72. schôdza

Dobre, ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem len k tomuto návrhu zákona povedať, že určite to podporíme, má to, má to určité ratio, aj keď nemyslím si, že toto riešenie je úplne ideálne alebo najlepšie. Nemyslím si, že by sme sa mali predbiehať teraz v tom, že kto navrhne viacej dôchodkov, trinásty, štrnásty, pätnásty, šestnásty, lebo keď si predstavíme, že by ich bolo napríklad 52, teda každý týždeň, tak asi každý pochopí, že by mohli byť len v štvrtinovej výške. Mali by byť ideálne teda v dvanástich, dvanástich počtoch. Ale skôr si teda viem predstaviť, že by to bolo jednorazové hlavne kvôli tomu, že máme teraz tú mimoriadnu situáciu, čiže treba určite, treba určite tých dôchodcov podporiť a naše, naša predstava riešenia, ako by to možno mohlo byť lepšie spravené, je to, že dnes zákon o dôchodkoch reaguje na infláciu prostredníctvom valorizácie, avšak tá je veľmi oneskorená, to trvá deväť až osemnásť mesiacov, kým sa zvalorizujú. Čiže úplne reálne vykonateľné by to bolo lepšie spraviť, napríklad tri až štyri mesiace, to znamená, že by sa dôchodky po inflácii o tri-štyri mesiace zvýšili a tým pádom by mali tú podporu hneď a tým pádom by dokázali aj svojimi dôchodkami si vedieť kúpiť teoreticky rovnaký počet potravín a iných jedál ako predtým, pretože budú mať tú infláciu pokrytú.
Čiže my to teraz podporíme, ale keby to teda prešlo do druhého čítania, tak určite by sme sa mali baviť o nejakých zmenách, prípadne v budúcnosti, ak to neprejde, tak možno o takomto riešení.
Ďakujem.

Ja chcem poďakovať, samozrejme, aj na tú predchádzajúcu faktickú, ale na tú poslednú pána Beluského. Samozrejme, sme pripravení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, utíšte sa, poslanci, buďte takí láskaví!

Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR
... sme pripravení, sme pripravení diskutovať o tej, o tej konkrétnej alebo, alebo o akejkoľvek pomoci. Pre nás je podstatné, aby sa, aby sa niečo v tejto veci udialo, aby naozaj tu bola vidieť snaha, aby tá snaha bola aj priechodná, aby sa to dalo zrealizovať. Takže akékoľvek vylepšenie uvítame, akúkoľvek diskusiu, sme pripravení proste si sadnúť a baviť sa o tom. Ale ďakujem teda za zaujímavý podnet aj myšlienku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Mám tu pripravené odôvodnenie, hlásim sa zároveň hneď ako prvý do rozpravy, aby teda bola možnosť reagovať, a prednesiem tieto veci v rozprave.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval v jednom náleze č. 42/2015-105 z 12. októbra 2016 a rozhodol, že ustanovenia § 10 ods. 5 druhá, tretia, štvrtá veta § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá a štvrtá veta zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v rozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo ´jednorazová´ v slovnom spojení ´primeraná jednorazová náhrada´, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. To je, prijal všeobecný záväzný právny názor k ústavnosti len v tej časti napadnutých ustanovení, ktorá sa týkala primeranej jednorazovej náhrady.
Citované rozhodnutie je podľa môjho názoru aplikovateľné aj na obmedzenie v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, to je vlastne novela o tomto, o tomto zákone. Keďže toto rozhodnutie Ústavného súdu meritórne posudzuje otázku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, vrátane obmedzenia vzniknutého zriadeným vecným bremenom. Nie je právne významné, že výrok rozhodnutia sa týka iného zákona ako zákona č. 182/1993 Z. z., odôvodnenie je formulované ako všeobecné a priamo z neho vyplýva, že otázku ústavnosti jednorazovej náhrady na obmedzenie vlastníckeho práva rieši Ústavný súd meritórne prvýkrát v uvedenom konaní. Podľa rozhodnutia právne názory Ústavného súdu na meritórne otázky ústavnosti získajú záväznosť pro futuro vtedy, ak sa Ústavný súd k nim vyjadrí v merite sporu.
Z rozhodnutia vyplýva, že na rozdiel od primeranej náhrady, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Týka sa to predovšetkým takých obmedzení práv vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať trvanie obmedzujúceho zásahu po dlhý čas. V danom prípade vecné bremeno obmedzuje vlastníkov pozemkov od 1. 9. 1993, teda už skoro 29 rokov, a bude ho obmedzovať zrejme, teda už, tuším, dokonca 30 bude, a bude ho obmedzovať zrejme aj naďalej, prinajmenšom dokiaľ bytový dom bude stáť. A teda sa podľa môjho názoru jedná o dlhý čas v zmysle uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu.
Uvedené rozhodnutie Ústavného súdu podľa môjho názoru je potrebné vykladať tak, že vo všetkých prípadoch dlhodobého obmedzenia vlastníckeho práva patrí takémuto vlastníkovi opakujúca sa náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Tam ďalej v tom odôvodnení sú čítané ešte tie dôvody, ktoré tam boli uvedené.
Čo je zmyslom a podstatou tohto zákona, je to, že miesto jednorazovej náhrady, ktorú priznáva tento zákon dnes, chceme touto novelou docieliť to, aby ten vlastník, ktorý, ktorý má tieto pozemky pod týmito stavbami, mu bola priznaná náhrada, a teraz nie taká nejaká z brucha, čo si zmyslia, že sa bude dohadovať, ale ktorá bude určená znaleckým posudkom, znaleckým posudkom nie starším ako pol roka.
Ak chceme dospieť k nejakej spravodlivosti, tak si myslím, že tento návrh zákona by sme mali prijať. Bolo tu mnoho zákonov, aj teraz sme pred chvíľou hlasovali, hej, o presune napríklad pozemkov zo štátu na, teda na samosprávu a tak ďalej. Vždy sa tu tvárime, že chceme nejako vysporiadavať tieto, tieto veci, ale v skutočnosti stále tu máme takéto návrhy, nie, návrhy nie. Stále tu máme platné zákony, ktoré šliapu po vlastníckych právach, a tento návrh zákona má v podstate za cieľ to, aby došlo k eliminovaniu tejto nespravodlivosti, ktorá tu trvá už tridsať rokov.
Ďakujem.

