72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Najprv zareagujem na tú neštandardnú situáciu, ktorú tu máme. Tento bod bol prerušený, myslím, že na viac ako 10 dní, čo je rekord v rámci tohto volebného obdobia.
Mrzí ma, že teda takáto dôležitá téma, ako určite je plán, ako vyplácať dôchodky terajším alebo budúcim dôchodcom, tak bol takýmto spôsobom prerušovaný. Rovnako ma mrzí, že už je uzatvorená rozprava. Mali sme o tom debatu aj s pánom predsedajúcim, ktorý zhodou okolností predsedal aj naposledy, teda pred desiatimi dňami, keď sme, keď sme o tomto bode rokovali. Žiadal som ho, aby ešte bolo umožnené prihlásiť sa do ústnej rozpravy aj dnes. Tak po desiatich dňoch, mrzí ma, že k tomu, k tomu nedošlo a rovnako ma mrzí, že, že je tu taká poslabšia účasť.
Tak ja pevne dúfam, že aspoň vo faktických sa zapoja aspoň teda niektorí kolegovia, keďže... a keďže je to teda po desiatich dňoch, tak by som asi zopakoval aj časť tej svojej úvodnej reči, v ktorej som vyzýval na to, aby kolegovia ctení z každej politickej strany povedali svoje námietky k tomuto návrhu zákona, lebo myslím si, že slušné dôchodky sú, čo som sa pýtal, či sú slušné dôchodky pre našich voličov cieľom nás všetkých, myslím si, že nikto mi v tom ani vtedy, ani teraz odporovať nebude, a pokiaľ naozaj chceme slušné dôchodky pre našich dôchodcov, tak treba mať aj nejaký plán, ako tie dôchodky budeme v budúcnosti vyplácať.
A plán by mal byť zadefinovaný práve v nejakom ústavnom zákone, lebo keď vieme, že budúce nároky na dôchodkový systém sú, sú rádovo vyššie, ako je HDP Slovenska, tak mali by sme sa naozaj spoliehať na niečo reálne, a nie na také utopické veci, že príde nejaký nový zdroj zo zdanenia robotov a tým zaplatíme budúce dôchodky. To ja byť budúcim dôchodcom a počúvať politikov, že, že sa spoliehajú na to, že raz zdania roboty, tak asi by som veľmi pokojný nebol. No, tak a zároveň teda deklarujeme, že v tomto návrhu nie je de facto nič, na čom by sme si trvali. Takže ak poviete svoje, svoje pripomienky, ja budem o nich veľmi rád diskutovať a každú dobrú pripomienku zohľadním. Som veľmi rád, že pán poslanec Beluský už teda niekoľko pripomienok povedal, ja na ne sa pokúsim dneska reagovať, lebo chcem teda prejsť ten zákon v podstate paragraf po paragrafe, aj keď ale neni dlhý, nemusíte sa báť, že by som tu stál hodinu.
Zároveň ďakujem pánovi poslancovi Richterovi, ktorý mi teda zatiaľ dal iba jednu pripomienku, aj na tú zareagujem, škoda, že tu nie je. Pán poslanec, teda strana HLAS, taktiež som sa pýtal, že či majú nejaké pripomienky, ešte som sa teda žiadne nedozvedel, tak pevne dúfam, že pán poslanec Tomáš, ktorý by to mal gestorovať v strane HLAS, tak si toto vypočuje minimálne zo záznamu, alebo mi nejaké pripomienky povie. Rovnako strana OĽANO, no trošku ma mrzí, že Peter Kremský odišiel, ale tak majú tu, majú tu poslanca Šefčíka, tak možno ten by mi možno povedal nejaké pripomienky, vyzýval som aj poslankyňu Drábikovú, tak ja pevne dúfam, že nejaké pripomienky k tomu dostanem.
A keďže skutočne by malo ísť o... o... o kompromis, lebo ústavný zákon o dôchodkoch by nemal byť spôsobom, že si to pretlačí nejaká jedna strana politického spektra, tak ja budem ešte vyvíjať snahu o politické rokovania o tomto zákone, a preto som aj požiadal pána spravodajcu, aby dal hlasovanie trošku neskôr, a keďže sme už na konci tejto schôdze, tak chcem poprosiť pána spravodajcu, aby dal hlasovanie až na ďalšej, 75. schôdze, kde by sme potom hlasovanie termínovali.
