72. schôdza

Ďakujem pekne, ja som chcel iba stručne zareagovať na to, čo povedal predseda finančného výboru. Chcel by som to zopakovať vlastnými slovami.
Predseda finančného výboru Národnej rady, podotýkam, hovorí, že keď štát zriadi osobitný účel, osobitný účet, kde môžu podnikatelia dať dar Slovenskej republike, že to podporuje korupciu, a doslova použil príklad Bonulu, lebo že vlastne potom takýmto spôsobom v zlých časoch môže nastať situácia, že ten Bonul zaplatí na ten oficiálny účet štátu peniaze, a toto podporuje korupciu. Akože naozaj ja som sa zasmial, ospravedlňujem sa za to, lebo tak absurdné tvrdenie som akože v živote ešte nevidel, a naozaj mi je to ľúto, že to povie predseda finančného výboru. Práve to, čo sme tu zažívali dvanásť rokov, bolo to, že išli kufríky peňazí bokom, od toho Bonulu a podobných firiem a za to potom tá korupcia, a toto bola tá korupcia a potom za to išli službičky na druhú stranu.
A my keď chceme zriadiť možnosť, aby keď nejaká firma chce z akéhokoľvek dôvodu, a mali sme tie situácie počas covidi... covidu, máme tu situáciu aj teraz počas energetickej krízy, jednoducho sú firmy, ktorým záleží viac na tom štáte, asi ako by sme si mysleli, a chcú pomôcť veci, a my zriadime účet a oni dobromyseľne, altruisticky môžu tie peniaze na ten účet, ak sa rozhodnú dať, možno jeden, dva, dve-tri firmy do roka, tak toto považovať za vytváranie korupčného podhubia je naozaj akože až, doslova by som povedal, že trápny argument, a nepatrí do úst poslanca, možno radový človek niekde, ktorý vôbec sa tomu nevyzná, by si taký konštrukt mohol nejako vymyslieť v hlave, ale od predsedu finančného výboru takto strašiť ľudí je naozaj hlúpe. Mrzí ma to... alebo ešte raz hovorím, použiť ten príklad toho Bonulu. Ten Bonul dával úplatky cez kufríky. To bol ten biznis, čo robili, vidíme teraz kauzu Dobytkár, ako tunelovali tie naše spoločné peniaze. To nebolo nič cez oficiálne účty. My zriaďujeme oficiálny účet, a ak sa nájde jeden, dvaja, traja, desiati takí podnikatelia bohatí a prispejú, či to bude tisíc eur, možno milión, možno desať, a bude to tým pádom v štátnych financiách, nebude to v nejakom kufríku, ktorý poletí do Dubaja súkromným lietadlom, tak vždy lepšie. Práveže je to opak, je to možnosť, aby tá korupcia malinkým dielom v takejto veci nebola, takže iba to som chcel vysvetliť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne a kolegovia, vzhľadom k tomu, že nemôžeme zostať ľahostajní k nedodržiavaniu práva na slobodu vierovyznania a presvedčenia, skupina poslancov navrhla uznesenie, aby Národná rada prijala text, ktorý sa týka ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia.
Pán predseda, hlásim sa potom do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia gestorského výboru mi dovoľte podať informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady vo výbore.
Gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh uznesenia Národnej rady týkajúceho sa ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia na svojej 59. schôdzi. Svojím uznesením č. 118 odporúčal Národnej rade tento návrh schváliť. K textu návrhu uznesenia neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Mám to trošku dlhšie, ako je čas do prestávky, tak neviem.
Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne a kolegovia, dnes sa vám chcem prihovoriť nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale aj ako splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky na ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia.
Ubehol už viac ako rok od môjho vymenovania do funkcie a približne pol roka od zriadenia úradu splnomocnenkyne. Vláda Slovenskej republiky zriadila tento post z dôvodu rastu násilia na základe viery alebo presvedčenia vo svete a, žiaľ, každý deň prichádzajú nové a nové správy o násilí v rôznych krajinách sveta, či je to Nigéria, Mozambik, Nikaragua, Čína, ale aj oveľa bližšie, na Blízkom východe, v Iraku či v Sýrii, alebo dokonca v Bielorusku. Situácia sa nezlepšuje, ba naopak, zhoršuje sa.
