72. schôdza

14.9.2022 - 11.10.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

30.9.2022 o 11:25 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

11:25

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Ďakujem.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Taraba, nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Tomáš Taraba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Marián, ja plne s tebou súhlasím, že treba strážiť zdravie verejných financií. Ja ti len pripomeniem, za posledné dva roky sme každý jeden rozpočet my opozícia kritizovali, že si tam nafukujete, myslím, že 6 mld. si dávate do rezervy v Pokladničnej správe vlastne, a vtedy si tu obhajovával, že proste potrebujete nejakú, nejaký vankúš a vedieť proste na to reagovať, tak vitaj v opozícii, sme radi, že už aj teraz vidíš, že je problém s takýmito položkami, ktoré sa nevedia, na čo idú.
A druhá vec, keď ste schválili Matovičovi očkovanie dôchodcov ako podmienku na získanie tej sociálnej dávky, čo ste odsúhlasili vtedy aj so... s HLAS-om, tak ste to obhajovali, vlastne Sulík povedal, že on s tým vlastne nemá až taký problém, lebo z toho keď odrátate dépeháčku, tak dôchodcovia tak či tak všetky tie peniaze minú v ekonomike, takže tam nie je taký problém, lebo tie peniaze vlastne v určitom momente skončia niekde na spotrebe alebo proste niekde zase zvýšia spotrebu, niekde skončia ako úspory a tak ďalej, takže ste to brali akože nejaký mechanizmus, ktorým sa naštartuje akože ekonomika. Lenže ja si myslím, že treba tiež otvorene hovoriť, nedajú sa robiť dve veci naraz. Nedá sa na jednej strane sa tu postaviť a tváriť sa, že ideme chrániť tie verejné financie podľa nejakých limitov, ktoré sa tu prijali pred tou pandémiou, pred tými sankciami a neviem čo, a potom vy súhlasíte s tým, že zarežete na jeden a pol roka ekonomiku, ľuďom zakážete predávať, ľuďom zakážete spotrebovávať, dotujete to natlačenými peniazmi a potom my sa zobudíme po dvoch rokoch a povieme si, no tak ale teraz sa vráťme k tým prísnym kritériám.
No proste vy ste vypustili džin z fľaše za tie dva roky a výsledok je dnes ten, že v živote sa nedostanú tie verejné financie do tej podoby, ako boli, a už vtedy dobre vie, že boli financované len s natlačenými peniazmi a s nákupmi ECB.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Boris Kollár
Skontrolovaný text
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kamenický, nech sa páči.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda finančného výboru, v podstate táto debata je, myslím, že veľmi dobrá vzhľadom na to, že práve sme tu mali aj zákon o... ďalší zákon o novelizácii štátneho rozpočtu, ja už si teda nepamätám, táto vláda otvárala každý jeden rozpočet a chápem, v niektorých prípadoch to treba urobiť, ale tak ako si poznamenal, momentálne nadpríjmy 1,5 mld. sa, nejaké určenie má akurát nejakých 207 mil. na dôchodcov, ale zvyšných 1,3 mld. si Igor Matovič strčil do kešene a nevieme, na čo budú použité. Čiže tiež by som bol veľmi rád, aby sme videli, že kde sa použijú. Ja len ak si dobre pamätám, v roku 2019 sme mali výdavky štátneho rozpočtu na úrovni asi 180 mld. a dnes tie výdavky máme na úrovni 27 mld. A ja tu viem, že budem počúvať, že kríza sem, kríza tam, ale prepáčte, to je 9 mld. navyše v štátnom rozpočte. Ja by som veľmi rád vidieť, na čo, teda jak sa ten štát nafúkol, kde sa tých 9 mld. každý rok teda ide míňať. Toto by mňa veľmi zaujímalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Bude reagovať pán poslanec?