No, ešte by som zareagoval na pána poslanca Linharta, ktorý teda sa prihlásil vo faktickej poznámke pred tými desiatimi dňami, a teda reagoval na to, že jeden z tých princípov, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť?

42.
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
43.

To nebola výčitka, ja vám rozumiem, to v podstate bolo konštatovanie. Ja si myslím, že keby teda bol záujem, tak nejakým všeobecným súhlasom by to stále išlo, ale keďže máme pomerne nízku účasť, tak, tak asi, predpokladám, že asi nebude ani vôľa diskutovať, no tak možno to ešte vyskúšam ku koncu.
No pán poslanec Linhart reagoval na jednu teda z takých tých princípov, čo by mal byť v tom ústavom zákone, a to, že keď niekto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, tak by mal zároveň povedať aj, kde na to zoberie, lebo treba povedať, že dôchodcovia teraz budú, dostanú tisíc eur mesačne, ale pri tom vedomí, že nám dôchodkový systém smeruje do krachu a verejné financie sú na tom veľmi zle, neznie zrovna zodpovedne a naozaj nás približuje k tomu, že tí dôchodcovia nemusia dostať ten dôchodok.
A pán poslanec Linhart namietal, že my tu teda navrhujeme taktiež povinný vstup mladých do II. piliera. K tomu... a čo, čo má nejaké nové výdavky. K tomu by som rád dal, dal dve-tri poznámky. Prvá poznámka je, že ten povinný vstup mladých, alebo teda tých ľudí, ktorí prvýkrát prídu na pracovný trh do, II. piliera, požadovali všetky relevantné subjekty v pripomienkovom konaní k novele zákona o II. pilieri, takže nie je to niečo, čo by sme si my vymysleli. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že áno, to síce spôsobí nejaké výdavky, lebo nejakú časť odvodov presmerujete, presmerujete zo Sociálnej poisťovne do II. piliera, ale je to za, za, ale to je cena za to, že sa zvýši udržateľnosť toho II. piliera, lebo oni tým pádom, že vstúpia do II. piliera, tak ich nároky v budúcnosti budú nižšie, ako keby tam nikdy nevstúpili, takže toto je opatrenie, ktoré zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému, čo napríklad v porovnaní s takým rodičovským bonusom, ktorý je päťkrát-šesťkrát drahší, keď, keď teda si zoberieme výdavky ročné, tak ten udržateľnosť znižuje, resp. v horizonte 30 rokov je to niekde neutrálne, ale teraz ju znižuje.
Dobre, skúsim teda ísť po jednotlivých článkoch, resp. budem sa vyjadrovať k tým základným veciam. Ústavný zákon začína preambulou, ktorá hovorí, hovorí o cieľoch tohto zákona, ako zlepšiť, zvýšiť transparentnosť systému, zlepšiť stabilitu a predvídateľnosť dôchodku, prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika. V základných ustanoveniach máme, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému, systému starobného dôchodkového sporenia, čo zatiaľ kopíruje znenie ústavy viac-menej, a dobrovoľných sporení na dôchodok, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
Pri tomto ustanovení sa pristavujem preto, lebo pán poslanec Richter mi toto vzniesol ako námietku, že podľa neho to neni súladné s ústavou, resp. s tým úplne nesúhlasí, že dávame dobrovoľné sporenie na roveň I. a II. piliera. Myslím si, že keby to bolo prijaté ústavným zákonom, o tom ja som presvedčený, tak ústavný zákon je rovný ústave, takže nedošlo v nich k žiadnemu, k žiadnemu, k žiadnemu rozporu, ale teda ak je toto cena za to, že strana SMER podporí plán, ako vyplácať dôchodcom dôchodky aj za 10-20 rokov, tak úplne kľudne to môže ísť preč. Ja na tomto vôbec netrvám a aj by som teda rád veľmi krátko vysvetlil, ako sa to tam ocitlo.
