72. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jedinú prihlášku, predseda výboru finančného Marián Viskupič, ktorý nie je v rokovacej sále, takže mu prepadáva poradie po prvýkrát a po druhýkrát stráca úplne možnosť vystúpiť.
A pristupujem k možnosti prihlásiť sa ústne do rozpravy, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pán predseda hospodárskeho výboru Kremský - jediný. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Pán predseda výboru, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcem, nechcem teraz vecne diskutovať o návrhu, chcem len navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj Výbor pre hospodárske záležitosti. Celkom nechápem, prečo nebol pridelený aj nášmu výboru, keďže ide o oblasť predaja nápojov, čiže obchod, ktorý spadá pod hospodársky výbor.
Takže chcem požiadať pána spravodajcu, aby si osvojil tento môj návrh a navrhol aj výbor pre hospodárske záležitosti ako jeden z výborov, ktorý tento zákon prerokuje.
Ďakujem.

Pán spravodajca si zaznamená vašu požiadavku, pán predseda. Konštatujem, že nikto nechce reagovať faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo? Pán spravodajca? Nie. Konštatujem, že budeme hlasovať o tom pravdepodobne o 17.00 hod., podľa toho, ako sa nám podarí otvoriť ďalšiu schôdzu, ktorá nasleduje po tejto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pánovi spravodajcovi, pán navrhovateľ ešte môže ostať, lebo budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov.
Je to parlamentná tlač 1183, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1231.
Udeľujem slovo pánovi Milanovi Vetrákovi, ako navrhovateľovi tohto návrhu zákona, aby ho uviedol v pléne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, resp. zdanenia liehu a zdanenia plynovodu.
Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných organizácií alebo Európskej komisie, aby sme v čase, keď je rozsiahla kríza, intenzívna kríza keď pretrváva, aby sme nejakým spôsobom sa snažili zdaniť nadmerné zisky tých, ktoré z tejto krízy profitujú. Rozbehla sa tu diskusia, že či to mala... či to má byť len postavené tak, že to majú profitovať len z tej energetickej krízy alebo majú profitovať aj z krízy ekonomickej, teda tej inflačnej. To bola taká jedna rovina, keď som absolvoval diskusiu so subjektami, ktorých sa tento návrh týka. Ja mám za to, že sa to týka krízy ekonomickej ako takej, čiže nemusí ísť len vyslovene o to, či niekto priamo benefituje na, na... či má zisky z energetickej krízy.
Rovnako prebiehala veľmi rozsiahla diskusia, či je správne tam všetky tie typy subjektov do tohto návrhu zákona zaradiť. V princípe treba povedať, že zákon ako taký, ktorý prijala ešte bývalá Ficova vláda v roku 2012, je spochybňovaný ako niečo, čo by tu už dávno nemalo byť, ako niečo, čo je veľmi neštandardné. Pripomeniem len, že ten zákon v tom 2012 roku, keď zavádzala teda tá bývalá Ficova vláda, tak ho zavádzala ako dočasný zákon, na to sa možno pamätáte, len tá dočasnosť už pôvodne na dva roky, ak sa nemýlim, a už, už je to desať rokov odvtedy, tak to ako sa hovorí, že ako ruské vojská, nie, že keď je niečo dočasne, tak je to vždy dlhšie, ako keď je to natrvalo. Ale v každom prípade ja súhlasím s tým, že toto nie je zákon, ktorý je štandardný. Je to zákon, ktorý je neštandardný, slúžil na to, aby sa nejakým spôsobom ešte sanovali, sanovali hospodárske škody, ktoré vznikli, ktoré vznikli ako dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pretrvávala od približne od roku 2008, a tie dozvuky boli v roku 2012. No ale tie bývalé vlády, ktoré sme tu mali pred nami, ten zákon sa im nejako zapáčil, lebo však prináša príjem do štátneho rozpočtu, no tak ten zákon tu pretrval až dodnes. No a skutočne je veľmi ťažké, lebo aj takéto úvahy boli, je veľmi ťažké uvažovať nad tým, že práve, keď je kríza, keď je niekoľko kríz za sebou alebo aj súbežne, že budeme tento návrh zákona práve v tomto čase my rušiť. No tak to jednoducho si nemôžeme skutočne ani z toho rozpočtového, alebo finančného hľadiska dovoliť.
