72. schôdza

Pán poslanec Pročko, môžete reagovať na faktické poznámky.

Taraba, pápež povedal, že je za registrované partnerstvo.
Gyimesi dostal vyhrážky, no ako ja som povedal, že nerozdeľujem ľudí na liberálov, homosexuálov, ale na dobrých a zlých a všade sa tí zlí nájdu, čo sa vyhrážajú.
Kuffa, mne je ľúto, že sa vám vyhrážajú, opakujem, všade sú zlí aj dobrí.
Gýmeši, Gýmeši (Gyimesi, pozn. red.), vieš, Ďuro, kto ťa tu netoleruje? Povedz mi. A opakujem, aj keď tebe sa vyhrážali tí ľudia, to je, to je to, to je to zlo v spoločnosti, ktoré všade je.
Kočiš, vy sa vyviňujete z pekla, do ktorého vediete svojich voličov. Kočiš, aj u vás na Facebooku každý jeden príčetný človek na Slovensku vidí, čo tam robíte, Kočiš. Šírite nenávisť aj vy. Vy tu, vy tu rozprávate o tom, že my tancujeme na hroboch, prepánaboha, vy ste tak zneužili túto tému a tak sa vyviňujete, Kočiš, z tejto témy, že to nie je možné. Ja vás, Kočiš, nepovažujem za konzervatívca. Ja vás, Kočiš, považujem za fašistu a extrémistu.
Kuffa, u blížnych svojich, u blížnych svojich, viete, to je tak, blížny je každý, len nesmieme tých blížnych mlátiť na poli, prípadne starenku prefackať. Viete, to je také, že tí blížni by mali byť naši naozaj blížni. A ja vás nepovažujem za, za človeka, ktorý by chcel ubližovať tým LGBT ľuďom, len to vy keď poviete naozaj niečo, tak to je jak, ako už ste tu počuli, jak keby ste bol z 12. storočia.
Kuriak, ja som to povedal, zlí sú aj na jednej, aj na druhej strane. Povedal som to. Ja nehovorím, ja nehovorím, ja nehovorím o tom, že, že v LGBT sa nájdu tiež všetci, že sú všetci skvelí, ale opakujem ešte raz, tolerujme, tolerujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dve faktické poznámky. Predpokladám, že aj kolegyňa Šofranko sa chce faktickou, tak poprosím vás, keby ste vypli, výborne, takže dve faktické poznámky.
Pán poslanec Štefan Kuffa ako prvý.

Marek, chcem ti poďakovať za ten tvoj príspevok k tým zlým človekom, to, čo si tak z toho svojho papieru prečítal, no tak to som bol označený ja za toho zlého človeka. A v podstate pochopil som tak, že si to odsúdil toho kolegu za to jeho vyhlásenie a de facto, neodsúdil si to? To tak potom som to zle asi pochopil ja, ale dobre. Ale ty si tu tak v závere tuná také biblické okienko tu otvoril, Židia a samaritáni sa nemali v láske. No do istej miery hej, ale toho milosrdného samaritána, ktorého si spomínal, kde zbojníci prepadli pocestného a samaritán bol ten, išiel kňaz, prekročil toho človeka v priekope, išiel levita, levita to bola extra trieda ako židovská, tiež ho prekročil a išiel samaritán, ktorí boli druhotriedni, tak boli považovaní. Hej, v tej spoločnosti, vo vtedajšej Palestíne. A práve samaritán bol ten, ktorý sa oňho postaral, zaplatil hostinskému a povedal, že keď bude ťa to stáť viac, ja pôjdem naspäť, to je cesta z Jeruzalema do Jericha alebo naopak, hej, z Jericha do Jeruzalema. Tam sa to stalo. Dnes je tam pravoslávny chrám, kostol, kláštor Svätého Juraja a niekto to tak hovorí, že kláštor Svätého samaritána. Samaritáni boli ľudia, ktorí boli, v podstate to bolo obyvateľstvo Perzie a židovstva, ktoré v podstate v oblasti, ktoré bolo vyľudnené za čias kráľa Nabuchodonozora, keď ľudia, Židia boli zobratí do babylonského zajatia, aby to nezostalo prázdne a vyľudnené, tak kráľ Nabuchodonozor tam poslal tých svojich ľudí a oni v podstate to obyvateľstvo židovské a pohanské sa zmiešalo. Preto boli také zápasy a boje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Šofranko s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Parlament je odrazom spoločnosti. Tak ako si, pán kolega, povedal. A v našej spoločnosti je dnes nutnosťou, aby sme začali komunikovať viac slušne, viac tolerantne, snažili sa viac chápať súvislosti a empaticky odhadnúť, kedy je nutné vyjadriť sa a kedy je lepšie mlčať.
Spomenul si aj pápeža Františka. Aj my by sme mali pristupovať ku všetkým, opakujem, ku všetkým ľuďom s láskou a hlavne my v tejto sále.
Ďakujem.