No ocitlo sa to tam, ono to tam v pôvodnej obnovenej verzii vôbec nebolo, ale keď sme to dávali na pripomienku odborníkom, tak konkrétne Ján Šebo, ekonóm plánu obnovy, ktorý sa venuje dôchodkovému systému dlhodobo, tak v podstate nám navrhol, či to tam nechceme dať, lebo aj keď v ústave nie je definované, čo to je primerané hmotné zabezpečenie, že aká výška to je, tak je taký všeobecný úzus, že, aby ste boli, že dobre zabezpečený na dôchodku, tak by bolo dobré, keby ste mali asi ten dôchodok aspoň vo výške tých 70 % svoje predchádzajúcej mzdy. No ale keď vieme a, žiaľbohu, výpočty nám ukazujú, že tých 70 % nemáte šancu dosiahnuť alebo v budúcnosti nebude šanca dosiahnuť len z I. a II. piliera, tak je správne priznať si, že aj tie dobrovoľné sporenia potrebujeme, lebo inak si len klameme do vrecka, a jednoducho bez toho to primerané hmotné zabezpečenie nebude. Ja som to považoval za rozumné, tak preto sme to tam dali, ale hovorím, ak toto má byť jediný problém, ktorý by mala strana SMER s týmto zákonom, môžme to odtiaľ vyškrtnúť. Nemám s tým absolútne žiaden problém.
V článku I, kde sú teda tie základné veci, máme, teda ešte dám do pozornosti ods. 5: „Zákonná úprava systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe musí rešpektovať zásady dlhodobej finančnej udržateľnosti. Zákon ustanoví automaticky mechanizmus korekcie.“
Toto je v podstate ustanovenie, alebo teda s týmto pre... toto predpokladal aj ústavný zákon, ktorý pripravil pán minister Krajniak, ale následne ho nepredložil na vládu. Ide v podstate len o to, že nemôžeme ďalej zvyšovať neudržateľnosť toho dôchodkového systému, lebo inak sa nám rozpadne a na dôchodok nedostane, nedostane nikto, takže ustanoviť tie automatické mechanizmy korekcie považujem za správne.
Ja sa teda ešte budem v rámci rozpravy trošku obracať na pána poslanca Beluského, lebo on dal konkrétne pripomienky, lebo konkrétne otázky, len, samozrejme, po tých desiatich dňoch mám tu síce nejaké poznámky, ale už, už asi si nespomeniem na všetko, takže dúfam, že predsedajúci prepáči, keď ho sem-tam vyzvem možno, aby mi zakričal, čo bola, čo bola (povedané so smiechom), čo bola aká pripomienka.
V článku II máme napísané, že dávky z priebežne financovaného dôchodkového systému sa v jednom kalendárnom roku poskytujú najviac v hodnote dvanástich starobných dôchodkov, takže za rok dostanete 12 dôchodkov. Taktiež to je niečo, čo sa mi zdá, čo mám taký pocit, že bolo ešte v návrhu aj pána ministra, pán poslanec Beluský to teda komentoval, že ten 13. dôchodok je už taký zaužívaný, tiež to nie je zásadné ustanovenie, na ktorom by sme nejakým spôsobom trvali. Myslím, že vtedy sme tuná všetci videli, jasné, rok má 12 mesiacov, tak môže... tak je logické, že to je, že to je 12 dôchodkov. Zasa tiež si nemusíme klamať, aj keď schválime 18 dôchodkov, tak nenafúkneme ten objem peňazí, takže keď... dôležité je, koľko ten dôchodca dostane na konci, a radš... ja teda osobne budem za, budem radšej za 12 vyšších dôchodkov ako za 18 nižších dôchodkov. Ale hovorím, na, na tomto si, na tomto netrváme.
Môžem k tomu ešte jednu poznámku, treba rozlišovať, čo je systém, priebežný dôchodkový systém a čo ide z toho priebežného dôchodkového systému a čo ide napríklad zo systému sociálneho zabezpečenia. Napríklad vianočný dôchodok máme urobený tak, že to je de facto tiež nejaká verzia 13. dôchodku, a ten vianočný dôchodok sa ale nevypláca zo systému, zo systému dôch... teda z dôchodkového systému, ale vy... ale vypláca sa zo... vlastne vyplácajú to úrady práce, takže to je v podstate financované mimo. Takže toto ustanovenie by napríklad nebránilo tomu, aby bolo ešte vianočný dôchodok vyplácaný.
