72. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. So znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili, vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je.
Bohužiaľ, zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci, alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať, to znamená, niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme, akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať, štát nemá vlastne peniaze, má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti, takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii, a na druhej strane, veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať, a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RÚZ, ktorí teda hovoria.
Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci vyho... (rečník si odkašlal) vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového-odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov.
Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie - v úvodzovkách -, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať, ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať, stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov, tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať? Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa, tak to jednoducho je, alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať, je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov.
A piatym zásadným, zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba, teraz on, ten zákon sa... postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka, je 0,00326 alebo ...362, každopádne je to vlastne, povedzme zjednodušene, 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je, to nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze, to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem. Teraz. No a v zákone je teda... Zasa, čo to je? 0,00... 0,01, hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie, ale zasa to je 1 % mesačne, 12 % ročne. To je oproti (povedané so smiechom), oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie.
A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať, lebo teda jánošíci, a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti, a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3... 3 mil. euro ročne, a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky, no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Takže takto nie, toto je tretí zákon po sebe, kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a predtým ešte zvyšujeme, sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom, ale len aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú, hej. A keď sme tuná mali v pléne, v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali, kde teda to zoberieme, lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru, lebo teda doteraz zdanená nebola vôbec, a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom, tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať, keď to prejde, tá polovica, že len zobrať. To, to fakt, prosím, kolegovia, kolegynka, to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral, kde to dávalo zmysel zobrať, a dal tam, kde to malo zmysel dať, ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to, čo ja viem, čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať, 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz, ako si niekto povie, že sú to, teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to, samozrejme, sa to netýka každej firmy, lebo Slovensko, my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 mil. a viac ročného zisku.
Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk, lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov, podnikanie je vytváranie zisku a tým to celé začína. Keď máte zisk, môžte investovať, keď máte zisk, môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk, môžte zamestnávať ďalších ľudí. To... toto je to, o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme, však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii.
A ja si teraz dovolím prečítať, vlastne koho sa to týka, a potom ešte, to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal, ale zopakujem, vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje, takže tou regulovanou osobou je: osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá... a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, takže energetika, hej, na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií, farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie Dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom... to sú uvedené... skoro desať... ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá, ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska, to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti, ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto. No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť.
Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme, samozrejme, bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili, zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho, tak to sa teda nepodarilo, tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom, hej. No tak to, tak to nie.
No, čo sa týka médií, už, už tu bolo povedané, no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu? A potom ďalšia vec je, že, a ja to ale možno nepoviem, na médiách, to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to, čo spomínal aj predkladateľ, tie poštové služby, hej. No to je presne napísané, teda že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O. K., je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí, pretože je štátna a má, samozrejme, má veľké straty, hej. Ale keby ich aj nemala, tak proste je to, je to štátna firma, tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá, ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To, čo vidíme, čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať, nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie, kde neexistuje konkurencia, kde je nejaká schopná, kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk, alebo akokoľvek by sme ho už zas povedali, ale proste tento odvod by mali platiť.
A teraz sa treba pozrieť na to, že čo, z čoho najviac profituje aj krajina, ale aj jej obyvatelia. No práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík, či už teda po Slovensku, alebo zo zahraničia, pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra, či má pocit, že robí málo a zarába veľa, alebo či jeho materská firma robí máličko a zarába strašne veľa. No nie. A teraz povedzme je tam nejaká konkurencia, fajn. Viete, čo tento odvod tu spôsobí? No že tomu, nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokázu... dokážu mať tie 3 mil. zisku ročne, no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady. A teraz čo sme spravili? No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemusí, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí, a tam ešte aj v situácii, keď zrovna tieto firmy, veď vieme, koľko stoja palivá, oni sú nákladní aj na, na, na pracov... pracovný čas, to znamená na ľudí - aj tam tie platy stúpajú. Takisto aj všetky energetické náklady, veď oni majú tie svoje veľké depá, všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať, lebo... no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich, ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto. To úplne, že to nemôže byť, nemá byť, nemá byť cieľom.
Ďalej teda teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného Národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno, či to prelízuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby, alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 mil. ročne, tam spadá, hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku, kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada, lebo teda keď sa rušil bankový odvod, tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne... nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili.
Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude, ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť, na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz, to nie sú nejaké dve-tri percentá, to je 12 % ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať, kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú, o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká, možno ministra financií napadne, že to je nejaký windfall výhoda, tak spraví nejakú ďalšiu findfall tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci, takto sa dá rozprávať a rozprávať a rozprávať, to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí, kde to poškodí. A ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať. (Krátka pauza, rečník listuje v podkladoch.)
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol, myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008, hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave, kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme že nie zrušený, ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii, keď tie firmy, tá, tá množina proste firiem, na ktorú to chceme uvaľovať, je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať.
Ja sa možno pozriem teraz tak trošku vyššie, že my tu stále, všade sa rozpráva, že je treba pomáhať, je ťažká situácia. Je aj treba pomáhať - samozrejme, zmysluplne - aj firmám aj, aj občanom, ale, ale treba sa pozrieť na to, že najprv by štát nemal škodiť. Toto je vyslovene, toto je niečo škodlivé. A... a ten, to keď my škodíme takýmito, takýmito opatreniami, tak celý problém je v tom, že my dusíme tú ekonomiku, zhoršujeme jej konkurencieschopnosť, a štát týmto, práve týmto prichádza o... o tieto prostriedky, o tie dane, odvody, všetko, ktoré potom, samozrejme, treba, treba po... pomáhať, alebo teda vôbec akože aj v štandardnej situácii na všetku sociálnu, zdravotnú oblasť, no jednoducho na všetko.