Nech sa páči.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ku pánovi kolegovi Beluskému, áno, toto je problém, presne tak, ale treba povedať, že toto sa týka až rozpočtu ’24 pre tie obce. Rozpočet pre budúci rok ešte tam ten problém nie je, čiže je dostatočný časový priestor a bude asi s tým treba niečo urobiť, súhlasím.
Ku kolegovi Tomášovi Tarabovi. No, Tomáš, hovoríš dobre, len nehovoríš pravdivo. Jednoducho - a je to fakt - v roku 2021, to znamená vlaňajší rozpočet upravoval sa, to máš pravdu, ale SaS to kritizovalo a SaS tú zmenu nepodporilo. My sme hlasovali, my sme sa zdržali, a teda zmena rozpočtu, s ktorou sme nesúhlasili a nebola dobrá, a ukázala to realita, my sme za ňu nehlasovali. Už vtedy sme ju kritizovali, takže my sme konzistentní. A ja tu zopakujem, čo som povedal, za daného stavu my nepodporíme už teda ako opozičná strana, ale nepodporíme ani tú zmenu pre budúci rok, pretože to je 1,3 mld., o ktorej nevieme, ako bude použitá. Čiže, Tomáš, prepáč, sme konzistentní. To isté očkovací bonus.
Alebo poďme najprv očkovacia lotéria, tam si to pamätám. Proti tomu sme boli, my sme ako súčasť koalície hlasovali proti lotérii, pretože to bolo neefektívne minutie verejných zdrojov, a zasa to realita ukázala. A čo sa týka očkovacieho bonusu, tam si nepamätám, ako sme hlasovali, úprimne, si nepamätám, ale čo si pamätám, je, že sme mali k tomu ix výhrad a robili sme všetko pre to, aby sa to aspoň upravilo, len teda neviem, či sme to nakoniec podporili po úpravách, alebo nie, to, to neviem v tomto momente povedať, takže my sme v tomto aj ako koaličná strana jednoznačne vždy upozorňovali na... ak sa jedná o neefektívnosť vynakladania verejných zdrojov. To je naša, naša DNA. To robíme vždy, robili sme to aj budeme to robiť.
Ku kolegovi Kamenickému... no vlastne už nestihnem.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, chce k rozprave zaujať stanovisko, prosím, navrhovateľ?
Nech sa páči.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Ján Tóth
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za všetky otázky.
Tak ak môžem začať od začiatku, áno, čo sa týka nárastu HDP, veľká časť nárastu HDP je kvôli inflácii a nie je to kvôli tomu, že by sme čakali nejaké veľmi vysoké reálne rasty. Tam totiž si treba uvedomiť, že ten dlh sa meria voči HDP kvôli tomu, že chceme zistiť, aké... aká je finančná schopnosť vlády splácať daný dlh. A tým, že vláda získava peniaze cez dane, ktoré zaťažujú buď tržby pri DPH napríklad, alebo nominálne príjmy, tak celý, celá tá schopnosť vlády splácať dlh vychádza z nominálneho, ktoré teda v sebe zahŕňa infláciu. Čiže práve čo budeme sledovať tie ďalšie tri roky, je ten efekt, že v čase vysokej inflácie, ak úroky nie sú rovnako vysoké alebo vyššie, dlh sa sám spláca. My tam máme vlastne aj rozbitie toho poklesu dlhu, kde ukazujeme, že takéto samosplácanie dlhu do toho roku 2025 je takmer 18 percentuálnych bodov.
Druhý efekt je tam likvidná rezerva, kde v minulosti vláda naakumulovala hotovosť, za to bol aj, aj kritika podľa mňa nie úplne férová, keďže tá situácia na finančných trhoch bola komplikovaná, a vtedy je dobré mať vyššiu hotovosť a zároveň aj úrokové sadzby boli veľmi nízke, prípadne negatívne, a teraz keď sa tá situácia zlepšuje a zhodou okolností keď aj úrokové sadzby rastú, tak my predpokladáme pri tej dlhovej trajektórii, že tá likvidná rezerva sa bude zmenšovať, zmenšovať tak, že tie peniaze čisto štatisticky, keď máme menej rezervy, tak máme menej napožičaného toho hrubého dlhu. Čiže to len pri tej likvidnej rezerve možno netreba byť tak prísny, pretože to nie sú minuté peniaze, to sú len naakumulované peniaze a v zásade to spravuje dlhová agentúra ARDAL a mali by sme jej nechať priestor spravovať to financovanie štátneho dlho podľa momentálnej situácie, ktorá je na finančných trhoch.
