75. schôdza

Môžte zapnúť, á, ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ja vás chcem pekne poprosiť, keďže nám prepadlo veľa bodov a sme sa o tom rozprávali, že by bolo možné termínovať niektoré body, či by ste mohli termínovať tlač 1247, to je bod 87 schváleného programu, zákon o dani z príjmu, to sú tie kryptomeny a investície, na stredu budúci týždeň o 17.00 h. To znamená, streda 26. o 17.00 h. Je tam, je tam kopec teda termínovaných bodov na tento týždeň. Tuná vychádza, že nič konkrétneho nebude a keďže chceme k tomu väčšiu rozpravu, tak aby sme sa opäť vyhli tomu, že budeme niektorý bod pätnásťkrát prerušovať, tak by to bolo celkom milé. A však to je poslanecký návrh, neviem, aký... (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda, za korekciu a myslím si, že by to malo byť navzájom, či opozičný, alebo koaličný, takže asi v takom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážení, síce ja som aj predkladateľom, takže mohol by som vystúpiť viac-menej, kedy by som považoval za vhodné, ale myslím si, že takto som to, tých 20 minút, myslím, že mi bude stačiť.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že pozemkové úpravy, o ktorých stále tu hovoríme, každé volebné obdobie, a ktoré prakticky riešim od roku ´91, kedy bol zákon 330/91 Zb. o pozemkových úpravách schválený v auguste ´91. roku, prakticky sme stále a stále nejak nedobehli, aby sme minimálne polovicu katastrálnych území na Slovensku mali urobených po pozemkových úpravách.
Ako spomínal kolega Mičovský, pozemkové úpravy sú komasačná časť a krajinotvorba. A tá krajinotvorba je momentálne zanedbávaná. Áno, boli vykonané projekty, máme zhruba 430 projektov už ukončených. Všetky vlády doteraz sa chválili, aké sme urobili komplexné pozemkové úpravy, všetci ministri si to dávali na kadejaké facebookové stránky, kadejaké tlačovky, ale prax je taká, že realizácia 100-percentných navrhnutých spoločných zariadení a opatrení aj verejných ani v jednom katastrálnom území neni na 100 % ukončená.
Musím povedať z vlastnej praxe, keďže som pracovník pozemkového úradu, uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, že tieto projekty boli v 90. rokoch, v dveti... po roku 2000 až do roku nejakého 2005, 2008 boli naprojektované, ale, žiaľ, nedostalo sa na finančnú realizáciu, a tým pádom sme dlžní udržateľnej krajine Slovenska tento veľký deficit, ktorý spôsobil nedostatok finančných prostriedkov. A preto som veľmi rád, že môžeme predostrieť plénu takýto návrh, aby sme 40 % z týchto prostriedkov, ktoré idú na pozemkové úpravy, realizovali na spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré si vám dovolím prečítať zo znenia zákona, kde je to v § 12, aby bolo jasné každému, kto teraz počúva, čo vlastne sú tie spoločné zariadenia a opatrenia, lebo niektorí si to mýlia s verejnými zariadeniami, čo je niečo iné.
Takže spoločné zariadenia a opatrenia, o ktorých sa teraz tu hovorí, tých 40 %, aby sme na nich mali minúť z rozpočtu, sú:
a) cestné komunikácie, poľné a lesné cesty, ktoré slúžia na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby. To znamená, máme tam mosty, priepusty, železničné priecestia a ďalšie. Toto sa považuje za spoločné zariadenia, ktoré sa môže urobiť, ak je potrebné v tom území robiť;
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, a to pod týmto rozumieme: zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy.
Tieto definície sú v poľnohospodárskej literatúre odbornej zadefinované, to znamená, každý projektant, ktorý príde robiť projekty pozemkových úprav, si to vie nájsť, vie, aký to má mať rozmer, aké to má mať zloženie, neni problém. Ako spomínal kolega Mičovský, Slovenská poľnohospodárska univerzita krajinárov vychovala v tomto režime a to je vlastne ich budúcnosť. To je, by som povedal, odbornosť, ktorá má ďalších 50 rokov na Slovensku jednoznačne mať, mať zelenú. Žiaľ, týchto projektantov sa nám ako šafranu, by som povedal, vytráca z reálnej praxe, pretože, žiaľ, aj pozemkové odbory a lesné momentálne preferujú iný typ vo výberovom konaní ako týchto krajinárov. A myslím si, že toto by trebalo zmeniť.
c), čo sú spoločné zariadenia a opatrenia, sú opatrenia na ochranu životného prostredia, spočívajúce hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, to znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky a sprievodná zeleň. Takisto je to zadefinované v odbornej literatúre týkajúcej sa životného prostredia, čo to jednotlivé tieto mená a pojmy znamenajú.
d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu, a to sú nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy, konkrétne vymenované.
