75. schôdza

Ďakujem pekne.
No, my sa rozprávame, len trošku mám pocit, že sa akoby nechceme pochopiť. Ešte raz. Akákoľvek regulácia proste nefunguje, ten odchod do toho onlinu je nevyhnutný a ten online bude, bohužiaľ, čierny. Čiže aj keby hneď sa zakázali všetky kamenné prevádzky úplne všade, nijak to neznamená, že ľudia prestanú hrať. Proste prejdú, prejdú do toho online priestoru. To, toto je fakt, to si len treba pozrieť, ako to je v prípade iných krajín, treba sa pozrieť do Česka, treba sa pozrieť do Poľska. V Poľsku je inak asi 20-tisíc, 20-tisíc nelegálnych stávkovacích portálov, mimo akejkoľvek schopnosti štátu ich regulovať. Štát áno, aj slovenský štát má šancu niečo vypnúť, ale do dňa to vznikne nanovo, proste internetová adresa má o jedno písmenko alebo číslo viac a ide sa ďalej. Cesta je rozumná regulácia, nie zákazy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže tento zákon uvediem.
V podstate dôvodom, prečo predkladám tento zákon, ide o naše deti. V uplynulých rokoch si medzi deťmi a mládežou získali veľkú podporu nápoje s vysokým obsahom kofeínu a iných podporných látok, vrátane tzv. energetických nápojov. Takéto nápoje sú široko dostupné v predajniach potravín, čo bez problémov umožňuje prístup maloletých k týmto nápojom a ich pravidelnému a nadmernému alebo inak rizikovému užívaniu. Podľa odborníkov pritom konzumácia nápojov s vysokým obsahom kofeínu alebo iných látok s podobným účinkom môže viesť k závislosti, ako aj viacerým zdravotným problémom. Z odborných výskumov vyplýva napríklad, že deti a mladiství konzumujú v energetických nápojoch viac kofeínu, ako je zdravé pre ich vývoj. Časté pitie energetických nápojov stojí podľa výskumu za množstvom zdravotných problémov u detí a mladistvých, ktorými sú napríklad zvýšenie krvného tlaku a kardiovaskulárne problémy, ďalej je to porucha spánku, vyššia kazivosť zubov, preukázateľná je tiež účinná korelácia s fajčením a konzumáciou alkoholu a iných ľahkých drog. Z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu alebo taurínu nad vymedzený limit neplnoletým osobám. Chcem spomenúť, že odborné štúdie hovoria o tom, že to má veľmi negatívny vplyv na deti a na mladú populáciu. Aby som spomenul, že v Litve už takýto zákon už majú a je funkčný a Česká republika, ktorá je kúsok od nás, takýto zákon pripravuje a sú zahraničné štúdie, ktoré uvádzajú, že je to fakt obrovský problém, takže poprosím o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 1216.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Chcem kolegov a kolegyne veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Tak ako sme tu pred časom schválili zákon o žuvacom tabaku, tak toto je ďalšia pomoc deťom, rodinám a ich rodičom.
Ešte chcem uviesť, že v podstate zakazujem predaj týchto výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, ktoré majú viac ako 50 mg tejto látky alebo 250 ml, alebo v prípade taurínu, to je kofeín, a v prípade taurínu je to viac ako 200 mg alebo 200 ml. Takže ešte raz poprosím kolegov o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, Chcem aj poďakovať za túto iniciatívu, ja som sa k nej pripojil, a za to, že v podstate príprava tohoto uznesenia bola hlavne teda v tvojej réžii, a myslím si, že je absolútne presne definovaná v danom uznesení, a preto sa budem snažiť ho prečítať, aby ste vedeli, o čom ideme hovoriť.
Na druhej strane máme tu aj, vidím, že záujem, záujem poslancov o nejaké mierové iniciatívy je veľmi nízky, takže budem sa snažiť byť stručný.
Takže predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu, kde teda Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vážne znepokojenie nad eskaláciou napätia vo vojnovom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a reálnou hrozbou premeny tohto konfliktu na dlhodobú vojnovú konfrontáciu s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.
Uvedomujúc si, že tento konflikt nemá reálne vojenské riešenie a že pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armáde budú viesť len k predlžovaniu vojny bez perspektívy jej ukončenia, žiadame Európsku komisiu, aby vypracovala a vynaložila maximálne úsilie na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine, využívajúc pritom plnú autoritu Európskej únie a jej dôležitých inštitúcií, predovšetkým Európskej rady a Európskeho parlamentu.