Na tomto mieste chcem pripomenúť, že sloboda viery alebo presvedčenia je jedno z najstarších univerzálnych ľudských práv. Právo, z ktorého sa zrodili také slobody, ako je sloboda svedomia, slova, myslenia, zhromažďovania. Právo na slobodu vierovyznania zahŕňa slobodu vybrať si, v čo veriť alebo neveriť, slobodu založiť náboženstvo alebo vieru, stať sa ich stúpencom, zmeniť ich alebo sa ich zriecť bez akýchkoľvek obmedzení, ako aj slobodu, či už individuálne, alebo v rámci spoločenstva, súkromne alebo verejne prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.
Táto sloboda zahŕňa aj právo náboženských, sekulárnych a nekonfesionálnych organizácii. Právo veriť či neveriť, slobody zastávať teistické, neteistické, agnostické či ateistické presvedčenie a právo odpadlíctva o viery... od viery sú všeobecné práva chránené medzinárodným právom, teda práva, bez ktorých si nevieme predstaviť ani našu republiku, parlamentarizmus či demokraciu. Takto to zvýraznila aj Charta základných ľudských práv Organizácie Spojených národov a Európsky dohovor o ľudských právach.
Dnes je, žiaľ, toto právo spochybňované. Našťastie deje sa to aj... nanešťastie deje sa to aj v našom verejnom priestore, kde viera či presvedčenie človeka niekde vedie k spochybňovaniu schopností zastávať verejnú funkciu. Táto cesta, ktorá vedie k podrývaniu samotných základov právneho štátu nášho ústavného poriadku. Len pripomeniem prípad alebo príbeh profesora Buttiglioneho, ktorý sa dostal pred... pre svoju vieru pod taký tlak, že nakoniec sa rozhodol rezignovať ako kandidát na člena Európskej komisie.
Myslím, ctené dámy a páni, že toto nie je cesta. Základné ľudské sa buď rešpektujú všetky, alebo nerešpektujú. Nič viac a nič menej. Národná rada Slovenskej republiky už v minulom období schválila osobitné uznesenie o prenasledovaní pre vieru alebo presvedčenie. Súčasťou uznesenia bola aj požiadavka na vytvorenie úradu osobitného vládneho splnomocnenca pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia. Som rada, že vláda túto žiadosť vypočula.
Zo skúseností z Európskeho parlamentu, kde sme prijali množstvo podobných rezolúcii smerujúcich k Európskej komisii, musím konštatovať, že postup vlády je skôr výnimkou ako pravidlom, aj preto ma to osobitne teší.
Ako som spomínala na začiatku, vo svete máme stovky miliónov prenasledovaných pre vieru. Diskriminácia z prenasledovania z dôvodu náboženstva a viery, tejto diskriminácie sa dopúšťajú rôzni aktéri, štátni i neštátni, jednotlivci alebo kombinácie. Ako uvádza, mnohé správy, sú to napríklad vraždy, mučenie, fyzické útoky, hromadné väznenie, svojvoľné zatýkanie, nedobrovoľné zmiznutia, mimosúdne popravy, donucovanie, nútená konverzia, únosy, nútená manželstvá, fyzické a psychické zneužívanie.
A nielen to, dnes čelíme opäť veľkému nárastu nelegálnej migrácie. Jedným z hlavných dôvodov je tu neznášanlivosť pre vieru. Či to nebola náboženská nenávisť tzv. Islamského štátu, ktorá donútila k úteku z Iraku či Sýrie státisíce jezídov, kresťanov, šiítov alebo neveriacich pred siedmimi rokmi? Cirkvi a náboženské organizácie aj iné koncesné inštitúcie zohrávajú významnú úlohu v sociálnej štruktúre rozvojových krajín. Možno ste zachytili informáciu, že takmer presne pred mesiacom bola v Mozambiku zavraždená vyše 80-ročná talianska rehoľníčka, ktorá sa 60 rokov starala o podvyživené deti. Zničený bol vtedy aj misijný dom a... misijný dom, kostol, škola a zdravotné stredisko.
