72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, ja som povedal, že do rozpravy nepôjdem a že sa obmedzím na krátku faktickú poznámku, ale tu musím ísť do rozpravy ako spravodajca so záverečným slovom a je dobré, že mám túto možnosť, pretože práve som bol obvinený z niečoho, čo som nikdy nepovedal, a aj všeobecne poviem, že toto je veľmi častá zákerná taktika obviniť spoludiskutujúceho z toho, čo nikdy nepovedal. Je šťastie, že teraz môžem zareagovať, pretože predkladateľ tohto zákona povedal, že je prekvapený zo mňa, že mi nevadí alkohol za volantom. Kto si vypočuje moju faktickú poznámku, tak vie, alebo bude počuť, že som nikdy nič také nepovedal. Tak toto, vážený kolega, považujem za zákerné.
A teraz k tomu, aby som to rozvinul. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že ja dokážem žiť bez alkoholu, že ja vôbec nepijem alkohol. Tí, ktorí vedia viac o mojej rodine, tak vedia, že nie tak dávno vodič, ktorý mal niekoľko promile, skoro prešiel moju dcéru autom. Chýbalo pár metrov a nebola by tu. A keď mi tu niekto povie, že mne nevadí alkohol za volantom, tak ma to, áno, takto rozčúli. Ja som nič také nikdy nepovedal. Mne prekáža alkohol za volantom. A tak ako tu už bolo povedané, keď tí ľudia nezodpovední chcú, tak sa k tomu alkoholu dostanú akýmkoľvek spôsobom, v akomkoľvek obchode, napijú sa, sadnú si za volant a sú to, sú to neriadené strely na našich cestách, ktoré zabíjajú. To odsudzujem.
Ale toto nevyrieši, že zakážeme benzínkam predávať alkohol, ako som už povedal vo faktickej.
A takisto, keď už mám slovo, hovoríš, Martin, že sa nám rozpadajú rodiny a že dobré by bolo zistiť koľko... Jak si to hovoril? Koľko prehazardujú, koľko prepijú mať, mať tie štatistiky. Ako to pomôže? Ako to pomôže, že ja budem vedieť, že sused prehazarduje toľko a prepije toľko? Ako mne to pomôže? Ja hovorím, že nijak. Že viac pomôže to, aby sme hovorili o tom, že toto a toto je zlé.
A keď pred chvíľou mal slovo Marián Viskupič, tak povedal, že tie tresty, ktoré tie ľudia dostávajú za to, že si sadnú opití za volant, sú odstrašujúce. Ten človek, ktorý, ja som mu odpustil, tomu človeku, ktorý takto ohrozil moju dcéru. Bol u nás, poprosil o odpustenie. Aj so svojou sestrou bol. A ja mu neprajem nič zlé. Ale doteraz, ja keby som mohol, tak v tej chvíli som bol zlostný. Ale teraz s odstupom času v istom zmysle mi je ho ľúto, pretože má problémy v rodine, prišiel o vodičák, prišiel o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Tie tresty sú dostatočne odstrašujúce. A keď máš človeka, ktorému to nijakým spôsobom nevysvetlíš, tak aj keď mu zoberieš vodičák, tak on si sadne opitý za volant a bude ohrozovať túto spoločnosť, potom pôjde do basy možno, ale nie tak, že zistíš, že koľko ten prepije, koľko ten prehazarduje. Jak, jak to obmedzíš? Prepáčte, že som sa takto rozohnil, ale bol som obvinený krivo, tak... Ale už som pokojný.
Takže ďakujem pekne.

Keďže išlo o záverečné slovo, pán poslanec Čepček, nemôžem vám udeliť slovo s faktickou poznámkou v zmysle rokovacieho poriadku, ale musím prerušiť rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom by mal byť návrh pána poslanca Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách. Pán poslanec nie je v rokovacej sále, takže stráca poradie. (Reakcie z pléna.)
Už ďalším bodom je návrh pána poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1124, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1172.
Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1124.)

