kde toto býva veľmi veľký zdroj možnej inflácie.
Samozrejme, zároveň hovoríme, že, že ak sa takto zmodernizuje tá valorizácia dôchodkov, a teda svojím spôsobom trošku asymetricky, pretože pri vyššej inflácii teda dôjde k skoršiemu nárastu, ale, samozrejme, ťažšie to aplikovať pri nižšej, pri šoku, ktorý by znamenal oveľa väčší pokles inflácie alebo defláciu, že by sa znižovali, znižovala valorizácia, tak pri takomto asymetrickom náraste by bolo potom vhodné uvažovať o tom, že vlastne 13. a 14. dôchodky by potom vlastne nemuseli byť, keďže z dôvodu dobiehania nejakej časovo oneskorenej inflácie by už neboli potrebné.
Čiže to sú dôchodky, možno ešte poviem, že čisto dopad na deficit my aj po zahrnutí tejto sumy dvesto... 200 mil. eur očakávame, že ten deficit v tomto roku by mohol byť naďalej 3,5 % HDP, čiže výrazne nižší ako, ako očakával rozpočet.
Čo sa týka tej druhej sumy, možno na začiatku taká všeobecná poznámka, že to, k čomu dochádza, keď máme dnes vyššie dane, nie je taký ten štandardný príklad nadpríjmov, ktoré vláda by mala, teda za každých okolností by sa ich nemala dotknúť, a odložiť, pretože tie štandardné nadpríjmy vznikajú v dobrých časoch, kedy je vyššia inflácia kvôli prehrievaniu ekonomiky. To znamená, sú dobré časy, nezamestnanosť je veľmi nízka, netreba riešiť nejaké sociálne pnutia, vznikajú nadpríjmy, keďže prehrievanie ekonomiky vytlačí infláciu vyššie. Tu to máme, naopak, tzv. ponukový šok do inflácie, to znamená tá inflácia nevznikla kvôli tomu, že sa máme veľmi dobre, že ekonomika rastie, ale bola dovezená zo zahraničia kvôli končiacej sa pandémii a najmä ruskej agresii na Ukrajine, energetickej krízy, a de facto táto inflácia, naopak, komplikuje ekonomickú situáciu, brzdí ekonomiku a, samozrejme, úplne prirodzene vyvoláva potrebu aj na strane výdavkov, keďže dochádza napr. v tom našom dnešnom systéme aj k dočasnej, ale výraznej, výraznému zníženiu reálnych dôchodkov a iných dávok. Čiže netreba sa na tieto nadpríjmy pozerať štandardne, že teda za každú cenu by mali byť, by mali byť ušetrené.
Je dobré, že tá zmena, ktorú vláda deklarovala, je rozpočtovo neutrálna. Ona vlastne má zvýšené príjmy a v rovnakej výške zvýšené výdavky, takže to je pozitívne.
Druhá vec, čo je pozitívna, je, že aspoň verejne deklarovala, že chce tú sumu použiť len na jednorazovú, dočasnú pomoc súvisiacu s vyššími cenami energií. Čiže to je takisto, ak by došlo k naplneniu tohto prísľubu, tak to by takisto mohlo byť pozitívne, ale, samozrejme, ten základný negatívny fakt je ten, že vy ako parlament by ste mali mať detailné informácie, teda aj odborná verejnosť by mala mať detailné informácie o tom, ako sa tie výdavky použijú. Chápem, že prebieha tu nejaké stretnutie na celoeurópskej úrovni a nie je zrejme ešte jasné, čiže je tu aj nejaký objektívny dôvod ohľadne tej alokácie, ale je potom dôležité, aby, keď už sa prijmú nejaké výdavkové opatrenia, ktoré by boli financované z tejto sumy, tak o to viac by sa aspoň v tom čase mali, teda malo diskutovať o tom, nakoľko tie opatrenia sú efektívne a odôvodnené.