Toto je to, kde tá obžaloba smeruje aj ku vládam SMER-u, ale, bohužiaľ, aj ku aktuálnej vláde, že my sme proste prestali konvergovať, slovenská ekonomika rastie pomaly, rastie výrazne nižšie ako okolité, všetky okolité ekonomiky, proste naša, naša pridaná hodnota, ktorú produkujeme, je nízka a toto je ten problém, prečo máme problém všade, prečo nevieme dať do zdravotníctva dosť peňazí, prečo nevieme dôchodky dostatočne zvýšiť, jednoducho táto krajina neprodukuje dostatočne. My sme boli povedzme tie, tá je... skupina jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, my sme kedysi boli na treťom mieste, pred nami bolo Česko, Slovinsko a tretie bolo Slovensko. Dnes sme predposlední a teraz neviem, či za nami Bulharsko alebo Rumunsko, jedna z týchto krajín. Mám pocit, že Bulharsko je za nami a už aj Rumuni nás predbehli. Toto je ten problém.
My sme, jednoducho keď, keď vlastne nero... nerobíme tú konvergenciu, že nedobiehame nejaký priemer Únie, my opačne, my robíme divergenciu, my sa vzďaľujeme od priemeru Únie. A toto je ten základný problém, my proste nebudeme produkovať dostatočné množstvo toj... tej, toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať, a jednoducho toto, čo tu sa deje dneska, že O. K., nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. To, toto, prosím, majme na pamäti.
My keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na, na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob, ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať, aj áno, a povedzme to, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho, alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám z energe... a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez esemesky, alebo akokoľvek, proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby decká teda... už to bolo zlé riešenie, ale budiž, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení, a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohoto, že, že teraz je takáto situácia, čo v tejto situácii, v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady, veď to všetko ide na elektriku. A im rastú personálne náklady, všetko. A hlavne im rastie, a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia.
Jednoducho dnes určite poznáte starlinky, Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štát. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne, samozrejme, zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne, čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy, nie, nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk, proste tie starlinky likvidujú, tak my im, ešte im pridajme ďalších 12 %, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste, znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu, a to, čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička.
Nepriatelia, kolegovia, nie sú naši... podnikatelia nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré, dobre, možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí, samozrejme, platia všetky odvody aj tam... aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať.
Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem, kolegovia, poprosiť, toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne, alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa veď uvažovať napríklad teda daň z... (rečník si odkašlal) z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko, 11-12 rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôžme... nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie, pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň, hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha, veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než, ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované.
Len SaS-ka, sme na túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili dépeháčku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru dépeháčku na desať a, samozrejme, pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre, to sa už stalo.
Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz, alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu finančného výboru Viskupiča z toho dôvodu, že treba ľuďom hovoriť celú pravdu, a... (povedané so smiechom) keď sa nehovorí celá pravda, tak... alebo hovorí len polovičná pravda, tak niekedy je to celá lož. A pán predseda Viskupič tu spomenul niekoľko vecí, ktoré boli veľmi zavádzajúce, a ja som veľmi prekvapený, keďže ho poznám ako seriózneho a na faktoch a vecne založeného človeka, veľmi som prekvapený z jeho vystúpenia, lebo bolo tam veľmi veľa zavádzajúcich informácií.
Trošku mi to pripadá také ako v tej rozprávke, ktorú možno všetci poznáte, že bola nejaká rodina, kde mali malé dieťa, a niekto prišiel do komory a tam začal bedákať: „Jéj, moje zlaté dieťatko, čo, čo sa s tebou stane? Takéto nešťastie!“ A teraz druhý tam šiel a tiež začal takto bedákať: „Jéj, moje dieťatko, chúďatko malé, čo sa len s tebou stane?“ A takto tam išli asi štyria členovia rodiny a nakoniec tam prišiel teda ten piaty, ktorý bol taký akože trochu bystrejší, a vidí tam, tí štyria tam stoja pod sekerou, ktorá je zaťatá v nejakej hrade a bedákajú nad tým. A hovorí: „A čo tu všetci bedákate?“ - „No lebo pozri, tu táto sekera, je tu zaťatá v tej hrade, a čo bude, keď to naše dieťatko sem príde a náhodou tá sekera naňho padne a ho zabije, chúďatko malé, čo len s ním bude?“ A hovorí: „No veď vy štyria hlupáci, tak vytiahnite tú sekeru z tej hrady a zatnite ju niekde inde alebo dajte do drevárne a nebedákajte tu!“
Hej, tak ne... Prepáč, Marián, ale takto mi pripadalo tvoje vystúpenie a poviem prečo. A chcem teda to povedať aj ostatným, ktorí sa chystajú vystúpiť, vidím, že ďalší dvaja sú prihlásení do písomnej rozpravy a možno ďalší pôjdu v ústnej, takže chcem tomu tak predísť dopredu, aby ste neopakovali tie isté polopravdy, ktoré v kontexte toho celého zákona sú nezmysly.
Takže prvý fakt. Tie oblasti, ktoré tu spomínal pán Viskupič, kde je vlastne zavedený tento osobitný odvod, ako napríklad telekomunikácie, poštové služby, zdravotné poisťovne, energetika, tam sa nič nemení, nijak sa nerozširujú tieto oblasti, ostáva to tak, ako to bolo v pôvodnom zákone. Čiže celé toto lamentovanie nad tým, že ako ich, chudákov, ideme všetkých zdaniť, ako sa to strašne mení a ako tí poštové služby a kuriéri... Doteraz to takisto bolo v zákone, nič sa nemení, opakujem. Takže toto lamentovanie je naozaj lamentovanie nad tou sekerou, ktorú nad tým rizikom obrovským, ktoré tu vôbec nie je, a je presne také isté, bude aj ďalej, ako bolo doteraz.