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi takto na úvod len veľmi stručne, väčšinu potom si nechám na rozpravu, na úvod poviem len toľko, že vám ponúkame niečo, čo už, samozrejme, tu v tejto sále bolo prednesené pred šiestimi mesiacmi, a myslíme si, že napriek tomu, že sa medzičasom objavili iné, nové návrhy na riešenie tej situácie, mizernej situácie, v ktorej sa mnohé páry či rovnakého, či odlišného pohlavia ocitajú, a vítam návrhy od kolegov. Stále si myslíme, že tento nás, tento návrh z našej dielne patrí medzi tie lepšie, a preto mám tú česť ho vo forme rozpravy o pár minút predostrieť.
Takže zatiaľ poviem len toľko, že mám tú česť predložiť návrh zákona o životnom partnerstve, a viac k jeho obsahu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Šeligovi.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Páni a dámy, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Tento návrh zákona spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Rovnako navrhol, aby výbory prerokovali tento návrh, ak bude schválený v prvom čítaní, do 30 dní od schválenia a gestorský výbor do 32 dní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Rovnako odporúčam vyhovieť návrhu predsedu Národnej rady, aby bol pridelený výborom, a ako aj lehoty určené na pridelenie výborom.
Ďakujem pekne a po pánovi Valáškovi sa hlásim do rozpravy. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce okrem pána navrhovateľa a pána spravodajcu niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Tomáš Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci. Dámy a páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je dať všetkým párom na Slovensku, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť iného právneho uznania ich zväzku. Návrh zákona, náš návrh zákona tento inštitút nazýva životným partnerstvom, ale pod rôznymi inými menami existuje vo väčšine štátov Európskej únie.
Prečo ho teda iné európske krajiny majú a aký je jeho význam? Nuž bez právneho uznania sú páry, a teraz je jedno či rovnakého pohlavia, či rozdielnych pohlaví, ukrátené o desiatky práv. Len na ilustráciu, partner či partnerka nemajú nárok na voľno v práci pri sprevádzaní chorého partnera, nemajú nárok na úrazové dávky po smrti partnera či partnerky, nemajú nárok na ošetrovné v prípade starostlivosti o chorého partnera či partnerky, nemajú právo na voľno po úmrtí svojho milovaného partnera či partnerky, nedostanú žiadne vdovské, žiadne vdovecké, žiadne jednorazové odškodnenie v prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu partnera.
Toto boli len práva uprené a zďaleka nie všetky práva, ktoré sa týkali samotných partnerov. Ešte ťažšie vysvetliteľné a úprimne tak ľudsky pochopiteľné sú práva uprené ich deťom. Ono totiž bez inštitútu ako životné partnerstvo alebo ekvivalentu neexistuje možnosť vynútiť si vyživovaciu povinnosť pre dieťa alebo deti, o ktoré sa spoločne starali, a následne sa rozišli. Bez životného partnerstva alebo nejakého ekvivalentu druhý rodič nemá právo na ošetrovné v prípade, ak sa chce starať o dieťa, ktoré spoločne s partnerom či partnerkou vychovávajú. Dieťa nemá nárok na sirotský dôchodok v prípade smrti jedného rodiča a nemá ani postavenie neopomenuteľného dediča vo vzťahu k druhému rodičovi. Čiže po smrti zákonného rodiča, aby som to vysvetlil polopatisticky, neexistuje žiaden zmluvný spôsob, ako zabezpečiť, aby dieťa nestratilo svoj domov, hoci jeho druhý rodič žije a chce sa ďalej o neho starať a dieťa chce ostať s týmto rodičom.
Dodávam, že zďaleka nejde len o páry rovnakého pohlavia. Ten inštitút, ktorý navrhujeme zaviesť, inštitút životného partnerstva, existuje v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku, tam sa to volá trochu inak, je tam obdobný zákon a 95 % tých, ktorí ho využívajú, sú páry odlišného pohlavia, napríklad ľudia, ktorí chcú žiť spolu vo zväzku, ale bez podielového vlastníctva, ktoré je, samozrejme, automatickou súčasťou manželstva, alebo ľudia, ktorí už majú za sebou manželstvo, nechcú vstúpiť do ďalšieho alebo nechcú nechať svojho partnera či partnerku, ale nechcú nechať svojho partnera či partnerku bez práv, ktoré by inak z ich dlhodobého milujúceho zväzku logicky vyplývali.