Čiže z tohto hľadiska je lepšie na dlh sa pozerať pomerovo k HDP, a nie v nejakých reálnych číslach, pretože, znova, tie, tie daňové príjmy sa zbierajú z nominálnych tržieb, z nominálnych príjmov a vlastne chceme porovnať schopnosť štátu vybrať dane verzus veľkosť dlhu.
Čiže, ešte aby som dokončil, že tam máme ten, to rozbitie toho prudkého poklesu dlhu, v zásade sa jedná o najprudší pokles dlhu od roku 2006, kedy v tom roku vlastne vznikala aj agentúra ARDAL a mali sme ešte nejaké privatizačné príjmy, takže to bola taká mimoriadna situácia. Kvôli tomu, že vidíme mimoriadne vysokú infláciu, budeme mať mimoriadne prudký pokles dlhu. A ako som spomínal aj vo svojom spolupredstavení správy, čo sa týka samotnej hospodárskej politiky vlády, tá brzdí tento pokles dlhu na úrovni 10 percentuálnych bodov, likvidná rezerva zlepšuje na úrovni päť percentuálnych bodov, čiže keď si zoberieme tieto tri efekty, samosplácanie kvôli vyššej inflácii, hospodárska politika, likvidná rezerva, dostaneme ten výsledný pokles dlhu takmer 11 percentuálnych bodov.
Druhá otázka, čo sa týka výdavkovej, výdavkových limitov, my sme aj o tom sa bavili na, na, na výbore, v zásade tá situácia je taká, že metodika podľa zákona má byť schválená v spolupráci s ministerstvom financií, my sme predložili túto metodiku a ministerstvo financií zatiaľ nedalo finálny súhlas s touto metodikou. Čiže sú tam ešte otvorené otázky, my v súčasnosti čakáme na pozvanie na stretnutie. Z nášho hľadiska by bolo ideálne, keby už štátny rozpočet na budúci rok bol v súlade teda s výdavkovými limitmi, a teda mohli sme čo najskôr Národnej rade poslať vypočítané výdavkové limity, len práve na to potrebujeme metodiku. A keď nemáme metodiku, tak objektívne nemôžeme parlamentu poslať čísla.
Jeden z tých, jeden možno z obsahovo takom, takým najväčším diskusným bodom je to, že, v metodike, že ak vláda prekročí výdavkové limity, napríklad v minulom roku, kedy má napraviť tú situáciu, či už hneď v ďalšom roku, čiže v aktuálnom roku, alebo až o dva roky od prekročenia, a tým, že vo verejných financiách je silný politický cyklus, kde najmä teda to druhé, druhá polovica volebného obdobia skôr je tam vyššia pravdepodobnosť na zvyšovanie výdavkov, tak de facto ak by sme prijali ten návrh, čo má ministerstvo financií, že prekročenie limitov sa až o dva roky neskôr bude naprávať, tak to by znamenalo, že v treťom a štvrtom roku volebného obdobia by de facto neboli, nebola vláda postihnutá, a teda to by podľa nás znížilo výrazne efektivitu týchto výdavkových limitov, na druhej strane treba objektívne priznať, že výdavkové limity pre ministerstvo financií sú naozaj nová, komplikovaná téma, ktorou musia nastaviť procesy, a tým pádom my chápeme, ak by ministerstvo financií chcelo nejaké prechodné obdobie, pretože ono tvrdí, že nie všetky výdavky má pod kontrolou, a nemusí vedieť hneď zareagovať ďalší, ďalší rok. Ale ak je to tak, tak malo by to byť prechodné obdobie, a nie trvalo, trvalo rozhodnuté, že tá náprava prekročenia výdavkových limitov sa dostaví až o dva roky neskôr.
