72. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že vláda chce vyplatiť inflačnú pomoc dôchodcom a do konca roka vyplatiť aj pomoc zariadeniam sociálnych služieb, nemocniciam a školám, ako aj celému verejnému sektoru, ako aj najviac dotknutým firmám alebo sektorom firiem na Slovensku a nemôžme to urobiť bez novely zákona o štátnom rozpočte, tak vás chcem poprosiť, aby sme túto novelu vedeli prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ospravedlňujem sa za neskorší príchod.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1257 z 27. septembra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 (tlač 1202), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 102. schôdzi dňa 28. septembra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 366, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 (tlač 1203), v skrátenom legislatívnom konaní na jej 72. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť ku návrhu skráteného konania o zmene rozpočtu.
Ja najprv chcem povedať, že tu má sedieť, samozrejme, pán minister financií, patrí sa to. To, že nechodí do výboru, že bol na jednom výbore z päťdesiatich, dobre, ale teda mal byť tu. Dobre. Nevadí. Každopádne budem mať nejaké výhrady, tak, pán minister, prosím ťa, nie je to, samozrejme, k tebe. (Povedané ministrovi Krajniakovi.) Práve naopak, chcem povedať, že to jediné pozitívne je práve od pána ministra sociálnych vecí, ktorý jasne povedal teda, že 14. dôchodok, 207 mil., a z celej tejto sumy, o ktorej sa bavíme, je to jediný jasný výdavok, ktorý proste je definovaný. Ale teda poďme postupne.
Áno, máme pred sebou na pohľad veľmi jednoduchú, jednoduchú novelu rozpočtu, ktorá vo svojej podstate robí dve veci, zapája príjmy, dodatočné príjmy v sume cca 1,5 mld. Tuná treba povedať, že je to v poriadku. Po tomto sme, aj ja osobne mesiace volal, že jednoducho aj z dôvodu inflačného vývoja, ale aj z dôvodu relatívne v tom I. polroku fungujúcej ekonomiky sa zvyšujú príjmy, ktoré teda sú výrazne vyššie ako rozpočtované a že dáva zmysel ich priznať a zapojiť vlastne do rozpočtu, teda urobiť zmenu, ktorá ich na strane príjmov dá. Čiže z tohto pohľadu to číslo je z aktuálnej daňovej prognózy, čiže výborne, prognóza je úplne čerstvá, to číslo sedí. Je trošku konzervatívne, ale takto, tak to akoby má byť, nakoniec uvidíme, aký ten posledný štvrťrok bude. Bežne býva najsilnejší, ale, samozrejme, tá situácia sa vyvíja, tá nervozita ľudí je, čiže okej, tých 1,5 mld. dodatočných príjmov je povedzme že mierne konzervatívny, ale dobrý odhad. Čiže po tejto stránke ja poviem, že okej, je to v poriadku.
Keď si ktosi teda pozrel aj samotný návrh, tak je tam tzv. príloha číslo jedna, kde oproti teda pôvodnému rozpočtu sú v podstate takmer každá kolónka zmenená. To znamená, zvyšujú sa celkové príjmy spolu. Veď, samozrejme, o tých jeden a pol miliardy, je to asi 7,5 %. Ale teda tie, to navýšenie pochádza z vyšších daňových príjmov, a tu poviem, že veľké poďakovanie patrí občanom tejto krajiny a firmám tejto krajiny, pretože toto nie je zásluha ani mňa ako šéfa finančného výboru, ani ministra financií, to je zásluha ľudí tejto krajiny, firiem tejto krajiny, ktorí sa jednoducho tých svojich príjmov vzdali a tie dane zaplatili.
Takže áno, daňové príjmy stúpajú asi o 10,5 %, o desať a pol percenta, to je ten, ten jeden a pol miliardy. Pekne to tu ide v tabuľke, ešte aj presnejšie rozdelenie, daň z príjmov právnickej osoby stúpa asi o nejakých 800 mil. a najviac, teda najviac stúpa alebo plus-mínus rovnakú sumu takisto daň z pridanej hodnoty, tiež asi o 8 %. Takže toto pekne všetko ministerstvo financií cez prognózu napočítalo a dalo, dalo do zmeny rozpočtu. Dokonca tu vidím, že spotrebné dane, ten výber sa, vyzerá o niečo nižší, je to nejakých asi 30 mil., ale teda aj toto to ministerstvo financií presne vie. Zaradilo to sem, výborne. Takisto sú tu nejaké mierne zníženie, zníženie (?), nie, zvýšenie daní z medzinárodného obchodu a transakcií. Takže toto všetko je. Pribudla tu jeden, jeden riadok. To sa ale nebudem pýtať pána ministra sociálnych vecí, keby tu bol minister financií, ja sa spýtam, pribudlo tu riadok A.2 že Dane z majetku s hodnotou 4 000 euro. Neviem, čo to tu robí. To neviem ani, či tu sedí niekto z MF, nevidím. Takže, ale to je, dobre, to je detail. Neviem, čo to znamená, ale budiž.