Čiže táto úvaha tu je na mieste ako celková, že čo s týmto zákonom do budúcna, že koľko rokov by ešte mal týmto spôsobom byť v platnosti a či chceme týmto spôsobom pristupovať k subjektom, ktoré zasahuje a zasahuje pomerne citeľne, a to treba povedať a, samozrejme, nikoho to neteší, lebo ak zasahujeme tieto subjekty, tak oni potom majú aj menej investícií, menej investujú do infraštruktúry, menej celkovo investujú na Slovensku, menej, ako by mohli. Čiže táto diskusia je určite relevantná, len myslím si, že počas krízy je ťažko s tým niečo urobiť. No a, samozrejme, k tomu patrí, patria aj súvisiace otázky, napríklad či tá hranica, tie 3 mil. zisku alebo hospodárskeho výsledku, ktorý musíte presiahnuť, aby vás ten zákon reálne aj zasiahol, či 3 mil. je už nadmerný zisk alebo niečo, čo my voláme nadmerný zisk. To nie je zase až taká veľká suma, ale my sme si, keď sa tento zákon zavádzal, tak sa povedalo, že 3 mil. je tá hranica. A je tam aj určitá ďalšia parametrizácia, ktorá je, takisto je predmetom diskusie. Ale obávam sa, že ak by sme išli do tej parametrizácie, tak tento zákon tu budeme prerokovávať ešte ďalšieho pol roka a možno by sme sa na ničom nakoniec nedohodli, lebo ona sa dá nastaviť na desať možných spôsobov.
No a nakoniec je to, samozrejme, otázka tých subjektov ktorých sa to týka, pretože niektoré sú pre takúto právnu úpravu relevantnejšie a niektoré sú menej relevantné, a ukazuje sa nám už aj po tých stretnutiach s dotknutými subjektami, že niektoré subjekty podľa všetkého ani nie sú relevantné pre úpravu, ktorá spadá pod tento zákon. Ja len uvediem, lebo to bolo také najcitlivejšie v poslednej dobe, a sú tu, sú tu aj subjekty, ktoré podliehajú regulácii, resp. ktoré áno, svojím spôsobom podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, to znamená médiá. To bolo také najcitlivejšie.
Musím povedať, že podľa môjho názoru to niektoré médiá naozaj skutočne preháňali s tou kritikou, a ja aj odmietam, takto to aj poviem, odmietam akékoľvek úvahy, lebo vôbec nesúvisia s týmto návrhom zákona, že tuná sa ide robiť nejaká orbanizácia alebo proste že ideme, máme nejaké krvavé oči voči médiám. Nemáme.
Ale čisto formálne aj médiá dnes už majú autorizáciu na to, na čo predtým mali licenciu, ale ešte stále majú aj licenciu, ktorá sa týka frekvenčného spektra, čiže nejakým spôsobom sú aj tie médiá regulované zo strany štátu, ale beriem, že tá predchádzajúca licencia, ju bolo pomerne oveľa náročnejšie získať ako dnešnú autorizáciu, a teda už z tohto pohľadu regulácia médií týmto zákonom sa nejaví byť veľmi vhodná. A preto je to niečo, čo, myslím, bude aj znamenať úpravu, ak prejde tento zákon do druhého čítania v tom zmysle, že by, že by médiá najmä kvôli prijatiu nového mediálneho zákona s účinnosťou od 1. augusta, čo teda bude znamenať, že médiá by nakoniec v tomto zákona byť nemali. To avizujem aj voči, vo vzťahu k tým poslancom, ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. My sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala, ale to, čo predtým bolo licencované, už prešlo na systém autorizácie a tiež mal som možnosť sa stretnúť s vysielateľmi na rokovaní u pani ministerky kultúry a uviedli tam ešte ďalšie argumenty a aj z pohľadu toho výnosu dane, ktorý by sa u nich očakával v pomere z toho celkového výnosu, ktorý by sa mal týmto dosiahnuť, ktorý sa blíži niekde k 100 mil., tak výnos tých médií by nebol až taký alebo nie je ten kľúčový.