Možno si poviete, to je ich voľba, páry odlišného pohlavia mali možnosť uzavrieť partnerstvo, na to ja odpoviem, fajn, ale prečo im uprieť aj cestu životného partnerstva, keď o ňu majú záujem? Len z trucu?
Čo sa týka párov rovnakého pohlavia, tie už žiadnu inú možnosť na výber ako ekvivalent životného partnerstva nemajú. Právne uznanie ich zväzku v súčasne platných zákonoch jednoducho neexistuje. A to napriek tomu, že sú to Slováci a Slovenky ako my všetci, chodia do práce či vychovávajú spolu deti.
Preto ďakujem vopred za vašu podporu pri náprave tejto skrivodlivosti.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Juraj Šeliga.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán navrhovateľ, dámy a páni, trochu ma mrzí, že tento zákon prišiel na rad dvanásť minút pred koncom schôdze Národnej rady tento týždeň, pretože tá téma je mimoriadne dôležitá, a je dôležitá preto, že proste medzi nami sú ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nemôžu sa zosobášiť, lebo taká právna úprava neexistuje, a napriek tomu nemajú inú možnosť, ako, ako proste spolu formalizovať aj pred štátom svoje spolužitie.
Ja som rád, že tu je tento návrh zákona. Som rád, že sa môžme posunúť dopredu. Niektorí budú hovoriť, že toto je nejaký útok na konzervativizmus alebo niečo podobné. Ja, ja s tým nesúhlasím, lebo úprava zväzku je hlboko konzervatívna vec. Možno nie je pre niekoho vecou viery, samozrejme, ale ja robím rozdiel medzi tým, čo je konzervatívne a čo je náboženské, lebo ten rozdiel tam je. A je to na asi hlbšiu debatu, ako naozaj v piatok o 14.00 hod. alebo pred 14.00 hod. v Národnej rade.
Trochu ma prekvapilo napriek tomu, že sme v prvom čítaní, a všimol som si to pri viacerých návrhoch zákonov, ktoré sa venujú tejto téme, akým spôsobom je možné ukončiť toto životné partnerstvo. A na to, akú váhu tomu dávame alebo akú váhu tomu dávam, sa mi zdá, že to je tak, nemám iný pojem a nechcem sa ani nikoho dotknúť, tak to je tak trochu ľahtikárske, že stačí urobiť spoločné vyhlásenie a je po všetkom, kým pri manželstve, a nehovorím, že tam je rovná sa, ale kým pri manželstve treba ísť na súd a súd ho musí rozviesť a podobne, tak tu stačí spoločné vyhlásenie. A tu by som bol asi povedzme konzervatívnejší, ak môžem použiť tento pojem.
Rovnako ma to prekvapilo aj pri inom návrhu zákonov, o ktorých ešte budeme rokovať tu v pléne, že tam stačí dokonca jednostranné vyhlásenie u notára. To mi príde ešte ako keby slobodnejšia úprava vzhľadom na to, o akú vážnu vec ide. Veď určite o tom bude debata, len, len toto je niečo, čo mi prišlo také, že, že na to, o akú vážnu vec ide, na to, aký vážny je ten zväzok, na to, ako vážna je to situácia pre tých ľudí, tak proste ráno sa zobudiť a povedať si, ak to poviem tak zjednodušene, že tak dnes už pôjdeme k tomu notárovi alebo urobíme to vyhlásenie a je po všetkom, mi tam celkom nesedí. Ale som otvorený a rád si vypočujem argumenty aj navrhovateľa či pri tomto zákone, alebo, samozrejme, aj pri tom druhom, že, že prečo sa rozhodli postupovať takýmto spôsobom.