Chcem sa zmieniť o téme, ktorá mi obzvlášť leží na srdci, o násilí na ženách a dievčatách. Mladé ženy a dievčatá patria k menšinám, ktoré ak vyznávajú určitú vieru alebo patria k náboženským menšinám, sú čoraz častejšie konkrétnym terčom a cieľom poškodiť ich spoločenstvo ako celok. Sú vystavené násilným útokom, únosom, znásilneniu, sexuálnemu násiliu, sexuálnemu otroctvu alebo domácemu väzeniu. Prípady, keď mladá žena alebo dievča je unesené, prinútené k sobášu, znásilnené a násilne odvrátené na inú vieru, sa množia. Žiaľ, krajiny ako Pakistan nerobia dosť pre zabránenie takéhoto prenasledovania.
Svetové médiá prinášajú neustále informácie o prenasledovaní pre vierovyznania alebo presvedčenie. Je veľká škoda, že u nás je väčšinou ticho. Zhoršujú sa, zhoršujúcu tendenciu v ochrane slobody vierovyznania alebo presvedčenia potvrdzujú správy medzinárodných organizácií, ako je správa osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia, vládnych inštitúcií, ako je ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických, osobitného vyslanca vlády Spolkovej republiky Nemecko pre náboženskú slobodu a aj správy medzinárodných mimovládnych organizácií, ako sú ACN, Open Doors a mnohé iné. Podľa týchto správ je situácia v dodržiavaní práv vyplývajúcich zo slobody vierovyznania alebo presvedčenia alarmujúca a zhoršuje sa.
Som rada, že vláda Slovenskej republiky si uvedomila túto situáciu aj zriadením úradu splnomocnenca sa vlastne vyjadrila k tejto téme. Sme platným členom Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia. Chceme posilniť spoluprácu v strednej Európe a koordinovať naše kroky aj so susedmi, a preto sme minulý týždeň zorganizovali medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila v rámci predsedníctva Slovenskej republiky vo V4. Prišli aj ďalšie krajiny ako Maďa... a okrem Maďarska, Poľska, Česka aj Rakúsko, Slovinsko, Rumunsko a Veľká Británia.
Aj doma na Slovensku musíme viac hovoriť o rešpektovaní základných ľudských práv, o rovnakej dôstojnosti každého človeka. Musí nám byť jasné, že šikanovanie, neznášanlivosť a násilie pre čokoľvek včetne viery a presvedčenia je neakceptovateľné. Musíme zaujať stanovisko aj preto, aby sa nestávalo to, čo sa stalo minulý týždeň.
Máme skúsenosti s prenasledovaním pre vieru. Slovensko prežilo II. svetovú vojnu a prežilo komunizmus. Počet obetí je veľký, mnohé ešte žijú a sú svedkami týchto čias, preto vás chcem, milí kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dlhodobejšie je už diskutovaná téma, akým spôsobom v čase, keď je kríza, najmä teda ekonomická kríza, či už inflačná, alebo energetická sa vysporiadať s tým, ako navýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, a to v zásade z jediného dôvodu, ktorou je pomoc pre ľudí a tých, ktorí počas krízy najviac trpia.
Nakoniec nás k tomu vyzýva aj Európska komisia, ktorá hovorí, že máme viacero kritérií, ktoré sa týkajú udržateľnosti verejných financií a dobrého rozpočtového hospodárenia a že v časoch krízy má do úzadia ustúpiť trvalá udržateľnosť a, naopak, má sa zvyšovať kúpyschopnosť obyvateľstva, majú sa prijímať opatrenia, ktoré oveľa viac pomáhajú ľuďom v tom, aby mohli prekonať krízu. Rovnako nás svojho času, nie je to tak dávno, vyzýval aj generálny tajomník Organizácie spojených národov, aby sme, aby sme zdaňovali tých, čo majú nadmerné zisky, aj napriek tomu, že je kríza.