Čiže vo všeobecnosti áno, takáto zmena rozpočtu by mala byť oveľa detailnejšia, teda smerom k tým, čo ju majú schváliť. My sme podobne vlastne aj v minulom roku kritizovali, keď došlo tiež k revízii rozpočtu, že vy ako poslanci, a vznikali kvôli tomu zbytočne nedorozumenia, komplikácie vo verejnej diskusii, ste nemali zo strany ministerstva financií všetky informácie dostupné o tej zmene zvyšovania deficitu, napríklad ktoré položky de facto zvyšujú deficit a ktoré položky sú neutrálne voči deficitu. (Krátka pauza.) Snáď som na nič nezabudol.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Návrh zákona č. 543/2002 Z. z., sú tam dva body, ktoré upravuje, prvý je, v § 40 sa z ods. 2 zákona vypúšťa ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že za akých možností má ministerstvo právo, teda možnosť vydať výnimku z druhovej ochrany a druhý, druhý bod určuje výšku závažnej škody, doteraz to v zákone nikde nebolo stanovené, nielen v tomto, ale všeobecne v žiadnych, takže sme navrhli výšku.
Pán predseda, keď spravodajca, keď spravodajca uvedie zákon, hlásim sa potom do rozpravy ako prvý, aby bolo možné ešte na mňa reagovať aj prípadne faktickými poznámkami.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1094). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vidím, že aj pán poslanec Šíbl sa hlási potom do ústnej rozpravy, dobre, budeme ešte debatovať.
Tento návrh zákona má za cieľ to, aby konečne tu došlo k manažmentu medveďa hnedého. Na mimoriadnej schôdzi, keď sa odvolával minister Budaj, bol to práve minister Budaj, ktorý tu stál a bol kritizovaný za to, že nerieši problém medveďa hnedého, tak nám všetkým, čo sme tu boli prítomní, povedal, že jeho brzdí tento zákon a konkrétne aj § 40. To je v podstate zaznamenané v tej rozprave, čiže každý, kto by o tom pochyboval, môže si to pozrieť.
Ja som preto po tejto schôdzi očakával, že ministerstvo príde s nejakým návrhom, prešli dva-tri mesiace, neprišli s ničím, tak strana ŽIVOT podala tento návrh, ja som sa s právnikmi pozrel na ten paragraf a povedal som im, zapracujte tam podmienky, že keď dôjde k ohrozeniu života, zdravia a majetku, že jednoducho ministerstvo musí pristúpiť k regulácii aj chráneného živočícha, keď je. Pozreli sme sa na to a my sme v podstate s údivom zistili, že § 40 všetky tieto ustanovenia už obsahuje, a sa pýtam, v čom je potom problém. Tak mi povedali, že problém je v tom, že v ods. 2 v tomto spomínanom paragrafe sa píše: „Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov,“ – a tam je čiarka – a teraz prichádza tá dôležitá vec, „len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva.“ A táto veta nás tu, prosím pekne, necháva sa v kuse točiť v takom kolotoči. Obyvatelia majú obrovský problém so škodami chránenými živočíchmi. A teraz ministerstvo vždy si vytiahne túto vetu a oni sa furt budú hrať, tak budeme kastrovať medvede, tak budeme ich chytať, tak budeme ich dávať do zoologických záhrad, vlkov budeme asi tiež chytať, a to, že vám vznikajú škody, dobre, no budeme sa tváriť, že vám niečo kompenzujeme.
Druhá veta, v ktorej ja vidím osobne problém, na ktorú som bol teda upozornený, je tlak, alebo teda druhý bod je taktiež v § 40 a on sa spomína aj v iných paragrafoch v tom zákone a hovorí sa tam o výške závažnej škody. No my sme boli napadnutí zo strany ochranárskych organizácií, Erik Baláž písal, iniciatíva My sme les, ktorá na mňa aj trestné oznámenie podala, ešte som tam, myslím, že SOS/BirthLife Slovensko, lebo tá Slovenská ornitologická spoločnosť, že my ideme znížiť výšku závažnej škody, že čo sme si to dovolili znížiť ju, no tak viete čo, vážení ochranári, aspoň si nabudúce naštudujete, čo tam je v skutočnosti napísané, pretože doteraz výška závažnej škody nikde nebola zakotvená, a my sme určili hranicu, to, že to je 300 euro, že sa nám to zdá málo, no tak to povedzte tým obyvateľom vidieka, že či to je málo alebo či to je veľa, keď mu strhne medveď jalovicu, keď mu strhne obce, že či to je málo, alebo veľa, tých 300 euro?
