75. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Súčasťou reformy justície schválenej parlamentom koncom roka 2020 je aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto agenda patrila do 31. júla 2021 do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky a od 1. augusta 2021 prešla do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky avšak bez toho, aby mal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov.
Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené na 29. októbra 2022, je nevyhnutné upraviť Správny súdny poriadok spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na 2021 až 2024.
V tomto návrhu detailnejšie riešime spôsob použitia Správneho poriadku. Zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pozná vyhlásenie výsledkov volieb len pri voľbe prezidenta. Inak zákon dôsledne hovorí o zverejnení výsledkov v § 33. Navyše pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a samosprávy obcí zákon rozlišuje medzi zverejnením výsledku volieb v príslušnom územnom celku v samosprávnom kraji a zverejnením celkových výsledkov volieb Štátnou volebnou komisiou. Je prakticky ťažké zisťovať, kedy konkrétne boli uverejnené výsledky volieb v jednotlivých obciach. Preto by praktickejšie bolo viazať lehotu na okamih, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zverejní celkové výsledky volieb.
Keďže žalovaným je na rozdiel od správneho orgánu pri všeobecnej správnej žalobe súkromnoprávny subjekt - politická strana, hnutie, koalícia, nezávislý kandidát -, je len na jeho voľbe, či sa k žalobe vyjadrí. Terajšie znenie zákona by mohlo viesť k sporom, či správny súd môže bez vyjadrenia konať alebo sa má vyjadrenie žalovaného vynucovať poriadkovými pokutami. Pri ustanoveniach týkajúcich sa doručovania treba zohľadniť, že žalovaným nie je správny orgán, ale jednotlivé strany, hnutia, koalície, nezávislí kandidáti, a tieto subjekty si musia pri podaní kandidátnej listiny ustanoviť splnomocnenca vo volebných veciach.
Predmetným zákonom riešime aj tú skutočnosť, že v príslušnej procesnej úprave naposledy obsiahnutej v zákone o Ústavnom súde v znení do 31. decembra 2020 mal Ústavný súd Slovenskej republiky k dispozícii nástroje na efektívne zvládnutie vybavovania volebnej agendy. Išlo o možnosť odmietnuť návrh vo volebných veciach už pri predbežnom prerokovaní a ´limine´ bez ústneho konania a bez ďalšej participácie účastníkov konania pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej vo volebných veciach nemusel vykonávať ústne pojednávanie a dokazovanie vypočutím svedkov mohol vykonávať prostredníctvom sudcu spravodajcu.
V súčasnej úprave Správneho súdneho poriadku Najvyššieho správneho súdu vyššie opísané nástroje na efektívne zvládnutie volebnej agendy nemá. Ustanovenia jednotlivých paragrafov Správneho súdneho poriadku navyše neobsahujú osobitné pravidlá o odmietnutí žaloby, preto je potrebné použiť všeobecnú úpravu uvedenú buď v § 59 ods. 3 alebo § 98 Správneho súdneho poriadku, ktorá však ako dôvod odmietnutia nepozná dôvod obdobný zjavnej neopodstatnenosti. Kým absencia tohto dôvodu je prijateľná pre konanie o rôznych správnych žalobách, to isté neplatí pre volebnú agendu, a to vzhľadom aj na skúsenosť Ústavného súdu Slovenskej republiky s nárazovým nápadom veľkého počtu vecí.
Takže, dámy a páni, v tomto návrhu riešime už tú skutočnosť, že aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je taktiež povinný vo volebných veciach vždy vykonávať aj pojednávanie s ohľadom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku, pričom uvedené riešenie nie je možné považovať za efektívne, a to vzhľadom na predpokladaný počet vecí, regionálnu rôznorodosť, účastníkov konania a krátke lehoty pre rozhodovanie. Ak je účelom pojednávania bezprostredný kontakt s účastníkmi konania, tento je možné zabezpečiť aj prostredníctvom člena senátu povereného senátom, ako je to už teraz predpokladané v Správnom súdnom poriadku v jednotlivých príslušných právnych normách.
Podobné riešenie bolo zvolené aj v prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky v minulosti, ktorý nebol povinný vo volebných veciach konať ústne pojednávanie. Participácia účastníkov konania na dokazovaní aj mimo dokazovania a pojednávania sa zabezpečuje s odkazom na terajší štandard ustanovený Správnym poriadkom. Týmto návrhom chceme zabezpečiť to, aby bola zabezpečená potreba urýchleného pojednávania a rozhodovania vo volebných veciach. Keďže je táto potreba zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo by ju vhodné a potrebné nastaviť na pôvodných 90 dní. Takže práve aj popri tejto kasačnej agende musí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vybavovať aj disciplinárnu agendu, ktorá má tiež stanovené pomerne krátke lehoty s poukazom na § 31 zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu. Príliš krátka lehota na vybavenie jednorazového značného množstva volebných vecí môže ohroziť až paralyzovať vybavovanie iných agend v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu zefektívňujeme použitie Správneho disciplinárneho poriadku Najvyššieho správneho súdu, ako aj ďalšej agendy. Takže za mňa v úvodnom slove všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Lukášovi Kyselicovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona pod tlačou 1189a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. októbra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? (Reakcia spravodajcu.) Oznámte, prosím, termín hlasovania.

Hlasovanie dnes o jedenástej.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nasledovať budeme opäť pánom poslancom Svrčekom k návrhu zákona Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu, Moniky Kozelovej, Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1127, spoločná správa výborov má tlač 1127a.
Dávam slovo poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu, Moniky Kozelovej a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1127.)

Áno, ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, predkladám spoločne s kolegami pánom poslancom Gogom, pani poslankyňou Kozelovou a pani poslankyňou Žitňanskou. V krátkosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní a je to nový deň - 22. septembra ako Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch.
Význam zavedenia tohto pamätného dňa Boja proti nenávistným prejavom na deťoch je ten, že v podstate násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa všetkých a musíme si aj uvedomiť, že v dnešnej spoločnosti nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní.
Nakoľko prevencia nielen v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku. Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diškurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.
Navrhovaný dátum 22. septembra súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor práve tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidenciou žiakov a študentov a podobne. Preto je termín 22. septembra vhodný práve na to, aby tieto tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov v rámci edukatívy.
Za mňa zatiaľ všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Nevidím vašu spravodajkyňu pani poslankyňu Vaňovú. Zastupuje ju niekto?
Prerušujem rokovanie na tri minúty. Mimochodom navrhovatelia by si mali kontrolovať, či tu majú spravodajcov. Na to si dávajte pozor. Navrhovateľ musí mať aj spravodajcu, ináč nevieme pokračovať v danom bode.

(Prestávka.)

Pani spravodajkyňa už prišla. Upozorňujem, že ďalším navrhovateľom je pán poslanec Karahuta a ďalším je pán poslanec Kremský. Pani poslankyňa, vydýchajte sa. Nech sa páči, dávam slovo (reakcia spravodajkyne: "Ospravedlňujem sa všetkým."), dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá poslankyni Jarmile Vaňovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu, Moniky Kozelovej a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1127a, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1596 z 21. septembra 2022 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 188 z 18. októbra 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.