V odseku, v ods. III, inak keď si to pozriete, tak ono ten ústavný zákon je, je hlavne o I. pilieri, o II. pilieri tam v podstate hovorí, že II. pilier existuje a že chceme, aby existoval, len nie sú tam nejaké, že zásadné veci o tom II. pilieri. A čl. II je teda práve celý o tom, o tom I. pilieri, o tom priebežne financovanom systéme. V ods. 3 hovoríme, že v I. pilieri tá dávka, ten dôchodok má spravodlivo zohľadňovať dobu účasti a sumu uhradených platieb. Samozrejme, keď prispievate do toho systému, tak aj očakávate, že dostanete adekvátny dôchodok. Dnes však máme, teda čo je správne, tak v tom systéme je veľa solidarity, tí, ktorí majú, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, resp. pod 0,6-násobok priemernej mzdy, sú významne dotovaní a máme potom aj ustanovenie o minimálnych dôchodkoch a, naopak, tí, ktorí zarábajú nad 2,5-násobok priemernej mzdy, tak tí sú čistí zo všetkého, čo platia navyše, a platíte až do 7-násobku priemernej mzdy, tak ste čistí prispievatelia na dôchodky ostatných. Toto je dlhodobo kritizované a bolo by správne to nejakým spôsobom zmeniť.
V ods. III je taktiež napísané, že štát môže ustanoviť kvalitatívne podmienky spojené s dobou účasti, za ktoré sa budú započítavať do toho dôchodku, to napríklad umožňuje vylúčiť, vylúčiť z výpočtu dôchodku doby, kedy sú ľudia nezamestnaní alebo, alebo za nich niekto i... alebo za ich štát platí, platí odvody z nejakého dôvodu alebo napríklad aj doby štúdia. Toto je v podstate, toto vlastne umožňuje aj ten predčasný dôchodok, ktorý sme teraz prijali, že po 40 odpracovaných rokoch ide sa, nezarátavajú doby štúdia do získania toho nároku.
Veľmi dôležitý je aj ods. IV, ktorý v podstate odráža to, čo máme v ústave, že matka nemôže byť diskriminovaná za, za tú dobu, kedy sa starala o dieťa na dôchodku, čo nemáme zatiaľ vyriešené v žiadnom zákone. A tuto veľmi konkrétne hovoríme, že za tú dobu starostlivosti o dieťa jej priznáme takú mzdu, akú mala predtým, ako nastúpila na, na dôchodok. Teda hovorí, hovorí, teda úplne konkrétne je, že ten základ pre výpočet primerane zodpovedá príjmu platiteľa v čase predchádzajúcej dobe starostlivosti o dieťa. Primerane, samozrejme, ponúka zákonu, ktorý má byť konkrétny, ešte pomerne veľkú voľnosť.
Taktiež je v odseku V zakotvené to, čo sme si teraz schválili v zákone o sociálnom poistení, že dôchodkový vek sa má zvyšovať podľa strednej doby dožitia. Je to úplne kľúčové ustanovenie pre to, aby nám ten dôchodkový systém naozaj sa raz nerozpadol, a je tu napísané, že, že to, že najmenej v rozsahu 80 % tejto zmeny. Je to, je to 80 % kvôli tomu, lebo čo je niekedy kritizované, že ako ten 70-ročný by ešte mohol pracovať, tak ja teda sa niekedy stretávam aj so 70-ročnými, ktorí napríklad robia niekde recepčných a, a, a podobne a týmto spôsobom si privyrábajú, tak je to kritizované, že ale aká je tá doba dožitia v zdraví. No a, a štúdie hovoria, že tá doba dožitia v zdraví sa tiež predlžuje a je to minimálne o tých 80 % toho, ako sa predlžuje ten vek dožitia. Preto tam je napísané, že, že o 80 %, o 80 % toho, ako sa zvyšuje tá stredná doba dožitia, by sa mal zvyšovať aj dôchodkový vek.