Celé, čo sa rozširuje, a to chcem povedať aj za seba ako poslanca, sú vlastne povolenia NBS, čiže prípadne možno lízingové spoločnosti alebo finančné spoločnosti. Možno. Poviem, prečo možno, hej. Ďalšia oblasť sú tie médiá. Tam, ja mám tu veľmi vážne výhrady a verím, že tie médiá budú odtiaľ vypustené. Som ochotný zahlasovať za to, aby to prešlo cez prvé čítanie, ale verím, že v druhom čítaní tie médiá odtiaľ zmiznú, pretože to sa mi nezdá naozaj zmysluplné.
A tretia oblasť je práve to mýto, mýtny systém, Najväčší podvod minulých vlád, vlád SMER-u, kde obrali Slovensko o miliardy eur medzičasom v prospech jednej finančnej skupiny, ktorú všetci poznáme.
Takže toto sú tri oblasti, do ktorých sa to rozširuje. Taká je celá pravda. Nie taká, že sa to rozširuje o kuriérske služby a neviem čo všetko. To nie je pravda.
A druhá, druhá pravda, druhá faktická vec, ktorú treba povedať, že tento odvod môže byť, nie, že je, keď je tam v zákone. Na veľkú väčšinu týchto oblastí uvedených v zákone sa ne... nedáva žiadny mimoriadny odvod, pretože to ešte závisí od rozhodnutia ministerstva financií, kedy ten regulovaný odvod, teda odvod na regulované služby a činnosti zavedie. Čiže ono keď ho nikdy nezavedie, tak nebudú platiť žiadny odvod, toto je veľmi dôležité povedať. Veľká väčšina týchto firiem neplatí žiadny odvod, hoci sú v regulovanej oblasti, hoci majú vysoké zisky, neplatia nič. Čiže to je len príprava možnosti, aby to ministerstvo financií vôbec mohlo zaviesť. Čiže opäť toto lamentovanie tu, aké to bude hrozné, ako sa to zavádza, nie je pravda. Veľká väčšina z toho sa nezavádza ani sa nikdy nezavedie. Dávame len možnosť, že by sa to vôbec možno niekedy mohlo zaviesť.
Tretí, tretia vecná záležitosť. Stále hovoríme o odvodoch zo zisku, hej. Zo zisku, nie z tržieb. Keď má firma 150-miliardové tržby, hej, alebo 150 mil., aby si to vedeli ľudia lepšie predstaviť, tak z týchto tržieb neplatí žiadny odvod, hoci podniká v regulovanom odvetví, podniká na základe obmedzenia trhu, podniká na základe toho, že iba ona a možno pár ďalších. Niekedy je to úplný monopol, hej, ako napríklad distribučné spoločnosti elektriny, to je monopol na území toho, jednotlivé časti Slovenska, napríklad Západoslovenská distribučná na západnom Slovensku nemá konkurenciu, je to jediná distribučná spoločnosť elektriny, hej. Na základe licencie štátu. Nemá žiadne odvody z tržieb a... a to, o čom hovoríme, je odvod zo zisku. To znamená, po odrátaní všetkých nákladov, niekedy aj pofidérnych z môjho pohľadu, niekedy ťažko odôvodniteľných, čo ostane tej firme v bilancii ako zisk, tak z toho môže po tejto zmene, ak to prejde, odviesť 0,01 faktor, čiže 1 % mesačne. Čiže ak ten zisk je 50 mil. eur ročne, tak je to mesačne 500-tisíc eur. A tomuto my hovoríme, že ideme niekoho zruinovať, ideme mu strašne ublížiť, ideme to tu rozvrátiť ekonomiku, nebude to rásť a tak ďalej. Prosím vás, to je hrubé zavádzanie. Toto sú firmy, ktoré dosahujú svoj zisk na základe toho, že majú mimoriadne dominantné postavenie.
Takisto to platí pre telekomunikačné spoločnosti. Máme tu štyri telekomunikačné spoločnosti, ktoré môžu podnikať na mobilnom trhu v plnej miere, majú plnú licenciu. Prečo ich nemáme desať ako v iných krajinách? Prečo nedovolíme malým telekomunikačným spoločnostiam zdieľať napríklad sieť veľkých firiem? Prečo? Ja som za, aby to tak bolo. Ale je tu veľký odpor k tomu.
O. K., keď potom tieto firmy majú mimoriadne výsadné postavenie na trhu, potom štát má právo aj povedať, keď na tom zarábaš, tak sa podeľ so štátom, so všetkými občanmi. Keď sa pozriete na svoje telekomunikačné účty, nie je to málo peňazí, ktoré platíte. Keď máte takých účt... takých čísel päť v rodine ako ja, tak to je ešte vyššia suma. Keď v tom máte televíziu, internet a všeličo ďalšie, to je ešte vyššia suma.
Takže ako ešte raz, buďme k sebe úprimní a hovorme celú pravdu. Toto je odvod zo zisku a z mimoriadneho zisku, pretože to nie sú spoločnosti, ktoré bežne podnikajú na trhu. Nehovoríme tu o kuriérskych firmách, ktorých je tu desať. Hovoríme tu napríklad o telekomunikačných spoločnostiach. A... čiže to bolo štvrtý fakt. Je to z regulovaných odvetví.
Čiže, čiže, prosím vás, keď diskutujeme, toto je veľmi vecná téma. Toto nie je téma politická. Marián, ty si z toho naozaj urobil teraz také politické vystúpenie. Ja rozumiem, že ste v opozícii. Rozumiem, že nemáte radi ministra financií. Rozumiem, že akýkoľvek jeho návrh je pre vás ako soľ do rany, hej, ale ja si myslím, že treba sa aj ovládať, tie svoje emócie a zostať vo vecnej rovine, takže skúsme diskutovať vecne. Ja som tomu otvorený. Ja tiež s niektorými z týchto návrhov celkom nie som zmierený alebo v poriadku, ale ešte raz hovorím, O. K., pustime to cez prvé čítanie.