Pod tým odvodnením musím povedať, že budeme to chápať, nieže budeme teraz celoplošne odvodňovať, ako sa robilo v socializme a hlavne v 70., 80. rokoch, kde sme celoplošne odvodňovali východoslovenskú, západoslovenskú a ďalšie nížiny, kde prakticky vlahový deficit bol minimálny a prakticky sa bralo, že voda je nepriateľ. No, žiaľ, čas sa zmenil a pri súčasnej klimatickej, ja hovorím, núdze, ktorú máme, a klimatických podmienkach, ktoré sme vytvorili, áno, my ľudia, máme vlastne spôsobené to, že to, čo niekedy sa, by som povedal, pretváralo tisícročia, teraz hovoríme o stovkách, resp. desiatkach rokov a ten náš pokrok, ktorý sme tu urobili v našich technológiách, tak rýchlo drancuje naše životné prostredie aj prostredie, ktoré máme na našej zemi, že prakticky niektoré, by som povedal, tie zásadné zásahy do krajinotvorby sú neskutočné a nezvrátiteľné v mnohých prípadoch.
A dám ešte po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
To znamená, navrhovateľ tohto zákona 330 o pozemkových úpravách už vtedy v roku ´91 vedel, že aj občania môžu mať nejaké ďalšie nápady v tom konaní, ktoré by tam ešte mohli byť, spoločné zariadenia a opatrenia. Pretože v tomto konaní o pozemkových úpravách na tieto zariadenia, samozrejme, treba pozemky určité a tu budú sa brať v prvom rade od týchto účastníkov pozemkových úprav. Obec a účastníci pozemkových úprav, ktorí sú tam ako vlastníci, tak oni musia prispieť, pokiaľ štát nebude mať tam dostatočné množstvo pozemkov na tieto spoločné zariadenia a opatrenia. Potom následne po realizácii by tieto spoločné zariadenia a opatrenia prešli do vlastníctva, resp. správy obce, resp. organizáciám, ktoré budú udržiavať tú funkčnosť tých jednotlivých zariadení, ktoré urobíme, ktoré som teraz menoval. Samozrejme, že tá údržba niekedy bude lacnejšia, niekedy bude drahšia, ale musíme to robiť, pretože to je tá prevencia. Už sanovať škody, hovorím, je po funuse, takže práve pozemkové úpravy, ktoré prídu do územia raz za dvesto rokov a prakticky idú do každého metra štvorcového extravilánu, hovorím o extraviláne, nehovorím o intraviláne, intravilán má samostatné konania, ale hovorím o extraviláne. Tam sa môžme teraz v dobrom vyšantiť na udržateľnosť krajiny, kde tieto jednotlivé, by som povedal, spoločné zariadenia a opatrenia osadíme, aby slúžili ďalším generáciám a aby život v danej obci a v danom katastrálnom území bol udržateľný aj do budúcna.
Budem veľmi rád, keď mnohí geodeti, ktorí budú to robiť, prijmú aj túto, by som povedal, že našu výzvu na tie spoločné zariadenia a opatrenia, aby si prizvali k konaniam, momentálne, za našej éry s kolegom Mičovským, keď sme boli na ministerstve, sme popísali 130 katastrálnych území, ktoré pripravovala pani Matečná. Áno, nestihla to doprocesovať, tak sme to ukončili za ňu. V auguste 2020 sme podpisovali tých 130 katastrálnych území a geodeti momentálne teraz sú na celom území Slovenska s touto, by som povedal, ťarchou pozemkových úprav, by som povedal, že zásobení a môžu robiť. To, že nemáme dostatok možnože aj týchto kvalifikovaných geodetov, je fakt, pretože od roku 2010 sa pozemkové úpravy veľmi u nás na Slovensku neniesli. My nehovoríme o spoločných zariadeniach, tie vôbec neboli, tie boli akože mimo hry. Takže nechceme uberať na vážnosti geodetov, ale to je iba teória. A prax, to je to, čo tam vysadíme, čo tam postavíme, čo tam urobíme, aby sme tú krajinu udržali.
Samozrejme, musím ešte teraz upozorniť aj starostov obcí, aby si nezamieňali verejné a spoločné zariadenia, pretože verejné zariadenia je niečo iné a do verejných zariadení, môžem aj to zacitovať, aby sme to mali komplet: Verejné zariadenia sú zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce. To znamená, nemusí byť majiteľ pozemkov, ale prakticky býva v tej obci, nemá tam ani meter štvorcový, ale to verejné zariadenie môže v rámci pozemkových úprav navrhnúť. A čo môže byť v tých verejných zariadeniach, takisto odcitujem, aby sme mali jasno v národe slovenskom, v tých hlavne územiach, kde tie pozemkové úpravy pôjdu.