Takže prichádza teraz sada zákonov, toto je prvý z nich, ktoré majú za cieľ zdaniť tých, ktoré majú aj počas krízy nadmerné zisky, a jedným z nich je aj plynovod. Predpokladám, že netreba nejak viac vysvetľovať, že je to niečo, čo súvisí s krízou, nakoniec máme tu energetickú krízu.
A čo je cieľom tohto zákona? Samozrejme, podrobnejšie si ho môžme potom v rámci rozpravy prebrať, prípadne medzi prvým a druhým čítaním. Cieľom zákona je zavedenie novej dane z osobitnej stavby využívané na prepravu plynu v Slovenskej republike. No a robí sa to spôsobom, ktorý je potom popísaný aj podrobnejšie v ustanoveniach zákona, a o tom by sme sa vedeli porozprávať, ak sú voči tomu nejaké výhrady aj v rámci rozpravy. Takto na úvod som len chcel vysvetliť, čo nás viedlo k tomu, že sme pristúpili k takejto novej dani alebo k osobitnému zdaneniu.
A uvediem ešte na záver tohto úvodného vstupu, že niečo podobné sme tu už diskutovali na tejto predĺženej septembrovej schôdzi, pretože aj strana SaS predkladala obdobný návrh. Ich koncept ale vychádza z toho, že ak zvýšia, teda ak sa zvýši niekde daň, tak treba niekde inde zase daň znížiť. Náš názor takýto nie je, náš názor teda v hnutí OĽANO takýto nie je. My si myslíme, že keď je kríza, tak je to určitá špecifická, osobitná situácia, kedy sa nedajú uplatňovať štandardné koncepty alebo koncepty, ktoré napríklad presadzuje strana SaS, lebo tak bol koncipovaný ich návrh, ale jednoducho peniaze, ktoré sa do... na príjmovú stranu štátneho rozpočtu získajú na základe tohto návrhu zákona, by sme chceli investovať do školstva, do zdravotníctva, zamestnancom verejnej správy, čiže na priamu pomoc tým najviac postihnutým skupinám obyvateľstva, ktoré trpia tou krízou, ktorú práve všetci prežívame.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to v poradí druhý zákon z tých troch, ktoré teraz predkladám a týkajú sa daní, prípadne osobitných daní alebo osobitného odvodu. Tento zákon sa týka dane alebo zvýšenia spotrebnej dane z alkoholických nápojov.
Znovu sa len v krátkosti odvolám na to, že mali sme tu výzvy aj zo strany OSN, generálneho tajomníka, mali sme tu výzvy zo strany Európskej komisie, aby sme posilňovali kúpyschopnosť obyvateľstva, aby sme poskytovali priamu pomoc obyvateľom, a to vieme urobiť okrem iného aj tak, že navýšime príjmy alebo navýšime jednoducho peniaze na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, z ktorého sa potom budú financovať pomo... z ktorej sa bude potom financovať pomoc či už ľuďom, firmám alebo v tomto prípade primárne zdravotníkom, školstvu, teda učiteľom alebo zamestnancom verejnej správy.
Okrem iného, aj keby nebola kríza, tak spotrebná daň z alkoholických nápojov, v tomto prípade sa to týka výlučne len liehu, sa od roku 2008 nejakým spôsobom nevalorizovala. Čiže ak by sme si aj odmysleli krízu a urobili by sme len takú jednoduchú valorizáciu od toho roku 2008, tak by sme sa dostali na hodnotu toho zvýšenia spotrebnej dane, ktorú navrhujeme, to znamená na 50 % zo základnej sadzby na alkoholický nápoj.