Napríklad tiež sa zasadzujem za to, aby tá platnosť zákona bola už... až od 1. 1. 2023, pretože sľúbili sme, že všetky daňové zákony budú platiť vždy k 1. 1. Čiže ak tam má byť nejaká zmena podnikateľského prostredia, aj keď toto nie je klasická zmena podnikateľského prostredia, uznávam, by sa mali, by sa malo meniť teda tie podmienky k 1. 1.
Čiže zatiaľ len toľko a prípadne potom ešte potom neskôr budem reagovať.

Ďakujem pekne za slovo. No budem reagovať, lebo teda polopravdy, Peťo, teda žiadne si nepovedal a potom ale si povedal veci, ktoré som ja nepovedal. Tak to zas mi asi ťažko dávať do úst. Ale poďme postupne.
Takže áno, hovoríš, že teda pre väčšinu nič sa nemení. No veď nič sa nemení až na to, že sa sadzba bude z 3,6 % ročne 10. Tak keď sa nič nemení, len teda sa sadzba sa trikrát zvyšuje, tak potom máš pravdu. Ale podľa mňa, keď sa nejaká sadzba trikrát zvyšuje, inými slovami, o 300 %, tak to sa teda sakra niečo mení. To je prvá vec.
Čo sa týka médií, som rád, tam sa úplne zhodneme. Ja hovorím, že teda nemá byť ten mimoriadny odvod nikde alebo takmer nikde. O. K. Pri telekomunikáciách, alebo teda pri médiách sa zhodneme obaja. Hovoríš aj ty, že nemá byť, rád počujem. Závisí, povedal si, závisí od ministerstva financií, že to je len príprava možností. No tak presne ja hovorím to v mojom vystúpení, že nerobme prípravu takýchto možností, lebo tie možnosti sa potom často stávajú realitou. No, že odvody zo zisku. Peťo, ja som, samozrejme, v celom mojom vystúpení hovoril o tom, že to sú odvody zo zisku. Samozrejme, takže tam nie je žiadna polopravda, lebo si zopakoval to, čo som hovoril ja. Veď som to aj jasne povedal, týka sa to firiem, ktoré dosiahnu 3 mil. zisku ročne, hej.
No a teraz teda že veľká väčšina neplatí. No otázka a spomínaš pofidérne, podiférne výdavky, hej. No veď jasné, čím budú viacej takéto zákony, že len sa nesmiem dostať nad tie 3 mil., lebo potom budem platiť sakramentsky viac, tak budú hľadať presne tie cesty, ako tam pridávať rôzne pofidérne náklady, hej. Takéto veci nerobme! Možno keď to zrušíme, vlastne zistíme, že si firmy povedia, že ups, veď ja nemusím mať zisk 2-tisíc... 2 900 000, ale môžem mať kľudne tak, jak mi vychádza, tri a pol, a tá daň zo zisku z toho bude väčšia.
Ďakujem.

Ja len jednu poznámku. Veľmi stručne, Peter, už keď si teda hovoril o tom, že sa nemá zavádzať, tak ty sám si použil taký prepočet, že teda ak bude mať firma 50 mil. ročne zisk, tak bude platiť mesačne 500-tisíc, hej. Nie je to úplne fér. Bavme sa, ak hovoríme o zisku 50 mil. ročne, tak sa bavme aj o dani 5 mil. ročne navyše. Aby to porovnanie úplne sedelo. Neporovnávajme rok pri zisku s daňou, odvodom za mesiac.

Jasne, ďakujem za pripomienky. Vážim si ich.
Marián, ako v týchto veciach súhlasím. Len zase tiež si ma obvinil, že som povedal niečo, čo som nepovedal. Ja som nepovedal, že v samom zákone sa nič nemení. Samozrejme, že sa mení sadzba, to si už povedal aj ty. Ja som povedal, že v zozname tých jednotlivých oblastí regulovaných odvetví sa nemení nič okrem tých troch, ktoré som ja spomínal. Čiže to, čo si ty hovoril, že poštové služby a elektronické komunikácie, tam sa naozaj nič nemení.
A, Tomáš Lehotský, samozrejme, že tá firma platí daň, pretože odvod sa dáva zo zisku pred zdanením, ale zas to je úplne iná kategória, takže tam by som nemiešal hrušky s jablkami. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcia z pléna.) No áno, ja som povedal mesačne, hej, však krát dvanásť, tak je to ročne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež chcem zareagovať na pána predsedu finančného výboru. Rozumiem, že asi, tak jak nebudem používať slová polopravdy, alebo úprimnosť - neúprimnosť, zareagujem na to, čo bolo povedané, lebo podľa mňa nebolo povedané všetko a komplexne tak, ako by malo byť.
V prvom rade z veľkej časti pán predseda finančného výboru napadal vôbec celkové nastavenie zákona, ako bolo prijaté v roku 2012. Čiže naša vláda ani terajšia koalícia tento zákon neprijímala. Prijala ho bývalá vláda ešte za čias poslanca už teraz Fica. A ja si nepamätám, ale kľudne ma oprav, Marián, že či keď sme robili Programové vyhlásenie vlády, keď ty si bol pri tom, že či ste navrhovali za SaS, aby sme tento zákon zrušili, lebo pokiaľ ste to vtedy nenavrhovali a v programovom vyhláse... vyhlásení to nie je, tak teraz hovoriť o tom, že je to extrémne škodlivý návrh zákona, pritom mi robíme len novelizáciu platného zákona, ktorý je tu desať rokov, tak nie je podľa mňa celkom fér, lebo pokiaľ to už ten zákon bol taký škodlivý, tak už bol aj v čase, keď sa robilo programové vyhlásenie vlády. To je taká prvá poznámka.