Takže verejné zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia sú: zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, na čistenie odpadových vôd zariadenia, skládky tuhého komunálneho odpadu, cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest a ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. To znamená, to sú verejné zariadenia, na ktoré, samozrejme, prispieva ten, kto má o to záujem, resp. nejde to z tých vlastníckych, ale ten, kto bude potom nakoniec vlastníkom, tak ten by mal k tomu prispieť, kto viac-menej chce toto zrealizovať. Tam by Slovenský pozemkový fond nemal veľmi zasahovať, resp. mala by to mať či už obec, alebo kto to požaduje zo svojich pozemkov do týchto verejných zariadení dávať.
Vážení, myslím si, že to, čo teraz navrhujem, aby tie spoločné zariadenia a opatrenia boli, potvrdia tie tisíc raz opakované, že máme komplexné pozemkové úpravy ukončené, tak toto, že to aj zrealizujú, aby financie tam boli kryté, dávame týmto naším pozmeňujúcim návrhom, aby tí geodeti sa nemuseli, alebo tí starostovia sa nemuseli triasť, a koľko desaťročí ešte budeme čakať, kedy nám tie spoločné zariadenia a opatrenia tam budú zrealizované? Myslím si, že dokonca je aj takáto, svojho času bola filozofia, aby boli prijímaní, samozrejme, tam potrebujeme nejaký ten technický dozor, keď budeme robiť nejaké tam tie či už nejaké priepusty, mosty a kadečo, tak, samozrejme, tam sa uplatnia aj tí stavbári nejakí, ktorí budú môcť byť na tých pozemkových odboroch a lesných prijímaní, aby robili tak ako keby nejaký dozor nad tým, aby to malo hlavu a pätu, pretože keď tam bude, nehnevajte sa, ale animátor voľného času alebo pracovník, ktorý vyštudoval sociálne veci, tak myslím si, že nemá tam čo robiť.
Takže, samozrejme, je to veľmi špecifikované, by som povedal, že pracoviská našich pozemkových a lesných odboroch a to sa nedá určite robiť za dva dni. Tam musíte mať minimálne, ja hovorím, dvojročnú prax a musí vás niekto aj zaškoliť. Pokiaľ to neviete, máte problém veľký. Takže berte takto, že to je zase už vec ministerstva vnútra verzus ministerstvo pôdohospodárstva.
A keď už mám slovo, tak ešte poviem jednu vec, že prakticky momentálne to metodické riadenie z rezortu pôdohospodárstva na pracovníkov pozemkových a lesných odborov je podľa mňa momentálne akože polofunkčné a prakticky tie potreby, ktoré potrebujú naši pracovníci na pozemkových odboroch, to znamená hlavne počítačové vybavenie a softvér, ktorý bude môcť kontrolovať tých geodetov, ktorí tie pozemkové úpravy robia, lebo štátny zamestnanec ručí za to, aby tie verejné financie boli zmysluplne vynaložené a tým pádom musí ísť kontrolovať, či náhodou tam nerobia nejaké podfuky na týchto pozemkoch, tak prakticky toto sa, žiaľ, našim mnohým okresným odborom nedostáva a tým pádom sú poddimenzovaní aj, by som povedal, technickým zabezpečením.
Apelujem aj z tohto miesta na ministra vnútra, ako aj na ministra pôdohospodárstva, aby našim pracovníkom, ktorí chcú robiť, absolvoval som 25 týchto pozemkových odborov zo 49 na Slovensku, osobne som si ich navštívil a chcú robiť. Dajú svoje know-how aj svoju životnú nejakú, by som povedal, časť svojho života pracovnú do našich služieb, ale dajme im podmienky. Vytvorme im podmienky také, aby sme ich mohli, dá sa povedať, zdarne ukončiť aj cez tie pozemkové úpravy.
Poviem otvorene, pozemkové odbory do budúcna, pokiaľ ukončíme reštitúcie a záhradkárske osady, ROEP-y máme už iba nejaké štyri-päť, to by sa malo ukončiť, ostatné verím, že sa ukončí tiež. Prakticky náplň práce sa určitým pracovníkom akože otočí a bude to hlavne na tie pozemkové úpravy. Tam je ten zmysel. Budeme robiť vydania o ochrane pôdy, odňatia dočasné alebo trvalé, resp. vyjadrovačky ku nejakým stavbám, čo sa týka poľnohospodárskych pozemkov, alebo k nejakým stavebným činnostiam, ale ostatné veci prakticky budú smerovať ku pozemkovým úpravám.