Pán poslanec Šefčík, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, poslanec Kuffa, pochopil si to správne. Tak som to myslel, že sa mi nepáči, keď niekto či už z jednej strany, alebo z druhej strany hneď odsúdi človeka ako takého, že ty si zlý a ty si taký a taký, neodsúdil som kolegu, ale to, čo povedal. Takže to len na upresnenie. A čo sa týka toho biblického okienka, tak ja som to len naznačil, ale myslím, že sme sa pochopili, že Kristus vtedy hovoril, že každý je môj blížny. Chcel naznačiť, že každý. Aj samaritán, aj Žid, hocikto.
Pani kolegyňa Šofranko, ďakujem za faktickú poznámku a povzbudenie.

Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Taraba, avšak nenachádza sa v rokovacej sále, preto mu prepadáva poradie. Takže udeľujem slovo pánovi poslancovi Dominikovi Drdulovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí, ich priateľom, známym, všetkým, ktorých sa táto strata, nesmierna strata, dotkla či už osobne, alebo sprostredkovane a chcel by som vyjadriť tak symbolicky aj úprimnú sústrasť celej našej spoločnosti, ktorá v týchto dvoch ľuďoch stratila príslušníkov menšiny, ktorú mala chrániť a voči ktorej má dlh a voči ktorej má dlh nielen ako jedinej, takže spoločnosť má obrovský dlh vo vzťahu ku každej jednej menšine, ktorá u nás žije. Či už sú to osoby so zdravotným postihnutím, či už sú to príslušníci LGBTI+ komunity, či už sú to cudzinci, či už sú to Rómovia, jednoducho každý, kto je nejakým spôsobom iný, nemá problém sa za svoj život stretnúť s mnohými prejavmi, ktoré by sme vedeli označiť za netolerantné a nenávistné. Je mi ľúto, že sa naša spoločnosť nachádza v tomto stave. Je mi ľúto, že my politici veľakrát svojimi necitlivo zvolenými slovami, ktoré používame ako zbrane v politickom súboji, prispievame k tomuto stavu. Naozaj ma to mrzí a chcem aj ja svojím osobným príkladom a možno aj prostredníctvom kultivovanosti tohto príspevku sa pokúsiť prispieť k tomu, aby sme raz žili v inom svete, aby sme žili vo svete, kde budeme vedieť spolu hovoriť, kde budeme vedieť byť jeden k druhému ľudský, kde budeme vedieť chápať inakosť ako niečo, čo môže celú spoločnosť obohatiť a nie ako niečo, pred čím sa treba brániť, ako niečo, čo nás ohrozuje, ale ako niečo, z čoho môžeme čerpať, prostredníctvom čoho môžme ako celá spoločnosť ísť niekam ďalej, posunúť sa na vyššiu úroveň schopnosti spolunažívať. Desí ma, že neviem ani len pri takejto téme a pri tejto príležitosti zachovať slušný tón, veľmi ma desí a som z toho naozaj nervózny, že mnohí kolegovia ešte ani pri tejto príležitosti nevedeli nechať stranou politikárčenie, nevedeli nechať svoje obvyklé evergreeny a rozdeľovanie spoločnosti bokom, nevedeli prekonať svoju osobnú malosť. Je mi to naozaj veľmi ľúto. Aj touto cestou by som sa chcel ospravedlniť za všetky urážky a nenávistné prejavy, ktoré v tejto rozprave od mnohých kolegov odzneli vo vzťahu ku ktorémukoľvek príslušníkovi ktorejkoľvek menšiny.
Musím jednoznačne uviesť, že aj ja som za svoj život ako príslušník menšiny zažil rôzne prejavy, či už to odsudzovanie, či už to bolo nazeranie zvrchu, či už to bolo možno aj šikanovanie, alebo diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, ale môžem vám povedať, že takéto skúsenosti by ste mať nechceli, môžem vám povedať, že príjemné pocity to neboli a môžem vám povedať, že tieto moje skúsenosti sú pre mňa veľmi silným mementom a veľmi silným nejakým bodom, nejakým majákom, nejakým, nejakou červenou vlajkou, red flagom hovoriacim o tom, ako sa ja v živote nechcem k iným ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom odlišní a iní, správať.
A na záver mi dovoľte vyjadriť takú moju osobnú túžbu. Chcem iný svet. Chcem, aby sme sa nejako neuspokojili s tým, že prijmeme uznesenie, aby sme si nepovedali, že to stačí a že ďalej netreba nič robiť a veď sme si porozprávali a tak nejak je to fajn. Chcem, aby sme vedeli počúvať, aby sme vedeli prijímať odlišnosť bez odsudzovania, bez ohľadu na jej druh, chcem viac ľudskosti. Dúfam, že sa tam raz dostaneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)