Nedá mi ešte nezareagovať aj v podstate zo života, čo sme sa stretli s nejakým ohlasom, pretože predkladáme tu aj návrh zákona o poľovníctve, hej, ktorý má riešiť škody zverov a vysoké stavy zveri. Bol som na stretnutí chovateľov mäsového hovädzieho dobytka a vystúpil tam jeden chovateľ a povedal nám, že je síce dobré, že riešite škody poľovnou zverou, ale hovorím, prečo neriešite škody vlkom. On hovorí, v Holandsku vlci strhli sto oviec, a že okamžite zasadol parlament, a ten zaviazal vládu, že má odškodniť týchto chovateľov, no dal sumu, že asi 200 euro za ovcu, že 200-tisíc euro proste okamžite ich odškodnili. A mi hovorí, poslanci, toto si púšťajte v kuse dookola v parlamente. Toto si púšťajte, ako sa zachovala holandská, holandský parlament a holandská vláda následne, keď ich zaviazal parlament. Ja som mu na to odpovedal, že nezabudli sme ani na túto problematiku, riešime škody a vysoké stavy aj poľovnej zveri a riešime problém aj chránených druhov živočíchov práve týmto návrhom zákono... zákona, a práve tým, že my tam vypúšťame tú vetu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo môže pristúpiť k udeleniu výnimky, tam sa nehovorí o love, jak to oni prezentujú, len hlavný problém vidím práve v tej časti, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva. Je tam ešte vyhodená aj tá druhá časť vety a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Vyhodilo sa to, ale myslím si, že táto časť vety by sa tam potom mala vrátiť späť, pretože je to síce také trocha absurdné, že ministerstvo by automaticky malo prihliadať na to, aby bol zachovaný ten priaznivý stav, ale dobre, budiž, toto nech je naspäť potom zakomponované v zákone, keby to bolo v druhom čítaní.
Chcel som ešte niečo spomenúť... Takto, v praxi sa stáva, že čo sa týka tej závažnej škody, v praxi sa totižto stáva, že orgán neurčí, že ide o tzv. závažnú škodu, a preto táto škoda nie je vyplatená poškodeným a dochádza tak k veľkým majetkovým a ekonomickým stratám na strane poľnohospodárov, lesníkov, poľovníckych združení - a všeobecne sa to dá dneska povedať - aj na strane napadnutých občanov, a to by mala byť tá prvotná idea toho, keď sa budete rozhodovať, či podporiť tento zákon, alebo nepodporiť, je písaný hlavne kvôli problematike medveďa hnedého, jeho stavov, ktoré sa tu za posledné roky enormne zvýšili. To, či sa tu hádame, či Univerzita Karlova teraz prišla s nejakým výskumom, a oni povedali, že dokonca populácia klesla, lebo nie, merateľný ukazovateľ sú škody, merateľný ukazovateľ sú počet napadnutí ľudí a dokonca aj zabitia človeka.
To, že oficiálne potvrdili, že je jeden prípad, ja vždy hovorím aj v 2018 Jozef Dado, jeho zabil medveď, to, že to síce nejako upratali, to je druhá vec, že sa to snažili takto skryť. Čiže keď sa budete rozhodovať, a ak má niekto pochybnosti o tom, že či zahlasovať, či nezahlasovať, či to je v rozpore, som počul, teraz sa mi dostalo do uší, že dokonca s európskou legislatívou, nie, náš primárny cieľ je chrániť život, zdravie a majetok občanov Slovenska a hlavne ľudí žijúcich na vidieku.
Ďakujem.