Druhá vec je, že spomínal, spomínal pán predseda finančného výboru, že hovorí len o ziskoch, ale nehovoril vždy len o ziskoch, lebo chvíľu začal hovoriť aj o nákladoch. A chcem to isté zdôrazniť, čo hovorí pán predseda hospodárskeho výboru, že tuná my hovoríme o firmách, ktoré napriek tomu, že je kríza, sa dostávajú nad určitú úroveň, ktorú bývalé vlády, a stále to trvá, označili za nadmerný zisk. To znamená, že napriek kríze, napriek tomu, že tu všetci trpia, rozmýšľajú nad tým, že či budú mať teplo v domoch, či budú si mať za čo kúpiť chlieb, tak napriek tomu tieto firmy majú stále nad tie 3 mil. eur zisk, zisk, čiže to nie sú náklady. Oni si tie náklady, už dávno všetky výdavky dali do toho hospodárskeho výsledku. A keď niekto hovorí, že si budú vymýšľať ďalšie, no nech si dajú ďalšie, pretože tam je mnoho firiem, ktoré keby si tam dali všetko možné, stále budú mať nad tie 3 mil., pretože jednoducho poisťovne, zaisťovne ďalšie veľké firmy, oni sa nedostanú pod 3 mil., lebo taká firma by na tom trhu nemala čo hľadať, keby mala okolo 3 mil. To si zase tiež povedzme.
Čiže áno, tie firmy, ktoré sa tam pohybujú niekde na hranici, tak budú vymýšľať, ale nech vymýšľajú, však veď pokiaľ je to legálne, tak, tak predsa nebudeme ich trestať za šikovnosť, hej, keď to tak preženiem. Jednoducho keď je to legálne, tak nech si, nech si optimalizujú, lebo aj keby sme nemali tento zákon, tak to budú robiť tiež. Však netvárme sa, že dneska ľudia neoptimalizujú bez ohľadu na to, či je, alebo nie je.
Áno, priznávam, že keď budú vyššie dane, budú vyššie odvody, tak budú hľadať iné cesty. Ale asi tu nejde primárne o tie firmy, ktoré sa pohybujú okolo 3 mil., tu ide o tie firmy, ktoré majú oveľa väčšie zisky, zisky. Čiže ja rozumiem, že strana SaS, ktorá primárne sa vidí v podnikateľoch a chce čo najlepšie podnikateľom vrátane oligarchov, lebo však aj to sú podnikatelia, no tak bude brániť sa prijatiu takéhoto zákona. Ja tomu rozumiem, pretože OĽANO, ale OĽANO nie je nastavené primárne na oligarchov a na veľkých podnikateľov. OĽANO je nastavené na pomoc ľuďom. A ja som to tu už povedal. Tak ak si máme vybrať to, čo budeme mať o dva alebo tri roky neskôr rozvinutú optickú sieť káblov a namiesto toho pomôžeme teraz ľuďom, aby mali chlieb a mali jedlo a teplo, no tak my si vyberáme ako OĽANO to, že aby mali ľudia teplo a jedlo. Jednoducho aj za cenu, že tu tie investície budú pozdržané. No je to tak postavené. Ak je to takto postavené, tak potom sa, každý si oblieka to tričko, ktoré si oblečie, a ukáže ľuďom, za koho kope, lebo potom sa dostávame politicky až do takýchto diskusií, keď to chceme takto viesť.
Ďalšie poznámky, ktoré som si z toho vystúpenia spravil. No, že my chceme iba brať a nechceme nikomu dávať. A to, to ako na to kto prišiel? Akože to jediný správny spôsob je ten, že ja niekoho zdaním a potom na druhej strane znížim daň, to, čo navrhuje SaS? Však ja nespochybňujem koncept. Ten koncept je podľa mňa úplne legitímny, je zaujímavý, ale podľa mňa to je koncept do dobrých časov. Do dobrých časov. Do dobrých časov, áno, sa môžem s tým tak hrať, že niekde zvýšim daň, potom znížim. Ale veď aj SaS, keď sme robili programové vyhlásenie vlády, tak hovorila, že môžeme zdaňovať negatívne externality, ale bez toho, aby sme museli niekde inde na druhej strane tú daň znižovať. Veď tak to máme v programovom vyhlásení vlády. Zdaniť negatívne externality môžeme aj samé osebe. A to robíme pri liehu, to robíme pri, dúfajme, že aj pri hazarde tak bude. Zatiaľ tak nie je, ale myslím, že je to na dobrej ceste, a bude to aj pri... pri tom plynovode. A nakoniec istým spôsobom je to... a vlastne tento zákon o tom nie, ale pri liehu a pri plynovode to tak je a bude to tak pri hazarde, čiže my ten koncept ani nemáme a určite ho ne... určite nie dobrý do zlého počasia.
V zlom počasí potrebujeme pomôcť ľuďom. Potrebujeme pomôcť zdravotníkom, učiteľom, zamestnancom verejnej správy a ďalším, čiže to nie je pravda, keď tu niekto hovorí, že my ideme len vybrať daň a nikomu tým nepomôžeme. Akože nikomu nepomôžeme? My priamo pomôžeme týmto skupinám obyvateľstva. Priamo. Práve tam keby sme znižovali daň, hrozí, že my nezasiahneme tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Ale ja nekritizujem ten koncept. Ten koncept je úplne legitímny, legálny, len podľa mňa je do... do... ktorý má SaS, ale je do dobrého počasia. A aj keby sme si to odmysleli, tak minimálne sú to dva úplne legitímne koncepty a my si vyberáme ten, že chceme priamo pomôcť ľuďom a tým najpostihnutejším skupinám, čiže to nie je pravda, že nepomáhame ľuďom. My pomáhame podľa mňa oveľa lepšie týmto spôsobom v čase krízy.
Ďalšie, ďalšie poznámky, už čiastočne na to reagoval predseda hospodárskeho výboru, že?