Takže verím, že aj týmto počinom, zákonom budeme garantovať, aby tie pozemkové úpravy aj spoločné zariadenia realizovali a takto by sme tú krajinu pripravili na udržateľný rozvoj pre ďalšie generácie a aby sme hlavne ten vlahový deficit, ktorý momentálne poľnohospodári naši začínajú pociťovať v tomto roku extrémne vážne a už sú tu aj prvé nejaké dopady, že musíme 50 mil. na sucho z ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť, aby sme sanovali tieto škody, tak myslím si, že touto, by som povedal, prevenciou, že tam zabezpečíme tie spoločné zariadenia a opatrenia, predídeme tomuto suchu. Pretože ja tvrdím jedno a tvrdí aj, myslím, kolega Mičovský a myslím, že každý rozumný človek Slovenskej republiky dá za pravdu, že voda sa má udržať tam, kde padne. Tam, kde padne, a nieže budeme napriamovať toky, ale budeme robiť meandre, aby mohla vsiaknuť, aby nám mohla zvyšovať hladinu podzemných vôd, hladinu vody v studniach, kde prakticky mnoho našich obcí má problém v súčasnosti s vodou pri tomto extrémnom suchu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to v prvom čítaní. Samozrejme, sme pripravení konzultovať, brať aj pozmeňujúce návrhy, debatovať odborne o tejto téme. A myslím si, že to, čo sme navrhli, má svoju hlavu a pätu, a verím, že všetci rozumne zmýšľajúci poslanci Národnej rady to podporia.
Vážení občania Slovenskej republiky, keď pôjdete do pozemkových úprav, tak vy ako vlastníci hájte si svoje záujmy, nedajte sa nejakým spôsobom oklamať určitým úradníkom, pracovníkmi, neberte to teraz osobne, aj Slovenského pozemkového fondu, pracovníkov našich úradov, katastra. Vy ste tí, ktorí majú rozhodovať pri pozemkových úpravách, ako bude váš chotár vyzerať pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po vás. Takže vaše právo je nedotknuteľné, máme ho aj v ústave a verím, že postavíte sa za rozumné veci, pretože vy tam budete bývať, vás to bude ovplyvňovať, vy budete vedieť, či vás bude brať voda, alebo nebude brať voda, alebo budete mať sucho, alebo nebudete mať sucho, či budete mať vodu v studni, alebo nebudete mať vodu v studni. Takže v takomto duchu sa snažte ovplyvniť pozemkové úpravy, ktoré pôjdu.
Ako viete, občania Slovenska, ďalších 240 území bolo vládou schválených na roky ´22/´23, to znamená, tie pozemkové úpravy idú, financie na to sú pripravené. Aj s kolegom Mičovským sme už za našej éry mali tam ten badžet pripravený z tej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré teraz momentálne u nás tiež sa finišuje na ministerstve, takže pozemkové úpravy pôjdu. A verím, že pôjdu aj so spoločnými zariadeniami a opatreniami, a vtedy si poviem, že sme urobili robotu, ktorý zákon 330 o pozemkových úpravách, keď vznikal, povedal, ako tá robota má byť ukonaná aj v teréne.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. A naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Ja považujem za isté šťastie, že mám možnosť spolupracovať pri téme pozemkov s takým znalcom a expertom, ako je Martin Fecko. On vlastne reprezentuje tú poľnohospodársku časť, ja si dovolím skromne povedať, že zase ma zaujíma hlavne tá lesná, lesná časť, a myslím si, že ten synergický efekt bol vždy z našej spolupráce cítiť a prejavuje sa to aj práve pri tomto zákone.
Ja ti ďakujem, Martin, že si presne vymenoval, čo sú to spoločné zariadenia, aby sme si to lepšie uvedomili.
A možno niekoho prekvapilo, že je tam aj otázka zaradenia poľných a lesných ciest. Môže to na niekoho pôsobiť, že toto práve neni tá správna ekológia, lebo cesty sa mnohokrát vnímajú ako nejaká vec, ktorá je ako keby proti ekologickým zámerom. Nie je to tak, alebo nie je to v každom prípade tak, aby som bol presnejší, pretože napríklad lesné cesty sú veľmi dôležitým a nevyhnutným prvkom na prírode blízke hospodárenie v lese, ktoré je základným cieľom pre toto celé storočie, čo musíme zaviesť v lesnom hospodárstve. A ja vyjadrujem aj z tohto miesta isté potešenie a hrdosť na to, že táto vláda je prvá, ktorá prírode blízke hospodárenie dala do programového vyhlásenia vlády a ktoré sa dodržiava ako vec prvej veľkosti. Takže všetko so všetkým súvisí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatku môjho vystúpenia musím skonštatovať, že predložený návrh v plnom rozsahu zodpovedá úrovni poznania problematiky a potrieb na úseku usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike jeho predkladateľmi. Pritom vôbec nemám v úmysle spochybňovať nevyhnutnosť komplexného prístupu k procesu pozemkových úprav, ktoré aj podľa mňa musia popri svojej komasačnej časti zahŕňať aj budovanie spoločných zariadení a opatrení. To, čo však navrhujú predkladatelia tejto novely, je podľa mňa nevykonateľné. Neviem si totiž predstaviť, ako sa bude každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu garantovať navrhovaný percentuálny podiel výdavkov na spoločné zariadenia a opatrenia, keď sa pozemkové úpravy verejne obstarávajú na obdobie nasledovných piatich rokov.
