72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som toto prihlásenie do rozpravy spravil iba preto, aby odznelo poďakovanie šéfovi Ústavu pamäti národa, pretože on nevystúpil v rozprave len v úvodnej reči a sme nemohli reagovať faktickými poznámkami.
Takže dnes sme tu mali správy Slovenského pozemkového fondu, tam sa hovorilo o korupcii. Mali sme tu správu, správu ústavu, úradu, pardon, na ochranu oznamovateľov protispoločenskej korupčnej činnosti, no a teraz tu máme správu Ústavu pamäti národa. No a poviem také slovné spojenie, že stále sme sa nevysporiadali so svojou minulosťou. Toto tu počúvame 30 rokov, viac jak 30 rokov.
Ale ja verím, že tento Ústav pamäti národa aj pod novým vedením práve na tomto pracuje a toto krôčik po krôčiku, lebo je to dlhá a ťažká cesta, posúva vpred. Takže ja by som bol rád, keby sme raz mohli povedať, že konečne sme sa s tou temnou minulosťou komunizmu alebo socializmu, alebo keď chcete totality vysporiadali.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, za vašu prácu, nech sa vám darí aj celému Ústavu pamäti národa v tomto napĺňaní tohto poslania.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi, že otvoril v podstate rozpravu, chcela som ísť osobne teda za pánom predsedom Ústavu pamäti národa, ale viac by som to chcela odprezentovať takto verejne, ak teda môžem. Aj keď nie na kolegu Mareka Šefčíka, len vo všeobecnosti pre ľudí, občanov, ako môžu postupovať, keď by chceli zistiť o svojich spoluobčanoch, o ľudí, ktorí z minulosti im spáchali na nich, ich rodinách, na spoločnosti veľké krivdy. A v podstate či sa dá dostať k týmto informáciám, ako sa dá dostať k informáciám, či teda naozaj spolupracovali s ŠtB, či to je pravda, že v podstate či mali spoluprácu, nemali spoluprácu, tie krycie mená. Mnohokrát, aby sa aj oslobodili a očistili svoje mená, ale mnohokrát, aby sme práve preto, že sme sa nevysporiadali s tou minulosťou, aby sme sa už raz a navždy vysporiadali s tými ľuďmi, ktorí toto zlo páchali a mnohokrát ešte dnes v tejto spoločnosti pod rúškom takej tej empatie páchajú naďalej tieto svoje neprávosti, intrigy, konšpirácie a ubližujú ľuďom napriek tomu, že si myslia, že asi všetci sme zabudli, čo robili predtým.
Ďakujem veľmi pekne a budem veľmi rada keď to možnože aj v rozprave alebo takto verejne poviete, že aké sú teda tie možnosti, aby tej spravodlivosti bolo zadosťučinené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teším sa, že môžem byť súčasťou vlastne tejto rozpravy, som dcéra človeka, ktorý bol nevinne odsúdený a bol teda na 25 rokov a 10 rokov strávil v ruských gulagoch, a vždycky mi hovoril, že národ, ktorý sa nevysporiada so svojou minulosťou, nezaslúži si ani svoju budúcnosť. Tak aj mysliac na takýchto ľudí, ktorí boli nevinne odsúdení, trpeli, sa teším, že máme tu taký úrad, ktorý vlastne sa stará o týchto ľudí a verím, že budete mať veľa sily a veľa aj možno dobrých nápadov, ako sa skutočne s tou minulosťou vysporiadať. Takže prajem vám teda všetko dobré.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán riaditeľ, že ste predniesli správu, ktorá nemôže alebo váš ústav nemôže skončiť, pretože my chceme hovoriť o pamäti, nie o nepamäti národa, a tá pamäť sa musí aj ďalším generáciám stále a stále pripomínať. A veľmi som sa potešil, lebo za ten čas, čo som tu v parlamente, tak stále Ústav pamäti národa bol prehadzovaný po adresách hore dole, kade tade, všetci ministri ho chceli nejakú budovu mu dať, ďalší mu vzal a naspäť. Takže teraz registrujem, že ste na Krížnej, tak verím, že to je konečne nejaká inštancia a stanica, kde už zakotvíte a budete môcť teda rozvíjať to, čo máte vo vašom kréde, resp. v náplni práce.
