72. schôdza

Pani poslankyňa Jarmila Halgašová.

Ďakujem pekne.
Juraj, ty si sa navážal do transľudí, že to považuješ za nenormálne, ak sa niekto narodí ako muž a prejde transakciou a po nej chce, aby sme ho oslovovali ako ženu. To je normálne. Ja považujem za nenormálne, ak sa narodí niekto a je pomenovaný ako Juraj a po štyridsiatich rokoch sa rozhodne, aby sme ho oslovovali ako György. Je možno taký poetický kalkul. Ale teda dobre. Povedal si tiež, že, že si pripravený týmto ľuďom pomáhať, že by sme im mali pomáhať. Tak to som veľmi rada, pretože pevne verím, že návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý predkladáme zajtra alebo pozajtra v hlasovaní podporíš.
Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa.

Juraj, či ti poviem po slovensky Juraj, alebo po maďarsky György, stále si to ty. Tak v podstate toto prirovnávať k zmene pohlavia, myslím si, že to je úplne pomýlené. Ideologické zástavy, ktoré naozaj boli tuná zneužívané v minulosti na štátnych budovách, jednoznačne odmietame. Nemôže byť dehonestovaná budova, ktorá reprezentuje a tiež je do istej miery symbol štátnosti a štátu. A to jedno, či už je v domácom prostredí, alebo v zahraničí. Takéto zneužívanie jednoducho odmietame. A či už niekto sa cíti ako muž alebo ako žena, jednoducho sa tak narodíš. Narodíš sa ako muž ako žena. A ty si môžeš preoperovať, čo chceš. A to stále zostaneš, tak ako si to povedal, tie chromozómy XX sú nemenné, ako XY sú takisto nemenné. A ty darmo aj navonok, že sa budeš tváriť tak, proste.
Inak toto je veľká tragédia, lebo veľa mladých ľudí sa dostalo takéhoto nešťastia, kedy v podstate dali sa takto preoperovať, a ja som to tu spomínal, dievča na muža, keď potom plakala, že chce byť naspäť dievčaťom. Najprv bolo hviezda veľká. Chcela sa vrátiť ako späť, že chce byť ženou a to a keď jej teraz povedal, že dobre, ale že tak to nie je možné. Ono však ako amputujú žene prsníky, tak ako jej ich prišijú naspäť. To jednoducho nie je možné. A to dievča cez ten posmech a cez traumu, ktorú ako prežívalo, tak to vyústilo do samovraždy. Samozrejme, dneska mainstreamové média podsúvajú takto, že dobrovoľne odišla z tohto sveta. Ale že sú veľakrát štvaní títo ľudia touto spoločnosťou k tomu, aby spáchali tú samovraždu, to o tom zamlčujú. A prostredie, ktoré sa tuná vytvára, je veľmi divoké. Muž je muž. Žena je ženou.

Pán poslanec Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Gyimesi, ja možnože z vecného hľadiska by som ani nemal problém súhlasiť s tým, že štátna budova má istú úroveň a treba zachovávať isté dekórum. Ale čo mi vadí a prečo ani nepodporím tento zákon, je práve istá zbytočnosť. V tejto situácii sa mi zdá zvlášť, lebo na jednej strane vieme, že máme tu naozaj komunitu ľudí, ktorá je históriou nespravodlivo utláčaná, nemá svoje pozície také, aké zaslúžila. Voľakedy za to strieľalo, potom len zatváralo, potom to bola iba diagnóza. A dneska vieme, že je to normálna vec a máme problém s tým sa nejak stotožniť. Áno, chce to nejaký vývoj. Ale tá podstata mi na tomto zákone uniká práve v tom, že koľko vlastne máme budov alebo akú máme skúsenosť, kde takáto zástava bola vyvesovaná.
Ja si myslím, že ten zákon je zbytočný a v tejto situácii, keď vieme, že riešime životné problémy krajiny a dokonca aj Európy. Keď vieme, že sa na nás valia pomerne zložité okolnosti, s ktorými bude treba veľmi úporne zápasiť. Keď vieme, že v tejto krajine je veľa ľudí, ktorí majú názor, ktorí pripomína staré zlé časy. A história sa zvykne nám opakovať a býva to veľmi nepríjemné. Tak v tejto chvíli dávať tento zákon, ktorý rieši budovy, ktoré aj tak nie sú takýmto spôsobom atakované, sa mi zdá nielen zbytočné, ale doslova ako kontraproduktívne, odpútava to pozornosť z hlavných problémov a ubližuje to tým ľuďom, ktorí sa možno ani nehlásili o tie zástavy. Len zbytočne vyvolávame emócie. A to v tejto chvíli mi pripadá ako naozaj nepotrebné.
Ďakujem.