Čiže je tam viacej argumentov, pre ktoré si viem predstaviť ja osobne, a myslím, že aj viacerí z vás, že, že médiá asi nebudú tie, ktoré by mali byť regulované týmto, týmto zákonom. Potom sú tam aj ďalšie subjekty, ktoré ten zákon zasahuje a tiež nie sú úplne, by som povedal, ideálnymi kandidátmi na reguláciu, aj keď je to stále predmetom diskusií. Zoberme si napríklad lízingové spoločnosti, ktoré sú regulované len z 30 % oproti iným, ktoré sú regulované so sto... so 100 %, ale ako protiargument tu slúži častokrát práve koeficient, ktorým sa prepočítava tá výsledná hodnota sadzby toho osobitného odvodu pre regulované subjekty, čiže máme tu aj argumenty, protiargumenty, nie to ešte nejakým spôsobom dodiskutované.
Ďalšia veľká diskusia ohľadne tohto zákona sa viedla v rovine, že či je potrebné už tento rok zdaniť tie subjekty, ktoré sú tam uvedené. Je to predmetom diskusie. Ja osobne si viem predstaviť, že by sme posunuli účinnosť zákona až na 1. januára, 1. január budúceho roka, tým pádom vieme vyjsť v ústrety tým subjektom, ktoré sú zasiahnuté, aby už, keďže oni si robili nejaké plány, najmä investičné plány na tento rok, že už im nebudeme siahať do týchto investičných plánov v tomto roku, ale urobíme to až od budúceho roka. Je to relevantná úvaha aj, aj vieme ísť, vieme, myslím, že vieme ísť týmto smerom, a aj tí, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona.
No a potom je tam, samozrejme, aj úvaha, ktorá súvisí s tým, že či je potrebné strojnásobiť výšku toho odvodu oproti dnešku. Ja len pripomeniem, že hnutie OĽANO v minulosti, keď bolo v opozícii, tak predkladalo zákony, ktoré sa týkali osobitného odvodu regulovaných subjektov, kde to nebolo teda trojnásobné navýšenie alebo 30 % plus-mínus, ale kde to bolo, kde to bolo, ak sa, ak sa nemýlim, až 50 %, čiže bolo to oveľa vyššie, čiže nie je to niečo, čo by nás napadlo práve teraz z pohľadu agendy OĽANA, tak zjednoduším to, že zdaňovanie oligarchov, alebo teda tých finančných skupín a v tomto prípade hovoríme tých, čo majú nadmerné zisky, nie je nejaká neznáma téma.
Nie je to téma, s ktorou prichádzame, OĽANO s tým prišlo už v minulosti. Bolo to trochu inak koncipované, ale bolo to koncipované, ak sa pamätáte, na, na základe tom, že zvýšite daň z nadmerných ziskov týchto regulovaných subjektov a, naopak, znížite daň DPH napríklad na potraviny a podobne. Ale niektoré veci už aj v tomto volebnom období boli realizované a máme tu krízu a potrebujeme naozaj pomôcť ľuďom, ktorí tou krízou naozaj trpia. Potrebujeme zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj prostredníctvom tohto opatrenia, a preto to len pripomínam, že nie je to niečo, čo by OĽANO teraz vymyslelo. OĽANO s tým prichádzalo aj v minulosti a prichádza s tým aj teraz a v miernejšej forme. Ja ale uznávam, že aj tá miernejšia forma je pre tie subjekty, samozrejme, citeľná, je citeľná a uvedomujem si to. Mňa osobne neteší, že musíme prichádzať s takýmito opatreniami, lebo nemyslím si, že niekto tuná z nás je tak nastavený, že by chcel povedzme likvidovať podnikateľský sektor.