Odsek VI hovorí o tzv. aktuárnej vyrovnanosti, tiež sme to mali teraz v zákone o sociálnom poistení. Aktuárna vyrovnanosť je, že bez ohľa... že keď ste, keď sú dvaja ľudia, ktorí majú, mali úplne rovnakú pracovnú kariéru, tak by mali mať, tak majú mať právo alebo majú mať šancu dostať na dôchodku rovnako vysoký dôchodok počas tej doby poberania. To znamená, že priebežný dôchodok by mal byť vyrátaný tak, že sa to nie každému oplatí, teda že to neni evidentné, že, že keď idem do priebežného dôchodku, tak získam z toho dôchodkového systému viacej, ako keby som išiel do dôchodku, až, až keď je ten, až keď, teda až keď dovŕšim ten riadny dôchodkový vek.
Odsek VII je taký pomerne zaujímavý, to by vás možno mohlo niekoho zaujímať, pôvodne sme ho tam nemali, ten hovorí o valorizácii, o valorizácii dôchodkových dávok. Viem, že aj k tomu sa pán poslanec vyjadroval vo svojom vystúpení, a ak mi pripomenie poslanec Beluský, tu bolo... (Reakcia z pléna.) Kedy sa má valorizovať. (Reakcia z pléna.) Áno, rozumiem. Áno, to je, v podstate teraz narážame na tú infláciu, že vlastne nestíha, vlastne áno, že vlastne valorizácia je až, až po tom, čo tí dôchodcovia tú valorizáciu pocítia. Toto ustanovenie s tým vôbec nijako, vôbec nijako nevylučuje, aby sa dôchodky valorizovali priebežne napríklad raz za tri-štyri mesiace podľa toho, ak teda inflácia prekonala nejakú, nejakú bežnú výšku alebo nejakú teda štandardnú výšku, to nie je absolútne že žiaden problém. Pôvodne sme to tam nemali, o tejto valori... tento, tento odsek, lebo aj sami sme zvažovali, že, že ak to tam dáte, že ako to napísať. Z ministerstva financií, keď oni robili vlastnú verziu dôchodkového zákona, teda ústavného zákona, tak napísali do toho návrhu, že dôchodky sa valorizujú len o dôchodcovskú infláciu. Toto je ustanovenie, ktoré zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň zabezpečuje, že tí dôchodcovia by si mali za svoj dôchodok kúpiť v každom roku približne rovnaký počet tovarov a služieb.
Na druhej strane to však znamená, že by to znamenalo, že by sme dôchodcom nemohli dať niekedy niečo navyše, čo mi prišlo aj ťažko politicky priechodné, a je pravdou a myslíme si, že keď spoločnosť bohatne, keď sa nám darí, keď rastú priemerné mzdy, keď rastie HDP, tak by sme sa ako spoločnosť mali s dôchodcami podeliť o časť toho rastu, myslím, že s týmto by asi mal súhlasiť každý, a je to aj kvôli tomu, že hlavne tí dôchodcovia, ktorí poberajú už dôchodok dlhšie a... už dôchodok dlhšie, a bol im vypočítaný z priemernej mzdy, napríklad čo bola pred desiatimi rokmi, tak sú, tí nám chudobnejú, ak nám priemerná mzda rastie rýchlejšie, ako nám rastie tá dôchodcovská inflácia, preto sme tam nechceli dať takéto prísne ustanovenie, ale zároveň keď sme nad tým rozmýšľali, tak sme prišli a tak sme, tak sa, sa domnievame, že dať tam nejaké hranice, by zase nebolo zlé a v tomto odseku je napísané, že tá spodná hranica je dôchodcovská inflácia a tá vrchná hranica je, je tá, je tá miera rastu bohatstva, ktorá, ktorá je v spoločnosti. Konkrétne tam je napísané, že, že najmenej rovnako, ako sa zvyšujú životné náklady domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok, a najviac však o mieru rastu celkového objemu platieb spojený s účasťou na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, lebo tá miera bohatstva sa premieta do miezd, a keď máte vyššie mzdy, tak vlastne tá miera rastu tej priemernej mzdy, to je tá miera rastu bohatstva. Čiže toto ustanovenie len hovorí o tom, že spodok je dôchodcovská inflácia a vrch je to, ako bohatneme ako spoločnosť, ako, ako celá spoločnosť. Osobne si myslím, že je to, že je to správny kompromis, taktiež sa nebránime debate. Hovorím, že v prvom návrhu toto ustanovenie vôbec nebolo.