Držím palce, samozrejme, ja som tiež jeden teda pravnuk gulaga alebo vnuk gulaga, ktorý tiež zažil tieto veci, a v rámci reštitučných konaní, keď sme išli vracať majetky v deväťdesiatych rokoch, tak to niečo neskutočné, ešte v ´92 roku policajt pred môjho otca postavil pištoľ, keď sme išli preberať hospodársky dvor, všetko v zmysle zákona, tak postavil v roku ´92 v novembri pištoľ pred môjho otca, že to sabotáž, a ja som myslel, že môj otec dostane infarkt vtedy. Mal som vtedy 30 rokov, tak som pozrel, to neni, neni možné v novembri ´92. Takže toto musíme hovoriť, aby sa to už viacej nezopakovalo, pretože ten, kto sa nepoučí, tak si to bude musieť zopakovať. Takže držím palce a verím, že tá stanica konečná vašim umiestnením bude konečná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za ich faktické pripomienky, a keď tu spomínali aj nejaké konkrétne prípady, tak ja poviem, že veľké nebezpečenstvo tkvie v tom, že postupne vymierajú tí ľudia, ktorí na vlastnej koži zažili tie muky počas totality. Ja som učil 14 rokov v Šaštíne-Strážach na gymnáziu a tam som mal tú česť poznať napríklad, budem aj menovať, Don Ernesta Macáka, ktorý bol väznený, bol mučený, a mohol som byť s nim na jednej izbe a počúvať tie príbehy, jeho príbehy ako mi ich on hovoril a mal som zimomriavky pri tom. Lenže ani on už tu nie je. Poznal som Don Srholca, toho poznajú asi všetci na Slovensku, ani on už tu nie je. A postupne odchádzajú a vašou úlohou je, vášho úradu, Ústavu pamäti národa je, aby sa nezabudlo, ani, ani, aby ani naše deti a vnuci nikdy nezabudli na to, čo sa tu dialo, aby sa to nikdy nevrátilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky aj za podporu, ktorá sa dostáva aj z vašej strany Ústavu pamäti národa a to aj politickým väzňom, samozrejme, a to nielen teda slovne, ale aj vo forme noviel zákonov a zákonov, ktoré sú prijaté aj vo forme uznesení vlády, ktoré nielen podporujú ústav, ale vytvárajú priestor na jeho prácu. To je naozaj veľmi cenné a nenahraditeľné, za fto sa chcem poďakovať.
Aby sme sa vyrovnali s našou minulosťou je potrebné poznať našu minulosť a poznať dokumenty, ktoré represívne zložky zhromažďovali o jednotlivých občanoch našej krajiny, a akým spôsobom udržiavali mocenský monopol toho-ktorého totalitného režimu. To je zmyslom Ústavu pamäti národa, to je zmyslom našej práce, aj preto sprístupňujeme tieto dokumenty verejnosti, a to na základe dvoch zákonov.
Najskôr je tu zákon o archívoch a registratúrach, kde majú občania prístup do archívu a k písomnostiam, s ktorými sa chcú oboznámiť, ale na toto myslel priamo aj zákon o pamäti národa, aby teda tie dokumenty boli zverejnené a ľudia si ich mohli študovať, dostať sa práve k záznamom o vlastnej perzekúcii, o tom, kto ich perzekuoval, a teraz nemyslím príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ale aj spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí im v tom pomáhali. A preto sa môžu jednoduchým prihlásením v Ústave pamäti národa na Miletičovej 7 aj elektronickou formou na e-mailovej adrese badatel@ustavpamatinaroda.gov.sk dožadovať k sprístupnenia týchto spisov, požiadať o nich a budú im predložené. Naozaj sa berie do úvahy iba to, či sa týka spis priamo tej osoby, vtedy sa jej sprístupňuje v plnom rozsahu. Akonáhle je to spis spolupracovníka alebo príslušníka Štátnej bezpečnosti, rovnako ide v plnom rozsahu tento dokument a je takto aj predložený, ale akonáhle ide napríklad o spis preverovanej osoby, tak ústav je povinný chrániť prirodzene osobné údaje tretích osôb a vtedy vlastne túto činnosť aj zabezpečujeme a predkladáme tieto údaje začiernené.