Mýto. Dobre, mýto, nepočujem, že by nejaké spochybnenie, akurát si musíme s ministerstvom dopravy doladiť, keďže momentálne tam prebieha verejné obstarávanie ohľadne niektorých funkcionalít mýta, tak aby... nejaké, nejaké formulačné zmeny budú, ak to prejde do druhého čítania, v návrhu zákona. Médiá sme si rozobrali.
Len tu sa teraz vrátim k tomu, lebo pán predseda finančného výboru veľmi často opakoval konkurenciu. No tak tam, kde je monopol, konkurencia nie je. Ale my vo viacerých tých oblastiach, ktoré sú aj dneska zregu... ako osobitným odvodom zdanené svojím spôsobom, a... a kde sú regulované subjekty, tak medzi nimi konkurencia predsa je. Nejaká je, buď menšia, alebo väčšia. A, samozrejme, teraz keď sa to teraz rozšíri, tak sa ten okruh subjektov rozšíri aj o subjekty, ktoré, samozrejme, keď majú napr. lízingové spoločnosti len 30 %, 30 % regulovanej činnosti, no tak, tak, samozrejme, že budú mať medzi... budú tam mať aj konkurenciu takú, ktorá, ktorá nemá nič regulované, a tým pádom, samozrejme, že tam môže dochádzať k určitým, by som povedal, nezrovnalostiam na... v rámci toho sektora, ale je na slobodnom výbere každej z tých lízingových firiem, či pôjde do regulovanej činnosti, alebo nepôjde. A keď má menej z tej regulovanej činnosti, tak má menší koeficient, čiže tam sa to nejakým spôsobom premieta a zohľadňuje. Ale to neznamená, že ten jediný princíp, ktorý je tam, je konkurencia.
Tento zákon vychádza z toho, že keď štát dáva niekomu povolenie alebo dáva nejakú licenciu, že ide, ide o subjekt, ktorý poten... potenciálne má byť zregulovaný alebo má byť zdanený týmto osobitným odvodom. To je ten primárny princíp. Nie to, že či je niekde konkurencia, alebo nie je. To je, to je až nejaký sekundárny aspekt. Čiže v tomto, aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy a jednoducho si neporozumieme, lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia, alebo nie je konkurencia, ale či ten subjekt, alebo ten sektor, alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie.
A majú to aj médiá medziiným. Majú to aj médiá. Jedno sa volá autorizácia a druhé sa volá licencia. Ale to neznamená, že tam musia byť, to je druhá vec. Prvá vec je, či tam formálne patria. Formálne tam patria, za tým si stojím, ale to, že či tam musia byť, to je druhá vec. Ako vzhľadom na to, že tá licencia sa zmenila na autorizáciu, ktorú je už pomerne jednoduché získať a je nárokovateľná a licencia už zostala len pri frekvenčnom spektre, tak naozaj to je veľmi podľa mňa relevantný dôvod na to, aby tam tie médiá neboli, s tým súhlasím a myslím si, že je to naozaj na dobrej ceste, ak to prejde do druhého čítania, aby tie médiá nakoniec najmä z toho dôvodu tam neboli. Ale tie ostatné subjekty, tie tam v zásade boli doteraz.
Pokiaľ ide o tie firmy, ktoré sú regulované zo strany NBS, tam treba povedať ešte aj to, čo som neuviedol v úvodnom slove, že, a to pán predseda finančného výboru teraz namietal, že nie je správne, aby tam boli lízingové spoločnosti, pretože aj niektoré banky si zriaďujú lízingové spoločnosti, a potom v zásade tým, že banky nie sú v tomto zákone zahrnuté, tak v podstate ako keby dochádzalo k deformácii toho prostredia podnikateľského a niektorí to budú vedieť obísť, teda asi to si chcel, pán predseda, povedať, že niektoré banky to budú vedieť obísť, lebo majú tie lízingovky, a niektoré nie. Len takýmto spôsobom by si vedel pristupovať a inak to je, to je dobrý odborný argument, ale to je odborný argument pre dve riešenia. Prvé riešenie je to, že by tie lízingovky mali teda vypadnúť. A druhé riešenie je, že by banky mali pribudnúť, lebo aj to je riešenie tej situácie. Čiže teraz neviem, či hovoríš to, že by mali lízingovky vypadnúť, alebo to, že by mali banky pribudnúť, lebo obidve sú riešenia, ktoré, ktoré túto nezrovnalosť riešia.
A rovnako by si sa mohol postaviť, pán predseda finančného výboru, aj k tomu, že banky sú častokrát prepojené aj správcovské spoločnosti, ktoré, ktoré spravujú teda rôzne podielové fondy, a takisto ak... a keďže správcovské spoločnosti tam teraz pridávame, tak takisto sa ti stane, že banky, niektoré banky to budú vedieť obísť, tie, ktoré majú tie správcovské spoločnosti, takže to je akože ďalší príklad toho, že to vieme riešiť dvomi spôsobmi, buď teda by sme mali vyhodiť aj tie správcovské spoločnosti, ktoré majú nadmerné zisky, alebo by sme mali banky pridať do tohto zákona a tým pádom odstránime tú možnosť obchádzania. Čiže znova si povedzme, že aj vďaka tvojím argumentom sa dostávame k tomu, že budeme musieť porozmýšľať nad tým, či banky náhodou nepatria do tohto zákona. A ja to považujem za relevantné, aby sme sa o tom rozprávali. A aj viaceré subjekty, s ktorými som sa stretol, ktorých sa tento odvod týka, mi hovorili, že prečo tam banky nepatria, že je to voči nim nespravodlivé, že tam banky nepatria. Čiže myslím si, že to už je teraz naozaj relevantný argument.