Článok III sa už, sa už dotýka tretie... II. piliera, kde by som, tiež poslanec Beluský reagoval na ods. II, kde máme napísané, že systém starobného dôchodkového sporenia vykonávajú súkromné podnikateľské subjekty, čo sa mu, myslím, že nepáčilo, ak mám taký pocit. Tiež na tom netrváme, myslím, že to bolo aj v návrhu pána ministra. Išlo nám de facto len o to, že, že keby, niekedy sa to tak objavuje, že by mala byť štátna DSS-ka. Ja osobne toho nie som fanúšik, lebo tam je úplne že ukážkový konflikt záujmov, keď máte aj Sociálnu poisťovňu, keď máte aj, aj DSS-ku, do ktorej niekoho nominujete, tak ste úplne že v ukážkovom konflikte záujmov, takže ja by som to tam nechal, ale, ale opäť to nie je nič, na čom trváme. Myslím, že v nejakej verzii sme, sme mali, že nie súkromné podnikateľské subjekty, ale že sú to verejnoprávne subjekty, že sú to vlastne, teda že subjekty, ktoré určitým spôsobom rozhodujú o právach osôb občanov, takže verejnoprávne by byť mali.
V odseku III je, že platby sú súkromným vlastníctvom, ide vlastne len o deklaráciu toho čo, čo tam, čo vlastne dneska je úplne zjavné. Vlastne väčšina tých odsekov je taký deklaratórny, že nezavádza nič nové, len proste deklaruje to, čo už aj dnes platí.
V odseku IV a V je ten povinný vstup, ktorý som už spomínal, takže sa nebudem opakovať. Zároveň je všeobecná zhoda, že ak je povinný vstup, tak musíme tej osobe umožniť, aby sa mohla aj rozhodnúť, že chce vystúpiť, a mám taký pocit, že je všeobecná zhoda, že tá doba by mohla byť dva roky, čo je v odsiku... v ods. V, že teda sa musí mať právo rozhodnúť a že tá doba nesmie byť dlhšia ako dva roky. Keď by mal s týmto niekto problém, tak dáme pokojne tri roky, nemám s tým absolútne žiaden problém.
Odsek VI hovorí, že tá osoba má právo pri vstupe na automatickú účasť v predvolenej investičnej stratégii a že tú, že tá stratégia má rešpektovať jeho životný cyklus jednotlivca, to znamená, že koľko má rokov a, a že je možné túto stratégiu meniť len aktívnym vyjadrením vôle toho sporiteľa. To zase znamená, že asi si nemusíme klamať, že to, čo bolo v minulosti, tie rozhodnutia aj teda tohto parlamentu, teda nie tohto parlamentu, našich predchodcov o tom, že sa prehadzovali sporitelia hore-dole, tak z hľadiska hodnoty ich úspor to boli zlé rozhodnutia a oveľa lepšie by sme urobili, keby, keby na to štát nesiahal, takže toto hovorí o tom, že on, ten účastník musí povedať, že áno. chcem sa prehodiť, lebo stabilita je to, čo je najdôležitejšie, to, čo je najdôležitejšie v dôchodkovom systéme.
Odsek VII hovorí o, o nejakom pomere medzi I. pilierom a II. pilierom. Tým, že aj tuto mal pán poslanec nejakú poznámku, ale mám tu len, mám tu len, že štvrtina. Len k tej výške bola tá poznámka, či? (Reakcia z pléna.) Hm, hej. V pôvodnom návrhu pána ministra bolo napísané, neviem, či to bolo 5 % alebo 6 %, že 5 alebo 6 % je, je odvod do II. piliera. Je to možné aj týmto spôsobom určiť, len si treba povedať 5 alebo 6 %, že z čoho, že čo bude ten základ, hej. V... sme si istí, že systém sociálneho, že systém sociálneho poistenia ostane rozdelený tým istým spôsobom, však mali sme tu v rámci nejakého úmyslu daňovej reformy spájať tie sadzby. Možno budeme rozširovať ten základ, to je prvá vec.
