72. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, správne si pripomenul skutočnosť, že bratislavskí poslanci, ktorých je celá tretina, sú úplne odtrhnutí od reality. Nechápu potreby občanov žijúcich v regiónoch. Ľudí, ktorých životné náklady sú pre ich príjem neúnosné, životné podmienky ťažšie, dochádzka do vzdialených pracovísk, jednoducho bratislavská kaviareň je bratislavská kaviareň, nepochopí zvyšok Slovenska a práve preto je tento návrh zákona vynikajúci. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi dôrazne akcentovať túto potrebu, ktorá bola týmto zákonom zdôraznená. A síce ide o to, že o, o tom, ako súčasný volebný systém nevyhovuje, čo si ja pamätám, sa hovorí už od 90. rokov. Všetci vieme, že nie je vyhovujúci, že má veľké nedostatky, treba s tým niečo robiť. Bohužiaľ, nenašla sa zatiaľ odvaha, ani taká iniciatíva, aby sa to vylepšilo. Však jasné, zmena, ale k lepšiemu, aby sme neurobili zmenu k horšiemu.
Myslím si, že treba sa nad tým zamyslieť, treba to riešiť, je to veľmi zložité. Ja sama som sa pokúšala kedysi. Nie je to fakt jednoduché, ale skutočne jak tu už bolo povedané, poslanci z Bratislavy nemô..., a keďže ich je jedna tretina, nevedia niekedy skutočne pochopiť a tým pádom aj potreby občanov, aj ich, čo ich, čo ich tlačí. A preto sa nevedia ani správne rozhodnúť. Hlasujú podľa toho, čo vyhovuje im. Nevedia byť objektívni, nevedia byť nad vecou. A, bohužiaľ, hoci aj ja som sama z Bratislavského kraja, musím toto konštatovať a preto si myslím, že treba túto iniciatívu podporiť a treba riešiť volebný systém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Len doplním ešte, že áno, je pravda, že ako povedal poslanec Taraba, že je to vlastne v neprospech strán, ktoré majú iba jedného silného lídra, ale zase to je podľa mňa aj pozitívne, aby tie strany možno budovali viacej silnejších osobností. A ten jeden volebný obvod kritizovali politici vlastne od jeho zavedenia. Len taký, taká malá, taký malý výlet do histórie, napríklad strana SDK - demokratická strana, vtedy hovorca Ondrej Dostál napríklad tiež bol za zmeny jedného volebného obvodu. V roku 2004 za KDH Palko navrhoval štyri obvody. ANO presadzovala osem obvodov. V roku 2011 KDH a Lipšic tiež prišiel s nejakým návrhom. Gašparovič tiež presadzoval 3+1. Čiže tá diskusia už tu je naozaj od v podstate vzniku toho jedného volebného obvodu. A ja chcem teda poslancov poprosiť, aby nehlasovali teda za to, či budú dva alebo koľko ich bude, ale aby sme hlasovali o tom, že sa posunieme do druhého čítania, aby sme našli nejaké optimálne riešenie, aby občania Slovenskej republiky mali čo najlepšie zastúpenie v parlamente. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem už veľmi stručný pri tomto návrhu zákona, pretože predkladáme ho opakovane už druhé volebné obdobie, už asi šiestykrát, a má veľmi jednoduchý cieľ, ktorého cieľom je teda odstrániť z čl. 7 ods. 2 vetu, ktorá znie: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Podľa nášho návrhu je toto uznesenie, toto ustanovenie v priamom rozpore s ústavným princípom zvrchovanosti, ktorý je zakotvený v článku 1 ods. 1 v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané, že: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“.
Bez ohľadu na to, či ste odporcami alebo či ste podporovateľmi Európskej únie, toto ustanovenie je v našej ústave úplne nezmyselné, je nepotrebné, je nadbytočné. Pretože iné ustanovenie hovorí, že keď sme v nejakej medzinárodnej organizácii alebo sa prijímajú medzinárodné zmluvy, tak tieto, tieto ustanovenia tých zmlúv alebo týchto medzinárodných organizácií sú nadradené zákonom a opakovane sme hovorili, že v prípade, ak by Slovenská republika napríklad referendom vystúpila z Európskej únie, ale v parlamente by sa nenašla potrebná väčšina na to, aby táto veta bola odstránená, stal by sa taký paradoxný stav, v ktorom by na jednej strane Slovenská republika nebola členom Európskej únie na základe výsledku referenda a na druhej strane by sme mali stále v ústave článok, ktorý hovorí o tom, že jej právne záväzné akty sú nadradené pred našimi zákonmi.
Preto chceme túto nezmyselnosť a nadbytočnosť odstrániť a verím, že sa nájde dostatočná podpora v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorú tu predkladám spoločne s kolegami Martinom Beluským a Marekom Kotlebom, je zabezpečiť, aby príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky na našom vlastnom území, teda na území Slovenskej republiky, velili výlučne slovenskí velitelia, to znamená velitelia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 1156. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, na úvod si tu povedzme celkom otvorene, že ak chceme byť ako republika skutočne suverénny štát, nezávislý od akejkoľvek zahraničnej moci, tak je celkom nemysliteľné, aby na našom území našim vlastným vojakom velil ktokoľvek iný, ako výlučne slovenskí velitelia, teda velitelia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.
