72. schôdza

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Štefan Kuffa.

Dovolím si zareagovať, pán Baránik, na vás, tak som sa zamyslel nad tým. Áno, máte pravdu v jednej veci, že v podstate tá otázka týkajúca sa detí je veľmi citlivou, a veľakrát tie manželské nezhody, ktoré sú, a rozpadnú sa tie manželstvá, prenášajú sa, žiaľ, veľakrát na tie deti a to je obrovský problém. Je to veľmi citlivé, ale skúste sa pozrieť, pán Baránik, na vašu agendu, strany SaS, aká je. Veď vy ste tí, ktorí participujete na tom, aby tie rodiny boli na Slovensku rozvracané, a rovnako to bolo aj pri tom prorodinnom balíčku. Dodnes brojíte proti tomu, tak ako vám v skutočnosti záleží na našich deťoch, na našich rodinách?
Minule som počúval takú štatistiku aj som tak zachytil, že 40 % alebo viac ako 40 % sa rodí mimo manželstva detí, čo je úplne totálna katastrofa. A ten pán profesor hovoril takúto vec, že koľkonásobne rizikám sú vystavované tieto deti, ktoré sa rodia mimo manželstiev, hej. Hovoril, náchylnosť k drogám, alkoholu, závislostiam, samozrejme, ten rozpad manželstva a podobne.
Viete, tuná len potom takto falošne plakať ako nad tým, že čo všetko, a teraz označovať sudcov, že berú úplatky a jak sú naklonení, alebo nie sú naklonení. My máme predovšetkým, poslanci Národnej rady, vytvárať tie podmienky také, aby tie rodiny a tie manželstvá mohli naozaj krásne ako fungovať.
Dieťaťu, pán Baránik, nikdy nevysvetlíte, že tie deti to berú tak osobne. To je môj otec, to je moja mama a teraz oni sa rozvádzajú a, samozrejme, bijú sa o tie deti a tá náhradná starostlivosť a podobne. Toto nerieši problémy, ale treba prevenciu robiť takú, aby tie rodiny boli pevné.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Želá si záverečné slovo pán minister? Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. V prvom rade mi dovoľte veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí prispeli k tomuto návrhu zákona od počiatku. Vraciam sa ešte pred jeho návrh aj sa vraciam k tej diskusii, aj konferencii, ktorá tuto bola na pôde Národnej rady, chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, všetkým, aj tých, ktorých v návrhu dnes ešte nie reflektované, ale chcem im poďakovať, robia kus roboty, kus roboty aj pompod... a robia aj podporu aj ministerstvu, aj vôbec štátu pri riešení týchto otázok, čiže tu treba jasne to pomenovať a poďakovať im za ich činnosť, na druhej strane chcem ich vyzvať, aby chápali, že aj keď vidia partikulárny cieľ a partikulárny záujem, nie je možné z partikulárnych cieľov vyhodnocovať celkovú situáciu a je to práve zodpovednosť Národnej rady, čo si, čo, čo je vlastne zodpovednosť vaša, a tým sa aj k vám obraciam.
Tiež ďakujem pánovi Luciakovi aj za tie, za ten pozmeňovák, s ním súhlasíme, vylepšil a posunul ďalej túto legislatívnu normu, tak aby nespôsobovala zbytočné legislatívnotechnické otázky a problémy.
Vo vzťahu k tejto dišpute, ktorá tu prebehla, a týmto názorom osobne aj pánu Baránikovi ďakujem za ten jeho vstup v tom zmysle, že adresuje správne otázku k súdom a k výkonu súdnictva vo vzťahu k poručenskej agende, ale tam je jedna veľká poznámka, nie sú veci jednoduché vo vzťahu (povedané so smiechom) aj k poručenskej agende, je to jedna z najťažších agend, ktorú sudcovia majú, verte mi, že viem, o čom hovorím, komunikujem so sudcami, sám som z právnej praxe. Tam žiaden prípad nie je čierno-biely, česť výnimkám, pán poslanec niektoré indikoval tam, v zásade ten sudca v úvodzovkách je rád, ak má jasný dôkaz, má jasný podklad, tam to rozhodnutie je potom jednoznačné, nemusí otáľať, nemá dôvod pochybovať, ale veci väčšinou takto čierno-biele nie sú v živote, čiže vo vzťahu k tomu, čo pán poslanec Baránik adresoval, tam chcem len povedať, že jednoducho jednou z mojich v krátkom čase, ktorý budem mať, priorít, bude podporiť práve, práve celú vec metodiky a vôbec podpory komunikácie, lebo napríklad čo ja veľmi oceňujem aj v tej vašej diskusii, tu čo prebiehala, že naozaj vecne adresovala problémy praxe, že jednoducho je vecná, nie je ideologizovaná, čiže aj tá argumentácia právna, aj tá bitka, je to skôr právna hantírka.