Žiaľ, na Slovensku nie je to jediný prípad, kedy vlastnícke práva sú druhoradé alebo úplne posledné. Týmto navrhovaným zákonom, pokiaľ by prešiel, tak by sa v podstate odstránila tá skutočnosť, že sú potláčané základné ľudské práva aj v podstate aj tých vlastníkov, ale aj aby bola rešpektovaná Ústava Slovenskej republiky, ktorá garantuje vlastníctvo, mať vlastníctvo a slobodne s ním nakladať. Tá primeraná náhrada alebo tá jednorazová náhrada, ktorá doteraz bola, tak v podstate sa tomu vlastníkovi vyplatila jednorazová náhrada a to bolo všetko, a to ani zďaleka nekompenzovalo tie obmedzenia, ktoré ten vlastník mal.
V návrhu zákona v podstate navrhujeme to, aby tá náhrada bola opakujúca sa. Samozrejme, aby to nebolo len také bezbrehé, ale aby to bolo určené znaleckým posudkom. To znamená, že tá náhrada, ak by mala byť opakujúca sa, tak že by to bolo nejaké, vo forme nejakého ročného nájomného, kde by sa kompenzoval, kompenzovala tá skutočnosť a vlastník aby v podstate nebol na tom škodný. Doposiaľ to neriešil nikto a ten stav, ktorý trvá tuná viac ako 29 rokov, skoro 30 rokov, myslím si, že je načase, aby sa to odstránilo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Prvý návrh zákona, ktorý sme pred chvíľou uvádzali, sa dotýkal vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Tento druhý návrh zákona sa dotýka majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami. Tiež sa hlásim do rozpravy ako prvý, aby bola ešte teoreticky možnosť reagovať aj s faktickými poznámkami. Ďakujem. Otvorte... (zvyšná časť vety odznela mimo mikrofónu).

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Filipa Kuffu, Štefana Kuffu a Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1079.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Oba tieto návrhy zákonov majú za cieľ nejaké nápravy tých krívd, ktoré tu boli. Tento návrh predpokladá jasne a zrozumiteľne oprávnenie vlastníkov zastavaných pozemkov na formu, spôsob a dobu náhrady za obmedzenie ich vlastníckych práv, ktoré doposiaľ neprimerane zvýhodňovali vlastníkov stavieb... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, myslím, že...

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Stihnem.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Stihnete to? Dobre.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Minútka, no.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Dobre.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
... v uplatňovaní práv vlastníkov pozemkov v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou.
V súčasnosti je prax taká, že za obmedzenie vlastníckych práv, napríklad pri modernizácii železníc, vlastníkom pôdy bola poskytovaná jednorazová náhrada za obmedzenie práva užívať, určená znaleckým posudkom spred štyroch, resp. piatich rokov, t. j. spoločnosti konajúce za štátne orgány, ktoré majú na starosti vysporiadanie pozemkov pod stavbou, dajú vyhotoviť znalecký posudok na určenie výšky ceny obmedzenia na začiatku realizácie vyporiadacieho konania, napríklad v roku 2016, a tento znalecký posudok používajú aj pri poskytovaní náhrady za obmedzenie aj v roku 2022. Preto pri oboch návrhoch zákonov dávame, že znalecký posudok nesmie byť starší ako pol roka, aby odrážal nejakú aktuálnu realitu.
Ďalej. Obmedzenie vlastníka môže trvať aj niekoľko rokov. Preto ak vlastník má strpieť toto obdobie výstavby a vysporiadania pozemkov pod stavbami, je spravodlivé a správne, aby dostal za toto obmedzenie primeranú náhradu, ktorá náhrada bude v adekvátnej výške daného roka.
Ďakujem. Skončil som.