Čo sa týka samospráv, tak tam treba skonštatovať, že fiškálne nastavenie, ktoré majú, je oveľa tvrdšie, ako v prípade štátu, a oni teda majú tým pádom aj, aj často lepšie fiškálne výsledky. Bežné príjmy musia pokrývať bežné výdavky a tak ďalej, je to teda oveľa tvrdší rozpočtový rámec pre nich, na druhej strane sú financované daňou, ktorá v tých posledných rokoch výrazne rástla, a možno taký skôr odborný konsenzus je, že mali by byť financované celým daňovým mixom, aby tá daň nebola niekedy veľmi, nerástla veľmi vysoko a, naopak, v niektorých obdobiach veľmi teda nižšia ako ten daňový mix a mali skôr stabilnejšie financovanie, tým, že v posledných rokoch tie dane možno viac rástli, tak sú samosprávy možno menej otvorené takej... takejto zmene financovania.
Navrhované to stresové testovanie ako v prípade hypoték, a teda v prípade bankove... bánk je, myslím si, že veľmi dobrý nápad, že najmä s tým, kde tie úroky boli v minulosti, a teda je veľmi, by bolo veľmi zaujímavé otestovať, nakoľko by samosprávy zvládali dlhy aj pri vyšších úrokoch, takže ďakujem pekne za, za podnet.
A čo sa týka otázky otvorenia štátneho rozpočtu, my sme sa k tomu vyjadrili. Jedna... čo sa týka teda 14. dôchodkov, chápeme, že tie vyššie daňové príjmy, ktoré sú kvôli inflácii, vyvolávajú pnutia na strane výdavkov a že takto sa to... takto sa to rieši, navrhujeme, aby do budúcnosti sa skôr zmodernizoval proces valorizácie dôchodkov, aby nebolo potrebné takéto ad hoc zásahy, aby ten samotný systém chránil dôchodky viac voči náhlemu nárastu inflácie, čiže napríklad alternatívou by mohol byť český model, kde pri vyššom náraste inflácie by došlo automaticky k valorizácii, a nemuseli by dôchodcovia čakať dlho... rok, de facto viac možno ako rok v prípade niektorých inflačných šokov, a teda ich kúpyschopnosť by sa dočasne môže, tých dôchodkov prudko znížiť, aj keď dočasne, lebo potom tá valorizácia nabehne, a lepšie by bolo, aby tam nebola taká rozkolísanosť v tej reálnej hodnote toho dôchodku, a teda aby, aby to čo najvernejšie, čo najviac v reálnom čase odrážalo, dôchodky odrážali situáciu s cenovou úrovňou, čiže alternatívou je napr. ten český model, ktorý hovorí, že pri náraste cez 5 % dochádza automaticky k valorizácii, alebo iné jednoduché riešenie, že napr. by sa valorizovalo v marci použitím januárovej inflácie. Pre Slovensko tá januárová inflácia je veľmi dôležitá, lebo ona už v sebe obsahuje zmeny regulovaných cien, kde, kde toto býva veľmi veľký zdroj možnej inflácie.
Samozrejme, zároveň hovoríme, že, že ak sa takto zmodernizuje tá valorizácia dôchodkov, a teda svojím spôsobom trošku asymetricky, pretože pri vyššej inflácii teda dôjde k skoršiemu nárastu, ale, samozrejme, ťažšie to aplikovať pri nižšej, pri šoku, ktorý by znamenal oveľa väčší pokles inflácie alebo defláciu, že by sa znižovali, znižovala valorizácia, tak pri takomto asymetrickom náraste by bolo potom vhodné uvažovať o tom, že vlastne 13. a 14. dôchodky by potom vlastne nemuseli byť, keďže z dôvodu dobiehania nejakej časovo oneskorenej inflácie by už neboli potrebné.
Čiže to sú dôchodky, možno ešte poviem, že čisto dopad na deficit my aj po zahrnutí tejto sumy dvesto... 200 mil. eur očakávame, že ten deficit v tomto roku by mohol byť naďalej 3,5 % HDP, čiže výrazne nižší ako, ako očakával rozpočet.