Ďalšia z tých vecí, ktoré tu boli povedané, no, pokiaľ ide o tú konkurenciu. Aj dnes je zákon postavený tak, lebo inak sa to veľmi nedalo spraviť, ani tie bývalé vlády to inak nevedeli spraviť, aby nebol exteritoriálny účinok, že jednoducho zahraničné spoločnosti tam nepatria. Čiže neni fér tá argumentácia, že Elon... Elon Musk si tuná niečo vymýšľa alebo iné zahraničné spoločnosti tuná podnikajú a majú výhodu. No majú výhodu. Lebo ako chceme tie zahraničné spoločnosti zregulovať? My regulujeme len tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu majú pobočku na Slovensku. Ale tak ten zákon je nastavený od začiatku, čiže jednoducho stále, pokiaľ tento zákon bude platný, tak tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu nemajú nič, teda nemajú tu ani pobočku a iba tu podnikajú, no tak budú mať výhodu.
A to sa znova vraciame k tomu, či tento zákon má existovať, dokedy má existovať. A podľa mňa nie je fér teraz hovoriť, že tá, teraz ho máme zrušiť, keď je tuná najväčšia kríza za neviem koľko posledných desiatok rokov, keď doteraz sme tu desať rokov alebo tie bývalé vlády prakticky osem rokov z toho, z toho benefitovali a ja som tu nezaregistroval až taký veľký tlak k tomu, že poďme to zrušiť. A teraz keď ten zákon je najviac potrebný a treba nejaký rok-dva proste ho využiť naplno, tak teraz sa tu zrazu ozýva, že máme, máme ho zrušiť. Ja sa pýtam, že... a že teda čo tie peniaze rastú na stromoch alebo proste tuná čo ideme, čo ideme si ich tlačiť sami na nejakej... na nejakých tlačiarňach alebo na kopírkach. Veď jednoducho tie peniaze odniekiaľ treba vziať. A prečo by sme nemali ich vziať firmám, ktoré aj napriek kríze majú stále nadmerné zisky? Nadmerné zisky. Podľa mňa to je úplne legitímne a... a ja verím, že väčšina aj poslancov toto plne chápe, že pokiaľ ideme pomáhať ľuďom v kríze, no tak nebudeme jednoducho... alebo po... siahneme po niečom, čo je úplne prirodzené pre, pre väčšinu, pre väčšinu či už poslancov, alebo aj odborníkov, že ak napriek kríze tu majú nejaké firmy nadmerné zisky, no tak ideme zdaniť väčším spôsobom tie zisky.
Potom tu ešte bolo spomenuté, že telekomunikační operátori. No. Ja súhlasím s tebou, že telekomunikační operátori najmä počas pandémie vychádzali aj štátu v ústrety, ja som sa s nimi tiež stretol, ako uznávam, že sa snažili pomôcť aj pomáhali tým, že, ja neviem, že si neúčtovali povedzme cenu za rôzne tie esemesky, ktorými sa, ktorými sa riešili niektoré opatrenia na prekonanie pandémie, no ale z princípu, tak ony sú tam aj teraz. A keby sa im jednoducho vodilo tak zle, tak by nemali tie nadmerné zisky. No tak otázka je, že prečo by sme napríklad mali iba telekomunikačných operátorov odtiaľ vyňať. No potom takýmto spôsobom môžeme prakticky vyňať takmer všetkých. Tak potom sa bavme o tom, že zrušíme ten zákon. Ale podľa mňa to nie je teraz téma dňa, rušiť tento zákon. Proste sa tak, znova sa dostávame k tomu celkovému nastaveniu, a čo nie je fér, že sa vytýka nám, pretože ten zákon tu platí desať rokov a boli oveľa lepšie časy, kedy sa mohol zrušiť.
No a na to nadviažem ešte jednou poznámkou. Ja som sa aj pýtal tých dotknutých subjektov, prečo, prečo sa neozvali za tých desať rokov, prečo netlačili na tie bývalé vlády, aby tento zrušili, veď prečo až teraz sa ozývajú. Bolo mi povedané, že dostali pôvodne prísľub, že bude platiť iba na dva roky a ten prísľub nebol dodržaný. No tak ale keď mal platiť na dva roky, tak ten prísľub skončil v roku 2014. Tak a čo od 2014 tie firmy s nadmernými ziskami robili? Prečo ticho šúchali nohami? Prečo, prečo za SMER-om nešli a za HLAS-om nešli a prečo za tými predstaviteľmi nešli a nehovorili, aké je to strašné, ako ich likvidujú, že sľúbili im do dvoch rokov zrušiť ten zákon? Lebo nezdá sa mi to celkom fér, že teraz prichádzajú, keď je najväčšia kríza, a chcú to od nás, lebo viete, aj my vieme teraz povedať a dať do ustanovenia, že bude to len na dva roky. Ale o dva roky tu možno bude iná vláda alebo bude vláda v inom zložení a viete, aká je to garancia. Jednoducho myslím si, že aj tie firmy troška podcenili situáciu a mali vyvíjať oveľa väčší tlak v dobrých časoch, keď tu nebola žiadna kríza, keď boli oveľa relevantnejšie na to argumenty a príležitosť, aby tento zákon bol zrušený. Nie teraz, keď naozaj potrebujeme zdaniť nadmerné zisky. A to nehovoríme my.
Ja sa vrátim opäť k tomu, že nadmerné zisky, k tomu zdaneniu nadmerných ziskov, k tomu nás vyzýva aj Organizácia Spojených národov, generálny tajomník. K tomu nás vyzýva Európska komisia, ktorá hovorí, že máme posilňovať kúpyschopnosť obyvateľstva na úkor trvalej udržateľnosti tých financií. A ako to chceme robiť, keď nebudeme mať príjmy v rozpočte, na základe ktorých dáme priamo pomoc tým ľuďom? Ako chceme zvyšovať tú kúpyschopnosť? Čo oni si to natlačia tiež doma na tlačiarňach tie peniaze alebo čo pôjdu vykrádať banky, aby mali peniaze? Ja nerozumiem, ako, ako niekto uvažuje na tým, že aké sú iné možnosti veľmi, ktoré štát má v tejto ťažkej situácii, ako sa dopracovať k zvýšeným príjmom. No veľa tých možností teda nie je.