Mimo toho by bolo asi aj vhodné, keby nám predkladatelia vysvetlili, akou metódou výpočtu prišli k číslam uvedeným v dôvodovej správe. Mám na mysli osobne, že v žiadnom prípade si neviem predstaviť, náklady na budovanie spoločných zariadení by tvorili, ako navrhujete, 40 % a postupne by sa mali zvyšovať až na tých 77 %, ako uvádzate v dôvodovej správe, z nákladov pozemkových úprav, keď občania ako soľ čakajú na usporiadanie pozemkového vlastníctva.
Viem, že Európska komisia presadzuje, a to dlhodobo, že ak sa z európskych prostriedkov majú pozemkové úpravy financovať, majú sa prednostne použiť na spoločné zariadenia a opatrenia zamerané na elimináciu dopadov klimatických zmien, a preto sa pýtam, ako to bude a z čoho bude financovanie usporiadania pozemkového vlastníctva. Preto si myslím, že ak by návrh bol prijatý tak, ako ho predkladáte, tak proces usporiadania pozemkového vlastníctva na Slovensku nebude trvať predpokladaných 30 rokov, počnúc od roku 2019, ale neskončí sa ani za sto.
Ďakujem pekne za slovo.

Áno, ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Stredákovi za jeho vystúpenie. Určite veci nie sú v tejto chvíli tak jasné, aby sme sa tvárili, že sme to všetko zvládli do posledného puntíka, ale zareagujem rád.
No, čo sa týka toho čakania občanov, kedy sa konečne komasácia dokončí a kedy teda tá fragmentácia slovenského pôdneho fondu bude nejakým rozumným spôsobom zlikvidovaná a scelené tie drobné mozaiky, tak tu si myslím, že treba občanom položiť aj inú otázku, pán poslanec Stredák, že či naozaj je to to najdôležitejšie, čo v tejto dobe potrebujú. Zdanlivo áno. Vieme, aké problémy robí rozdrobenosť. Ale ak som zdôraznil alebo to zdôrazním ešte teraz viacej, že sme v časoch, v krajine alebo teda aj na našej matičke Zemi, lebo netýka sa to len Slovenska, vážne ohrozovaní, čím ďalej, tým viacej, na veľkých úbytkoch kvality životného prostredia napriek tomu, že je to téma veľmi častá, myslím si, že skutočnosť ide presne opačným smerom. Máme mnohokrát vážne problémy vplyvom klimatických zmien, ale aj vplyvom zanedbania toho odolnostného potenciálu krajiny. Takže ak by sme teraz, vážení občania, dali tú otázku, že čo má dostať prednosť, tak ako aj povedal pán poslanec Stredák, že dokedy budú čakať, nuž určite to nebude do roka ani do piatich, ale dovolím si v tejto chvíli povedať to, čo považujem za veľmi dôležité.
Ak sa budem musieť rozhodnúť, nebude to Sofiina voľba, bude to voľba ťažká, že čo viacej potrebujeme, tak si dovolím povedať, že ak pozreme na to z veľkého nadhľadu, tak tá fragmentácia slovenského pôdneho fondu, ktorú máme tu sto rokov, možno ešte sto rokov počká. Samozrejme, pôsobí to veľmi zle a vôbec by som nechcel, aby to takýmto smerom išlo. Ale ak sa nám majú opakovať také úkazy, ako aj tohto roku sme všetci mohli vidieť, že už v auguste boli lesy ako v októbri, extrémne sucho päťstoročné, že my potrebujeme do tej krajiny vložiť tie opatrenia, ktoré nám, ak sa budeme rozhodovať, že čo potrebuješ, vážený občan, viacej, vodu, bezpečnú krajinu alebo komasáciu? Je to možno naozaj Sofiina voľba, keď to trocha pritiahnem za vlasy, ale ja verím, že v tej kritickej vyhrotenej situácii, ak by som to zobral na hranu, tak by sa občania museli rozhodnúť pre vodu, pre ochranu krajiny.
Ono to vypadá, ako keby sme si mohli ešte stále dovoliť trocha počkať a uvažovať o tom, že tie komasácie žeňme len stále dopredu. No veď my ich ženieme. Veď doteraz sme nič iné nerobili, len sme komasovali, a ten potenciál geodetov bol maximálne využívaný. Ale z tohto ohľadu si myslím, že niet, ak sa na to pozreme z pohľadu reálnych, životných, tých najpodstatnejších potrieb, inej cesty, ako sa pokúsiť tými štyridsiatimi percentami urýchliť alebo teda vôbec začať, nieže urýchliť, vkladať tie spoločné zariadenia do krajiny a občania v každom katastri, lebo aj to treba zdôrazniť, bude to teda ešte aj, možno ste to mohli aj povedať a tiež je to odmäk ako kritického pohľadu, ak tam nebude mať štát pozemky, vlastne tí občania budú musieť nejaké podiely zo svojich pozemkov vložiť na tie spoločné zariadenia a povedia: No prečo z môjho mi zoberete 5 %? No, vážený občan každého katastrálneho územia, no preto, aby váš kataster bol nielen pekný, ale aby vám chránil životy, majetky, zdravie, psychohygienu, proste to, čo od života očakávame. Život má veľa rôznych vplyvov, ale tá túžba je prirodzená. Chceme žiť v pokojnom, prirodzenom, zdravom prostredí a práve toto je cesta k tomu, aby sme takúto ponuku mohli zabezpečiť.