Ale práve zmyslom ústavu bolo tieto dokumenty sprístupniť a to aj robíme, v tomto roku 20. výročia prijatia zákona o pamäti národa sa snažíme zefektívniť našu prácu práve smerom k ľuďom, aby nemuseli chodiť do archívu a tam si priamo vyhľadávať, ale zverejňujeme desiatky inventárov, ktoré sme buď prevzali, alebo sme vlastnou činnosťou spracúvali vlastnou prácou na internete Ústavu pamäti národa, a tam si môžu jednoduchým spôsobom ľudia pozerať, aké materiály ústav má vo svojej správe a môžu následne o ne aj elektronickou formou požiadať. Takže toto je taký krok smerom k bádateľom.
Ďalším by mohol byť elektronický archív, aby naozaj aj pre starších ľudí, aj ľudí, ktorí nemôžu prísť osobne do archívu, tieto dokumenty boli prístupné, ale, samozrejme, pri zabezpečení ochrany osobných údajov plnom rozsahu. Takisto je našim cieľom nielen zverejniť tých, ktorí sa podieľali na perzekúcií, ale skompletizovať aj zoznam obetí, teda tých, ktorí boli perzekuovaní, a to rôznymi formami perzekúcií. Zazneli tu gulaci, zazneli tu gulagy a budúci rok, pardon, áno, v budúcom roku v októbri bude 75. výročie prijatia zákona o táboroch nútenej práce, to je forma mimosúdnej perzekúcie, kde by sme chceli pripraviť samostatnú webovú stránku so zoznamom obetí interaktívnou mapou týchto táborov, dokumentmi a takýmto spôsobom postupne v jednotlivých rokoch by sme chceli každú z tých foriem perzekúcií, či už súdnych, alebo mimosúdnych pripraviť a sprostredkovať verejnosti teda v elektronickej podobe tak, že si môže každý z pohodlia domova tieto dokumenty študovať.
Čo sa týka gulagov, tam sme v roku 2020 podpísali na Ukrajine dohodu o spolupráci, žiaľ, čiastočne pandémia, potom, samozrejme, aktuálne udalosti na Ukrajine nám nedovolili robiť tam viaceré študijné cesty, ale máme to v pláne prejsť tieto archívy a zdigitalizovať materiály, ktoré sa týkajú Slovenska a Slovákov, a vychádzať aj z nich. Čiže budeme dopĺňať aj zoznamy tých, ktorí boli odvlečení do sovietskych táborov.
No a čo sa týka sídla, sme naozaj vďační, že sa podarilo areál dostať do správy Ústavu pamäti národa naozaj po devätnástich rokoch, čaká nás však naozaj dlhá, dlhá práca a dlhé roky, počas ktorých budeme rekonštruovať toto sídlo, lebo naozaj treba ho pripraviť tak, aby sa tam mohla presťahovať inštitúcia 21. storočia. Teda, aby tam mohol byť naozaj archív, aby tam mohli byť dokumenty, ktoré ako kultúrne dedičstvo sú chránené a nebudú zničené, a aby sa tam vytvoril taký naozaj priestor stretávania a diskusie a tej pamäti, o ktorej budeme diskutovať, a kde neumožníme, aby sme na tú našu minulosť zabudli.
Takže ďakujem veľmi pekne za vašu podporu aj za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dnes sme tu počuli naozaj, že pamäť je to dôležité, čo nás stále núti k tomu, aby sme spomínali na veci, ktoré sa stali veľmi zlými a ktoré boli pre náš národ naozaj potupnými. Aj v súčasnosti je aj tu v parlamente veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí rozprávajú o tom, aby sme zabudli, aby sme zabudli na to, čo sa tu v minulosti dialo. Netreba na to zabúdať, ale nielen spred tridsiatich rokov, ale aj spred dvanástich rokov. Stále si pamätajme, aké zločiny sa tu diali a vystríhajme sa tomu, aby sa tie zločiny ďalej nediali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, rád by som vám predstavil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej členskými štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 8. októbra 2020.
