72. schôdza

Ďakujem pekne kolegom za ich faktické pripomienky, a keď tu spomínali aj nejaké konkrétne prípady, tak ja poviem, že veľké nebezpečenstvo tkvie v tom, že postupne vymierajú tí ľudia, ktorí na vlastnej koži zažili tie muky počas totality. Ja som učil 14 rokov v Šaštíne-Strážach na gymnáziu a tam som mal tú česť poznať napríklad, budem aj menovať, Don Ernesta Macáka, ktorý bol väznený, bol mučený, a mohol som byť s nim na jednej izbe a počúvať tie príbehy, jeho príbehy ako mi ich on hovoril a mal som zimomriavky pri tom. Lenže ani on už tu nie je. Poznal som Don Srholca, toho poznajú asi všetci na Slovensku, ani on už tu nie je. A postupne odchádzajú a vašou úlohou je, vášho úradu, Ústavu pamäti národa je, aby sa nezabudlo, ani, ani, aby ani naše deti a vnuci nikdy nezabudli na to, čo sa tu dialo, aby sa to nikdy nevrátilo.
Ďakujem pekne.

Týmto sme vyčerpali rozpravu, ktorú vyhlasujem za uzavretú. Chcem sa spýtať pána predsedu správnej rady, že či má záujem o záverečné slovo. Nech sa vám páči. Samozrejme, máte na to nárok, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky aj za podporu, ktorá sa dostáva aj z vašej strany Ústavu pamäti národa a to aj politickým väzňom, samozrejme, a to nielen teda slovne, ale aj vo forme noviel zákonov a zákonov, ktoré sú prijaté aj vo forme uznesení vlády, ktoré nielen podporujú ústav, ale vytvárajú priestor na jeho prácu. To je naozaj veľmi cenné a nenahraditeľné, za fto sa chcem poďakovať.
Aby sme sa vyrovnali s našou minulosťou je potrebné poznať našu minulosť a poznať dokumenty, ktoré represívne zložky zhromažďovali o jednotlivých občanoch našej krajiny, a akým spôsobom udržiavali mocenský monopol toho-ktorého totalitného režimu. To je zmyslom Ústavu pamäti národa, to je zmyslom našej práce, aj preto sprístupňujeme tieto dokumenty verejnosti, a to na základe dvoch zákonov.
Najskôr je tu zákon o archívoch a registratúrach, kde majú občania prístup do archívu a k písomnostiam, s ktorými sa chcú oboznámiť, ale na toto myslel priamo aj zákon o pamäti národa, aby teda tie dokumenty boli zverejnené a ľudia si ich mohli študovať, dostať sa práve k záznamom o vlastnej perzekúcii, o tom, kto ich perzekuoval, a teraz nemyslím príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ale aj spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí im v tom pomáhali. A preto sa môžu jednoduchým prihlásením v Ústave pamäti národa na Miletičovej 7 aj elektronickou formou na e-mailovej adrese badatel@ustavpamatinaroda.gov.sk dožadovať k sprístupnenia týchto spisov, požiadať o nich a budú im predložené. Naozaj sa berie do úvahy iba to, či sa týka spis priamo tej osoby, vtedy sa jej sprístupňuje v plnom rozsahu. Akonáhle je to spis spolupracovníka alebo príslušníka Štátnej bezpečnosti, rovnako ide v plnom rozsahu tento dokument a je takto aj predložený, ale akonáhle ide napríklad o spis preverovanej osoby, tak ústav je povinný chrániť prirodzene osobné údaje tretích osôb a vtedy vlastne túto činnosť aj zabezpečujeme a predkladáme tieto údaje začiernené.
Ale práve zmyslom ústavu bolo tieto dokumenty sprístupniť a to aj robíme, v tomto roku 20. výročia prijatia zákona o pamäti národa sa snažíme zefektívniť našu prácu práve smerom k ľuďom, aby nemuseli chodiť do archívu a tam si priamo vyhľadávať, ale zverejňujeme desiatky inventárov, ktoré sme buď prevzali, alebo sme vlastnou činnosťou spracúvali vlastnou prácou na internete Ústavu pamäti národa, a tam si môžu jednoduchým spôsobom ľudia pozerať, aké materiály ústav má vo svojej správe a môžu následne o ne aj elektronickou formou požiadať. Takže toto je taký krok smerom k bádateľom.
Ďalším by mohol byť elektronický archív, aby naozaj aj pre starších ľudí, aj ľudí, ktorí nemôžu prísť osobne do archívu, tieto dokumenty boli prístupné, ale, samozrejme, pri zabezpečení ochrany osobných údajov plnom rozsahu. Takisto je našim cieľom nielen zverejniť tých, ktorí sa podieľali na perzekúcií, ale skompletizovať aj zoznam obetí, teda tých, ktorí boli perzekuovaní, a to rôznymi formami perzekúcií. Zazneli tu gulaci, zazneli tu gulagy a budúci rok, pardon, áno, v budúcom roku v októbri bude 75. výročie prijatia zákona o táboroch nútenej práce, to je forma mimosúdnej perzekúcie, kde by sme chceli pripraviť samostatnú webovú stránku so zoznamom obetí interaktívnou mapou týchto táborov, dokumentmi a takýmto spôsobom postupne v jednotlivých rokoch by sme chceli každú z tých foriem perzekúcií, či už súdnych, alebo mimosúdnych pripraviť a sprostredkovať verejnosti teda v elektronickej podobe tak, že si môže každý z pohodlia domova tieto dokumenty študovať.
Čo sa týka gulagov, tam sme v roku 2020 podpísali na Ukrajine dohodu o spolupráci, žiaľ, čiastočne pandémia, potom, samozrejme, aktuálne udalosti na Ukrajine nám nedovolili robiť tam viaceré študijné cesty, ale máme to v pláne prejsť tieto archívy a zdigitalizovať materiály, ktoré sa týkajú Slovenska a Slovákov, a vychádzať aj z nich. Čiže budeme dopĺňať aj zoznamy tých, ktorí boli odvlečení do sovietskych táborov.
No a čo sa týka sídla, sme naozaj vďační, že sa podarilo areál dostať do správy Ústavu pamäti národa naozaj po devätnástich rokoch, čaká nás však naozaj dlhá, dlhá práca a dlhé roky, počas ktorých budeme rekonštruovať toto sídlo, lebo naozaj treba ho pripraviť tak, aby sa tam mohla presťahovať inštitúcia 21. storočia. Teda, aby tam mohol byť naozaj archív, aby tam mohli byť dokumenty, ktoré ako kultúrne dedičstvo sú chránené a nebudú zničené, a aby sa tam vytvoril taký naozaj priestor stretávania a diskusie a tej pamäti, o ktorej budeme diskutovať, a kde neumožníme, aby sme na tú našu minulosť zabudli.
Takže ďakujem veľmi pekne za vašu podporu aj za pozornosť.

