72. schôdza

Pán poslanec Kazda.

Ďakujem veľmi pekne. Túto otázku nepovažujem celkom za zodpovedanú. Prosím, keby ste odkázali pánovi ministrovi, pretože odpoveď, že urobíme všetko pre to, nie je, nie je riešenie, je to len taká fádnejšia odpoveď. V každom prípade ešte raz ďakujem za vaše odpovede.

Ďakujem.

Tak zostáva nám už len 15 sekúnd, takže ďalšie otázky pána poslanca Kazdu už asi nestihnem prečítať a čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu a zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále.
Nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 18. augusta 2022 (tlač 1076).

(Bod programu: Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1076.)

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1076 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Teraz otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásil pán poslanec Ján Mičovský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Pekné popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť sa potvrdzuje, že život býva dobrý režisér, a pred chvíľočkou sa odohralo niečo, čo trocha vzbudilo u mňa taký vnútorný úsmev. Ale je to napokon v poriadku. Škoda len, že tu nie je pán poslanec Kazda, ktorý teda dal tú sériu zaujímavých otázok a jedna z nich sa týkala palivového dreva v národných parkoch. To, čo zaznelo už v odpovedi, ktorú prečítala pani ministerka Milanová, bolo formálne správne, ale chýbal tam obsah, ktorý by vystihoval podstatu problému. A ja musím povedať, že ten problém tu existuje a treba nám ho riešiť.
V tejto sieni zákonnosti v decembri minulého roku sa odohrala taká zaujímavá udalosť, keď sme schválili, keď ste schválili zákon o odčlenení správy národných parkov z ministerstva pôdohospodárstva. Bol som a už naveky zostanem pre tú chvíľu jediným poslancom z tejto stopäťdesiatky, ktorý dlhé mesiace avizoval, že s takýmto postupom nesúhlasí, a vlastne som bol jediný, ktorý hlasoval proti tomuto kroku. Tento krok som považoval a stále považujem za chybný a nesprávny, pretože prehĺbil rozkol, ktorý v našich lesoch panuje pri ich správe medzi obcou ochranárskou a lesníckou. Škodí aj sociálne, ale hlavne škodí lesom a všetkým obyvateľom nášho lesnatého Slovenska.
Nebol som proti tomu kvôli tomu, aby som to negoval, ale kvôli tomu, že som ponúkal riešenie, ktoré bolo podľa mňa a nielen podľa mňa, aj podľa mnohých ochranárov, lesníkov, ale aj politikov lepšie, aby všetky lesy v rámci Slovenska, ich správa prešla pod rezort životného prostredia. A čuduj sa svete, aj keď dlhé mesiace to vypadalo na neúspešné snaženie, deň pred tým pamätným hlasovaním bola situácia, keď takýto spôsob si osvojili viacerí relevantní politici, poslanci, minister a zdalo sa, že na prekvapenie táto myšlienka zvíťazí. Avšak potom sa udialo niečo, čo neviem presne pomenovať, v útrobách tejto zložitej budovy nie s celkom dobrým duchom a k hlasovaniu o tom, aby prešli všetky lesy, nedošlo. Nevadí. To je minulosť a neni predmetom mojej interpelácie na pána ministra Jána Budaja, ministra životného prostredia.
Tá spočíva v dačom úplne jednoduchom a vlastne naväzuje do istej miery na to, čo som spomenul v úvode, na pána poslanca Radovana Kazdu. Totižto v týchto chvíľach, v týchto dňoch nám na dvere klope nielen zima, klepocú tu aj pásy ruských agresorských tankov kdesi a počuť aj škripot kohútikov, ktoré sa tak trocha pritvárajú nad plynom a ropou, a to vzbudzuje oprávnené obavy všeobecne a zvlášť u občanov našich lesnatých oblastí, národných parkov, resp. v ich blízkosti. Občanov, ktorí boli zvyknutí celé roky relatívne bezproblémovo zabezpečovať si potrebné palivové drevo na účely svojho vykurovania práve z týchto lesov. A musím upozorniť na situáciu, ktorú mám reálne zmapovanú, potvrdenú, predstavte si, že v národných parkoch je veľké množstvo palivového dreva vyrobené. Ono je skutočne pripravené na to, aby sa spaľovalo tak ako roky predtým. Lebo, tu urobím maličkú odbočku, palivové dreva sa nevyrába. To nie je produkt, že by lesníci chceli vyrábať palivové drevo. Palivové drevo je vedľajší produkt spracovania stromov z ťažby dreva a je to vlastne tá časť, ktorá sa nedá už inak upotrebiť, je to odpad pri výrobe cennejších sortimentov. A práve tento odpad slúži ako palivo a ono reálne aj vzniklo, lebo pozor, ešte jedna odbočka, v národných parkoch, opakoval som to tu veľakrát a rád to zopakujem aj teraz, sa hospodári. V národných parkoch sa ťaží. V národných parkoch sa hospodári prírode blízkym spôsobom, lebo je to správne a potrebné a tá hospodárska činnosť zabezpečuje kvalitné fungovanie lesov.