Budeme asi veľa počuť, alebo ja neviem, že či budeme veľa počuť, lebo v tieto dni počúvame iba o tom, ako máme fašistické médiá a ako prezidentka robí všetko možné zlé, že či sa budeme venovať aj iným témam dookola, tým dôležitejším podľa môjho názoru, ako stále riešiť jedno a to isté už posledných ix mesiacov, že je toto útok na rodinu, že toto je útok na hodnoty a podobne. Nemyslím si to, lebo, opäť, treba podľa mňa oddeliť, a v tomto sme sekulárny štát, čo je otázka hlbokého, intímneho, náboženského presvedčenia, viery, ak to môžem povedať jedným slovom, ktorá je dôležitá a má mimoriadne podstatné miesto v živote, trúfnem si povedať, väčšiny ľudí, ktorí žijú na Slovensku, a čo je proste legálna úprava. A to je niečo, kde aj cirkev, ak to môžem povedať tak všeobecne, ako keby nie úplne jasne podľa môjho názoru chce vstúpiť do dialógu, že kde je proste, kde je proste ten rozdiel. Ja toto nevnímam ako útok na rodinu a viem, že za to budem označený za liberála a možno sa mi ujde aj, že som liberál s nejakým dôvetkom.
Akokoľvek, som rád, že je tu tento návrh zákona. Myslím, že by sme sa mali o tom baviť. Zároveň apelujem na navrhovateľa, jedného či druhého, keďže budeme hovoriť potom aj o inom návrhu zákona neskôr v programe schôdze, aby ste aj vy boli schopní urobiť kompromis, aby to mohlo prejsť. Ja neviem, kde je tá hranica kompromisu. Predpokladám, že pán poslanec Valášek toto neberie ako povinnú jazdu a marketingový ťah svojej strany, že, že toto proste berie ako dôležitú otázku a že ide o vec.
Apelujem na to preto, že vnímam za lepšie, ak prejde niečo, ako by nemalo prejsť nič. Proste tak to je, sme každý nejakú dobu v politike a vieme, že niekedy nevieme presadiť všetko, ale mohli by sme presadiť aspoň niečo. Pre mňa by bol úspech, keby sme presadili aspoň základnú úpravu, ak už nevieme presadiť komplexnú úpravu, akú napríklad ponúka tento návrh zákona, lebo si myslím, a tým to uzavriem, že proste ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nechcú uzavrieť manželstvo alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, tak majú právo si nejako upraviť svoje vzťahy. O tom je táto debata. A majú právo si upraviť tieto vzťahy aj pred štátom.
A na konci dňa je paradoxné, že drvivú väčšinu tých vzťahov, ktoré, o ktorých hovorí pán poslanec Valášek v tom návrhu, si môžu upraviť už aj dnes komplikovane cez rôzne plné moci a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A hovorím to nie ako námietku proti tomuto návrhu zákona, ale hovorím to ako podporu tohto návrhu zákona, že náš právny poriadok cez rôznu spleť rôznych kľučiek už vie upraviť tieto vzťahy, takže sa tu nedeje žiadna kultúrna revolúcia, akurát sa to dáva nejakým spôsobom dokopy tak, aby to bolo prehľadné a aby sme boli schopní podať pomocnú... Pomocnú ruku? Aby sme boli schopní urobiť niečo, čo tu už dávno svojím spôsobom malo byť regulované.
Zopakujem sa, verím, že ak to prejde do prvého, resp. ak to prejde cez prvé čítanie do druhého čítania, že budeme schopní nájsť taký kompromis, aby to bolo schválené. Ak je to, ak je to toto znenie pre 76 poslancov Národnej rady, budiž, obávam sa, poznajúc túto snemovňu, že to asi tak nebude, ale práve preto apelujem na vás, pán navrhovateľ, aby, aby ste možno aj tu povedali, že ste pripravený ísť do kompromisov, aby sme proste presadili túto vec a aby to nebola len marketingová stratégia vašej strany, čo verím, že nie je.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána spravodajcu.
Ako prvý pán poslanec Tomáš Valášek.