Ďakujem. Žiada o záverečné slovo pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dnes sme tu počuli naozaj, že pamäť je to dôležité, čo nás stále núti k tomu, aby sme spomínali na veci, ktoré sa stali veľmi zlými a ktoré boli pre náš národ naozaj potupnými. Aj v súčasnosti je aj tu v parlamente veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí rozprávajú o tom, aby sme zabudli, aby sme zabudli na to, čo sa tu v minulosti dialo. Netreba na to zabúdať, ale nielen spred tridsiatich rokov, ale aj spred dvanástich rokov. Stále si pamätajme, aké zločiny sa tu diali a vystríhajme sa tomu, aby sa tie zločiny ďalej nediali. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi predsedovi správnej rady Jergušovi Sivošovi za prítomnosť a tešíme sa na stretnutie niekedy inokedy. Dovidenia.
Budeme pokračovať teraz rokovaním o návrhu poslancov Petra Polláka a Jarmily Vaňovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatie jej členskými štátmi vrátane Slovenskej republiky dňa 8. októbra 2020.
Tento návrh je pod parlamentnou tlačou 1130 a udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi, aby tento návrh uviedol v snemovni. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka a Jarmily Vaňovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej členskými štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 8. októbra 2020, tlač 1130.]

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, rád by som vám predstavil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej členskými štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 8. októbra 2020.
Schválením uznesenia prijímame nezáväznú definíciu protirómskeho rasizmu, ktorý vypracovali experti v tejto oblasti vrátane expertov zo Slovenskej republiky. V uznesení sa okrem obšírnej definícii nachádza aj dvanásť deklaratórnych a demonštratívnych príkladov protirómskeho rasizmu. Prijatie právne nezáväznej pracovnej definície protirómskeho rasizmu je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a podporuje dlhodobé odhodlanie vlády Slovenskej republiky zasadzovať sa za zlepšenie sociálneho, ekonomického a občianskeho postavenia Rómov v spoločnosti a za zlepšovanie celospoločenského vnímania Rómov v spoločnosti a budovanie vzájomnej občianskej spolupatričnosti, ako je to definované aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Viac k uzneseniu vysvetlím v rozprave.
Ďakujem.

Čiže mám tomu porozumieť, že sa hlásite do rozpravy ako prvý? Evidujem.
Teraz udeľujem slovo spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Jozefovi Pročkovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči.

Milé štyri kolegyne, milí kolegovia. Z poverenia gestorského výboru mi dovoľte podľa informácií podať informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na uznesenie Národnej rady vo výbore.
Gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh uznesenia Národnej rady k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu na svojej 59. schôdzi a svojim uznesením č. 119 odporúčal Národnej rade návrh uznesenia schváliť. K textu návrhu uznesenia neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som neobdržal žiadnu písomnú prihlášku. Preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že okrem pána navrhovateľa, pána poslanca Polláka, nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy, môžete predniesť svoj príspevok. Nech sa páči.