Ja si napríklad myslím, že táto veta ako taká je celá legislatívne zlá vo vzťahu k tomu, či má byť, nemá byť na ťarchu. Veď to, to je absurdné! Veď, veď dôkaz sudca má posudzovať voľným hodnotením, posudzovať stav, aký je, a jednoducho aby legislatívec, aby zákonodarca určoval, čo má a nemá byť na ťarchu. je absurdné k princípu samému, samého, lebo pretože jednoducho my, my máme najlepší záujem dieťaťa, ten je cieľom ochrany aj spoločenskej, a to sú, o tom nikto tu z nás nepochybuje a už sa len potom bavíme o tom, ako v tom-ktorom prípade, ale ak my si myslíme, akože zákonom kazuisticky obsiahneme každý jeden prípad v praxi a vychýlime, ako ten sudca má v ktorom prípade a kde a čo má dať na ťarchu a čo nemá, je podľa môjho názoru absurdné, pretože tým mu zväzujeme tak ruky, že on je v zásade automatom neslobodným, a tak sudca nemá rozhodovať.
Jednoducho sudca má rozhodovať na základe čo najlepšieho dôkazného zistenia stavu, samozrejme, pri týchto poručenskej agende sú to dni, hej, sú to dni, máte skreslenú informáciu, sofistikuje sa nám právna prax, to treba povedať, preto sme aj, je taká vecná diskusia, lebo sa sofistikuje. Čo myslím pod tým pojmom? Myslím pod tým pojmom to, že jednoducho už sú celé metodiky a akcelerácie, ako pripraviť stav tak, aby sa navodil, že ten sudca má ešte horšiu situáciu, pretože musí ešte očisťovať aj to, že čo je v tom sofistikované, kde sú kreované veci vopred a tak ďalej. Čiže s tým všetkým sa on borí. Čiže vrátim sa, aby som nebol dlhý. Jednoducho čo si ja myslím, že bez ohľadu na to, na túto vetu, na tejto vete to nestojí, princíp je gestor, ako ministerstvo spravodlivosti vychádza zo zásady rovnosti týchto foriem starostlivosti, myslíme si, že, že ja osobne si myslím, že aj vzťahu k tej pripomienke advokátskej komory, ja jej rozumiem, rozumiem a veď, veď poznám tú pripomienku, ona len vychádza z toho, že, že, že jednoducho reflektuje, situácia, chce niečo nahrádzať legislatívne, ale všeobecný prístup vždycky v môj aj v komore, aj vždy bude, že zákony nemajú ísť úplne do detailu, skôr majú vytvárať priestor, rámce a hranice a posudzovanie dôkaznej situácie nemá riešiť zákon, hej, to proste má riešiť sudca. A ak to nezvláda, treba, treba mu pomôcť, treba urobiť podporné mechanizmy, máme diskusiu o Cocheme, dlhé roky beží, súčasťou sme boli aj my a chcem, aby tieto veci ďalej išli. Čiže inými slovami, na tejto jednej vete sa to nerieši. Myslím, že je legislatívnotechnicky nesprávne, aby vôbec zákon takto detailne riešil otázku rozhodovania súdu. Ak máme problém, pán Baránik, so súdmi, čo si nemyslím, my sa jednoducho posúvame zásadne ďalej, ale, ale chápem aj, ale posúvame sa, to nebavme sa, že nie, hej. Aj, aj vďaka vám, hej. Čiže jednoducho tu len treba urobiť potom to, že treba urobiť podporu. Ten sudca sám má limitovaný čas, limitované dáta, nemá podporný personál, nemá okruh dôvery tých, ktorí sú akreditovaní, aby mu jednoducho dávali správne podklady. Čiže potom čo chceme od neho? Ako má rozhodnúť kvalitne? Hej. Čiže tam, ak by som ja, adresoval viac energie a zákon by som limitoval viac do, do, do väčšej, väčšej voľnosti.
Takže aj tak si myslím, že celkovo je zákon posunom pri ochrane maloletého, čiže žiadam Národnú radu o podporu.
Ďakujem.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca? Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel, ak dovolíte, zdôrazniť tri veci. To, čo povedal pán poslanec Baránik, je, samozrejme, reflexiou jednej časti stavu na súdoch, ja by som chcel, aby zaznelo v tomto pléne a aj na základe mojej osobnej skúsenosti, že existujú sudcovia v rodinnoprávnej agende, ktorí, naopak, sa snažia rozhodovať tak, ako im káže zákon, v najlepšom záujme dieťaťa a robia to vlastne rýchlo. Chcel som, aby to zaznelo. Nieže neexistuje aj iná skúsenosť, ale existuje veľmi zjavne aj táto, po prvé.