No a nakoniec teda poviem, že ja som, ja uznávam a to bolo povedané aj zo strany pána predsedu finančného výboru, že to bude mať dopad na akčné plány týchto firiem, bude to mať dopad na investície, na modernizáciu. No bude to mať, jasne, že to bude mať, lebo do toho sa ony púšťajú z tých ziskov, ktoré majú. Ony okrem toho, že si to dajú teda ako dividendy, že si to vyplatia, tým majiteľom tie zisky, tak okrem toho, samozrejme, ony keď chcú expandovať, keď sa chcú rozširovať, tak majú nejaké plány, a keď im to viac zdaníme, tak nebudú môcť toľko expandovať, áno, to je pravda.
Ale znova sa vraciam a tým to teraz zakončím, ten vstup, že tak povedzme si, čo chceme. Chceme, aby sme tu mali povedzme vybudované optické siete do dvoch rokov a ľudia budú trpieť hladom a bude im zima? Alebo chceme teraz riešiť to jedlo a to teplo a tie optické siete budú o tri roky neskôr? Lebo o tomto hovoríme. Tak nebudú na toľko investície, lebo tie peniaze jednoducho pôjdu na jedlo a teplo. A to si treba vybrať a my si vyberáme. My si vyberáme pomoc ľuďom, my si vyberáme to teplo a jedlo pre ľudí za cenu, že budeme mať neskôr určitý rozvoj. No je to tak postavené a treba sa rozhodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Milan Vetrák, ja si ťa veľmi vážim, ty si proste pracovitý človek a v ústavnom práve si akože asi jeden z najlepších ústavných právnikov na Slovensku. To, to je fakt, to budem vždy uznávať.
Len dnes ťa tvoj šéf trošku využil, lebo ten návrh je normálne že z MF, jasné, že tam bol robený, vieme to, však to nie je ani nič tajné, a nechal ťa to tu predkladať ako poslanecký návrh. Jednoducho, Milan, tomuto, prepáč, proste nerozumieš. A to je to, mňa nebudeš nikdy počuť, ja ti sľubujem, že ja nebudem rozprávať o ústavnom práve, lebo sa v ňom nevyznám, a toto je ale rovnaká situácia, fakt.
A čo sa týka, že prečo nebol ten návrh, nech idem aj trošku konkrétne, v PVV-čku. No preto, pretože ten mimoriadny odvod bol nastavený tak, že mal skončiť. Normálne on postupne časom proste po každých dvoch rokoch sa to znižovalo, a jednoducho keby sa na to nebolo šahalo, tak celý ten zákon vlastne zmizne a mimoriadny odvod skončí, hej? Takže načo by sa dávalo do PVV-čka niečo, čo vlastne bolo nastavené kalendárovo, že skončí, hej?
No a čo také ešte stihnem? No keď sa bavíme, keď sa bavíme o tom, že či teraz, že dobré, zlé časy, takto. Keďže sú zlé časy, tak vnímame, že vlastne ten rozpočet je napnutý, preto aj my sme robili, že dobre, rešpektujeme, že sa nejaká daň zvýši, ale teda nejakú znížme, aby to daňovo-odvodové zaťaženie aspoň nerástlo a aby sme to lepšie vyladili. Ale to, toto je na zlé časy. Ja hovorím, že keď v dobrých časoch sa robí to, že sa dane znižujú, hej, to, to si treba uvedomiť, že máme, v roku 2019 bolo 18 mld., stačilo tomuto štátu na všetky výdavky, pre budúci rok je to 35 mld. To je zdvojnásobenie výdavkov štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, Marián, teda, pán predseda finančného výboru, pozri sa, však ja nemyslím, že je teraz najväčší problém v tom, že by niekto z nás dvoch hovoril niečo nekorektné. Ja si myslím, že najväčší problém je v tom, že my máme dosť diametrálne odlišné pohľady na riešenie niektorých vecí, a ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že, že aj váš koncept zvýšenia dane na úkor zníženia je legitímny, len my si nemyslíme, alebo my sme presvedčení, že nie v ťažkých krízových časoch. My si myslíme, že v ťažkých krízových časoch jednoducho tento koncept je neudržateľný, alebo nemal by byť preferovaný, tak, aby som to spresnil, nemal by byť preferovaný a mali by dostať priamo pomoc z vybranej dane ľudia a prípadne firmy, teda ktoré nakoniec rieši Európska komisia cez rôzne kompenzačné schémy.
Ja som takisto povedal, že mne vôbec nie je príjemné, že, že musím predkladať zákon, ktorý ako keby niekoho postihoval. To nemusí byť iba vo forme osobitného odvodu, ale vždy je veľ... vždy ten človek aj ten poslanec je v nepríjemnej situácii, keď niekomu ide niečo brať, hoci sú to zisky. Áno, jasné, lebo to je niečo, čo človek sem prišiel, mal nejaké plány, nejaké investície a zrazu mu niekto povie, no ale ty mi dáš viacej z tých a budeš mať menej. No je to nepríjemné, určite, len treba si naozaj povedať priority, že či nám táto nepríjemnosť stojí za to, aby sme pomohli ľuďom, alebo nám, alebo teda mali by sme jednoducho myslieť menej na ľudí a viacej na po... na veľkých podnikateľov, oligarchov.
No ja si myslím, že, žiaľ, sme v takej ťažkej situácii krízovej, že, že musíme pomôcť napriamo viac ľuďom aj na úkor toho, že tí jej... tie veľké firmy, ktoré dosahujú nadmerné zisky, budú mať tých ziskov menej. No je taká situácia, treba to takto podľa mňa teraz riešiť.