Toto pravidlo musí platiť naozaj vždy, všade a vo všetkých ohľadoch, pretože v opačnom prípade sa naše ozbrojené sily stávajú len akýmsi obyčajným nástrojom v rukách zahraničných veliteľov, ktorých záujmy síce v niektorých prípadoch môžu byť, ale skôr práve ukazujú, že vo väčšine prípadov rozhodne nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Ak by však aj boli rozkazy zahraničných veliteľov prijateľné z hľadiska našich štátnych a národných záujmov, už len samotný princíp suverenity a nezávislosti nášho štátu, ukotvený priamo v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžaduje, aby slovenskí vojaci vo všetkých smeroch podliehali výlučne slovenským veliteľom.
Bohužiaľ, súčasná legislatíva je nastavená aj v tomto bode vyslovene protislovensky, doslova protištátne a vychádza v ústrety záujmom zahraničných veľmocí, čo v praxi znamená, že vychádza najmä v ústrety záujmom zločineckej organizácie NATO na čele so Spojenými štátmi americkými.
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky totiž umožňuje už od 1. januára 2010 na území Slovenskej republiky, budem citovať: "príslušným veliteľom organizácie kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, veliť ozbrojeným silám Slovenskej republiky, ktoré sú určené na plnenie úloh zabezpečovania a nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky podľa pravidiel tejto organizácie".
To je priamo uvedené v zákone už od 1. januára 2010. No a s účinnosťou od 30. marca tohto roku sa toto zahraničné velenie v zásade rozšírilo, a to aj na ozbrojené sily Slovenskej republiky, určené, a opäť budem citovať: "na plnenie ďalších úloh na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom".
Čo to v praxi znamená? Práve teraz, teda v súčasnosti? V situácii, keď sa na našom území nachádzajú už od jari tohto roku s neobmedzenou časovou platnosťou zahraniční vojaci NATO? V praxi to znamená, že súčasná legislatíva umožní, aby zahraniční velitelia zločineckej organizácie NATO, teda Severoatlantickej aliancie, do ktorej bol náš štát zavlečený bez súhlasu občanov v roku 2004, čo musím opäť na tomto mieste zdôrazniť, aby velili na území Slovenskej republiky určeným slovenským vojakom. A čo je ešte horšie, tak zákon pri tom nijako neobmedzuje ani maximálny počet týchto slovenských vojakov, ani rozsah rozkazov, ktoré im môžu zahraniční velitelia dávať a od 30. marca 2022 už ani úlohy, v rámci ktorých je možné toto zahraničné velenie nad slovenskými vojakmi realizovať.
To znamená, že teoreticky umožňuje so súhlasom vlády Slovenskej republiky a následne Národnej rady Slovenskej republiky podriadiť na našom vlastnom území prakticky všetkých príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky zahraničným veliteľom NATO, a to bez akýchkoľvek obmedzení. A že nejde len o nejakú teoretickú možnosť, tak to dokazuje aj hlasovanie na tejto schôdzi Národnej rady, kde väčšina poslancov tohto parlamentu schválila vyčlenenie do 40 príslušníkov ozbrojených síl a vojenských policajtov, ktorým budú u nás na Slovensku už od 1. októbra, teda za pár dní, oficiálne veliť velitelia NATO, ktorí, ako som už hovoril, na Slovensku sú umiestnení prakticky na neobmedzenú dobu, oficiálne pod zámienkou ozbrojeného konfliktu na Ukrajine od jari tohto roku.
Chcem len pripomenúť, že je to po prvýkrát v histórii novodobej Slovenskej republiky, keď budú cudzinci na Slovensku, a to dokonca bez akýchkoľvek obmedzení, rozkazovať našim vlastným slovenským vojakom. A hoci zatiaľ ide len o relatívne malú skupinu slovenských vojakov a policajtov vojenských, tak zopakujem, že zákon je postavený tak, že v budúcnosti nie je vylúčené, že takéto vojenské podriadenie sa cudzincom, takéto vojenské podriadenie sa cudzej zahraničnej moci sa bude týkať kľudne aj všetkých príslušníkov ozbrojených síl a vojenskej polície.
Ja si myslím, že každému zdravo uvažujúcemu človeku musí byť jasné, čo aplikácia takejto legislatívy vlastne v našich podmienkach umožňuje, alebo čo už čoskoro bude môcť umožňovať. Súčasná legislatíva jednoducho umožňuje, aby od októbra štyridsiati a postupne neskôr možno aj všetci vojaci a vojenskí policajti pod hrozbou trestu počúvali a plnili rozkazy cudzích veliteľov zo zločineckej organizácie NATO, a to aj vtedy, ak budú tieto rozkazy namierené proti záujmom Slovenskej republiky aj obyvateľov, čo je mimoriadne nebezpečné práve teraz, keď čelíme systematickým snahám o postupné vybudovanie amerických vojenských základní na Slovensku a zatiahnutí Slovenska do vojny s Ruskom.