Schválením uznesenia prijímame nezáväznú definíciu protirómskeho rasizmu, ktorý vypracovali experti v tejto oblasti vrátane expertov zo Slovenskej republiky. V uznesení sa okrem obšírnej definícii nachádza aj dvanásť deklaratórnych a demonštratívnych príkladov protirómskeho rasizmu. Prijatie právne nezáväznej pracovnej definície protirómskeho rasizmu je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a podporuje dlhodobé odhodlanie vlády Slovenskej republiky zasadzovať sa za zlepšenie sociálneho, ekonomického a občianskeho postavenia Rómov v spoločnosti a za zlepšovanie celospoločenského vnímania Rómov v spoločnosti a budovanie vzájomnej občianskej spolupatričnosti, ako je to definované aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Viac k uzneseniu vysvetlím v rozprave.
Ďakujem.

Milé štyri kolegyne, milí kolegovia. Z poverenia gestorského výboru mi dovoľte podľa informácií podať informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na uznesenie Národnej rady vo výbore.
Gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh uznesenia Národnej rady k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu na svojej 59. schôdzi a svojim uznesením č. 119 odporúčal Národnej rade návrh uznesenia schváliť. K textu návrhu uznesenia neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Na začiatok chcem povedať, že som bol inšpirovaný uznesením, ktoré v roku 2018 priniesla práve strana SMER k antisemitizmu, za čo im chcem aj poďakovať, že prišli s takýmto uznesením, a vlastne toto uznesenie je inšpiratívne v tom, že sme sa inšpirovali práve týmto uznesením, ktoré priniesla strana SMER k antisemitizmu.
Slovenská republika je od roku 2005 členskou krajinou Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu IHRA. IHRA sa zameriava na posilnenie, rozvoj a podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a pripomínania holokaustu a slúži ako medzinárodné politické a expertné fórum v tejto oblasti. Venuje sa aj otázkam rómskej genocídy. IHRA združuje 35 krajín. Delegáciu Slovenskej republiky tu tvoria zástupcovia viacerých ministerstiev, ako aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Členské krajiny IHRA na svojim plenárnom zasadnutí dňa 8. októbra 2020 oficiálne prijali právne nezáväznú pracovnú definíciu protirómskeho rasizmu, ktorá je súčasťou predkladaného návrhu uznesenia a na ktorej spolupracovali aj experti zo Slovenska niekoľko rokov. Podľa tejto definície je protirómsky rasizmus prejavom individuálnych prejavov a činov, ako aj inštitucionálnych politík a praktík marginalizácie, vylúčenia fyzického násilia, znevažovania a devalvácie rómskych kultúr a životného štýlu a nenávistných prejavov zameraných na Rómov, ako aj na iných jednotlivcov a skupiny, ktoré boli vnímané, stigmatizované alebo prenasledované počas nacistickej éry a aj v súčasnosti ako Rómovia. To vedie k zaobchádzaniu s Rómami ako s údajnou cudzou skupinou a spája ich so sériou pejoratívnych stereotypov a skreslených obrazov, ktoré predstavujú špecifickú formu rasizmu. Súčasťou definície je okrem iného aj historický background a dvanásť demonštratívnych a deklaratórnych príkladov prejavov protirómskeho rasizmu.
Prvý príklad prejavu protirómskeho rasizmu je skresľovanie alebo popieranie prenasledovania Rómov alebo genocídy Rómov. Druhým glorifikácia adorácia genocídy Rómov. Tretím podnecovanie, ospravedlňovanie a páchanie násilia voči rómskych komunitám, ich majetku a jednotlivým Rómom. Po štvrté, nútené a násilné sterilizácie, ako aj iné fyzicky a psychicky znevažujúce zaobchádzanie s Rómami. Po piate, udržiavanie a potvrdzovanie diskriminačných stereotypov o Rómoch a proti nim. Po šieste, obviňovanie Rómov s použitím nenávistných prejavov zo skutočných alebo vnímaných sociálnych, politických, kultúrnych, ekonomických a verejných zdravotných problémov. Po siedme, stereotypizáciu Rómov ako osoby, ktoré sa dopúšťajú kriminálneho správania. Po ôsme, použitie termínu cigáň ako nadávka. Po deviate, schvaľovanie alebo podpora vylučujúcich mechanizmov namierených proti Rómom na základe rasovodiskriminačných predpokladov, ako je vylúčenie z bežných škôl a inštitucionálne postupy alebo politiky, ktoré vedú k segregácii rómskych komunít. Po desiate, prijímanie politík bez právneho základu alebo stanovenie podmienok, ktoré umožňujú svojvoľne alebo diskriminačne vysídľovanie rómskych komunít a jednotlivcov. Po jedenáste, vyvodzovanie kolektívnej zodpovednosti za skutočné alebo domnelé činy jednotlivých členov rómskych komunít. Po dvanáste, šírenie nenávistných prejavov voči rómskym komunitám v akejkoľvek forme, napríklad v médiách, zahrňujúc internet a sociálne siete.