Na vysvetlenie, pretože zo začiatku, keď sa podal tento návrh zákona, tak automaticky zareagovali tí, ktorí sa zaoberajú výrobou piva alebo vína. Ja len spresňujem a je to zrejmé aj z toho samotného návrhu, že toto je len zvýšenie dane na lieh, teda netýka sa to piva ani vína. To bol návrh, ktorý zhodou okolností predkladala SaS. Ale v každom prípade aj k tomu, čo som povedal v predchádzajúcom prípade, SaS takisto navrhovala napríklad už na tejto schôdzi zvýšenie spotrebnej dane z liehu, teda nielen z liehu, ale aj z vína a piva, ale zase to podmieňovali alebo spájali s tým, že má sa znižovať iná daň.
My si myslíme, že tá kríza je taká veľká a intenzívna, že nie je priestor na to, aby sme použili tento koncept, ktorý preferuje SaS, ale jednoducho chceme priamo pomôcť tým skupinám obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté či už inflačnou, alebo energetickou krízou, a teda chceme navýšiť zo zvýšenia tejto spotrebnej dane príjmy na strane štátneho rozpočtu a z toho, z toho pomôcť tým najpostihnutejším skupinám obyvateľstva. Čiže takto je postavený aj návrh, ktorý predkladám, a, samozrejme, som pripravený o ňom diskutovať aj podrobnejšie, pokiaľ bude záujem.
Ďakujem pekne za priestor úvodného slova.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcem, nechcem teraz vecne diskutovať o návrhu, chcem len navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj Výbor pre hospodárske záležitosti. Celkom nechápem, prečo nebol pridelený aj nášmu výboru, keďže ide o oblasť predaja nápojov, čiže obchod, ktorý spadá pod hospodársky výbor.
Takže chcem požiadať pána spravodajcu, aby si osvojil tento môj návrh a navrhol aj výbor pre hospodárske záležitosti ako jeden z výborov, ktorý tento zákon prerokuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, resp. zdanenia liehu a zdanenia plynovodu.
Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných organizácií alebo Európskej komisie, aby sme v čase, keď je rozsiahla kríza, intenzívna kríza keď pretrváva, aby sme nejakým spôsobom sa snažili zdaniť nadmerné zisky tých, ktoré z tejto krízy profitujú. Rozbehla sa tu diskusia, že či to mala... či to má byť len postavené tak, že to majú profitovať len z tej energetickej krízy alebo majú profitovať aj z krízy ekonomickej, teda tej inflačnej. To bola taká jedna rovina, keď som absolvoval diskusiu so subjektami, ktorých sa tento návrh týka. Ja mám za to, že sa to týka krízy ekonomickej ako takej, čiže nemusí ísť len vyslovene o to, či niekto priamo benefituje na, na... či má zisky z energetickej krízy.
Rovnako prebiehala veľmi rozsiahla diskusia, či je správne tam všetky tie typy subjektov do tohto návrhu zákona zaradiť. V princípe treba povedať, že zákon ako taký, ktorý prijala ešte bývalá Ficova vláda v roku 2012, je spochybňovaný ako niečo, čo by tu už dávno nemalo byť, ako niečo, čo je veľmi neštandardné. Pripomeniem len, že ten zákon v tom 2012 roku, keď zavádzala teda tá bývalá Ficova vláda, tak ho zavádzala ako dočasný zákon, na to sa možno pamätáte, len tá dočasnosť už pôvodne na dva roky, ak sa nemýlim, a už, už je to desať rokov odvtedy, tak to ako sa hovorí, že ako ruské vojská, nie, že keď je niečo dočasne, tak je to vždy dlhšie, ako keď je to natrvalo. Ale v každom prípade ja súhlasím s tým, že toto nie je zákon, ktorý je štandardný. Je to zákon, ktorý je neštandardný, slúžil na to, aby sa nejakým spôsobom ešte sanovali, sanovali hospodárske škody, ktoré vznikli, ktoré vznikli ako dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pretrvávala od približne od roku 2008, a tie dozvuky boli v roku 2012. No ale tie bývalé vlády, ktoré sme tu mali pred nami, ten zákon sa im nejako zapáčil, lebo však prináša príjem do štátneho rozpočtu, no tak ten zákon tu pretrval až dodnes. No a skutočne je veľmi ťažké, lebo aj takéto úvahy boli, je veľmi ťažké uvažovať nad tým, že práve, keď je kríza, keď je niekoľko kríz za sebou alebo aj súbežne, že budeme tento návrh zákona práve v tomto čase my rušiť. No tak to jednoducho si nemôžeme skutočne ani z toho rozpočtového, alebo finančného hľadiska dovoliť.