Vyjadruje hlboké presvedčenie, že len takáto mierová stratégia Európskej únie môže priviesť bojujúce strany ku kompromisnému mierovému riešeniu garantujúce územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a bezpečnostné záruky pre Ruskú federáciu.
Považuje prísnu vojenskú neutralitu Ukrajiny za jeden z podstatných aspektov mierovej stratégie Európskej únie.
Očakáva od Európskej únie podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk a definitívne akceptovanie skutočnosti, že vojna na Ukrajine nie je a nemôže byť v záujme Európskej únie, ale že ju, naopak, výrazne ohrozuje.
V tomto kontexte s plnou vážnosťou upozorňuje na obrovské riziko podpísania spoločného vyhlásenia prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO prezidentkou Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2022, v ktorom podporila budúce členstvo Ukrajiny v NATO. Pripomíname prezidentke Slovenskej republiky, že závery samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008, o ktoré sa vyhlásenie z 2. októbra 2022 opiera, sa prijímali v diametrálne odlišnej bezpečnostnej situácii.
Konštatujeme, že vstup Ukrajiny do NATO musia schváliť členské štáty jednomyseľne, a zdôrazňujeme, že zmluva o NATO obsahuje ustanovenia obmedzujúce prijatie kandidáta, ktorý je vo vojne alebo má sporné územia, čím vyhlásenie zo dňa 2. októbra 2022, podpísané aj prezidentkou Slovenskej republiky, bezdôvodne vytvára zbytočné napätie a neuskutočniteľné očakávania na strane Ukrajiny.
Upozorňujeme prezidentku Slovenskej republiky, že obídenie podmienok vstupu do NATO čisto z politických dôvodov by v praxi znamenalo priame zatiahnutie Slovenskej republiky do vojnového konfliktu na Ukrajine, čo nie je v súlade so žiadnymi medzi... nadnárodným záujmom Slovenska.
Ďalej dôrazne odmietame časť vyhlásenia z 2. októbra 2022, ktoré znie: "Pevne stojíme za rozhodnutím zo samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008 týkajúce sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii."
S plnou vážnosťou žiadame prezidentku Slovenskej republiky o zdržanlivosť pri jednostranných vyjadreniach o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a rešpektovanie kľúčovej úlohy Národnej rady Slovenskej republiky pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk, medzi ktoré patrí aj vyslovenie súhlasu s protokolmi o vstupe nových členov do NATO.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, kde Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán. Ani prezidentka, ani vláda nemajú samostatnú kompetenciu pri medzinárodných záväzkoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na bezpečnosť Slovenska v súčasnosti či v budúcnosti, a to môže zhoršovať situáciu pri presadzovaní a obhajovaní záujmov občanov Slovenskej republiky. Ak títo ústavní predstavitelia takto konajú, je potrebné, aby prevzal iniciatívu parlament.
Ústava Slovenskej republiky vo svojej preambule hovorí o trvalej mierovej spolupráci s demokratickými štátmi. V súčasnosti po vojenskom napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou, čo je jednoznačne akt porušenia medzinárodného práva, sa významne zmenila bezpečnostná situácia s dopadom na Európsku úniu, ako aj na našu vlasť. Berúc do úvahy súčasnú situáciu, Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky by mala podporovať mierové riešenie konfliktu, apelujúc v zmysle ústavy aj na Európsku komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na vytvorenie a presadzovanie mierovej stratégie urovnania tohto konfliktu. Je to bytostne dôležité pre Európsku úniu, pretože dôsledky, dôsledky majú a budú mať výrazný dopad na jej budúcnosť.
Musí to byť aj prvoradý záujem Európskej únie. Európska únia postupne vznikala ako mierový projekt po druhej svetovej vojne, a preto by mala predovšetkým a nepodmienečne presadzovať tento princíp aj v súčasnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1330 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh (tlač 1275) na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Zahraničný výbor uznesením č. 100 z 19. októbra 2022 odporučil Národnej rade schváliť uznesenie (tlač 1275). Výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas poslancov podľa zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady.
Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov (tlač 1275) prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť na 86. schôdzi 20. októbra 2022. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275). Tiež, aby som plnil úlohu spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Keď sa pozerám na ten návrh uznesenia, tak sa musím diviť, že s takýmto niečím sa opätovne prichádza, a pritom veľmi dobre vieme, že to ani nie je želanie Slovenskej republiky, je to v podstate proti záujmom Slovenskej republiky, ale je to želanie Ruska, ktoré začína byť vojensky degradované, začína strácať podporu medzinárodnú a potrebuje postupne určite, alebo výhľadovo, časovo bude potrebovať aj nejakú pauzu na to, aby sa mohlo znova preskupiť a pokúsiť sa znova zaútočiť na Ukrajinu a dosiahnuť tak ciele, ktoré si stanovilo alebo teda ktoré si upravuje aj podľa toho, ako sa situácia vyvíja.
Ja nerozumiem, aký mier chcete? To je ako, aký vzor mieru tu vyhľadávame? Je to akože Brestlitovský mier alebo Mníchovská dohoda? Ja si spomínam, je to koľko, asi rok dozadu, keď poslanci SMER-u tu prednášali alebo predniesli návrh o tom, aby sme mali Mníchovskú dohodu ako pamätný deň, ako zradu a tak ďalej. Ubehlo, ubehol nejaký čas, situácia na medzinárodnej scéne je kritická a máme tu poslancov, ktorí teda upozorňovali na Mníchovskú dohodu, že by si také niečo želali, samozrejme, nie pre nás, ale pre Ukrajinu. A veci typu, že neutralita alebo prísna neutralita Ukrajiny, sú aj iné krajiny, ktoré boli neutrálne, a Rusko to ignorovalo (viď Moldavsko).
A na druhej strane, kto je, kto sme my, aby sme my diktovali Ukrajine, že aký má mať štatút, ako sa má ona v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí zadefinovať. A hlavne v situácii, keď je pod takouto agresiou Ruskej federácie, tak treba si aj trošku uvedomiť, že aký je ten rozsah tejto agresie. Sú to tie nelegitímne pseudoreferendá, protiprávna anexia ukrajinských území aj časti území, ktoré dokonca neokupuje, si privlastňuje týmito pseudoreferendami. Protiprávna okupácia nielen teda, čo sa týka Ukrajiny, ale časti Gruzínska, časti Moldavska a zabúdame napríklad aj na Kurilské ostrovy dodnes, teda časti Japonska, alebo aj taká už faktická anexia Bieloruska. Máme tu kroky Ruska, ktoré vlastne zneisťujú alebo robia, podnikajú kroky, ktoré nabúravajú vôbec energetickú bezpečnosť a využívajú to ako svoju zbraň.
Rusko je to, ktoré vystúpilo aj z mechanizmu kontroly zbrojenia ešte v roku 2007. Rusko je to, ktoré permanentne hrozí jadrovou vojnou. Mi to pripomína tie klasické sovietske časy, kedy stále sa hovorilo o jadrovej vojne a o týchto hrozbách, kde permanentne sa snažili takýmto spôsobom vyvíjať nátlak na medzinárodné spoločenstvá, ale samozrejme, podporujúc všelijaké mimovládne organizácie na Západe rôznymi spôsobmi, aby bojovali za mier. A vidíme, že toto sa tu v podstate opakuje dnes znova.
Treba si uvedomiť, že Rusko je režimom, ktorý sa stal vôbec priamo hrozbou nielen pre svetovú bezpečnosť a medzinárodný poriadok, ale vôbec je tu v podstate hrozba zachovania svetovej civilizácie a jej prežitia ako takého.
Spochybňovať Ukrajinu, prosím vás pekne, tiež si uvedomte, že Ukrajina je plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov od roku 1945, čiže aj počas Sovietskeho zväzu bola Ukrajina, dokonca aj Bielorusko členmi Organizácie Spojených národov. Čiže je to národ, ktorý je definovaný, ktorý má svoje práva. A máme tu imperiálnu mocnosť, ktorá ich popiera a v podstate sa snaží takýmto spôsobom nielenže anexiu, ale v podstate anihilovať ukrajinský národ ako taký, a to nie je prvýkrát v histórii. A toto je niečo, kde, prosím vás pekne, si uvedomte aj tie paralely, ktoré sú aj so slovenskou históriou a čo sme si všetko my v našej histórii museli zažiť, či to bola maďarizácia a tak ďalej, či to bolo vytváranie československého národa a podobne a popieranie vôbec nejakých národných záujmov a možností o svojbytnosť slovenského národa ako takého.