Pán poslanec Ľudovít Goga.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja súhlasím s tvojím návrhom. Pre mňa vlajka ako symbol predstavuje také podprahové vnímanie určitej komunity. Osobne nemám žiadny problém s tým, keby si ľudia zastupujúci túto komunitu vyvesili tú zástavu na svojom majetku, pozemku, aute alebo už hocikde, ale určite nie na štátnej budove. A trošku by som chcel tú diskusiu ďalej posunúť, ako že otázkou zostáva, že prečo pokiaľ mám nejaké interné informácie, že už sú aj názory v LGBTI, v skupine ľudí zastupujúce LGBTI už aj menšina sa cíti určitým spôsobom, časť teda sa cíti diskriminovaná interným negatívnym mainstreamom zastupujúci túto skupinu, takže by možno stálo za prieskum, koľko osôb by sa reálne hlásilo ku LGBTI komunite a k symbolom, ktorý predstavuje túto komunitu, ktorá sa medzičasom odchýlila od svojich názorových základov.
Takže ak to môžem povedať, je to naozaj nejaká salámová metóda, tak teraz ideme skúšať akože, aby sme presadili, ja neviem, zástavy na budovách, potom bude nejaký ďalší, ďalší symbol, ktorý budeme chcieť, ale vidím to, vidím to tak, že neni dôvod prečo. Ako tí ľudia majú aj svoje zákony, ktoré sú presadzujúce, tie spolunažívania, tie sú v slovenskom právnom poriadku, je to len niečo naviac, čo si žiadajú a stále hovorím salámová metóda.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gyimesi.

Ja by som asi zareagoval najprv na pána kolegu Mičovského o nepotrebnosti tohto zákona, resp. o nevhodnosti a časovej, časových súvislostiach. Ja by som chcel upozorniť napríklad na to, že nedávno sa, a prosím o ospravedlnenie, ak poviem nesprávne mesto, ale myslím, že v Charkove, vo vojnou zmietanej Ukrajine uskutočnil gay pride. Takže ak na Ukrajine môžu v čase vojny poriadať gay pride a takto demonštrovať za svoje práva, tak si nemyslím, že takýto zákon nemôžme predložiť aj my, kde, chvalabohu, Slovensko vo vojne ešte nie je.
A ináč ďakujem kolegom za fakt vecnú diskusiu, ale ona sa trošku posunula inde, než smeruje tento zákon. My sa v skutočnosti nebavíme o tom, že my tu teraz ideme pranierovať príslušníkov LGBTI komunity, lebo oni, oni existujú, oni sú, sú tu medzi nami, a to je neodškriepiteľný fakt. My len hovoríme o tom, že ak vy nás nazývate netolerantnými ľuďmi preto, lebo povieme, že na štátnych budovách to tam nemá viať, tak chceme od vás, aby ste tolerovali náš názor, že to tak, že sa tak cítime, že chceme sa viazať na nejaké naše národné korene a nechceme, aby tá ideológia, ktorá sem skutočne prúdi zo západu, bola propagovaná na tých budovách.
Pani kolegyňa Halgašová, Jarka, prosím ťa, čo má spoločné zmena môjho mena s prerokovanou problematikou. Ja som sa nemohol od narodenia stať Györgyom preto, lebo v 1980 roku komunistická moc neumožňovala, aby rodičia deťom dali maďarské mená, lebo jednoducho to nebolo možné. Keď to možné bolo, bol rok ´98... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)