Tak keď ste dali otázku, že skadiaľ tie čísla, ja som to do istej miery už povedal, je to, tých 40 % je málo. My sme si vedomí toho, že by tam malo byť tých 80, 77. No ale snažíme sa teda nájsť taký nejaký kompromis alebo nájsť proste riešenie, ktoré sa blíži k nejakému optimálu, aby sme pokračovali aj v komasáciách, ale aby sme konečne začali robiť aj tie spoločné zariadenia. Lebo zdôrazňujem, 3 557 katastrálnych území na Slovensku, ani v jednom sme nedokázali za tie desaťročia spoločné zariadenia dotiahnuť do aspoň ukážkového konca aspoň. My sme mali s Martinom takú túžbu, aj sme to riešili, aj sme nedoriešili, že aspoň mať päť katastrálnych území, kde by sme mohli vodiť starostov, ľud, aby videli, ako vypadá katastrálne územie, ktoré je kvalitným spôsobom ošetrené, nielen z hľadiska komasácie, ale aj tých spoločných zariadení.
No ale vy ste povedali aj vážnejšiu vec alebo teda rovnako vážnu, že ako si to teda predstavujeme, lebo sa to naozaj plánuje na viac rokov dopredu. No, myslím si, že ten algoritmus, ako rozdeliť tie prostriedky tak, aby sme vedeli, lebo ide o celé Slovensko, nehovoríme, že to má byť v každom katastrálnom území. Ide o rok, aby sme vedeli, že čo plánujeme, čo schvaľujeme, tak sa pre ten schvaľovací interval povie, že v tomto prípade tie prostriedky, ktoré sa schvaľujú na ministerstve pôdohospodárstva, sa určujú v tomto období pre 40 % na tieto zariadenia, že musia byť, môže to byť viacej. Takže nevidím problém v tom, že je tu istý časový posun, lebo aj ten, tých 40 % bude súčasťou toho časového posunu. A ak tam treba vychytať nejaké mušky, ktoré sme nevychytali, alebo môžu to byť aj nielen mušky, môžu to byť naozaj veci, ktoré treba dotiahnuť. Uznávam, že sme to možno nedomysleli do tej podoby, ktorá by bola okamžite funkčná. Je to prvé čítanie. Tu v tomto apelujeme na to, aby sme poprosili, panie poslankyne, páni poslanci, v mene občanov Slovenskej republiky všetkých katastrálnych území o to, aby sme skúsili po desaťročiach zanedbávania tejto zákonnej povinnosti, lebo ako pán poslanec Fecko povedal, v zákone to krásne máme, len my sme to krásne aj obchádzali. Tak povedzme si, že je potrebné začať s tým a to, čo treba doriešiť, doriešme. Hľadajme spôsob, ako sa to dá, lebo sa to dá, a dovolím si doplniť, že sa to aj musí dať.
Toľko v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som v krátkosti chcel reagovať na to, čo bolo povedané.
Keď sme sa na výbore rozprávali o tom, o tomto zákone, ešte nebol na svete, bola len myšlienka, ja som na výbore povedal ako predseda výboru, že tento návrh podporím. A podporím ho, pretože my ho potrebujeme.
Treba si uvedomiť jednu vec, kolegovia. Urobiť pozemkové úpravy cestou komasácií – robíme pre developerov. Robiť pozemkové úpravy s komplexnými úpravami a spoločnými zariadeniami – robíme to pre spoločnosť. Tak si musíme teraz dať na misku váh, ideme robiť pre developerov, alebo ideme robiť pre spoločnosť? Ak chceme mať Slovensko s tou krajinotvornou štruktúrou, ktorú chceme mať, ktorú sme si vysnívali alebo snívame o nej, a súčasne chceme, aby Slovensko bolo aj potravinovo sebestačný štát, tak si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, pravdivosť, o ktorú sa budem škriepiť a biť, že vidiecka krajina stojí ako stolička na štyroch nohách. Akonáhle jednu nohu zo stoličky odrežete, zo stoličky spadnete.