Takže ministerstvo financií na tej strane príjmov priznalo realitu, reflektovalo realitu, správne to dali do tabuľky a správne tu príjmovú stránku teda idú meniť touto novelou. Toto je v poriadku, o tomto sme aj my ako SaS hovorili a kvitujem, že sa to stalo. To je to dobré.
To zlé je, že teda táto suma sa, samozrejme, ukáže aj na tej výdavkovej strane, to znamená, toto sú financie, s ktorými budeme môcť pomá... alebo musieť pomáhať vlastne či už teda firmám, alebo aj, aj ľuďom a všetkým teda hlavne zraniteľným skupinám. Všeobecne povedané, toto je navýšenie rozpočtu, ktoré by malo pomôcť zraniteľným skupinám. Teraz nebudem hovoriť, že obyvateľstva, lebo aj firma vie byť zraniteľná. Takže zraniteľným skupinám, aby dokázali prekonať či už energetickú krízu, alebo aj inflačnú krízu, no proste tieto ťažké časy. Tu ako som povedal, áno, z tejto jedenapolmiliardovej sumy je 207 mil. tak, ako to má byť. Pán minister dal pár týždňov dozadu nejaké tri, myslím, že tri varianty boli. Prebehla o nich debata, či už vo verejnosti, alebo aj s dôchodcami na, takisto, myslím, aj na tripartite. Takže jednoducho prebehlo to, čo malo, a vláda schválila, vybrala sa jedna, jedna varianta, myslím, že 207 mil. je to. Takže toto vláda schválila a hneď ďalší, ďalší bod to tu budeme mať. Čiže áno, tu bolo definované, že tých 207 mil. bude použitých pre našich dôchodcov, ako teda, nazvime to, 14. dôchodok s nejakými pravidlami, pán minister povie presnejšie. Takto to má byť.
No, ale máme problém, a ten zostatok je asi 1,3 mld. A o tom, vážené kolegynky, kolegovia, nevieme nič, vieme len to, že na tej, teda že kam pôjdu príjmy kapitol na rok 2022, je vlastne jediná zmena alebo teda dve. Ale zmena je to jedna. Že teda riadok Všeobecná pokladničná správa sa z tých 16 mld. navýši na osemnásť. Čiže ten jeden a pol miliardy, šestnásť a pol, jeden a pol miliardy tam pribudne. No tá všeobecná pokladničná správa je taká tá nejaká, také zberné vrece, o ktorom vo finále rozhoduje minister financií. Samozrejme, následne aj sem prídu nejaké, nejaké zasa proste zákony alebo zmeny na schválenie, ale v tomto momente nič také nemáme. Dávame bianko šek, že zapájame 1,3 mld. verejných zdrojov a nehlásime, ako ich použijeme. Teraz sa nepozerajme, že len tu na nás, ale aj z tej úcty k občanom tejto krajiny, to sú peniaze, ktorých sa oni vzdali. My sme len ich správcovia. Proste treba povedať, že ďakujeme, toto 1,3 mld. pochádza od vás a takto budú minuté. A má to byť proste čo najefektívnejšie, tak aby to pomáhalo tým zraniteľným a nemíňalo sa neefektívne tam, kde netreba. Čiže toto je problém tohto predloženého zákona.
Možno viac rozprávam k samotnému meritu veci ako ku skrátenému, ale má to, samozrejme, súvis. Pretože z tohto dôvodu nevieme podporiť ani to skrátené, a teda ani samotný, samotný zákon. A ten môj návrh je každopádne, že o cca dva týždne začína ďalšia schôdza, kde teda by to mohlo prísť, takýto materiál, znovu a už by malo byť jasnejšie, ako tie financie budú vo finále minuté, rozdelené, použité.
Aj na výbore, samozrejme, táto debata prebiehala. Mali sme tam pána štátneho tajomníka, myslím si, že sme mali korektnú a odbornú debatu, a myslím si, že aj dosť dlhú. Takže áno, oni priznávajú, dnes nevedia, hej? Zajtra by mala byť Európska rada ohľadne, teda ministri hospodárstva, ktorí budú hľadať nejaké východiská z aktuálnej energetickej krízy. Čiže ja rozumiem, že v podstate aj teda nevedia, ako s nimi, aj keď si myslím, že v danom stave relatívne blízko pred koncom roka by už bolo dobré vedieť, ale o to skôr je to dôvod vlastne prísť s tým sem až v momente, keď viem, aby sme my všetci tuná a dali možnosť aj, teraz už poviem, aj nám opozícii aj ostatnej opozícii, aby zahlasovali za reálnu, skutočnú pomoc. Aby proste zasa mohla ukázať Národná rada to, že keď je najhoršie, my sa vieme spojiť, vieme podporiť to, že pomáhame najzraniteľnejším.
Čiže som presvedčený, že dáva zmysel, aby teda tento materiál bol aktuálne stiahnutý a na ďalšiu schôdzu kľudne, samozrejme, skráteným legislatívnym konaním, ale už s tak dobrými črevami, ako s nimi prišiel pán minister, aby bolo jasne tá výdavková stránka a aby sa toto vlastne aj takto zapracovalo a bolo, bolo jasné.
No, ďakujem pekne. Ešte raz zopakujem, že ma veľmi mrzí, že si pán minister financií nenašiel čas. Neviem, dneska tu s nami pol dňa strávil. Neviem, čo je dôležitejšie pre ministra financií, ako predstaviť potrebnú zmenu rozpočtu, prečo to necháva na kolegu z vlády. Nepochopím a dovolím si to takto aj týmto spôsobom kritizovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Viskupič, chcem reagovať. Nebudem sa otáčať priebežne, ale budem teda reagovať. Nie, nie je to v poriadku, ja len aby to nebolo brané, že je to neslušné, tak iba kvôli tomu, že sedíš akurát presne za mnou, tak budem hovoriť smerom do pléna.
Pán poslanec, rozumiem tvojej výhrade a za normálnych okolností by som ti povedal, že ja nevidím žiadny problém pre to, aby sa vyšpecifikovalo to, že tá rezerva, tých jeden a pol miliardy, ktorá má ísť na pomoc v súvislosti s energetikou a na inflačnú pomoc, aby bola špecifikovaná presnejšie. Je tu ale jeden alebo dva konkrétne problémy, prečo to tak nemôže aktuálne byť.
Po prvé, my sme, samozrejme, ten návrh o štrnástych dô... alebo teda o tom mimoriadnom dôchodku predstavili na vláde už skôr a vznikol tam ten problém, že musíme urobiť tú novelu, aby sme dôchodky boli schopní vyplatiť. Sociálna poisťovňa, aby bola schopná vyplatiť aj túto dodatočnú mimoriadnu inflačnú pomoc, potrebuje na to reakčný čas. Chceme, aby boli vyplatené v novembri. Na to, aby boli vyplatené v novembri, musí byť začiatkom októbra platná legislatíva. Čiže... Ďakujem pekne, pán poslanec. Čiže toto je ten dôvod. Ten môj návrh na pomoc dôchodcom vlastne inicioval to, že prišlo, prišlo k tejto novele zákona o štátnom rozpočte a ja som si to zobral práve preto na krk, lebo mi na tom, myslím, že to aj obhajujem tu v parlamente, lebo mi na tom, prirodzene, záleží.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, to som rád, že ste to rozdebatovali na výbore pre financie a rozpočet, ale to je naozaj faktická vec, že my rokujeme so zamestnávateľmi, s odborármi, s predstaviteľmi ZMOS-u o tom, že akým spôsobom im doručiť tú pomoc v súvislosti s narastajúcimi cenami energií ešte tento rok. Lebo keby sme sa bavili o budúcom roku, tak, samozrejme, že to dôjde 15. októbra do parlamentu v návrhu štátneho rozpočtu. Ale my máme pri každom type pomoci domácnostiam, školám, nemocniciam, zariadeniam sociálnych služieb, charitám, čiže nazvime to verejnému sektoru aj firmám, my budeme musieť robiť kombináciu dvoch možností, ako to urobíme.
Jedna vec je, že priama finančná kompenzácia niektorým vybraným napríklad domácnostiam, ale druhá možnosť, ktorú, samozrejme, uprednostňujeme, je zastropovanie tej ceny, ale to potom znamená, že tomu dodávateľovi, ktorý tú energiu dodá, musíme iným spôsobom kompenzovať ten rozdiel medzi, minimálne medzi, nazvime to, že ekonomicky oprávnenými nákladmi a nejakým primeraným ziskom. Ale toto nevieme teraz spočítať. Pretože my nevieme v žiadnom z tých daných momentov, keď sa to bude diať. To znamená, predstavme si, že sme v 20. októbri ako príklad. My nevieme, aká bude spotová cena elektriny, to znamená, nevieme, že koľko je ten... ten gap alebo ten, proste to, čo aktuálne budeme musieť do konca roka podľa spotových cien tým jednotlivým segmentom dodať. U domácnostiach neni tento problém, lebo tam vieme napočítať v nejakej fáze nejaký prípadný, nazvime to, energetický šek, aj keď domácnosti, chvalabohu, majú zastropované ceny energií do konca roka. Ale u zariadení sociálnych služieb, nemocníc, škôl, firiem, pekárov, komukoľvek ďalšiemu, my to nebudeme vedieť, pretože tá cena bude trhovo kolísať.
Čiže teraz si predstav, pán poslanec, a to hovorím iba akože vecne, lebo však ty si človek, ktorý vníma reálny svet, že by sme dali, že 150 mil. pôjde na pomoc školám, lebo tak by si si to ty asi predstavoval, že tam budú konkrétne nejaké vyšpecifikované, že tá pomoc na zníženie n... alebo teda kompenzačná pomoc kvôli vysokým cenám energií, že by si tam chcel mať, že toľkoto pôjde na školy, toľkoto pôjde pekárom, toľkoto pôjde zdravotníkom, toľkoto pôjde zariadeniam sociálnych služieb... ale my to nevieme povedať. Lebo nevieme, aká bude vtedy tá spotová cena, a keď my rozhodneme o stropovaní, že to bude, príklad poviem, že 100 eur na MWh elektrickej energie, my nevieme, koľko bude ten gap, ktorý budeme doplácať. Práve preto je to urobené takto.
Čiže keďže ťa považujem za racionálneho človeka, pán poslanec, aj keď teraz opozičného, chcel som k tomu povedať pár slov, že prečo my to nevieme teraz urobiť tak, ako by si si to ty predstavoval. Pretože keby náhodou tá cena sa hýbala tak, že to nevieme odhadnúť ten spot, tak by sme museli akože ešte trikrát do konca roka prísť do parlamentu a meniť tie jednotlivé položky o pomoci v jednotlivých segmentoch? To asi nie je celkom reálne.
A urobili sme to, myslím si, férovo. Férovo v tom zmysle, že hoci sme navýšili príjmy a navýšili alikvotne aj výdavky, to znamená, to bolo jedna k jednej, my sme nemenili, teraz by som, nemenili sme nominálne, nominálne ten deficit. To znamená, podľa mňa je to fér, pretože to v skutočnosti rozpočet vylepšuje, než keby sme išli na percentuálny deficit. Takže zdá sa mi, že je to urobené korektne. Chcel som to tu povedať a chcel som upozorniť na to, že bez tej zmeny, nazvime to, výdavkového stropu v rozpočte, nevieme vyplatiť tú pomoc dôchodcom. Preto som tu, pretože keď som ten návrh predložil na vláde, tak sme tam, samozrejme, mali napísané v doložke, v našom materiáli na vláde, že návrh bude financovaný zo zvýšeného výberu daní. Ale to nie je možné podľa zákona o rozpočtových pravidiel bez zmeny zákona o štátnom rozpočte.
Preto tu som, a preto to aj obhajujem, lebo je to takpovediac môj záujem, keďže môjho rezortu sa asi bude týkať veľmi veľká časť toho zvýšeného limitu, ktorú budeme chcieť do konca roka vyplatiť, a bez toho to neviem urobiť.
Čiže to je na vysvetlenie, aby si rozumel, že prečo je to, prečo je to takto.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ako som už avizoval v predchádzajúcom návrhu, chcem vás poprosiť o podporu skráteného legislatívneho konania, aby sme mohli vyplatiť dôchodcom mimoriadnu inflačnú pomoc prostredníctvom novely zákona o 13. dôchodku, to znamená, že v tomto roku, keďže už trinásty dôchodok bol vyplatený v mesiaci júl, čiastočne august, by sme ho vyplatili druhýkrát v zmenenej podobe.
Robíme to takto v skrátenom legislatívnom konaní preto, rovnako ako tú novelu zákona o štátnom rozpočte, lebo Sociálna poisťovňa na to, aby mohla vyplatiť v novembri túto mimoriadnu inflačnú pomoc, tak potrebuje mať začiatkom októbra platnú legislatívu, aby mohli pristúpiť k tomu a pripraviť to vyplácanie. Toto je dôvod skráteného legislatívneho konania a chcel by som vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1259 z 27. septembra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z. (tlač 1204), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 82. schôdzi a uznesením č. 212 z 27. septembra 2022 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 72. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážení páni poslanci, panie poslankyne, predpokladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorého zákony (tlač 1034), ďalej len návrh zákona.
Problematika rodinnoprávnych konaní je vždy veľmi citlivá. Navrhované procesné zmeny sa sústredia najmä na úkon odňatia maloletého dieťa rodičovi, prípadne inej osobe.
Návrh zákona prispeje súčasne k posilneniu práv detí a ich rodičov, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 a 4.
Zámerom navrhovaných zmien v Civilnom mimosporovom poriadku v rámci čl. I je najmä:
- upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov,
- odstrániť výkladové nejasnosti a z toho prameniace nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
- ustanoviť obligatórnosť pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
- upraviť, aby sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval v prítomnosti sudcu,
- exaktnou úpravou zamedziť aplikovaniu takých postupov súdu, kedy sa vo vykonávacom konaní nekoná a vyčkáva sa na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu, deje sa tak napríklad pri zmene úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu,
- upresniť úpravu nariaďovania neodkladných opatrení vo veciach maloletých a odstrániť tak nedostatky, ktoré boli vysledované v aplikačnej praxi.
V čl. IV sa vykonávajú zmeny v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o čiastkovú novelizáciu týkajúcu sa § 24 a vecne súvisiaceho § 62.
Vzhľadom na uplatnenú zásadnú pripomienku komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa navrhuje novelizovať aj ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o rodine. Dôvodom je fakt, že platná právna úprava sa javí ako diskriminujúca, keďže vo svojej podstate obmedzuje rodiča s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony vo výkone rodičovských práv a povinností v tom smere, že takýto rodič nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti ako celok bez ohľadu na rozsah a charakter obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Vláda Slovenskej republiky predpokladá komplexné prehodnotenie hmotnoprávnej rodinnoprávnej úpravy vrátane jednotlivých inštitútov v súvislosti s pripravovanou rekodifikáciou, teda vykonanie komplexných zmien bude realizované v rámci nového Občianskeho zákonníka.
V novelizačných čl. III, V a VI sa vykonáva novelizácia osobitných právnych predpisov v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, novelizácia zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a novelizácia zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Ide o premietnutie zavedenia novej formy osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je upravená v čl. 4 návrhu zákona, t. j. v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o dieťa, do právnych vzťahov pri poskytovaní štátnych sociálnych dávok.
Zámerom navrhovanej explicitnej úpravy je okrem iného predísť v budúcnosti aplikačným a výkladovým otáznikom ohľadne určenia oprávnenej osoby na poskytovanie štátnych sociálnych dávok.
Nadobudnutie účinnosti navrhovaných zmien sa navrhuje na 1. decembra 2022 s výnimkou jednej zmeny v bode 11 v čl. I § 124 ods. 2 CMP vzhľadom na účinnosť zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. mája 2022. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákon je súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti na služby verejnej správy pre občana ani na životné prostredie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ešte k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona. V spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1034), boli prijaté dva osobitné pozmeňujúce a doplňovacie návrhy. Do týchto návrhov boli prevzaté dve legislatívnotechnické pripomienky z časti C stanoviska Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a práva k vládnemu návrhu zákona.
V súvislosti s týmito dvoma pozmeňovacími návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a dopĺňajú sa niektoré zákony (tlač 1034), odporúčam poslancom hlasovať až po dôkladnom oboznámení sa so všetkými pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, ktoré budú predložené v pléne, a to z dôvodu, aby nedošlo ku kolízii bodov, ktoré budú obsahovať jednotlivé pozmeňovacie a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady s týmito bodmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1034).
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporučili ho Národnej rade schváliť. Časť IV spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým nebolo schválené stanovisko gestorského výboru. Ako spoločný spravodajca preto navrhnem o každom hlasovať samostatne.
Gestorský výbor ďalej odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1034a) bolo schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, tak ako ho vo svojej úvodnej reči v podstate avizoval aj pán minister. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý je krátky, má štyri body. Ja si dovolím na úvod povedať, čoho sa tieto štyri body týkajú, a následne ho prečítam.
V zásade ide sčasti o reakciu na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a pôvodne sme predpokladali, že takýto pozmeňujúci návrh by mohol byť predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru. Bol, ale vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor nezaujal stanovisko, resp. v tom čase nebolo možné k nemu zaujať stanovisko, boli sme dohodnutí aj s pánom predsedom, že takýto návrh predložím v pléne.
Týka sa, jeho dve ustanovenia, toho pozmeňujúceho návrhu, spresňujú predovšetkým to, že princíp tzv. jedného sudcu sa bude týkať súrodencov, resp. maloletého a jeho súrodencov, ktorí majú spoločných oboch rodičov, aby bolo zrejmé, že iba v takýchto prípadoch sa bude postupovať spôsobom, ako navrhuje novela Civilného mimosporového poriadku.
Takisto sa navrhuje, aby sa zjednotili, zjednotil... zjednotila účinnosť vlastne tejto novely s predpokladanou účinnosťou, resp. schválenou účinnosťou tzv. Súdnej mapy. A takisto sa spresňuje to, že princíp jedného sudcu sa bude vzťahovať iba na prebiehajúce konania, to znamená, tie, ktoré boli v minulosti ukončené a znovu by boli z nejakého dôvodu... napadli by na súd, a tým pádom by súd musel o nich rozhodovať, tak bol by v prvom prípade použitý princíp náhodného výberu a až následne by sa postupovalo spôsobom, ktorý predpokladá novela Civilného mimosporového poriadku. Čiže ak dovolíte, pristúpim k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I v bode 1 v § 6a ods. 1 a bode 27 v § 396b ods. 1 a 2 sa za slovo „súrodencov“ vkladá čiarka a slová „ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý,“.
2. V čl. I bod 27 vrátane úvodnej vety sa slová „§ 396a“ nahrádzajú slovami „§ 396b“ a slová „§ 396b“ sa nahrádzajú slovami „§ 396c“.
3. V čl. I bode 27 v § 369b sa vypúšťa ods. 3.
4. V čl. VII sa vypúšťajú slová „1. decembra 2022, okrem čl. 1 bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť“.
V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné zmeny:
- v čl. I bod 27 § 396b ods. 1 a 2 sa slová „1. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare,
- v čl. III bod 4 § 19c sa slová „1. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2023" v príslušnom gramatickom tvare, slová „30. novembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. decembra 2022“ v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare,
- v čl. V bode 4 § 11c sa slová „1. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare, slová „30. novembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. decembra 2022“ v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare,
- v čl. VI bod 3 § 12e sa slová „1. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare, slová „30. novembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. decembra 2022“ v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. decembra 2022“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „31. januára 2023“ v príslušnom gramatickom tvare.
Vážený tvar... vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, dovoľte mi, aby som, prosím, v druhom čítaní vystúpila a týmto sa v prvom rade poďakovala pánovi ministrovi spravodlivosti za predloženie tohto návrhu zákona. Teším sa z toho aj preto, že v čl. IV sa mení aj zákon o rodine. My sme mali veľkú snahu o tom hovoriť za posledné dva roky. Pani ministerka Kolíková teda reflektovala novelu zákona o rodine, ktorú som jej predložila v januári tohto roku a ktorú som teda mienila predložiť Národnej rade ako poslanecký návrh zákona, čiže vďaka, že to prichádza touto cestou.
Predtým ale než prejdem k časti, ktorá sa týka priamo zákona o rodine, sa chcem venovať zmenám, ktoré sa vykonávajú v čl. I v Civilnom mimosporovom poriadku. Konkrétne sú to zmeny, ktoré sa vykonávajú v bodoch 15 a 16. Je to § 365 ods. 1 a ods. 6 až 8.
V návrhu reaguje váš návrh, pán minister, na problematiku detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení. Ja som 22. júna tohto roku organizovala panelovú diskusiu na tému aktuálne otázky právnej politiky štátu vo vzťahu k deťom a k rodičovským sporom a zásahom štátu do výkonu rodičovských práv. Bolo to tu na pôde Národnej rady. V panelovej diskusii vystúpil pán komisár pre deti, pán Mikloško, ako aj pani JUDr. Medveczká, advokátka, ktorá sa venuje problematike vynímania detí z biologických rodín, a v jej prednese zazneli aj dáta, ktoré uvádzate v dôvodovej správe.
V CMP-čku novela reaguje na stav, že detí... že počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení sa medziročne zvyšuje. V roku 2013 to bolo 54 % a v roku 2020 až 92 %. Následne je výrazná časť týchto detí umiestnená v zariadeniach na neobmedzenú dobu. Sú to rádovo mesiace a sú tam vlastne na základe neodkladných opatrení, ktoré ale majú byť alebo majú slúžiť ako rýchle a hlavne prechodné opatrenie súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa, takže vítam, že v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletých sa navrhuje obmedzenie dĺžky na jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. A som teda rada, že sa dosiahne účel, a to zabrániť nežiaducemu, tomuto nežiaducemu javu v aplikačnej praxi, keď v niektorých prípadoch sú maloleté deti na základe neodklad... akoby že dočasne, naozaj že poznačí to ich život na celé roky, ten, ten pobyt v inštitúcii.
Ja som si všímala túto prax, ešte keď som pracovala ako psychológ na ústredí, a teda že dochádzalo akoby k reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení, takže už sa teším tomu, že v tom § 365 sa dopĺňa ten ods. 6, ktorý znie, že ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne sa konanie vo veci samej aj bez návrhu. Veľmi to oceňujem, a teda priznávam, že som veľmi zvedavá na prax, ako sa s tým popasujeme. Čiže návrh reaguje teda na aplikačnú prax súdov, keď na niektorých súdoch, a záleží to, samozrejme, od súdu k súdu, od úpravy v rozvrhu práce každého súdu, vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, že keď teda konal ten iný sudca ako ten, ktorý rozhodoval o ÚPP-čku, takže vítam, že sa táto možnosť upravuje, pretože naozaj to v praxi prinášalo často úplne absurdné situácie, kedy o jednom dieťati rozhodovalo niekoľko sudcov bez poznania kontextu.
No a čo sa týka toho čl. 4 zák... novela zákona o rodine, ako som spomínala v úvode mojej rozpravy, tak pani ministerke Kolíkovej som predložila novelu návrhu zákona o rodine a môj návrh bol podrobený takpovediac takej expertíze v rámci pracovnej skupiny na ministerstve spravodlivosti jej. Bola tam pani ministerka, pán štátny tajomník, pán kolega Dostál, pani kolegyňa Marcinková, takže viacerí poslanci Národnej rady. A moja novela sa týkala práve zavedenia novej formy porozvodovej starostlivosti alebo porozvodovej a porozchodovej starostlivosti, takže návrh zákona možno vnímať ako reakciu na potreby súdnej praxe, alebo možno ešte presnejšie ako reflexiu na realitu rozvodových a rozchodových procesov a sporov o deti.
A na tomto mieste treba zdôrazniť práve špecifickosť tohto typu procesov. Rodičovský vzťah, ktorý je svojím charakterom natoľko mimoriadny, natoľko intímny a determinovaný vplyvmi zvnútra aj z vonku, je, treba mať vždy na pamäti, že situácia je dynamická, že sa môže akýmkoľvek spôsobom vyvíjať, že ten rodičovský vzťah neostáva statický, tá triáda - matka, otec a dieťa - žije z niekoľkostupňovej komunikácie, a teda malo byť by v záujme všetkých odborníkov a súdu, ktorý má to záverečné rozhodnutie, túto komunikáciu všemožne podporovať. A dá sa to dobrým vedením, dobrým podchytením od začiatku, keď teda ten prípad podchytíme od začiatku, čo sa, žiaľ, v našej praxi sociálnoprávnej ochrane detí až tak veľmi nedeje, ale keď sa to stane, tak s pomocou odborníkov, najčastejšie teda sociálnych pracovníkov, psychológov, mediátorov a ukazuje to prax zo súdov, že drvivá väčšina párov dosiahne nejakú formu dohody, a teda vie si ten rodičovský vzťah zachovať.
Z týchto mojich poznatkov aj z mojej praxe v manželskej poradni som teda predložila tento návrh koaličnej rade. Bolo to 10. januára 2022. Bol prerokovaný, a pani ministerka spravodlivosti ale nedala súhlas na predloženie samostatnej novely zákona. Prisľúbila, že teda bude tento návrh inkorporovaný do vládnej novely.
Ale v mojom pôvodnom návrhu § 24 ods. 1 znel:
„V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a najmä určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. So spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov musia obaja rodičia súhlasiť. Ak nie je spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov v záujme dieťaťa alebo ak spoločnou osobnou starostlivosťou oboch rodičov nemožno vhodne zaistiť potreby dieťaťa, súd určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“ Toľko citát z môjho pôvodného návrhu.
Takže základným cieľom návrhu zákona, ako som ho predstavila ministerstvu, bolo zavedením spoločnej osobnej starostlivosti o dieťa prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov za dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu o dieťa, dieťaťa teda. Zavedenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejav prirodzeného, prirodzeného výkonu rodičovských práv obidvomi rodičmi, teda stavu, kedy obaja rodičia vykonávajú rodičovské práva ako manželia, prípadne nezosobášení partneri spoločne. Inak povedané, zachovať čo najviac z toho dobrého, čo v tom partnerskom vzťahu, z ktorého vznikol rodičovský vzťah, bolo. My, žiaľ, máme systém nastavený tak, že často ešte aj pár vecí, ktoré... alebo teda pár, pár momentov, nejaká časť puta, ktorá medzi tými partnermi alebo rodičmi maloletého dieťaťa zostane, tak v priebehu procesov a obrátenia sa, alebo teda vstupu do systému sociálnoprávnej ochrany sa aj tieto stratia.
Čiže návrh zákona mal za cieľ v čo najväčšej miere podporiť zachovanie, vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode. Rovnako mal za cieľ vyjadriť zásadu, že štát sa má akoby vmešovať (povedané so smiechom) do výkonu rodičovských práv v čo najmenšej miere. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov je súčasťou viacerých právnych poriadkov krajín, ktoré slúžili ako legislatívna inšpirácia pri príprave tohto návrhu zákona, nemecký, rakúsky, český občiansky zákonník, ten nám je asi najbližší, tam je to v § 907 Spoločná péče.
Takže v prvej vete platného znenia § 24 ods. 1 sa vložením slov „najmä určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov“ mala zvýrazniť povinnosť súdu prioritizovať spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, lenže slovom ponechá sa mala zvýrazniť snaha o kontinuitu doterajšieho usporiadania vzťahov v rodine, a návrh z tohto dôvodu ponechával znenie platnej úpravy vyjadrenej v slove „zverí“ len vo vzťahu k tzv. výlučnej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 1, a vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 2. Legislatívnym predradením pojmu spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov pred zverenie dieťaťa do tzv. výlučnej osobnej starostlivosti, to je § 24 ods. 1, alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, je § 24 ods. 2, sa má vyjadriť zmena spoločnej paradigmy, akéhosi, akéhosi, zmena spoločenského myslenia o tejto problematike.
A tá nová paradigma mala vyjadrovať, že zánikom manželstva alebo partnerstva sa nemá oslabiť rozsah rodičovských práv a povinností medzi rodičom a dieťaťom a má zvýrazniť cieľ, v čo najväčšej miere podporiť zachovanie, vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode.
Dosiahnutie tohto cieľa sa malo realizovať tak, že zatiaľ čo platné procesné právo v § 100 CMP-čka s konaním o rozvod manželstva sa obligatórne spája s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a hmotné rodinné právo § 24 ods. 1 zákona o rodine ukladajú súdu povinnosť upraviť ÚPP-čko, teda úpravu výkonu práv a povinností na čas po rozvode, tak návrh, môj návrh ukladal súdu najskôr viesť rodičov k tomu, aby naďalej vykonávali spoločnú osobnú starostlivosť. Tento návrh mal zamedziť, aby za každých okolností súd určoval, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.
Žiaľ, prakticky v tých procesoch táto možno aj často dobre mienená snaha súdu viedla k akémusi rozfúkaniu alebo, alebo ešte k tvorbe ďalších konfliktov medzi rodičmi, ktorí aj tak mali dosť problém komunikovať vzhľadom k problému, ktorý ich viedol k tomu, že ten partnerský vzťah sa rozpadol, takže preto tá prioritizácia. Čiže návrh zákona nemenil povinné spájanie konaní o rozvode s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ale len zamedzoval doterajšiemu takému až automatizmu súdov, s ktorými, s ktorým sa často prehlbujú tie rodičovské spory.
Ak súd určí, že dieťa zostáva v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak jediným výrokom rozhodnutia súdu popri výroku o rozvode manželstva malo byť, že dieťa ostáva v spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov. Prax to naozaj ukazuje, že sa to dá. Žiaľ, do vlá... do teda vládneho návrhu sa moje znenie nedostalo. Ja som chcela dať spoločnú starostlivosť ako prioritnú. Čo možno oceniť, je ale, samozrejme, to, že budeme mať tri rovnocenné formy starostlivosti: spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov, striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov a osobná starostlivosť jedného z rodičov.
Takže budem rada, ak bude návrh prijatý, ale na tomto mieste deklarujem, že sa teda nevzdám toho svojho pôvodného zámeru, a takže ponechajme teda pôsobiť právnu prax, alebo teda túto právnu normu v praxi. Uvidíme, ako sa bude implementovať, a po istom čase to vyhodnotíme a k téme, verím, že sa ešte vrátime.
Takže mi v závere, prosím, dovoľte ešte uviesť takú možno trochu nespokojnosť s jedným ustanovením. Ide o vetu uvedenú v čl. 4 bod 4 § 24 ods. 5. V tomto odseku sa na konci pripojila veta, ktorá znie, citujem:
„Riadne odôvodnený nesúhlas jedného rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu, súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.“
Táto veta bolo po medzirezortnom pripomienkovanom... pripomienkovom konaní modifikovaná tak, že nesúhlas jedného rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou musí byť riadne odôvodnený. Až keď je riadne odôvodnený, až vtedy nastanú účinky právnej normy, teda že nesúhlas nemá vplyv na posudzovanie schopnosti rodiča sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, prípadne mu nemôže byť nijako inak na ťarchu. Z môjho pohľadu ale tá modifikácia vety nie je dobrá. K tomu teda poviem viac, keď budem odôvodňovať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som doručila 28. septembra. A to asi môžem aj teraz v rámci rozpravy? (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Chcete predniesť pozmeňujúci návrh? Samozrejme, ale...

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Ostal mi ešte nejaký čas?

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Na prednesenie nepotrebujete žiaden čas. Teraz je potrebné, aby ste ho najskôr odôvodnili, a potom sa vám zastaví čas a prípadne aj môžete ešte okomentovať. Ale celých päť minút môžete využiť ešte na to.