Po druhé. Samozrejme, že reflexiou toho, čo hovoril Alojz Baránik, čo som hovoril ja alebo zdôrazňoval aj pán minister, veď to bolo v skutočnosti predmetom reformy súdnictva, ktorý poznáme pod tzv. skratkou súdna mapa, a predovšetkým, predovšetkým v tom, že nám predsa ide o špecializáciu, aby tí sudcovia v rodinnoprávnej agende mali viac priestoru na zložitejšie kauzy, aby sa im mohli venovať, aby sa im mohli venovať v spolupráci s inými organizáciami, inštitúciami, jednotlivcami, aby nabádali, aby pomáhali a aby čo najrýchlejšie rozhodovali. Využívam túto príležitosť a by som poprosil pána ministra, ja rozumiem tomu, že situácia je zložitá, rozumiem politickým okolnostiam, ale zdá sa mi dobré, aby nejakým spôsobom špecializácia sudcov, resp. súdov v Bratislave, Košiciach na okresnej alebo krajskej úrovni, kde môžme umožniť takúto špecializáciu sudcov na poručenskú agendu hlbšiu a lepšiu, než je dnes, aby ju ministerstvo podporovalo a vytváralo pre tých všetkým predpoklady, rozumiem, že do veľkej miery je závislé aj od toho, aká bude spolupráca medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií. Samozrejme, že tomu rozumiem.
A po tretie. Budem rád, ak podporíte môj pozmeňujúci návrh, samozrejme, že toto plénum sa vyrovná aj s návrhom pani poslankyne Katky Hatrákovej. Ja v každom prípade by som bol rád, aby sme zákon ako celok, nech to bude akokoľvek, schválili, lebo si myslím, že je výrazným zlepšením situácie oproti dnešku, a zároveň to je moje posledné slovo v tomto, predpokladám, že ak sa nestane nič nepredpokladané, budeme o tom hlasovať v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem veľmi pekne.

Je to tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 1035, spoločná správa výborov má tlač 1035a.
Nech sa páči, pán minister, prosím, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže dovolím si na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len vládny návrh zákona).
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2021 až 2024, vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v humanizácii a v zmierňovaní obmedzení väznených osôb v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií s osobitným dôrazom na vzdelávanie a posilňovanie pozitívnych sociálnych väzieb, najmä prostredníctvom zvyšovania dostupností rôznych foriem kontaktu väznených osôb s rodinou.
Cieľom predkladaného návrhu právnej úpravy ustanovujúcej spôsob výkonu väzby, práva a povinnosti osôb vo výkone väzby, disciplinárnu zodpovednosť a trovy výkonu väzby je dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity, humanizácie výkonu väzby v súvislosti so znížením miery nevyhnutnosti uplatňovania jednotlivých obmedzení väzobne stíhaných osôb.
Navrhovaná právna úprava reaguje i na minimálne štandardy pre osobnú obytnú plochu vo väzenských zariadeniach stanovené Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len známe pod skratkou výbor CPT) pre viacmiestne cely a súčasne sa napĺňajú odporúčania výboru CPT týkajúce sa spôsobu realizácie fyzických návštev rozšírením možností kontaktu maloletých detí s ich rodičmi.
Vládny návrh zákona teda smeruje k zmierneniu podstatného obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone väzby spôsobeného pozbavením osobnej slobody, a to jednak rozšírením možností komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ako i rozšírením spôsobu realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu, videonávštevu.
Systém ukladania disciplinárnych trestov sa dopĺňa o pravidlo postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení. Navrhované znenie reaguje i na aplikačné problémy súvisiace s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu, ktorý bol obvinenému uložený za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone väzby bezprostredne pred nástupom do výkonu trestu.
Odstraňuje sa problém s faktickým režimom samoväzby u mladistvých, samoväzba je v prípade mladistvých neprípustná, vznikajúci pri ukladaní celodenného trestu celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu.
Taktiež sa vypúšťa v súlade s odporúčaniami výboru CPT povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, keďže platná právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu práve stanoviskom ošetrujúceho lekára, pričom sa navrhuje zdravotný stav obvineného, najmä existencia psychiatrických kontraindikácií zohľadňovať v štádiu konania o disciplinárnom previnení.
Zásadnou zmenou prechádza aj povinnosť obvinených uhrádzať trovy výkonu väzby. Súčasná podmienka právoplatného odsúdenia sa precizuje iba ako podmienka odsúdenia na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Zároveň sa s cieľom prebratia záväzku štátu za obmedzenie osobnej slobody skracuje rozhodné obdobie pre výpočet výšky trov výkonu väzby zo 180 dní na 90 dní a obdobie trvania záväzku sa obmedzuje iba na obdobie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Cieľom tejto zmeny je eliminácia dlhov, ktoré mal odsúdený po prepustení z výkonu trestu, pretože zadlženosť rozhodne sťažovala prepustenému odsúdenému reintegráciu do spoločnosti. Ak podľa predkladaného návrhov nebude odsúdený z objektívnych dôvodov schopný predmetné trovy uhradiť počas výkonu trestu, po ukončení výkonu trestu zaniknú zo zákona.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občanov ani na životné prostredie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Legislatívnej rady vlády a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. mája 2022 uznesením č. 355/2022. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ešte k spoločnej správe výborov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 9. septembra prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť uznesením č. 545 z 9. septembra 2022 v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v rámci ktorého sú prevzaté legislatívnotechnické pripomienky z časti C stanoviska Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a práva, k vládnemu návrhu zákona. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh akceptujem a odporúčam ho schváliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rady schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1035a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.