Druhá vec je, že už teraz aj do budúcna je evidentné, že dôchodkový systém, že I. pilier budeme musieť dotovať z niečoho iného, či už tá pre mňa úsmevná daň z robotov, alebo niečoho iného. Reálne do tej Sociálnej poisťovne budeme musieť dávať peniaze, a teraz ak to určíme, ak vieme, že tých, že ten základ, z čoho to financujeme, je nedostatočný na financovanie dôchodkov, tak neni asi veľmi šťastné určovať veľkosť II. piliera ako percento z tej nedostatočnej platby. Preto sme aj po diskusii si s odborníkmi navrhli takýto spôsob, ktorý hovorí o tzv. efektívnej sadzbe, čo v zásade hovorí, že zoberiete dokopy všetko, čo sa vypláca dôchodcom, viete to prepočítať na sadzbu, na nejakú virtuálnu efektívnu sadzbu s priemerom teda zo mzdy, že vlastne koľko by ste museli zo mzdy zobrať, aby ste to vedeli zafinancovať, a z tejto sadzby nech určíme, že aký podiel má ísť do II. piliera. Keby to bolo... alebo takto, do kapitalizačnej schémy, tam ani neni napísané II. pilier. Keď sa zhodneme, že, že tá kapitalizačná schéma má vyzerať inak a nemá to byť dnešný II. pilier, pokojne, toto nám tu nebráni. Je tam napísaná jedna štvrtina. Jedna štvrtina by bolo približne výška dnešných, dnešného príspevku do II. piliera. Pokiaľ by cenou za to, aby to takto prešlo, malo byť, že tam nebude jedna štvrtina, ale tam bude jedna pätina, nemám s tým absolútne žiaden problém. Ak má niekto nejaký lepší nápad, nech sa páči, rád si ho vypočujem.
Odsek VIII už iba hovorí o tom, že aké sú náklady v II. pilieri, teda... áno, v II. pilieri, tak to určí zákon.
Článok IV hovorí o výplatnej fáze dôchodkového sporenia. Pán poslanec Beluský, sa mi zdá, že hovoril, že toto, ak si tak, to budem teda správne interpretovať, ak si to správne pamätám, že, že toto by znamenalo, že si musíte kúpiť doživotný dôchodok z poisťovne, či jak si to? (Reakcia z pléna.) Aby sa prosto ďalej zhodnocovalo, áno. Toto ustanovenie tomu, toto ustanovenie tomu nebráni, upozorňujem na, na záver toho prvého riadku, že sa poskytuje formou dlhodobého poskytovania. Tam bolo pôvodne, v pôvodnej verzii tam bolo, že doživotného dôchodku, a vyhodili sme to práve preto odtiaľ, lebo sme to nahradili, že aby to nehovorili o nejakej konkrétnej forme dôchodku, takže takto je to aj úplne súladné s tým, čo sme, čo sa navrhuje v novele II. piliera, kde sa teraz hovorí, že desať rokov sa bude vyplácať programovým výberom, kedy sa tie finančné prostriedky ešte naďalej zhodnocujú, a až potom má prísť, má prísť k anuite, takže tá forma dlhodobého poskytovania sa nijako nevylučuje s tým, že aj keby sme si povedali, že to bude celé len programovým výberom, aby sa až, až do konca tie peniaze zhodnocovali, tak sa to nevylučuje. V podstate celý ten čl. 4 je len o tom, že aby bola zachovaná aj tá, aj tá určitá sloboda, že keď už si už naozaj mám zabezpečený ten dôchodok v tej výške, ktorú si povieme, že je dostatočná, tak aby sa ku tomu zvyšku ten človek mohol, mohol dostať, to je ten bod c, teda 2c. A 2b hovorí, že jednorazové plnenie v život ohrozujúcej situácii, čo tiež v zdravotníctve je možné vypočítať, že pokiaľ nejaká operácia, ktorá je napríklad v zahraničí, a nechce mi ju poisťovňa preplatiť, ale má šancu zvýšiť moju, priniesť mi niekoľko rokov v zdraví navyše, tak je to síce morbídne, ale oni majú nejaké prepočtové tabuľky, ktoré hovoria, že, že toto je ešte, ešte teda... že keď vám to zvýši, teda keď vám prinesie ten kvalitný život o niekoľko rokov, tak čo je tá cena, ktorá je tomu primeraná, takže je možné to definovať potom v zákone, že, že v akých prípadoch by si mohol ten človek napríklad zaplatiť lepšiu liečbu alebo, alebo nejakú operáciu, alebo, alebo niečo.
