72. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, spomínal si symboly. Áno, tie symboly sú dôležité, lebo tie symboly sa tak vkrádajú pomaličky do podvedomia nás všetkých aj našich detí a v poslednej dobe, čím častejšie vidíme tie symboly na športových podujatiach, však, keď si všimnete majstrovstvá sveta v Katare budú, kapitáni mužstiev budú označení dúhovými vlajkami na zápästí. Osem krajín to odmietlo, ale kto odmietne takýto symbol, tak je nepohodlný. To znamená, nehovorte tu o tom, že nátlaky tejto komunity nie sú, keď sa podsúvajú aj deťom sa podsúvajú tieto symboly. Takže ja chcem pána poslanca pochváliť, o tých symboloch povedal to, čo si myslím aj ja. Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tomáš Taraba.

Tento zákon je úplne jasný iba o tom, čo definuje našu štátnosť, ale to, čo bolo krásne vidieť, tu podaktorí si urobili vlastne politickú kampaň len na tom, že majú potrebu zvýrazňovať, že ty niekoho urážaš. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme tu viedli tú debatu o tom, že či je hodná ochrana života dieťaťa pred narodením a niekto nás tu začal poučovať, že to je fetus, to neni dieťa, čo to tu používame. Áno, ty si sa spýtal, že či tehotná matka vo všeobecnosti povie, že čaká fetus alebo čaká dieťatko, hej. Lenže podaktorí, ktorých nikto nečíta, nikto nepočúva, dosah majú nulový, tak potrebuje jediné piár si urobiť na tom, že na mňa zaútočil Kuffa, Kuffa na mňa zaútočil, lebo to je taká. Takže o tomto to tak je a práve preto áno, tak jak je to symbol ochrany života, nie je, že bojujeme za fetus, ale za dieťa, tak aj tuná pri tejto, pri tejto vlajke my nebojujeme proti niekomu, ale hovoríme toto je naša štátnosť, a to, že niekto si tu myslí, že k slovenskej štátnosti patria aj tieto ideologické zástavy, však to je presne vidieť, aký majú vzťah k tej štátnosti oni. Poväčšine túto stranu tvoria ľudia, ktorí tento štát ani nechceli, a to je celé. To znamená, že presne sa to vedie v tejto, v tejto línii a ja chcem veriť, že tak ako niekedy parlament rozhodol o tak samozrejmej veci, že manželstvo tvorí zväzok muža a ženy, čo kedysi nikoho ani nenapadlo definovať v ústave, lebo to je ľudská samozrejmosť, tak chcem veriť, že aj tento parlament je tvorený politikmi, ktorí vedia, čo sú symboly Slovenskej republiky a čo toto tvorí a kto to nevie, tak potom je fajn, pri tom hlasovaní, aby to ukázal.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Benčík.

Ďakujem.
Pán Kuffa, ste ma oslovili takou pre mňa nepochopiteľnou otázkou, že či sa viem sexuálne správať. Musím sa priznať, že ani pohľad na vás mi to akosi nejako nič nenapovedal, že čo by to, o čo by malo ísť, no ale, keď ja som štyridsaťsedem rokov ženatý a mám dvoch synov, tak možnože nejako, niečo o tom viem.
No, potom ste hovorili, že vám akosi spôsobuje traumu nejakú priam, že kolegyňa Marcinková má fotografiu so Svätým otcom. Ja vám spôsobím ďalšiu, budete sa čudovať, nie som katolík a v roku 1980 na verejnej audiencii v Ríme pápež Ján Pavol II. mi dal ruku na hlavu a ma požehnal so slovami, že nech Boh ochraňuje Slovákov. No a k tej vašej zmätenosti, to o čom tu rozprávate, pán Kuffa, sú veci, ktoré sú vecou našej voľby. A sú veci, ktoré vecou našej voľby nie sú. Proste sa, že sa tak narodíme alebo že nás tak stvoril Pán Boh. Medzi také veci, ktoré nie sú vecou voľby, napríklad farby aj, patrí aj farba pokožky alebo sexuálna orientácia. A to, akým spôsobom vy teda ľudí, ktorí sú iní ako je bežná vzorka alebo priemer ľudí, akými slovami dehonestujete to, to sa veru ťažko počúva a je to veľká hanba, pán Kuffa, hlavne ak hovoríte, že ste kresťan.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem.
Ja sa stotožňujem s tým, čo bolo povedané v rozprave predrečníkom, pretože a dotknem sa len toho, toho takého vecného alebo technického bodu celej tej jeho debaty, a to je tá úloha a význam štátnych symbolov. Naozaj si asi nemusíme hovoriť, aká je tá symbolika dôležitá pre akýkoľvek národ alebo štát a príde mi pritiahnuté za vlasy, absolútne nedôstojné, aby akýkoľvek, akýkoľvek symbol, akejkoľvek menšiny a v tomto prípade teda sa bavíme o menšine z toho balíka tých LGBTI asi alebo koľko ich tam je Q a prichádzajú a pribúdajú stále ďalšie. Jednoducho nemyslím si, že je to dôstojné, že je to patričné. Veď, preboha, pozerajme sa na to normálne zdravým rozumom bez nejakých emócií a bez nejakých výčitiek a snažme sa byť naozaj tolerantní a vecní, tak ako tu práve všetci tí, ktorí kritizujú tento návrh zákona, deklarujú, že rešpektujú názor iný a buďme k sebe proste tolerantní a každý nech sa prejavuje, ako chce, ale sú tu určité pravidlá, určité zákonnosti a zásadné veci, a to sú práve tie štátne symboly a budovy, na ktorých štátne symboly sú umiestnené. Veď my sa nemôžeme dostať do polohy, že tu nejaký zväz elektrikárov alebo nejaká menšina, ktorá si bude hovoriť akákoľvek menšina, bude na štátne budovy vyvešávať svoje symboly a svoje vlajky. Takže aspoň v tejto rovine, v takej naozaj tej technickej, zachovajme zdravý rozum, nehovoriac o tom teda ako celá tá agenda a podstata, podstata tejto propagandy vplýva na celú spoločnosť. Ale aspoň v tej technickej rovine sa na to pozerajme vecne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Lukáč.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Kuffa, najprv technická vec. Myslím si, že je dobré, ak by sme v tomto parlamente neboli osobní voči sebe navzájom, inak čo sa týka tvojho vystúpenia, súhlasím so všetkým, čo si povedal, úplne súhlasím. Manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Dodnes som bol presvedčený o tom, že sú len dve pohlavia, ale keď tak počúvam rozpravu, mám pocit, že sú tri. Muž, žena a SaS. Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.