Inými slovami, americkí alebo nemeckí velitelia NATO majú legálnu možnosť využívať slovenských vojakov a policajtov pre svoje špinavé ciele pod zámienkou tzv. odstrašovania Ruska, čo v skutočnosti znamená, že ich budú môcť zneužívať na plnenie svetovládnych plánov rôznym skupinám, skupín medzinárodných finančníkov, nadnárodných korporácií a ďalších, ktorí majú vplyv v Európskej únii a v NATO a nimi ovládaných západných veľmocí. A vylúčiť nemožno ani to, že jedného dňa, ktorý môže prísť naozaj veľmi rýchlo, budú slovenskí vojaci a vojenskí policajti pod velením dôstojníkov zo Spojených štátov amerických nasadení dokonca proti svojim vlastným slovenským občanom, napríklad vtedy, ak sa Slováci začnú búriť a ostro protestovať proti prítomnosti cudzích vojakov NATO na našom území.
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na takúto absolútne neúnosnú situáciu navrhujeme novelizáciu uvedeného zákona tak, aby slovenským vojakom na Slovensku mohli vydávať rozkazy výlučne slovenskí velitelia a podľa slovenských pravidiel. Niekto z vás možno môže namietať, že súčasná legislatíva, ktorú podľa nás treba zmeniť, je nejakou nevyhnutnou alebo prirodzenou súčasťou toho, že Slovenská republika je členom NATO, ale ak sa pozrieme, kedy bola do nášho právneho poriadku táto legislatíva prijatá, tak zistíme, ako som povedal na začiatku, že to bolo sčasti až v roku 2010 a hlavne v tomto roku, teda až dávno po tom, čo už Slovensko sa stalo členom NATO.
Každopádne zamyslime sa na záver. Myslíte si, že by Spojené štáty americké niekedy dovolili, aby na ich vlastnom území rozkazovali hoci len jednému americkému vojakovi nejakí slovenskí alebo iní zahraniční velitelia NATO? Myslíte si, že by to americká verejnosť tolerovala? Myslíte si, že by sa našiel hoci len jeden nejaký americký kongresman alebo senátor, ktorý by takéto niečo umožnil a zahlasoval by za to?
Ja si myslím a som úplne presvedčený o tom, že odpoveď je jasná, aj keby Rusi stáli hoci aj priamo na hraniciach so Spojenými štátmi americkými, tak americká vláda aj parlament by takéto niečo nikdy nedovolil, pretože suverenita štátu a jeho nezávislosť je viac ako všetko ostatné a v Amerike to veľmi dobre vedia.
Nesprávajme sa preto ani my ako nejakí otroci, ako nejaký podradný národ, ako nejakí sluhovia cudzincov, ale správajme sa ako hrdí predstavitelia suverénneho štátu, ktorým môžu Slovákom rozkazovať výlučne Slováci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Naše ozbrojené sily sú už dávno de facto sluhami iných. Všetky zákony vytvorené odpornými zradcami záujmov slovenského národa slúžia na to, aby sme boli sluhami, aby naša armáda bola už aj je de jure slúžkou. Je to taká obdoba toho odporného článku v ústave, o ktorom sme pred chvíľou debatovali, ktorý nadraďuje cudzie právo nad právo naše slovenské. Tento zákon aspoň čiastočne napravuje tú skutočnosť, ktorá už je v zákonoch, hoci najlepšie, čo by mohlo byť, čo by mohlo postihnúť našu vlasť, by bolo vystúpiť zo zločineckej bandy NATO. Ďakujem za slovo.

Ja ďakujem pekne za faktickú poznámku a možno na záver by som ešte chcel vyzvať aj príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, príslušníkov Vojenskej polície, aby si uvedomili, aj tí štyridsiati, ktorí boli alebo ktorí budú vyčlenení teraz od 1. októbra, aby poslúchali tých zahraničných veliteľov NATO, aby si uvedomili, čoho sa svojím spôsobom dopúšťajú, že týmto svojím spôsobom, tým, že teda budú slúžiť alebo teda poslúchať rozkazy týchto cudzích veliteľov, neslúžia slovenským, ale slúžia cudzím záujmom, a preto by som chcel aj ich, aj tých ďalších, ktorí potenciálne budú môcť sa pridať do tejto skupiny možno niekedy v budúcnosti, aby si tieto skutočnosti uvedomili a aby radšej zvážili, či nie je lepšie ísť do civilu, neslúžiť ďalej v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ako by mali sa ponižovať, ako by mali nad sebou strpieť nejakú čižmu amerického alebo nejakého iného zahraničného veliteľa a vojaka.