Nakoniec ale treba povedať, že tie reči, ktoré sa tu vedú, že ak sa zavedie takéto nadmerné zdanenie alebo zdanenie nadmerných ziskov, že by malo sa to prenášať do nákladov, do ceny, tak to nie je podľa mňa relevantná úvaha ani relevantná argumentácia, pretože my hovoríme už o zdanení zisku. To znamená, že všetko, čo sa dalo do nákladov už v tých nákladoch je. Keď sa to odpočíta, tak nám vyjde hospodársky výsledok a zisk, čiže tu hovoríme nie o tom, že by to oni mali prenášať, tie dotknuté subjekty do nákladov, ale hovoríme o tom, že budú zvažovať možno celkovo, či sa im oplatí, tým zahraničným, podnikať na Slovensku naďalej, a budú možno zvažovať to, že, a určite budú zvažovať, že koľko investícií najmä do infraštruktúry povedzme pri telekomunikačných operátoroch do, do optických sietí, že budú zvažovať, koľko investícií budú, budú realizovať na Slovensku.
No len naozaj si potom musíme povedať z tohto pohľadu, že čo je väčšia priorita, že či je väčšia priorita, a teraz to zase zjednoduším, dať ľuďom peniaze, aby mali doma teplo a jedlo, alebo či chceme, aby sme mali namiesto toho vybudované optické siete, ale ľudia budú hladovať a bude im zima, hej, lebo naozaj je to svojím spôsobom až takto niekedy je postavené, a nič neni z toho nejak, by som povedal, nikto to s radosťou nerobí, že sa to musí realizovať, ale jednoducho tú pomoc treba z niečoho zaplatiť, a tak ako aj medzinárodné organizácie vyzývali, že malo by to byť naozaj zdanenie nadmerných ziskov alebo tých, ktorí profitujú počas krízy, tak v zásade asi poruke ani lepšie spôsoby nemáte, ako že zdaníte nejaké negatívne externality, ako je lieh, hazard alebo plynovod, tak tam je to úplne evidentné, alebo teda pôjdete potom do vyššieho, vyššieho osobitného odvodu regulovaných subjektov. Proste to máte, to je niečo, čo máte prirodzene poruke ako prvú voľbu, a... a akurát sa snažíte to korigovať spôsobom, ktorý je, čo, čo možno najspravodlivejší už v tej situácii, ktorá je sama osebe nepríjemná.
No a keď som hovoril o tých subjektoch, tak aby som nezabudol, aktuálne ešte riešime aj to, a je to určitý pozostatok právnej úpravy ešte z čias socializmu, že v rámci poštových služieb sú aj kuriérske služby, a preverujeme to ešte podrobnejšie aj s príslušným ministerstvom. Jednoducho je dosť možné, naozaj, že tie kuriérske služby tiež budú patriť k subjektom, ktoré by nemali byť dotknuté týmto zákonom, ale nechcem predbiehať, bude na to čas medzi prvým, druhým čítaním, aby sme to všetko doladili a ešte, ako sa hovorí, tak vylepšili, aby nebol zasiahnutý niekto, voči komu by to bolo irelevantné alebo nespravodlivé. No a k tomu sa, samozrejme, dostaneme, ak tento zákon prejde do druhého čítania.
Prepáčte za dlhšie úvodné slovo, ale naozaj sa k tomuto zákonu rozpútala pomerne vášnivá a rozsiahla diskusia najmä v médiách a kvôli médiám, ale v tom úzadí tých médií sú aj ďalšie subjekty, ktoré, ktoré riešime a snažíme sa to urobiť, čo najcitlivejšie, ako sa dá, ale jednoducho nie je teraz čas na to, aby sme zákon, ktorý tuná, z ktorého profitovali aj bývalé vlády, keď nebola žiadna kríza, aby sme ho zrovna my počas krízy, keď ho potrebujeme oveľa viac mať k dispozícii, teraz rušili, ale súhlasím, že bude sa treba nad týmto zákonom zamyslieť do budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Teraz nás pán spravodajca Peter Kremský z výboru pre financie a rozpočet bude informovať o spravodajskej informácii.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. So znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo páni poslanci: poverený člen poslaneckého klubu SaS Marián Viskupič a potom ďalší pán poslanec Matúš Šutaj Eštok a Tomáš Lehotský.
Takže udeľujem slovo ako prvému pánovi predsedovi výboru finančného ako poverenému členovi za klub SaS, aby sa ujal slova, po ňom vystúpi pán poslanec Matúš Šutaj Eštok.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili, vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je.