Vážení občania alebo aj vážené kolegyne, kolegovia, potrebujeme ešte iný dôkaz o tom, že aký význam majú lesy, ako tohtoročné extrémne päťstoročné sucho? Vody na Slovensku nie sú v maximálnom množstve v riekach a nádržiach, ale štvornásobne väčšie množstvo ako všetky rieky a nádrže na Slovensku predstavujú lesy. A v lesoch sa musí hospodáriť a musí sa hospodáriť prírode blízkym spôsobom a prírode blízkym spôsobom sa hospodári aj v národných parkoch, preto sa tam ťaží – rezervácie sú niečo iné, v rezerváciách nech hospodári matka príroda – a práve preto to palivo vzniká.
No ale teraz si predstavte tých občanov v týchto obciach, chodia okolo palivového dreva, pripravené na predaj, a dozvedia sa od kolegov zo správy národných parkov: nemôžeme vám to predať. Teraz, keď, hovorím, klepú nám na dvere aj tie pásy tankov, aj škripocú tie kohútiky a aj zima je tu. A prečo je to tak? No preto, lebo máme v zákone 326 o lesoch ten paragraf, ktorý pán poslanec Kazda spomínal, § 50 s odsekom 19, ktorým tam bol vsunutý práve pri tom podľa mňa nesprávnom prevode správy, pri tom rozdelení, pri tom ničivom rozdelení aj tej obce, aj lesov, aj ich správy. A ten paragraf naozaj hovorí, drevo, ktoré sa vyťaží v národných parkoch, samozrejme, legálnym a potrebným spôsobom, prírode blízkym spôsobom, sa nepredáva z národných parkov. Ono podľa tohto paragrafu, ktorý tam ministerstvo pôdohospodárstva vsunulo v tejto súvislosti, sa môže predávať len prostredníctvom organizácie štátnych lesov.
Mohli by sme sa zamyslieť nad podstatou, prečo práve takýto zaujímavý spôsob je tam vsunutý, jedni vyrábajú a druhí predávajú, ale budiž, možno by sme vedeli nájsť aj nejaké racionálne argumenty v prospech takéhoto riešenia. A napokon, ako hovorí rímske právo, tvrdý a možno aj zlý zákon, ale zákon, tak ho dodržiavajme. Nuž a tu je práve problém, že v tomto zákone je ešte jedna, v tomto § 50 ods. 19 je ešte jedna vetička, predávajú organizácie lesného hospodárstva, štátne organizácie, na základe zmluvy. A tu je podstata mojej interpelácie na pána ministra Budaja, naozaj v dobrom a pre dobré, nemám záujem hľadať si spôsoby, ako si rypnúť, ja si pána ministra Budaja po mnohých stránkach vážim, aj keď po mnohých stránkach sme nenašli, žiaľbohu, kedysi spoločnú reč, ale holt, zápas slov a myšlienok je v poriadku. A otázka znie, kedy teda tieto zmluvy, ktoré určuje zákon, nesprávny, zlý, ale zákon, a ktoré by odblokovali tú možnosť, aby ľudia nechodili v tých oblastiach popri palivovom dreve, ktoré si chcú kúpiť, a nemôžu, kedy tieto zmluvy budú uzatvorené.
Považujem za správne ich uzatvoriť okamžite, ak by bola možnosť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôžeme ľuďom rozprávať "počkajte, my sme sa trocha sekli a ešte dva-tri mesiace a možno to odblokujeme". Oni to palivo už potrebujú, v podhorských oblastiach sa už kúri. Ja viem, že nechceme v žiadnom prípade hovoriť, že palivo je, drevené palivo je palivo budúcnosti, ale viete, že v tejto chvíli povedať tým ľuďom, aby vsadili na iný druh, dokonca mnohokrát ani iný druh tam nemajú k dispozícii, by bolo divné, takže prihováram sa, aby, aj keď viem, že tú interpeláciu mám predložiť zákonným spôsobom písomne, na čo nás aj pán predseda upozornil, ja to tak aj urobím, ale pekne prosím pána ministra Budaja, aby vynaložil všetky svoje možnosti, ktoré má, aj s pánom ministrom Vlčanom a aby tie zmluvy uzatvorili, lebo je nelogické, aby kvôli paragrafom, ktoré tam vsunuli pri prevode národných parkov, dneska sa ľudia mohli na kopy palivového dreva len pozerať a nemohli by si ich kúpiť.
Skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán poslanec.
Teraz sa pýtam, či sa niekto hlási ústne k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu. Nikto. Takže vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike. O 15.18 h budeme pokračovať.

(Prestávka.)