Čiže táto úvaha tu je na mieste ako celková, že čo s týmto zákonom do budúcna, že koľko rokov by ešte mal týmto spôsobom byť v platnosti a či chceme týmto spôsobom pristupovať k subjektom, ktoré zasahuje a zasahuje pomerne citeľne, a to treba povedať a, samozrejme, nikoho to neteší, lebo ak zasahujeme tieto subjekty, tak oni potom majú aj menej investícií, menej investujú do infraštruktúry, menej celkovo investujú na Slovensku, menej, ako by mohli. Čiže táto diskusia je určite relevantná, len myslím si, že počas krízy je ťažko s tým niečo urobiť. No a, samozrejme, k tomu patrí, patria aj súvisiace otázky, napríklad či tá hranica, tie 3 mil. zisku alebo hospodárskeho výsledku, ktorý musíte presiahnuť, aby vás ten zákon reálne aj zasiahol, či 3 mil. je už nadmerný zisk alebo niečo, čo my voláme nadmerný zisk. To nie je zase až taká veľká suma, ale my sme si, keď sa tento zákon zavádzal, tak sa povedalo, že 3 mil. je tá hranica. A je tam aj určitá ďalšia parametrizácia, ktorá je, takisto je predmetom diskusie. Ale obávam sa, že ak by sme išli do tej parametrizácie, tak tento zákon tu budeme prerokovávať ešte ďalšieho pol roka a možno by sme sa na ničom nakoniec nedohodli, lebo ona sa dá nastaviť na desať možných spôsobov.
No a nakoniec je to, samozrejme, otázka tých subjektov ktorých sa to týka, pretože niektoré sú pre takúto právnu úpravu relevantnejšie a niektoré sú menej relevantné, a ukazuje sa nám už aj po tých stretnutiach s dotknutými subjektami, že niektoré subjekty podľa všetkého ani nie sú relevantné pre úpravu, ktorá spadá pod tento zákon. Ja len uvediem, lebo to bolo také najcitlivejšie v poslednej dobe, a sú tu, sú tu aj subjekty, ktoré podliehajú regulácii, resp. ktoré áno, svojím spôsobom podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, to znamená médiá. To bolo také najcitlivejšie.
Musím povedať, že podľa môjho názoru to niektoré médiá naozaj skutočne preháňali s tou kritikou, a ja aj odmietam, takto to aj poviem, odmietam akékoľvek úvahy, lebo vôbec nesúvisia s týmto návrhom zákona, že tuná sa ide robiť nejaká orbanizácia alebo proste že ideme, máme nejaké krvavé oči voči médiám. Nemáme.
Ale čisto formálne aj médiá dnes už majú autorizáciu na to, na čo predtým mali licenciu, ale ešte stále majú aj licenciu, ktorá sa týka frekvenčného spektra, čiže nejakým spôsobom sú aj tie médiá regulované zo strany štátu, ale beriem, že tá predchádzajúca licencia, ju bolo pomerne oveľa náročnejšie získať ako dnešnú autorizáciu, a teda už z tohto pohľadu regulácia médií týmto zákonom sa nejaví byť veľmi vhodná. A preto je to niečo, čo, myslím, bude aj znamenať úpravu, ak prejde tento zákon do druhého čítania v tom zmysle, že by, že by médiá najmä kvôli prijatiu nového mediálneho zákona s účinnosťou od 1. augusta, čo teda bude znamenať, že médiá by nakoniec v tomto zákona byť nemali. To avizujem aj voči, vo vzťahu k tým poslancom, ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. My sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala, ale to, čo predtým bolo licencované, už prešlo na systém autorizácie a tiež mal som možnosť sa stretnúť s vysielateľmi na rokovaní u pani ministerky kultúry a uviedli tam ešte ďalšie argumenty a aj z pohľadu toho výnosu dane, ktorý by sa u nich očakával v pomere z toho celkového výnosu, ktorý by sa mal týmto dosiahnuť, ktorý sa blíži niekde k 100 mil., tak výnos tých médií by nebol až taký alebo nie je ten kľúčový.