Predmetná pracovná definícia slúži ako dôležitý praktický nástroj, ktorý môže pomôcť jednotlivcom, organizáciám a vládam posilniť povedomie verejnosti o probléme protirómskeho rasizmu v spoločnosti. Definícia pomôže rozpoznať protirómske stereotypy a je využiteľná aj v boji proti nenávisti a nenávistným verbálnym prejavom zameraným voči Rómom. Zároveň môže slúžiť ako referenčný nástroj na identifikáciu, monitoring, prevenciu a predchádzanie v boji proti tomuto fenoménu, proti nenávisti a diskriminácii a najmä poslúži na vzdelanie, a to aj priblížením historického kontextu prenasledovania a utrpenia Rómov počas druhej svetovej vojny a jeho dôsledkov, ktoré častokrát trvajú až dodnes.
Neklasifikujeme právnu normu. Je to nezáväzná definícia, o ktorú sa môžu oprieť jednotlivci, ale aj inštitúcie. V súčasnosti v rámci Slovenskej republiky existuje niekoľko dokumentov, ktoré používajú určitú definíciu protirómskeho rasizmu. Je to napríklad stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 či rôzne akčné plány. Definícia z tohto uznesenia je však obšírnejšia. Venuje sa aj niektorým historickým východiskám, pre lepšie pochopenie termínu obsahuje aj vyššie spomínané demonštratívne príklady prejavov protirómskeho rasizmu.
Pracovná definícia protirómskeho rasizmu z dielne IHRA nie je prvou definíciu IHRA, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 28. novembra 2018 Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1490 prijala právne nezáväznú pracovnú definíciu antisemitizmu, ktorú tiež vypracovala a schválila IHRA. Následne pracovnú definíciu antisemitizmu prijala 13. decembra 2018 aj Rada vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Definícia sa nedá meniť a upravovať, pretože je to priamy preklad právne nezáväznej definície od IHRA. Ak by sme čokoľvek zmenili, už by to nebola definícia IHRA, na ktorej pracovali aj slovenskí experti, ktorých sa nám vystriedalo počas niekoľkých rokov viac než desať. Definícia a stratégia protirómskeho rasizmu používaná v našej stratégii nie je jasné, kto sa hlási k autorstvu, nemá formalizovaný čítačný zdroj. Je vyslovene zlá a nie je plne v súlade ani s medzinárodným právom, ani medzinárodnými vedeckými závermi. Expert, ktorý ju vytvoril, expert, ktorý ju tvoril, zrejme nemôže porovnávať svoju erudíciu so spôsobilosťami IHRA a pridružených subjektov.
Na základe vymedzenia protirómskeho rasizmu v stratégii je jednoznačne možné definovať celý rad protirómskych rasistických prejavov, definíciou stratégie nepostihnuteľných, čo je dôvodom pre budúcu moderáciu tejto časti stratégie, rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Dokladom dôvodnosti tohto záveru sú aj ďalšie odporúčania medzinárodných organizácií k potláčaniu prevencií eliminácii prejavov rasizmu, aj postupný záväzok Slovenskej republiky dosiahnuť konformitu v tejto oblasti s vyspelými svetovými demokraciami. Uvedená definícia v stratégii a v stratégii rovnosti inklúzie a participácie Rómov z tohto hľadiska nie je ani plne v súlade so zmluvnou základňou Rady Európy, najmä všeobecnými politickými odporúčaniami ECRI č. 3 a č. 13 zameranej na boj voči protirómskemu rasizmu a diskriminácii Rómov. Prakticky definícia v strategických plánov je nedostatočná.
Ďakujem veľmi pekne za slovo a budem čakať teda na faktické poznámky. Ďakujem pekne.