Musíme mať stratégiu. Veď nejaké stratégie boli. Musíme mať peniaze. Sú peniaze? Nie sú peniaze? Musíme mať právnu istotu ľudí, ktorí pôsobia, pracujú a slúžia všetkým nám pri výrobe potravín. Na Slovensku tú ľudia, bohužiaľ, až takú nemajú. A musíme mať vzdelaných ľudí a schopných ľudí, ktorí by nám vedeli tú krajinu spravovať a vedeli by pre nás vytvoriť dostatok poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. A jedna z dôležitých vecí je práve, sú tie pozemkové úpravy.
Ja som celý život strávil v zahraničí. Ja som nikdy viac ako pár týždňov alebo pár mesiacov nebol doma za posledných možno 20 rokov a videl som, videl som dediny, obce v Českej republike, kde takéto komplexné pozemkové úpravy boli robené, chalani, dievčatá, dámy, páni, nádhera! To je, skutočne je to nádhera. A to, že tam sú cesty, pán poslanec Fecko, tie cesty tam musia byť, to nieže my ich chceme, ony tam musia byť. A viete, ako robili cesty, kde som bol pozrieť v Českej republike? Zobrali si sto-dvesto rokov staré mapy, našli si tie pôvodné cesty a prišli na to, že cesta má svoju pamäť. Tá historická cesta, ktorá tam bola stovky, možno tisíce rokov, má svoju pamäť. A takisto boli snahy aj v Českej republike, pošleme tam veľké firmy s veľkými strojmi, zarobíme peniaze. Ale rozumný starosta obce povedal, že nie, my máme kameňolom, máme traktory, máme vlečky, buldozéry, nakladače, urobili si to sami jednoduchým systémom od veľkého kameňa až po malý. Dnes je tá krajina nádherná, po tých cestách chodia kočíky, matky s kočíkmi, s deťmi, chodia tam cyklisti. Okolo týchto ciest urobili, urobili pekné aleje stromov, kde ľudia radi si odtrhnú to ovocie, chodia na prechádzky. Ale viete, čo je dôležité? Ten kopec, ktorý ešte pred tým, než tie pozemkové úpravy boli urobené, mal každoročný problém, že zmylo všetko tú ornicu dole až na spodok kopca, dnes ten kopec nevie, čo to je poškodenie krajiny vodnými zrážkami. Jednoduchá, jednoduchá cesta.
Takže tie cesty tam musia byť, pán poslanec Fecko. To bez toho to nejde. Ale nie betónové, nie asfaltové, žiadne obrubníky, ale normálne prírodné cesty, tak ako má byť. Ak si toto neuvedomujeme, že to potrebujeme, tak sa potom nečudujme, že mladí ľudia nemajú záujem o rozvoj vidieka, že mladí ľudia nám odchádzajú, pretože nemajú byť na čo pyšní, nemá sa čím pochváliť, či už doma, alebo v zahraničí, ako to Slovensko je nádherné.
Z druhej strany, to potravinárstvo a poľnohospodárstvo aj vďaka tým, že nemáme tu právnu istotu pre nástupníkov, lebo nie sú pozemkové úpravy, vyzerá asi takto. Poviem vám posledné čísla, čo sa týka bravčového mäsa, tradičnej slovenskej potraviny. Kvalifikovaný odhad, myslím, že veľmi zodpovedne urobený. Podiel bravčového mäsa na slovenskom trhu – 10 % slovenského bravčového mäsa, realita dnešných dní. Podiel mäsových výrobkov vyrobených zo slovenského mäsa, vyrobených, slovenských výrobkov vyrobených z mäsa bez ohľadu na pôvod je 70 %. A viete, koľko mäsových výrobkov je zo slovenského mäsa? 5 %. Päť percent. My to ženieme tú krajinu úplne do šialenstva.
Čiže postavme na nohy, tú stoličku na tie štyri nohy, dajme tomu stratégiu, dajme peniaze, dajme tú právnu istotu cez tie pozemkové úpravy. Prijmime kľudne zákon, že na jednotkách až päťkách sa nebudú robiť žiadne výstavby, kľudne, my sme to mali v programe a my to radi podporíme, necháme to na tie horšie kvality pôd, a postavme krajinu tak, aby bola nielen pekná, ale bola produkčná, užitočná, ale hlavne aby nám naše deti z krajiny neodchádzali, aby chceli ostať doma bývať.
A čo sa týka na záver k tej ekológii, ekologickej a environmentálnej a klimatickej stabilite. Najlepším opatrením pre ekologickú a environmentálnu a klimatickú a sociálnu stabilitu vidieka je lokálna produkcia, a to sú rodinné podniky, to je to, čo sme včera schvaľovali v prvom čítaní. Toto je základ budúcnosti slovenského vidieka. Pokiaľ to zhodíme zo stola, neočakávajme to, že naše deti tu ostanú. Ony sa nechcú hanbiť, ony radšej pôjdu do Londýna, kde je síce zlé počasie, ale zarobia si aspoň veľa peňazí. Vytvorme podmienky na to, aby tie deti, aby tie naše deti ostali tu a aby boli hrdí na to, že čo sme pre nich urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ďakujem aj pánovi predsedovi výboru za to, že jednoznačne podporuje tento návrh a zároveň aj ukázal na tie širšie súvislosti, lebo naozaj ono všetko so všetkým súvisí.