Čiže je tam viacej argumentov, pre ktoré si viem predstaviť ja osobne, a myslím, že aj viacerí z vás, že, že médiá asi nebudú tie, ktoré by mali byť regulované týmto, týmto zákonom. Potom sú tam aj ďalšie subjekty, ktoré ten zákon zasahuje a tiež nie sú úplne, by som povedal, ideálnymi kandidátmi na reguláciu, aj keď je to stále predmetom diskusií. Zoberme si napríklad lízingové spoločnosti, ktoré sú regulované len z 30 % oproti iným, ktoré sú regulované so sto... so 100 %, ale ako protiargument tu slúži častokrát práve koeficient, ktorým sa prepočítava tá výsledná hodnota sadzby toho osobitného odvodu pre regulované subjekty, čiže máme tu aj argumenty, protiargumenty, nie to ešte nejakým spôsobom dodiskutované.
Ďalšia veľká diskusia ohľadne tohto zákona sa viedla v rovine, že či je potrebné už tento rok zdaniť tie subjekty, ktoré sú tam uvedené. Je to predmetom diskusie. Ja osobne si viem predstaviť, že by sme posunuli účinnosť zákona až na 1. januára, 1. január budúceho roka, tým pádom vieme vyjsť v ústrety tým subjektom, ktoré sú zasiahnuté, aby už, keďže oni si robili nejaké plány, najmä investičné plány na tento rok, že už im nebudeme siahať do týchto investičných plánov v tomto roku, ale urobíme to až od budúceho roka. Je to relevantná úvaha aj, aj vieme ísť, vieme, myslím, že vieme ísť týmto smerom, a aj tí, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona.
No a potom je tam, samozrejme, aj úvaha, ktorá súvisí s tým, že či je potrebné strojnásobiť výšku toho odvodu oproti dnešku. Ja len pripomeniem, že hnutie OĽANO v minulosti, keď bolo v opozícii, tak predkladalo zákony, ktoré sa týkali osobitného odvodu regulovaných subjektov, kde to nebolo teda trojnásobné navýšenie alebo 30 % plus-mínus, ale kde to bolo, kde to bolo, ak sa, ak sa nemýlim, až 50 %, čiže bolo to oveľa vyššie, čiže nie je to niečo, čo by nás napadlo práve teraz z pohľadu agendy OĽANA, tak zjednoduším to, že zdaňovanie oligarchov, alebo teda tých finančných skupín a v tomto prípade hovoríme tých, čo majú nadmerné zisky, nie je nejaká neznáma téma.
Nie je to téma, s ktorou prichádzame, OĽANO s tým prišlo už v minulosti. Bolo to trochu inak koncipované, ale bolo to koncipované, ak sa pamätáte, na, na základe tom, že zvýšite daň z nadmerných ziskov týchto regulovaných subjektov a, naopak, znížite daň DPH napríklad na potraviny a podobne. Ale niektoré veci už aj v tomto volebnom období boli realizované a máme tu krízu a potrebujeme naozaj pomôcť ľuďom, ktorí tou krízou naozaj trpia. Potrebujeme zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj prostredníctvom tohto opatrenia, a preto to len pripomínam, že nie je to niečo, čo by OĽANO teraz vymyslelo. OĽANO s tým prichádzalo aj v minulosti a prichádza s tým aj teraz a v miernejšej forme. Ja ale uznávam, že aj tá miernejšia forma je pre tie subjekty, samozrejme, citeľná, je citeľná a uvedomujem si to. Mňa osobne neteší, že musíme prichádzať s takýmito opatreniami, lebo nemyslím si, že niekto tuná z nás je tak nastavený, že by chcel povedzme likvidovať podnikateľský sektor.