Bohužiaľ, zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci, alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať, to znamená, niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme, akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať, štát nemá vlastne peniaze, má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti, takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii, a na druhej strane, veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať, a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RÚZ, ktorí teda hovoria.
Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci vyho... (rečník si odkašlal) vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového-odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov.
Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie - v úvodzovkách -, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať, ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať, stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov, tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať? Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa, tak to jednoducho je, alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať, je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov.
A piatym zásadným, zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba, teraz on, ten zákon sa... postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka, je 0,00326 alebo ...362, každopádne je to vlastne, povedzme zjednodušene, 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je, to nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze, to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem. Teraz. No a v zákone je teda... Zasa, čo to je? 0,00... 0,01, hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie, ale zasa to je 1 % mesačne, 12 % ročne. To je oproti (povedané so smiechom), oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie.
A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať, lebo teda jánošíci, a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti, a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3... 3 mil. euro ročne, a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky, no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Takže takto nie, toto je tretí zákon po sebe, kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a predtým ešte zvyšujeme, sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom, ale len aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú, hej. A keď sme tuná mali v pléne, v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali, kde teda to zoberieme, lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru, lebo teda doteraz zdanená nebola vôbec, a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom, tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať, keď to prejde, tá polovica, že len zobrať. To, to fakt, prosím, kolegovia, kolegynka, to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral, kde to dávalo zmysel zobrať, a dal tam, kde to malo zmysel dať, ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to, čo ja viem, čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať, 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz, ako si niekto povie, že sú to, teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to, samozrejme, sa to netýka každej firmy, lebo Slovensko, my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 mil. a viac ročného zisku.
Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk, lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov, podnikanie je vytváranie zisku a tým to celé začína. Keď máte zisk, môžte investovať, keď máte zisk, môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk, môžte zamestnávať ďalších ľudí. To... toto je to, o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme, však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii.
A ja si teraz dovolím prečítať, vlastne koho sa to týka, a potom ešte, to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal, ale zopakujem, vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje, takže tou regulovanou osobou je: osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá... a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, takže energetika, hej, na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií, farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie Dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom... to sú uvedené... skoro desať... ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá, ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska, to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti, ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto. No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť.
Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme, samozrejme, bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili, zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho, tak to sa teda nepodarilo, tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom, hej. No tak to, tak to nie.
No, čo sa týka médií, už, už tu bolo povedané, no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu? A potom ďalšia vec je, že, a ja to ale možno nepoviem, na médiách, to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to, čo spomínal aj predkladateľ, tie poštové služby, hej. No to je presne napísané, teda že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O. K., je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí, pretože je štátna a má, samozrejme, má veľké straty, hej. Ale keby ich aj nemala, tak proste je to, je to štátna firma, tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá, ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To, čo vidíme, čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať, nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie, kde neexistuje konkurencia, kde je nejaká schopná, kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk, alebo akokoľvek by sme ho už zas povedali, ale proste tento odvod by mali platiť.
A teraz sa treba pozrieť na to, že čo, z čoho najviac profituje aj krajina, ale aj jej obyvatelia. No práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík, či už teda po Slovensku, alebo zo zahraničia, pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra, či má pocit, že robí málo a zarába veľa, alebo či jeho materská firma robí máličko a zarába strašne veľa. No nie. A teraz povedzme je tam nejaká konkurencia, fajn. Viete, čo tento odvod tu spôsobí? No že tomu, nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokázu... dokážu mať tie 3 mil. zisku ročne, no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady. A teraz čo sme spravili? No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemusí, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí, a tam ešte aj v situácii, keď zrovna tieto firmy, veď vieme, koľko stoja palivá, oni sú nákladní aj na, na, na pracov... pracovný čas, to znamená na ľudí - aj tam tie platy stúpajú. Takisto aj všetky energetické náklady, veď oni majú tie svoje veľké depá, všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať, lebo... no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich, ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto. To úplne, že to nemôže byť, nemá byť, nemá byť cieľom.
Ďalej teda teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného Národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno, či to prelízuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby, alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 mil. ročne, tam spadá, hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku, kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada, lebo teda keď sa rušil bankový odvod, tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne... nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili.
Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude, ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť, na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz, to nie sú nejaké dve-tri percentá, to je 12 % ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať, kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú, o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká, možno ministra financií napadne, že to je nejaký windfall výhoda, tak spraví nejakú ďalšiu findfall tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci, takto sa dá rozprávať a rozprávať a rozprávať, to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí, kde to poškodí. A ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať. (Krátka pauza, rečník listuje v podkladoch.)
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol, myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008, hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave, kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme že nie zrušený, ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii, keď tie firmy, tá, tá množina proste firiem, na ktorú to chceme uvaľovať, je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať.
Ja sa možno pozriem teraz tak trošku vyššie, že my tu stále, všade sa rozpráva, že je treba pomáhať, je ťažká situácia. Je aj treba pomáhať - samozrejme, zmysluplne - aj firmám aj, aj občanom, ale, ale treba sa pozrieť na to, že najprv by štát nemal škodiť. Toto je vyslovene, toto je niečo škodlivé. A... a ten, to keď my škodíme takýmito, takýmito opatreniami, tak celý problém je v tom, že my dusíme tú ekonomiku, zhoršujeme jej konkurencieschopnosť, a štát týmto, práve týmto prichádza o... o tieto prostriedky, o tie dane, odvody, všetko, ktoré potom, samozrejme, treba, treba po... pomáhať, alebo teda vôbec akože aj v štandardnej situácii na všetku sociálnu, zdravotnú oblasť, no jednoducho na všetko.
Toto je to, kde tá obžaloba smeruje aj ku vládam SMER-u, ale, bohužiaľ, aj ku aktuálnej vláde, že my sme proste prestali konvergovať, slovenská ekonomika rastie pomaly, rastie výrazne nižšie ako okolité, všetky okolité ekonomiky, proste naša, naša pridaná hodnota, ktorú produkujeme, je nízka a toto je ten problém, prečo máme problém všade, prečo nevieme dať do zdravotníctva dosť peňazí, prečo nevieme dôchodky dostatočne zvýšiť, jednoducho táto krajina neprodukuje dostatočne. My sme boli povedzme tie, tá je... skupina jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, my sme kedysi boli na treťom mieste, pred nami bolo Česko, Slovinsko a tretie bolo Slovensko. Dnes sme predposlední a teraz neviem, či za nami Bulharsko alebo Rumunsko, jedna z týchto krajín. Mám pocit, že Bulharsko je za nami a už aj Rumuni nás predbehli. Toto je ten problém.
My sme, jednoducho keď, keď vlastne nero... nerobíme tú konvergenciu, že nedobiehame nejaký priemer Únie, my opačne, my robíme divergenciu, my sa vzďaľujeme od priemeru Únie. A toto je ten základný problém, my proste nebudeme produkovať dostatočné množstvo toj... tej, toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať, a jednoducho toto, čo tu sa deje dneska, že O. K., nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. To, toto, prosím, majme na pamäti.
My keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na, na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob, ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať, aj áno, a povedzme to, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho, alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám z energe... a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez esemesky, alebo akokoľvek, proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby decká teda... už to bolo zlé riešenie, ale budiž, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení, a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohoto, že, že teraz je takáto situácia, čo v tejto situácii, v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady, veď to všetko ide na elektriku. A im rastú personálne náklady, všetko. A hlavne im rastie, a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia.
Jednoducho dnes určite poznáte starlinky, Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štát. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne, samozrejme, zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne, čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy, nie, nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk, proste tie starlinky likvidujú, tak my im, ešte im pridajme ďalších 12 %, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste, znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu, a to, čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička.
Nepriatelia, kolegovia, nie sú naši... podnikatelia nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré, dobre, možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí, samozrejme, platia všetky odvody aj tam... aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať.
Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem, kolegovia, poprosiť, toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne, alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa veď uvažovať napríklad teda daň z... (rečník si odkašlal) z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko, 11-12 rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôžme... nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie, pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň, hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha, veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než, ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované.
Len SaS-ka, sme na túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili dépeháčku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru dépeháčku na desať a, samozrejme, pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre, to sa už stalo.
Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz, alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.