V čl. V - informovanosť - sú uvedené predpoklady, predpoklady na oranžovú obálku, to je v podstate systém informovania sporiteľov o tom, aký budú mať v budúcnosti dôchodok, lebo čo je najhoršie pre tých, tých budúcich dôchodcov, teda pre budúcich dôchodcov celkovo, je keď netušia, že aký ten dôchodok budú mať, a potom sa nevedia správne zariadiť. A dokonca, keď im ešte niekto klame, že budú mať ten dôchodok vyšší, ako je realita, tak potom na dôchodku im zostanú len oči pre plač. Takže toto ja považujem za absolútny základ, aby sme tým dôchodcom konečne dávali informácie, ktoré, ktoré obstoja.
A ten čl. V len hovorí o tom, že majú túto informáciu dostávať.
Článok VI. Opäť tam nie je nič, na čom by som, na čom by sme trvali. Je tam určenie, že, že aká má byť tá hodnota, odkedy, odkedy by sme mali umožniť tomu človeku si ten zvyšok vybrať alebo rozhodovať o tom nejakým spôsobom sám. Máme tam teda, že tá minimálna hodnota nemôže byť vyššia ako priemerná výška vyplácaných dôchodkov za predchádzajúci kalendárny rok. Opäť to môže byť na diskusiu. A, a, a potom sú tam, je tam oprávnenie pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby mohla vystúpiť v Národnej rade, ak je nejaký zákon, ktorý znižuje udržateľnosť dôchodkového systému, že vypočítavajú tú efektívnu sadzbu a že vypracovávajú a zverejňujú správu o... o adekvátnosti, finančnej stabilite a dlhodobej udržateľnosti systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Potom tu napríklad na stretnutí u pána ministra Krajniaka volal aj pán poslanec Richter, že by, že by, že mu chýba nejaké pravidelné hodnotenie krokov a dôchodkového systému, takže ja by som to tiež privítal, keby bola vyslovene, že správa ku dôchodkom.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Cmorejovi za reakciu na moje pripomienky alebo otázky.
A... no v prvom rade treba povedať to, že je veľmi potrebné a dôležité, aby sme sa o dôchodkovom systéme rozprávali nielen kvôli tomu, že to stojí veľa peňazí, ale aj kvôli tomu, že veľmi výrazným spôsobom vplýva na dlhodobú udržateľnosť našich vírených... verejných financií. A, samozrejme, dalo by sa v tom zákone upraviť aj oveľa viacej vecí, ale tiež si myslím, že tento ústavný zákon by mal byť len o určitých imperatívoch alebo o určitých hraniciach, odkiaľ pokiaľ sa môžu politici potom pohybovať. Verím, že sa nájde nejaká vôľa prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. My určite budeme hlasovať za a potom si môžeme sadnúť v nejakej pracovnej skupine a ďalšej na tom pracovať.
Ďakujem.

Pánovi poslancovi Beluskému veľmi pekne ďakujem za, za prístup k tomuto zákonu, za zodpovedný prístup.
Ja pevne dúfam, že podobne zodpovedný prístup budú mať aj poslanci ostatných politických strán a dajú tomuto zákonu šancu, alebo teda minimálne pomenujú, čo im na tomto zákone vadí, pokiaľ by mu teda šancu dať nechceli.
Ďakujem.

Ja chcem poprosiť, keďže ma požiadal pán navrhovateľ, aby sa hlasovanie presunulo do ďalšej schôdze, aby bol väčší priestor na diskusiu medzi klubmi, keď je to možné. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, hlavným cieľom návrh zákona je spresnenie ustanovení o osobitnom účte Štátnej pokladnice s ohľadom na zúčtovanie príjmov a výdavkov na tomto účte. To je potreba vyplývajúca z aplikačnej praxe.
Druhý cieľ je spresnenie ustanovení týkajúcich sa postavenia ARDAL, to je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu. Súčasná právna úprava sa nám javí ako zastaraná.
A tretí cieľ je úprava v súvisiacich zákonoch. Sú to legislatívnotechnické prepojenie na zmeny o zákone o Štátnej pokladnici.
Vo všeobecnosti by som chcel povedať, že je to viac-menej technická úprava, a pevne verím, že bude mať dostatočnú podporu v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.