Nakoniec ale treba povedať, že tie reči, ktoré sa tu vedú, že ak sa zavedie takéto nadmerné zdanenie alebo zdanenie nadmerných ziskov, že by malo sa to prenášať do nákladov, do ceny, tak to nie je podľa mňa relevantná úvaha ani relevantná argumentácia, pretože my hovoríme už o zdanení zisku. To znamená, že všetko, čo sa dalo do nákladov už v tých nákladoch je. Keď sa to odpočíta, tak nám vyjde hospodársky výsledok a zisk, čiže tu hovoríme nie o tom, že by to oni mali prenášať, tie dotknuté subjekty do nákladov, ale hovoríme o tom, že budú zvažovať možno celkovo, či sa im oplatí, tým zahraničným, podnikať na Slovensku naďalej, a budú možno zvažovať to, že, a určite budú zvažovať, že koľko investícií najmä do infraštruktúry povedzme pri telekomunikačných operátoroch do, do optických sietí, že budú zvažovať, koľko investícií budú, budú realizovať na Slovensku.
No len naozaj si potom musíme povedať z tohto pohľadu, že čo je väčšia priorita, že či je väčšia priorita, a teraz to zase zjednoduším, dať ľuďom peniaze, aby mali doma teplo a jedlo, alebo či chceme, aby sme mali namiesto toho vybudované optické siete, ale ľudia budú hladovať a bude im zima, hej, lebo naozaj je to svojím spôsobom až takto niekedy je postavené, a nič neni z toho nejak, by som povedal, nikto to s radosťou nerobí, že sa to musí realizovať, ale jednoducho tú pomoc treba z niečoho zaplatiť, a tak ako aj medzinárodné organizácie vyzývali, že malo by to byť naozaj zdanenie nadmerných ziskov alebo tých, ktorí profitujú počas krízy, tak v zásade asi poruke ani lepšie spôsoby nemáte, ako že zdaníte nejaké negatívne externality, ako je lieh, hazard alebo plynovod, tak tam je to úplne evidentné, alebo teda pôjdete potom do vyššieho, vyššieho osobitného odvodu regulovaných subjektov. Proste to máte, to je niečo, čo máte prirodzene poruke ako prvú voľbu, a... a akurát sa snažíte to korigovať spôsobom, ktorý je, čo, čo možno najspravodlivejší už v tej situácii, ktorá je sama osebe nepríjemná.
No a keď som hovoril o tých subjektoch, tak aby som nezabudol, aktuálne ešte riešime aj to, a je to určitý pozostatok právnej úpravy ešte z čias socializmu, že v rámci poštových služieb sú aj kuriérske služby, a preverujeme to ešte podrobnejšie aj s príslušným ministerstvom. Jednoducho je dosť možné, naozaj, že tie kuriérske služby tiež budú patriť k subjektom, ktoré by nemali byť dotknuté týmto zákonom, ale nechcem predbiehať, bude na to čas medzi prvým, druhým čítaním, aby sme to všetko doladili a ešte, ako sa hovorí, tak vylepšili, aby nebol zasiahnutý niekto, voči komu by to bolo irelevantné alebo nespravodlivé. No a k tomu sa, samozrejme, dostaneme, ak tento zákon prejde do druhého čítania.
Prepáčte za dlhšie úvodné slovo, ale naozaj sa k tomuto zákonu rozpútala pomerne vášnivá a rozsiahla diskusia najmä v médiách a kvôli médiám, ale v tom úzadí tých médií sú aj ďalšie subjekty, ktoré, ktoré riešime a snažíme sa to urobiť, čo najcitlivejšie, ako sa dá, ale jednoducho nie je teraz čas na to, aby sme zákon, ktorý tuná, z ktorého profitovali aj bývalé vlády, keď nebola žiadna kríza, aby sme ho zrovna my počas krízy, keď ho potrebujeme oveľa viac mať k dispozícii, teraz rušili, ale súhlasím, že bude sa treba nad týmto zákonom zamyslieť do budúcnosti.
Ďakujem pekne.