Ja by som len chcel doplniť práve jeho vystúpenie aj takou spomienkou na takú dedinu, ako sú Podlavice. Neviem, či to ju niekto poznáte, pri Banskej Bystrici, tam ukázali nám občania ešte pred vyše sto rokmi, myslím, že to bol rok 1904, takže opäť ešte spomíname monarchiu, keď túto obec ohrozovali, a to ešte vtedy o klimatických zmenách nebolo ani chýru, nehovorilo sa, obrovské záplavy, nánosy bahna, ktoré doslova zaplavovali ulice. A vtedy tí občania začali robiť to, čo by sme dnes nazvali protieróznymi opatreniami, vodozádržnými a protiveternými opatreniami, proti veternej erózii, nanosili tam veľmi prácnym spôsobom množstvo zeme, urobili oplôtky, zalesňovali to, robili tam vetrolamy a remísky a dnes tá krajina už úplne zabudla na to, ako vypadala, keby sme nemali historické fotografie, aká hrôza, aká mesačná krajina to bola. Takže to len taká spomienka, že to nie je až taká novinka, len sme zabudli na to, čo potrebujeme robiť. A nečakajme na také vážne upozornenia, aké boli možno v tých Podlaviciach.
No a ešte na konto toho, ako spomínal pán predseda Karahuta, že veľkú časť života strávil vo svete, kde videl, čo vedia tam urobiť aj naši susedia v iných krajinách. Len taká predstava, keď máme možnosť vzlietnuť z bratislavského letiska a ideme smerom na západ, ako rýchlo zbadáme, že sme v inej časti Európy, nemusíme vedieť, kde sú hranice, my ich jasne vidíme, to množstvo tých remízok, vetrolamov, vodných plôch nám veľmi rýchlo povie, kde končí Slovensko a kde začína tá časť Európy, ktorá nám môže byť aj po tejto stránke vzorom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Áno, pán predseda výboru, tak ako si spomínal českú zem, českú krajinu, pred 30 rokmi sme boli spoločne a opýtam sa, kam nám ušli aj v pozemkových úpravách a nie iba v pozemkových úpravách aj v ďalších možno, sú v stave krok-dva pred nami a my stále iba niečo dobiehame. A ja mám tiež takýto živý príklad, kde, keď som ženil syna v Brne a, samozrejme, som sa išiel pozrieť do krajiny, tak som našiel jednu poľnú cestu po pozemkových úpravách, kde bolo 248, 250 čerešní vysadených pozdĺž tej cesty. Ukážte mi u nás na Slovensku, kde máme takúto novú nejakú štruktúru poľných ciest, ktoré budú lemované alejami a stromami.
A, vážení, uvedomme si to, mnoho ľudí a hlavne ovocinárov, resp. vinohradníkov sa nám hovorí, škorce nám zaberajú úrodu. Prečo? Lebo sme v hospodárskych lesoch povedali, že čerešňa je plevel, povedali sme, že nebudeme slivky, nebudeme ďalšie, veď prakticky to je ono. My musíme dať bobuľoviny do extravilánu, aby tieto živočíchy išli tam. Keď sme boli na Ukrajine a nám, ja som sa ich pýtal, že akým spôsobom, boli sme z výboru našeho a som sa ich pýtal, že ako plašia škorcov, lebo tam boli veľké vinice takisto. Ukrajina od roku ´96 začala vinice, lebo dovtedy mali prohibíciu, každý, kto mal vinohrad, išiel do basy, tak normálne si predstavte, nám ukázali a povedali, že oni nemajú problém so škorcami, viete kvôli čomu? Ja som neveril vlastným očiam. A to je tá biologická ochrana. Povedali, že oni v zime na tých viniciach začali prikrmovať jastraby, tie jastraby tam zahniezdili a už nemajú problém so škorcami.
Takže, vážení, učme sa od tých, ktorí už niečo vymysleli. A myslím si, že krajina si, keď si ju takto budeme vážiť a dáme šancu, aby v krajine sa nie iba človek uživil, ale aj to ostatné, ktoré nám, môže nám robiť sem-tam škodu, tak vtedy myslím, že to bude biodiverzita, budúcnosť udržateľná aj Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a smutne musím oznámiť, že s tým, čo bolo povedané, súhlasím. S tým súhlasím.

Ďakujem za slovo. Len jednou vetou, verím, že 21. október 2022 môžme označiť za dátum, keď začneme splácať veľký ekologický dlh našej krajine.
Ďakujem.