Čo sa týka tej druhej sumy, možno na začiatku taká všeobecná poznámka, že to, k čomu dochádza, keď máme dnes vyššie dane, nie je taký ten štandardný príklad nadpríjmov, ktoré vláda by mala, teda za každých okolností by sa ich nemala dotknúť, a odložiť, pretože tie štandardné nadpríjmy vznikajú v dobrých časoch, kedy je vyššia inflácia kvôli prehrievaniu ekonomiky. To znamená, sú dobré časy, nezamestnanosť je veľmi nízka, netreba riešiť nejaké sociálne pnutia, vznikajú nadpríjmy, keďže prehrievanie ekonomiky vytlačí infláciu vyššie. Tu to máme, naopak, tzv. ponukový šok do inflácie, to znamená tá inflácia nevznikla kvôli tomu, že sa máme veľmi dobre, že ekonomika rastie, ale bola dovezená zo zahraničia kvôli končiacej sa pandémii a najmä ruskej agresii na Ukrajine, energetickej krízy, a de facto táto inflácia, naopak, komplikuje ekonomickú situáciu, brzdí ekonomiku a, samozrejme, úplne prirodzene vyvoláva potrebu aj na strane výdavkov, keďže dochádza napr. v tom našom dnešnom systéme aj k dočasnej, ale výraznej, výraznému zníženiu reálnych dôchodkov a iných dávok. Čiže netreba sa na tieto nadpríjmy pozerať štandardne, že teda za každú cenu by mali byť, by mali byť ušetrené.
Je dobré, že tá zmena, ktorú vláda deklarovala, je rozpočtovo neutrálna. Ona vlastne má zvýšené príjmy a v rovnakej výške zvýšené výdavky, takže to je pozitívne.
Druhá vec, čo je pozitívna, je, že aspoň verejne deklarovala, že chce tú sumu použiť len na jednorazovú, dočasnú pomoc súvisiacu s vyššími cenami energií. Čiže to je takisto, ak by došlo k naplneniu tohto prísľubu, tak to by takisto mohlo byť pozitívne, ale, samozrejme, ten základný negatívny fakt je ten, že vy ako parlament by ste mali mať detailné informácie, teda aj odborná verejnosť by mala mať detailné informácie o tom, ako sa tie výdavky použijú. Chápem, že prebieha tu nejaké stretnutie na celoeurópskej úrovni a nie je zrejme ešte jasné, čiže je tu aj nejaký objektívny dôvod ohľadne tej alokácie, ale je potom dôležité, aby, keď už sa prijmú nejaké výdavkové opatrenia, ktoré by boli financované z tejto sumy, tak o to viac by sa aspoň v tom čase mali, teda malo diskutovať o tom, nakoľko tie opatrenia sú efektívne a odôvodnené.
Čiže vo všeobecnosti áno, takáto zmena rozpočtu by mala byť oveľa detailnejšia, teda smerom k tým, čo ju majú schváliť. My sme podobne vlastne aj v minulom roku kritizovali, keď došlo tiež k revízii rozpočtu, že vy ako poslanci, a vznikali kvôli tomu zbytočne nedorozumenia, komplikácie vo verejnej diskusii, ste nemali zo strany ministerstva financií všetky informácie dostupné o tej zmene zvyšovania deficitu, napríklad ktoré položky de facto zvyšujú deficit a ktoré položky sú neutrálne voči deficitu. (Krátka pauza.) Snáď som na nič nezabudol.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:25 hod.

Ján Tóth

 
Poslať e-mailom

11:40

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spravodajca?
Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie návrhu poslanca Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1094, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1143.
Dávam slovo poslancovi Filipovi Kuffovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1094.)
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:40 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:40

Filip Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Návrh zákona č. 543/2002 Z. z., sú tam dva body, ktoré upravuje, prvý je, v § 40 sa z ods. 2 zákona vypúšťa ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že za akých možností má ministerstvo právo, teda možnosť vydať výnimku z druhovej ochrany a druhý, druhý bod určuje výšku závažnej škody, doteraz to v zákone nikde nebolo stanovené, nielen v tomto, ale všeobecne v žiadnych, takže sme navrhli výšku.
Pán predseda, keď spravodajca, keď spravodajca uvedie zákon, hlásim sa potom do rozpravy ako prvý, aby bolo možné ešte na mňa reagovať aj prípadne faktickými poznámkami.
Skryt prepis

30.9.2022 o 11:40 hod.

Ing. et Ing.

Filip Kuffa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom