72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Áno, ja tiež chcem, pán poslanec Taraba, nadviazať na to, čo ste spomínal ohľadne momentálnej politiky, energetickej politiky Európskej únie, aký je ich smer. Jednoducho ja mám pocit, že sme úplne na okraji a tak trošku nostalgicky sa pozerám na to fungovanie a činnosť Visegrádskej štvorky. Pred pár rokmi bola Visegrádska štvorka alebo tá regionálna skupina štyroch štátov dosť v silnom a výraznom postavení. Mali sme slovo, mali sme hlas. Ale ja mám taký pocit, že teraz sme trošku tak na okraji a ako keby bola V4 nečinná. Pýtam sa prečo. Momentálne sme v takom stave a v situácii, že teraz sa hrá o to, že či doslova ekonomicky, hospodársky prežijeme najbližšie obdobie, a práve tu je tá možnosť činnosti naštartovania V4.
Áno, momentálne sa rokuje o cenových stropoch na úrovni Európskej únie, čo ja mám však informáciu, čo je aj mediálne známe, tak slovenská vláda s návrhom Európskej komisie nesúhlasí a práve aj tie návrhy, legislatívne návrhy i právne normy, ktoré včera boli prijaté na úrovní vlády, sú takými preventívnymi opatreniami. Čiže aspoň vďakabohu za to, ďakujem, že sa prichádza s týmito návrhmi, ale očakávam, že je to asi kvázi nejaký prvý balík, že príde ďalší balík, potom tretí balík. Pretože fakt, keď vnímame aj tie reakcie zo strany Európy, zo strany iných štátov, že čo sa na nás valí, je potrebné sa preventívne pripraviť, takže preto aj pán poslanec Taraba tu otvoril túto tému fungovania/nefungovania Európskej únie a možno sa pozerania na len niektoré vytypované štáty, preto sa pozerajme v prvom rade na seba a myslím si, že je čo naprávať.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou, pán poslanec Krajčír, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán kolega, vo vašom vystúpení v niečom máte pravdu, ale treba si uvedomiť, že pán minister hospodárstva má nesmierne ťažkú situ... nesmierne ťažkú úlohu pred sebou a to nielen z dôvodu, v jakej ťažkej situácii sa nachádzame, ale aj z dôvodu, ako pripravil pôdu jeho predchodca. Tam si treba naozaj uvedomiť, počas krízovej situácie, kedy mal krajinu pripravovať, trávil dovolenky v Dubaji. A potom to, čo produkovalo ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením ako návrhy na riešenie šetrenia energií, vám môžem prečítať a to je: vypnite varenie a jedlo dokončite nahromadeným teplom pod pokrievkou, dvere rúry na pečenie majte zatvorené, ohrievajte viacero jedál naraz, námraza zvyšuje spotrebu, nenechávajte dvere dlho otvorené. Toto boli návrhy z ministerstva hospodárstva vtedy pod vedením Richarda Sulíka. Treba si naozaj uvedomiť, že dnes pán minister hospodárstva má pred sebou naozaj nesmierne ťažkú úlohu, a ja mu v tom držím palce.

Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Svrček.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám aj celej vláde poďakovať, že prichádzate s týmto návrhom, predloženým návrhom zákona.
Ja len v krátkosti vystúpim v nadväznosti na moje včerajšie vystúpenie k môjmu návrhu zákona, návrh poslancov Národnej rady pani Hatrákovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa menil zákon o energetike (tlač 1111). Včera nám tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a s kolegyňou pani Hatrákovou sme aj v úvode uviedli, že sme v našom poslaneckom návrhu nemali ambíciu riešiť intervencie štátu na trhu s energiami alebo zastropovanie cien energie. To je, ako iste vieme všetci, úlohou vlády, nie poslancov.
Návrhom zákona, ktorý ste nám dnes doručili do Národnej rady, navrhujete rozšíriť súčasný koncept stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas také vysoké hodnoty, ktoré majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov. Po predbežnom preštudovaní tohto návrhu som však nenašiel úpravu, ktorá by riešila zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Vôbec sa nedotýkajú ustanovenia § 17f) zákona. Je to v poriadku, nie je to kritika, ale chcem otvoriť práve túto tému.
Chcem na tomto mieste prejaviť spokojnosť, že aspoň my s kolegyňou pani Hatrákovou sme návrhom zákona vstúpili do týchto zmluvných vzťahov po tom, ako sme zmapovali situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom. Aj pán predseda výboru, hospodárskeho výboru, pán Kremský z klubu OĽANO vyjadril spokojnosť nad naším návrhom. Pokiaľ si pamätám, aj poslanec Taraba vyslovil spokojnosť alebo prisľúbil podporu.
My sme sa predovšetkým zamerali na zlepšenie právneho postavenia odberateľov elektriny v domácnosti alebo odberateľov plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. O tejto novele vás, pán minister, informovala aj kolegyňa listom, ktorý vám poslala k rukám dňa 18. septembra s návrhom aj na osobné stretnutie s cieľom ponúknuť vám spoluprácu medzi prvým a druhým čítaním, ak by ste mali, aby ste mali aj podnety na ďalšiu modifikáciu nášho návrhu.
My s kolegyňou vkladáme do problematiky taký trošku právny a sociálny rozmer. Novela má pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu, na sociálnu sieť, ktorá im vie pomôcť. Viaceré tragédie totiž spôsobené, ktoré boli spôsobené energetickou chudobou alebo bezdomovectvom, sú často spôsobené len tým, že domácnosti sa nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením. O dva týždne boli odpojení, nestihli ani len vyhľadať pomoc. Zostali v zime, deti bez elektriny, v tom lepšom prípade sa deti učili pri sviečke. A v tom horšom došlo k vyňatiu detí súdom z biologickej rodiny. Byty išli nie pre veľké sumy do exekúcií, pritom možno stačilo dať takejto rodine pár týždňov naviac, to práve riešime tým návrhom.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené vo verejnoprávnej RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narástol, len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %, takmer 1,5 mil. ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy. Splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť problém; problémy s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú možno len omeškané splátky úverov či nesplatnosť splácania.
Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť. Osobitne v kontexte citovanej informácie o zadlženosti domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu tak, aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rád, že v návrhu zákona sme smerovali domácnosti na úrady práce. Osobitne predmetné ustanovenia sú významné v tom, že podľa mediálnych informácií ministerstvo práce navrhuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi. Dávky pomoci v hmotnej núdzi by sa mali podľa zverejnených informácií zvýšiť od januára budúceho roka.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia straty bývania. Taktiež môže vyhľadať bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom aj ministerstva práce, sociálnych vecí a ústredia, a ústredia práce a v tomto smere, samozrejme, je namieste poďakovať im. O týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť.
Nebudem vás ďalej, pán minister, zdržiavať detailami, všetko nájdete v dôvodovej správe a práve z toho dôvodu vás chcem aj požiadať potom o osobné stretnutie, aby sme riešili túto problematiku. Ale možno aj v nadväznosti na to, na tú predchádzajúcu rozpravu, ktorá tu bola, tak určite je namieste aj vyvolať nejaké stretnutie a rokovanie s predstaviteľmi opozície, lebo je tu tá podaná ruka, veľmi to kvitujem aj z ich vystúpení, pretože vieme, že situácia je zlá, a určite z ich strany môžete očakávať odborné podnety, čo som aj počul, aké sú tam návrhy. Takže myslím si, že je priestor na rokovanie a možno aj taká požiadavka na vás, aby sa rokovalo o tejto téme aj s opozíciou.
Ďakujem pekne.

Myslím, že týmto ukončujem rozpravu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pravdepodobne áno. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne skutočne za to, že pri vlastne prvom zákone a veľmi vážnom, ktorý predkladám, mám tu česť predkladať pred Národnou radou Slovenskej republiky ako minister, sa diskusia a práca, spoločná práca na tomto zákone začala veľmi vecnou a slušne a korektne vedenou debatou. To si veľmi cením a som rád, keď tu zaznelo, že sa nejaký nový duch objavil v parlamente, snáď som k tomu trošku prispel tým, že som sa tu zjavil ja.
Niekoľkokrát sa tu zaznelo, že aby som sa nebál. Ja sa nebojím, aj preto som prijal túto funkciu, lebo ja som bojovník, ja sa nebojím. Je mi jasné, v akej situácii táto krajina je, v akej situácii sme my všetci spoločne. Ja som zažil za svoju kariéru veľmi ťažké chvíle na východ od nás, v 90. rokoch, zvlášť v posledných rokoch, ja viem, čo to je vojna, viem, čo to je, keď je krajina v ohrození, keď sa rozpadá základná infraštruktúra, keď sa nekúri v domoch, v nemocniciach, keď ľudia skutočne a všetci, celá spoločnosť melie z posledného. Takže to je dôvod, to sú dôvody základné, prečo som prijal túto funkciu, pretože moju vlasť... jednoducho nechcem dopustiť, aby sme sa v dôsledku týchto externých vplyvov, ktoré sa na nás valia, aby sme sa ocitli v takejto situácii.
Ja som zažil plynovú krízu 2009 bezprostredne ako vtedy zamestnanec jednej dôležitej verejnej inštitúcie, ako poradca pána ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka. Pán Fico bol premiérom, takže určite si na to veľmi dobre pamätá, ako vtedajší dovtedy veľmi sebavedomí investori vtedy gigantov významných firiem plynárenských, dnes už vlastne firemných nebožtíkov Ruhrgas a Gaz de France odrazu, keď bola vo Veľkých Kapušanoch nula, v januári vonku sme mali mráz, mrzlo aj v Bratislave, odrazu pribehli k nemu na Úrad vlády, na ministerstvo hospodárstva, na ministerstvo zahraničných vecí: "Robte niečo, nemáme plyn." A riešila sa kríza plynová, keď skutočne sme nemali riešenia, nemali sme diverzifikáciu, zásoby plynu v zásobníkoch sme mali, ale to nie je dostatočné, keď máme zimu, keď nemám prítok do sústavy, nám zásobníky nepomôžu alebo... A vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek verejne odpočítaval dni, kedy nám skolabuje plynovodný systém.
Táto krajina už vážnu energetickú krízu zažila. Naším problémom je spoločným, že máme krátku pamäť. To, že akej kríze teraz čelíme, teraz tejto kríze čelíme už všetci spoločne. Vtedy na západ od nás, v Česku, v Nemecku, bol dostatok plynu, ten sa nám podarilo spustiť tým, že sa doslova a do písmena zvarilo pár rúriek v Lanžhote na odovzdávacej stanici a začal nám prúdiť plyn zo západu. A kým vtedy pán prezident Putin otvoril ventily, tak už sme ten plyn mali od našich spojencov a priateľov z Európskej únie. Takže sme tu nezamrzli, takže nám plynovodný systém náš neskolaboval.
Dnešná kríza má iné príčiny, iné súvislosti a postihuje všetkých nás spoločne v Európskej únii, ale jedna zásadná spoločná, spoločný menovateľ má, a to je zatváranie ventilov zo strany pána Vladimíra Putina. Niekoľkokrát tu zaznelo, že na vine sú sankcie. Ja mám rád fakty historické, technické, ja som inžinier. A mám rád históriu a na svoj vek si aj niečo pamätám. Takže od leta minulého roku nám začal prítok do sústavy v Európskej únii klesať zo strany Ruskej federácie. To sú objektívne technické dáta. Začal klesať aj smerom na Slovensko. Pred Vianocami, keď všetci sme nakupovali, nikto si nevšimol, široká verejnosť, že sa zastavil jeden z hlavných prítokov plynu do Európy, tranzitný plynovod Jamal – Európa, ktorý smeruje z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, ktorým predtým denne pretekalo vyše 80 mil. kubíkov, čo znamená v ročnom objeme vyše 33, 34 zhruba miliárd kubíkov. Vtedy cena, už vtedy vyletela rekordne vysoko. To, že sa vtedy presmerovali tankery so skvapalneným plynom do Európy, vlastne upokojilo situáciu, tú cenu zrazilo v priebehu nasledujúcich sviatočných dní, ale to už bol signál aspoň pre mňa a ďalších ľudí, že sa deje niečo vážne. Žiadne sankcie vtedy sme nemali. My sme netušili o útoku, ktorý pripravuje prezident Putin, resp. hovorilo sa o ňom, ale mnohí si z toho robili ako, že to je, že to je nesprávne alebo proste že to je strašenie, ale to bol jasný signál, že sa niečo deje.
Ešte raz, žiadne sankcie neboli vtedy, čiže nemali sme žiadne sankcie voči Rusku a už vtedy sme nemali ruský plyn. Ten ruský plyn už nám proste začal prezident Putin škrtiť.
Ďalšia príčina je to, že máme enormne suché leto. Môžme sa sporiť, či to je dôsledok klimatických zmien, alebo proste príroda si jednoducho raz viacej naprší, raz menej naprší, ale faktom je, že máme prázdne rieky, to znamená, naše hydroelektrárne vrátane Gabčíkova idú na výrazne nižší výkon, to znamená, že majú mnohé jadrové reaktory problém s chladením. Do toho, aby toho nebolo málo, bol spomínaný, prepáčte, si presne nepamätám, kto to hovoril, ale veľmi správne, polovička zhruba jadrových blokov vo Francúzsku je mimo prevádzky, predovšetkým z technických dôvodov, a Francúzsko, ktorý bol veľký exportér, dodával elektrinu na európsky trh, je odrazu importérom. Jednoducho máme neúrodu elektriny v týchto mesiacoch z rôznych príčin v Európe. Máme jej málo.
A takisto je pravdou, že k tej neúrode prispela nedomyslená, nepremyslená, častokrát naivná a chybná energetická politika, naša spoločná na európskej úrovni a zvlášť niektorých krajín, dovolím si menovať Nemecko, kde jednoducho odstavovanie klasických zdrojov, overených zdrojov predbehovalo uvedenie do prevádzky obnoviteľných zdrojov, čím sa, dostali sme sa všetci spoločne do tohto výkyvu, deficitu a ešte s tými faktormi, ktoré som spomínal, nám spôsobilo vlastne ideálnu búrku, ktorá tu nebola od druhej svetovej vojny na našom kontinente, vrátane vojnového konfliktu, ktorý v takom rozsahu na tomto kontinente nebol, ktorý rozpútal a vedie jeden z najväčších dodávateľov energetických surovín na svetové trhy a osobitne do Európy voči krajine Ukrajine, ktorá je doteraz jeden z hlavných tranzitných území pre dodávku týchto surovín do Európy vrátane Slovenska. Proste to sú fakty.
Na tejto nešťastnej politike sme sa, samozrejme, potkli aj my na Slovensku, keď sme v rokoch 2009 – 2010 mali tu neúmerný boom slnečných elektrární, ktoré takisto týmto rozsahom, ako bol, nám spôsobili viacej problémov ako osohu. Takže to nebolo len vina iných krajín EÚ, ale takéto isté chyby sme robili aj u nás.
Poprosím, súhlasím, myslím, pán predseda Fico to povedal, neplašme občanov. Slovensko má, máme v tomto všetkom jednu obrovskú výhodu, do konca roka sú naše ceny pre domácnosti zafixované na úrovni cien, ktoré boli predtým. To, čo sa tu aj bolo spomínané, zvyšujú sa zálohy pri posledných vyúčtovaniach, môže to mať príčinu hlavne v tom, že bola vyššia spotreba oproti predošlému obdobiu ako vždy, keď tá dotyčná domácnosť potrebovala viacej ako za predošlé obdobie, tak sa jej zvyšuje záloha alebo dopredu sa zvyšujú zálohy, vidiac dodávatelia, že budú vyššie ceny, ale tieto zálohy občania môžu odmietnuť. Nemusia súhlasiť so zvýšením záloh a povedia, že nechcem, chcem mať naďalej do konca roka minimálne zálohu na úrovni ako doteraz, ak moja spotreba bola v diapazóne predošlých rokov. Proste to je slobodné rozhodnutie a má, a má na to absolútne každá domácnosť právo. Takže neplašme občanov.
Naši občania na rozdiel od iných krajín, dokonca aj Českej republiky, kde tie domácnosti neboli už regulované, ešte majú tie ceny do konca roka zafixované, a preto tie iné krajiny rýchlo musia prijímať opatrenia, lebo ich občania, naši susedia v Rakúsku napríklad, už im začali stúpať, už dostávali nové platby, nové zálohy vo výške x-násobku doterajších platieb. Takže my vlastne vďaka tomu máme tú podušku, ten čas na to, aby sme pre domácnosti pripravili únosné podmienky, únosné cenové hladiny od 1. januára. Budú vyššie, to je, to si povedzme, ale aby boli pre podstatnú časť domácností únosné a pre tie domácnosti, ktoré majú problém, mnohé už aj pri týchto dnešných cenách majú problém, a pritom máme jedny z najnižších cien v Európskej únii, to je zase fakt. Porovnávajme sa v rámci toho, čo, v akom prostredí žijeme, tak aj už teraz mnohé domácnosti s tým majú problém a na to sú sociálne podporné programy, ktoré v tejto republike fungujú, respektíve ministerstvo sociálnych vecí aj ich teraz upevňuje, zvyšuje, viem od kolegu ministra Krajniaka, ako intenzívne na tom tiež pracuje.
Problém máme so značnou... druhá vec je, že značná časť neregulovaných odberateľov z prostredia verejnej správy, štátnej správy alebo, alebo teda z prostredia podnikateľského ešte do konca roka má ceny, ktoré malo skôr, ale je pravdou, že už mnohé podnikateľské subjekty už teraz dostávajú nové ceny, proste podstatne vyššie a ich to drví. To je proste fakt, ktorému čelíme. Táto guľa snehová narastá každým dňom, každým mesiacom, ako sa tie staré kontrakty končia, a tie ceny sú neúnosné. Takže tu budeme musieť, toto bude náš najbližší hlavný cieľ, kde budeme všetci spoločne hľadať riešenia, a veľmi rýchlo.
Návrh EÚ doterajší, veľmi vcelku presne popísaný problém, ktorý tu zaznel, a ja som už verejne hovoril, že tento návrh je pre nás zlý, tento návrh jednoducho pre Slovenskú republiku nič nerieši, skôr naopak. My intenzívne rokujeme v rámci kuloárov teraz, ako prebieha, takže, kuloárov alebo proste toho mechanizmu na úrovni Európskej únie – naše zastupiteľstvo v Bruseli, komunikácia, ministerstvo hospodárstva, Úrad vlády, ministerstvo financií – intenzívne rokujeme, predložili sme vlastný návrh iniciatívne, ktorý reaguje na to, čo bolo predložené, kde vysvetľujeme na základe faktov situáciu v Slovenskej republike, navrhujeme riešenia, ktoré predpokladáme, že sú pre nás prijateľné a by mali byť prijateľné pre istú skupinu krajín, členských krajín Európskej únie.
Ale zatiaľ je tá pozícia veľmi zložitá, pretože naša situácia Slovenska je špecifická v tom, že my sme, čo sa týka elektroenergetiky, ale aj v plyne, križovatkou ciest a prepravy nielen v našom regióne, ale doslova a do písmena od Atlantiku až po Čierne more, až po Stredozemné more. Cez nás tie toky prúdia hore-dole, na nás má vplyv to, čo sa deje na západ od nás, ale aj na juh na Balkáne, pričom aj na západ od nás Nemecko a spomínané teraz aj Francúzsko sú deficitní v elektrine, Maďarsko a Balkán sú deficitní dlhodobo. Takže tá komodita vlastne od nás, tak ako rieky od nás odtekajú, voda do morí, že od nás to všetko odchádza, aj tá komodita od nás odchádza v súčasnosti. Toto je hlavný problém, ktorý máme. Avšak treba si uvedomiť ešte, že kým nebude spustený reaktor Mochovce 3 na plný výkon, čo zatiaľ ešte nie je a jeho spustenie predpokladá procedúru, ktorá uvidíme, ako dlho potrvá, ako bude úspešná, počuli sme ix dátumov o dostavbe mochoveckého bloku ako trojky, tak aj štyrky v uplynulom období, bol to taký, až by som povedal, nekonečný seriál. To, že sme teraz vo finále, ešte neznamená, že tú elektrinu v plnom výkone budeme mať povedzme na začiatku budúceho roka. Toto momentálne nevieme na sto percent povedať nikto.
Takže naša krajina, síce tá komodita odteká, ale súčasne ešte stále nie sme úplne vo výrobe elektriny sebestační. Je to tak na hrane. Takže my, nejaké odstrihnutie sa absolútne od okolitej sústavy by bolo pre nás veľmi-veľmi nebezpečné, respektíve by to bolo vysoko rizikové. Naším záujmom nie je rozbiť Európsku úniu, naším záujmom nie je rozbiť jednotný energetický trh, pretože hovorím, plynová kríza 2009, súčasná situácia a ďalšie okolnosti hovoria o tom, že pre nás vyplývajú z toho mnohé riziká, o ktorých ani proste nevieme, čo by nasledovalo. V každom prípade takýto rozpad by bol nielen pre našu energetiku, ale hospodárstvo, však my sme exportne závislí, by bol, by prinášal neuveriteľné riziká a dopady, ktoré, ktoré, hovorím, ani si nevieme predstaviť.
Takže my rokovať do poslednej chvíle budeme, ja idem do Bruselu na niekoľko dní, aby som mohol intenzívne sa stretnúť s partnermi v Európskej komisii, s členskými krajinami, vysvetľovať našu pozíciu, biť sa za našu krajinu, a urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli taký, taký výsledok, ktorý bude pre našu krajinu čo najvýhodnejší. Uvidíme, čo sa nám podarí, ale jednoducho biť sa budeme do poslednej sekundy a so všetkým, čo máme, to vám môžem garantovať.
Naším, čo sa týka aj k spomínanému zdaneniu, nechcem ísť teraz do detailov, možno sa o tom budeme baviť neskôr. Z tej, osobitného zisku bolo spomínané pánom predsedom Ficom napríklad Hornonitrianske bane. Hornonitrianske bane už nemajú uhlie ani pre Nováky, bohužiaľ, ktoré môžu ešte fungovať a dodávať každý, lebo každá megawatthodina vyrobená sa ráta v súčasnej situácii, ale to uhlie už z tej Prievidze tam proste nie je a musí sa nakupovať inde a dovážať sa. Takže nám ani toto nepomôže, mimoriadne zdanenie, a jediným zdrojom mimoriadneho zdanenia môže byť, ak to tak bude, ak to tak je, rafinéria Slovnaft, ktorá jednoducho tým vyrokovaným, výnimkou, ktorá bola vyrokovaná Slovenskou republikou, má zatiaľ, môže mať, uvidíme, či má, ja som tie čísla zatiaľ nevidel, môže mať z toho výhodu a ak ju má a v súlade s týmito pravidlami, tak, samozrejme, požiadame vlastníkov rafinérie o spoločenskú solidaritu a proste dosiahne sa to, aby sa s tými nadvýnosmi, ak sú, ešte raz opakujem, korektne rozdelila s občanmi Slovenskej republiky.
Jadrom problému v Slovenskej republike, ako som už naznačil, je, sú Slovenské elektrárne a jadrové bloky Slovenských elektrární. Ako bolo tu spomenuté, komodita vyrobená v Slovenských elektrárňach za cenu, ktorá je viac ako zaujímavá v súčasnosti, je zakontrahovaná na dva roky dopredu obchodníkmi, rôznymi obchodníkmi z rôznych krajín, nielen zo Slovenska, a v nemalej miere putuje mimo územie Slovenska, kde sa vytvára potom tá následná mimoriadna marža, ktorá je potom, bude zdaňovaná na základe toho výnosu Európskej komisie tam v tých krajinách, kde tá marža vzniká, respektíve kde tá elektrina bude končiť od tých obchodníkov. Takže z toho budú mať profit do štátnych rozpočtov iné krajiny, nie Slovensko. Toto je podstata problému toho návrhu, ktorý Európska komisia dala pre nás, že my z tých proste nadvýnosov nemáme nič, lebo ony sa netvoria na území Slovenskej republiky.
To, že v uplynulom období došlo k určitej reprivatizácii, ako bolo spomínané pánom predsedom Ficom, je fakt, vďaka tomu máme SPP, čo je za súčasnej situácie veľmi dôležitá, kľúčová vec. Škoda, že sa podobne táto reprivatizácia nepodarila za predchádzajúcich vlád aj pána expremiéra Fica, konkrétne so Slovenskými elektrárňami, keď to bolo možné. Náš problém je závislosť teda tento elektrický a druhá vec závislosť od importu plynu. To, že sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, čím sa hrdíme, je na jednej strane dobré, na strane druhej je to pre nás kríž už niekoľko rokov, s ktorým jednoducho budeme bojovať ešte niekoľko dlhých, dlhých rokov a napriek všetkému ja ako plynár, ropák hovorím, že je nezmyslom, aby sme ťahali plyn či už z Ruska, Spojených štátov, Nórska, ja neviem odkiaľ, do nejakých našich podhorských dedín, pretože to je ekonomicky, ale aj ekologicky neúnosné. To, že vykurovanie drevom je považované za nejaký primitívny zdroj, nie je pravda. To drevo vždycky bolo a je zdrojom energie, naopak, pri súčasných technológiách aj domácich kotlov tie domáce kotle vykazujú vysokú účinnosť, prakticky blížiacu sa k plynovým kotlom. Naša chyba bola, že sme tým domácnostiam doteraz nepomohli, lebo tie kotle sú oveľa drahšie ako tie plynové, aby si mohli dovoliť kúpiť tie vysokoefektívne drevené kotle, tým pádom páliť podstatne menej toho dreva s podstatne vyššou výhrevnosťou za podstatne výhodnejšiu cenu. Toto musíme riešiť všetci spoločne a, samozrejme, s tým, aby sme naše lesy nezruinovali, nevyrúbali, pretože to takisto rozumný hospodár nerobí.
Veľmi teda bude citlivé to, ako zvládnu Slovenské elektrárne proces spúšťania Mochoviec 3, to, ako budú nám toky plynu naďalej prúdiť do Európskej únie. Tu chcem povedať jednu vec. Ani Slovensko už dnes nie je závislé od ruského dodávateľa. Ruský dodávateľ nám porušuje zmluvu, dodáva menej, ako má. Dve tretiny aktuálneho importu na Slovensko je iného pôvodu, ako je ruský plyn, podstatná vec ale bude, a to je zase naším spoločným záujmom s Európskou úniou, respektíve naším záujmom v Európskej únii, aby sa ten plynový sektor a systémy v Európskej únii udržali v chode, aby sa transhraničné toky udržali v chode, aby sme ten plyn na naše územie dostali, či už z tých terminálov, alebo ten tzv. nórsky plyn, ktorý k nám bude prúdiť a prúdi cez Nemecko. My preto aj v našej vyjednávacej rokovacej pozícii s našimi partnermi v členských krajinách EÚ ostatnými musíme mať na zreteli tieto naše strategické záujmy, preto aj my musíme šetriť, aby sme všetci spoločne túto zimu prekonali a aby sa tie toky udržali a jednoducho fyzika, tlakové pomery, všetko, aby sme spoločne udržali v sieťach a plyn k nám dostali.
Na záver k tejto norme. Tá norma je, znamená, je prípravou na extrémnu krízovú situáciu, ktorá môže nastať. Vždycky, keď som vo svojom živote v praxi si modeloval situácie, čo bude ďalej, ako bude ďalej, vždycky som sa snažil modelovať situácie, ktoré sú kritické, najkrajnejšie, lebo ak som mal odpoveď a riešenia na najkrajnejšiu situáciu, vtedy som sa vedel vysporiadať aj s tými komfortnejšími. To, že sme túto normu teraz pripravili, to, ako bola pripravená, ďakujem, samozrejme, aj kolegom na ministerstve hospodárstva, štátnemu tajomníkovi Karolovi Galekovi, tímu, ktorý tam je veľmi kvalitný legislatívny, pán Balog, riaditeľ sekcie energetiky Ján Petrovič. Mená zámerne hovorím, aby sme vedeli, ktorí ľudia sa na tom podieľali, to nie sú bezmenní úradníci. Kolegovia z ministerstva financií, tím pani Holíkovej, tím pána vicepremiéra Holého, legislatívci profesionáli, ktorí na tom skutočne intenzívne poctivo pracovali do poslednej chvíle, tak aby tie zákonné normy, ktoré sú veľmi citlivé a ideme do krajností, aby našu krajinu pomohli a eliminovali sme čo najviac riziko následných arbitráží, čo tu tiež bolo spomínané. Ale to, ako zvládli covidovú legislatívu, to, že sme doteraz neprehrali žiadne zásadné spory na, ohľadne toho, naznačuje, že tú prácu vedia robiť, sú to profesionáli pre túto krajinu a že pripravili v najlepšej viere a vedomí čo najkvalitnejší návrh.
Toto bola podstata tohto návrhu, aby sme to právne dali dokopy profesionálne. To nie je ani tak energetický návrh, ale hlavne legislatívne veľmi zložitý. To, že máme túto, to, že my prijmeme toto opatrenie, hovorím, pripravíme sa na extrémnu situáciu. Možno to nebudeme musieť použiť. Ale jak sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Hlavne nebudeme naháňať, ako zvykneme my na Slovensku tradične, že, to je naša slabina, že naháňame toho zajaca za ten chvostík, už keď nám uteká a robíme veci na poslednú chvíľu. A práve keby sme to robili na poslednú chvíľu, vtedy budeme robiť tie chyby. Takže teraz máme čas spoločne to ešte, nebránim sa, samozrejme, rozumným, konštruktívnym návrhom, ešte vylepšiť, ak to bude sa dať a ak to bude hovoriť v prospech občanov tejto krajiny. A budeme mať teda istotu, že máme tú základnú, na tú krízovú situáciu pripravené nevyhnutnú legislatívu, aby sme ju mohli spustiť.
Tu bola výzva, aby už sa pripravili aj nejaké tie vyhlášky, vykonávacie predpisy, vláda a podobne. To sa momentálne ťažko dá, resp. je to nereálne, lebo momentálne my nevieme, ako tá situácia bude vyzerať. My budeme reagovať ad hoc na to, čo sa bude diať. To, že sme ten zákon predložili v čase, keď bola vyhlásená tzv. čiastková mobilizácia pánom Putinom, je proste pre mňa až, až, až, až, až také až mysteriózne, že vidíme, čo sa deje, a to je presne, a to sú tie trendy nebezpečné, ktoré nám idú z externého prostredia, ktorým sa jednoducho musíme brániť.
A to, čo sa bude diať ďalej, ja neviem. Ja neviem, aké bude počasie. Ja neviem, čo bude robiť Putin. Ja neviem, aké bude, aký bude výsledok na úrovni Európskej komisie, čo budú robiť trhy, aký bude ďalší vývoj cien. Ten je totálne volatilný. To nevie nikto. Ale môžem namodelovať situáciu a môžem pripraviť rámce alebo musím, ktoré v najlepšom vedomí a svedomí, aby sme potom zvládli aj tie najkritickejšie chvíle. Ideme na to odzadu. Ale, ale to je tiež dôležité, aby tie energetické firmy, my spolu, ktorí nesieme zodpovednosť za túto krajinu, občania, sme vedeli, že sme pripravení na to, aby sme sa s tým vedeli vysporiadať, aby sme mali krytý chrbát a súčasne, aby sme mali aj pozíciu na ďalšie rokovania s našimi partnermi – či už na európskej úrovni, či v energetických podnikoch, v tripartite a tak ďalej – o tých konkrétnych ďalších teraz riešeniach, aby sme tie ceny dali na únosnú úroveň pre podstatnú časť odberateľov. Toto je postup, ktorý má svoje, logiku, opodstatnenie, ktorý je vlastne bežný krízový postup v situácii, v ktorej sme. Nevymýšľame bicykel, ideme vlastne podľa zdravého sedliackeho rozumu, keď to tak poviem, a skúseností a overených praktík, ktoré sa používajú v daných situáciách.
Toľko, myslím, na úvod. Pardon, už som dosť aj rečnil. Ale chcel som vám vysvetliť čo najviac úprimne moje videnie situácie, ako uvažujem, aké sú fakty, z čoho vychádzam, z čoho, ako pracujeme na tejto norme spolu s kolegami a celá vláda. A teším sa na ďalšiu diskusiu k tomuto, vecnú diskusiu, odbornú diskusiu k tomuto, veľmi vážnej, k tejto veľmi vážnej zákonnej úprave. A potom aj, samozrejme, k ďalším zákonom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi ministrovi za obšírny výklad.
Ja by som chcel len pripomenúť, že pri posledných prepočtoch forma pomoci, ktorou alebo ktorú predstavila Európska únia, je asi nasledovná. Vás to bude stáť, Slovensko, 14 mld. a my vám za to pošleme späť okolo 100 miliónov. Čo je absolútna katastrofa. To nie je pomoc, to je absolútny rozvrat hospodárstva. Tvrdím, pokiaľ si nepomôžeme sami tvrdými opatreniami, nikto nám nepomôže. Ďakujem pekne
A teraz sa pýtam, či sa chce vyjadriť k rozprave spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už budem len krátko. Chcem poďakovať pánovi ministrovi, lebo dosť podrobne vysvetlil, vysvetlil ten, ten, tie dôvody, pre ktoré nastala táto situácia. Ja som v tom prvom, mám tu také tri odrážky, ktorým by som sa chcel venovať a naozaj nie veľmi dlho už, lebo všetci sme už aj dosť unavení.
To prvé, čo som si tu všimol, je ten spôsob, akým sa tu narába s pojmom zlyhanie trhu. To ma veľmi zaujalo. Vníma sa to ako, ako niečo, čo nastalo teraz a je to prejavom zlyhania trhu. Zlyhanie trhu za prvé je veľmi komplikovaná záležitosť. Zlyhanie trhu svojím spôsobom ani neexistuje, pretože trh sa správa jednoducho na základe dopytu a ponuky, ale niekedy vedie k nejakým výsledkom, ktoré sa nám teda nepáčia, áno? Ale keď to bereme takto v tom klasickom ponímaní, zlyhanie trhu sú napríklad negatívne externality, znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zlyhanie trhu sú monopoly. To je dôležité. To, za to sa považuje zlyhanie trhu, keď máme monopolného hráča, ktorý, jednoducho máme jednu rúru, máme jednu sieť, jedno elektrický, jedno elektrické vedenie a tým pádom ten si diktuje ceny. Na toto máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý práve týmto spôsobom rieši reguláciu cien. Čiže nevymýšľajme tu niečo, však tu existuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý rieši túto situáciu.
Teraz, keď hovoríme o zlyhaní trhu, ktorý teraz nastal, že napríklad existujú nadmerné zisky niektorých výrobcov elektrickej energie napríklad. Tak áno, keď to vnímame v tom koncepte, že je to zlyhanie trhu, tak opäť akože nedá sa to riešiť za prvé okamžite, to už aj pán minister dosť dobre tu vysvetlil, veľmi dobre. Nedá sa to riešiť okamžite. A za druhé, keď to ideme riešiť, tak treba povedať aj to B. Keď to budeme riešiť, tak to nesie obrovské náklady. To riešenie nesie obrovské náklady. Či už ide o dotácie, alebo ide, ide o zastropovanie cien. To neni ako, že to sa dá jednoducho urobiť, že hop, ideme zastropovať ceny. Lebo to sú obrovské náklady potom následné, ktoré sa prejavia napríklad pri zastropovaní cien aj tým, že vznikne, že vznikne, hrozí, hrozí, že vznikne napríklad blackout. Čiže napríklad nebude elektrina vôbec. Môžme si to veľmi jednoducho overiť. Ropná kríza v 70. rokoch viedla k šóram, viedla k šóram obrovským, radom na pumpách, pretože vláda sa rozhodla stropovať ceny. Rozhodla sa stropovať ceny. A takisto sme to videli aj teraz napríklad v Maďarsku, keď sa vláda rozhodla stropovať ceny. Čiže pozor, je to obrovsky riskantná operácia. Ja nehovorím, že teraz, že ju úplne že odsudzujem. Ja nehovorím, že ten návrh o ňom sa nemáme baviť. Ale je to strašne riskantná operácia. Takže pozor dávajme na tie slová, že čo je zlyhanie trhu. A pozor na to, že aké riešenia navrhujeme a nepovieme, že aj to riešenie má jednoducho obrovské náklady a obrovské riziká.
Keď hovoríme o... ale samozrejme, že tomuto ľudia málo rozumejú, v poriadku. To, čo teraz tu najviac ľudí zaujíma, je, že tie dopady. Tie dopady toho, čo nastalo, čo nastalo z tých dôvodov, ktoré hovoril aj veľmi presne pán minister, z tých dôvodov, že zlyhali vlády predtým, zlyhala, zlyhali v tom, že napríklad odpájali jadrové elektrárne, že niektoré sú momentálne v nejakej rekonštrukcii. V súbehu, samozrejme, s tým teplým letom, v súbehu a v obrovskom súbehu s tým obrovským problémom, ktorý vznikol zo strany agresie Putina, na tak samozrejme, že, samozrejme, že ľudí zaujímajú teraz dopady, dopady toho celého. A to si myslím, že tu treba veľmi dôrazne povedať, že to nie je len otázka ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva urobilo veľa krokov. Ministerstvo hospodárstva zabezpečilo aj cez manažmenty svojich podnikov to, čo vie urobiť. Viete, že sme robili napríklad prolongáciu TPS-ky a viete, že SPP nakupuje plyn. To znamená, že fungujú, fungujú tieto mechanizmy zabezpečenia si nejakého plynu odniekiaľ. Teraz SPP napríklad uzatvorila zmluva s ExxonMobile a vieme, že už sú zakontrahované niektoré tankery s, no, s tekutým LPG. To znamená, že toto sú úlohy ministerstva, ministerstva hospodárstva.
Ale tam je obrovská úloha aj ministerstva financií, o ktorej sa tu nejako veľmi nehovorí. Ja chápem tomu, že pán Matovič – a neberte to tak, že idem teraz útočiť, že som v opozícii, ale, ale ja chápem tomu, že pán Matovič veľmi rád chodí na tlačovky a hovorí o tom, že Sulík nenakúpil testy. Ale veď treba otvorene povedať, že obrovská váha zodpovednosti je na ministerstve financií, ktorý môže, ktoré môže vytvoriť napríklad nejaký dotačný nástroj, ale musí tie peniaze nájsť. Napríklad ich môže nájsť v Environmentálnom fonde, kde je 1,2 mld., ale viazaných, žiaľ teda, na štátny rozpočet, resp. na rozpočet verejnej správy a tieto peniaze by sa dali uvoľniť. Teraz vám nikto nebráni.
My sme dokonca na to tlačili, aby sa tieto peniaze začali uvoľňovať alebo aby sa vytvoril taký mechanizmus, aby to už nebolo viazané na rozpočet verejnej správy. Ale to by sa, samozrejme, dalo dosiahnuť, pokiaľ by sa nerozdávali balíčky na voľnočasové poukazy a tak ďalej a tak ďalej. Ale dobre, nechcem do toho zasahovať.
Chcem iba povedať to, že keď hovoríme o tom, že čo sa má riešiť a kedy sa má riešiť, teraz má ministerstvo financií úplne voľné ruky a môže kedykoľvek zasiahnuť. Už mu nebude žiadny pravičiar zasahovať, žiaden Sulík nenakúpil testy. Nech sa páči, ministerstvo financií môže teraz začať konať a na najbližšom rokovaní vlády môže uvoľňovať prostriedky, môže uvoľňovať aj prostriedky z Environfondu a odhocikiaľ chce, pokiaľ ich, samozrejme, zoženie. A ja pevne verím, že to teda ministerstvo financií, samozrejme, začne teraz robiť. Ak niekedy nastávali nesúlady v týchto otázkach, tak to boli práve tie nesúlady v tom, že my ako pravicová strana, ako pravičiari si uvedomujeme, čo sú náklady tých opatrení, ktoré sa urobia napríklad na nejaké zadotovanie cien, napríklad na zastropovanie a tak ďalej a tak ďalej. Ale to sme my pravičiari. Žiaľ, v tomto poslaneckom zbore veľa pravičiarov nie je. Je tu prevaha socialistov a populistov a boľševikov a fašistov. (Reakcie z pléna.)
A ešte to tretie som chcel povedať. To ma zaujalo veľmi, že aj z vystúpenia pána Fica... (reakcia predsedajúceho), áno, áno, ale však využijem to, veď, ja už pomaly končím, tak to chcem ešte povedať. (Reakcia z pléna.) Áno, ja už sa tiež veľmi ponáhľam, takže...
A tá tretia vec, ktorú som chcel ešte povedať, a to bolo z toho vystúpenia pána Roberta Fica, ktorý, ktorý stále opakuje, že čakáme opatrenia, čakáme opatrenia, ale nikdy nepovedal verejnosti, že šetrite. Nikdy nepovedal, že šetrite. Lebo proste to jemu, jemu to nevyhovuje. A toto je veľmi akože dosť taký dôležitý signál toho, práve toho populizmu, že nepovie, že šetrite. Ale áno, ja sa to nebojím povedať. Áno, plus robiť nejaké opatrenia. To, čo vie vláda, nech urobí. Nech sanuje práve tie najvážnejšie veci, ako sú tie najohrozenejšie chudobou obyvatelia. Ale treba povedať otvorene, proste musíme šetriť. Proste to inak nejde. (Reakcia z pléna.) Napríklad aj na tých 18 stupňov. Áno, napríklad ja teraz šetrím. Ja napríklad šetrím a takisto treba jednoducho šetriť. Iná možnosť nie je, jednoducho tie, tie náklady musí niesť aj obyvateľ a treba to jednoznačne povedať, takto to je. Takže áno, ja sa hlásim k tomu, že hovorím, áno, aby občania, a odporúčam a prosím občanov, aby šetrili, pretože naozaj tí, ktorí môžu šetriť, nech šetria. Tí, samozrejme, tí, ktorí nemajú z čoho šetriť, tak pre tých očakávam, že vláda prinesie nejaký mechanizmus nejakej pomoci pri raste cien elektriny a energií.
No a na záver by som chcel ešte poďakovať pánovi ministrovi, že pochválil aj prácu na, ľudí na ministerstve hospodárstva. Na ministerstve hospodárstva nenastali žiadne, žiadne čistky po nástupe ministra Sulíka, Richarda Sulíka. Nenastali tam žiadne čistky. Pracujú tam stále tí istí ľudia kompetentní. Nastali tam nejaké malé doplnenia, pokiaľ som to sledoval, nejakými, na nejaké odbory a doplnenie vlastného tímu ministra. Ale nerobme tu, prosím, nejakého, nejakého, nevymýšľajme si tu nejaké storky, že zrazu nejaký minister robí, prišiel a začal robiť nejaké, nejaké že úplne zásadné hovadiny, sprepytujem, keď tam pracuje naozaj tím profesionálov, ktorých aj ja poznám a o ktorých viem, že je to tím profesionálov. Takže aj z tohto miesta som chcel poďakovať.
Ďakujem, to je všetko.