Toto sa dialo pravidelne aj Ukrajincom a Ukrajine, či to bol hladomor, či to bolo, či to bola eliminácia ich elít, popieranie ich jazyka a tak ďalej, čiže v podstate ja by som očakával, že každý, kto trošku pozná našu históriu, tak bude mať aj nejaké pochopenie práve pre Ukrajinu ako takú aj vzhľadom teda na našu históriu. A vidíme, že tu máme pravý opak, že sa skôr prikláňame k imperiálnym mocnostiam, že skôr vyhľadávame nejaké tie pofidérne prepojenia s Kremľom a s Putinovými ľuďmi.
Čo sa týka takýchto výziev na mier, to by muselo najprv chcieť Rusko. Máme tu tie známe výroky, že mier bude vtedy, keď sa Rusi stiahnu, ale viete, Rusko aj tým, že vlastne vstúpilo do mobilizácie, vôbec nejaví žiadne náznaky, že by chcelo alebo malo záujem o nejaké mierové riešenie. Čiže ísť a vyzývať Európsku komisiu, Ukrajinu, aby bola neutrálna a ja neviem, aby sa boli prípadne ochotní dohodnúť s Rusmi na nejakých ústupkoch je krátkozraké.
Treba si uvedomiť, že naozaj akonáhle pristúpime k takémuto kroku, tak rozvrátime medzinárodný právny systém. To je medzinárodný právny systém, ktorý je tak vitálny pre vôbec fungovanie a existenciu takých malých štátov, ako je Slovenská republika. Akonáhle sa toto stane, tak je ohrozená aj naša, aj naša bezpečnosť. Keď tu my vytvárame priestor na to, že teda by sme chceli, aby bol čo najskôr mier, aby teda Rusi čo najskôr anektovali Ukrajinu, tak ich dostaneme na našu hranicu. A my nevieme predvídať, že ako sa Rusko zachová. My sme tu mali, samozrejme, vojnové konflikty, ktoré aj stále vyťahujete, ako bol Irak alebo Afganistan, alebo iné. Toto je iný typ a iný druh konfliktu. A my sme si v podstate v minulosti nikdy nevedeli predstaviť, že takýto konflikt v Európe znova vznikne, že tu príde nejaká imperiálna mocnosť, ktorá má militantné razenie a bude sa takýmto spôsobom snažiť meniť medzinárodné prostredie. A nezabúdajte, že Putinove požiadavky nebola len Ukrajina, ale navrátenie bezpečnostného systému v Európe pred rok 1997, teda predtým, ako bola podpísaná dohoda medzi Ruskom a Alianciou, ktorá nám umožnila rozširovanie, a to je, je to čierne na bielom.
Čiže ja si len dovolím povedať, že ak chcete, alebo čo by malo zaznieť vo vašom uznesení, tak je v podstate to, čo, o čo sa aj medzinárodné spoločenstvo snaží voči Ruskej federácii, a ja vám to tu prečítam.
Je to zastavenie bojových operácií a ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine.
Urýchlený odchod ruských okupačných vojsk a s nimi prepojených ozbrojených formácií a politických organizácií z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny podľa hraníc z roku 1991, teda vrátane Krymu, ale tiež Moldavska a Gruzínska.
Zrušenie samotnou Ruskou federáciou všetkých protiprávnych ruských anexií alebo uznania pseudorepublík na medzinárodne uznanom území Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska.
Zastavenie ruskej podpory bábkovým separatistickým entitám na územiach mimo medzinárodne uznaných hraníc Ruskej federácie. Znova Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko.
Dosiahnutie návratu všetkých osôb odvlečených alebo násilne evakuovaných osôb z územia Ukrajiny, vojnových zajatcov a iných osôb ukrajinskej príslušnosti zadržaných ruskými silami v súvislosti s vojnou.
Vyplatenie plnej vojnovej reparácie Ukrajine, Gruzínsku a Moldavsku ako náhrady za vojnové škody spôsobené Ruskou federáciou.
Vydanie medzinárodnej spravodlivosti alebo potrestanie v rámci ruského právneho systému páchateľov vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa ruské ozbrojené sily dopustili na území Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska a proti obyvateľom a príslušníkom ozbrojených síl týchto krajín, a to bez ohľadu na postavenie týchto páchateľov.
Vydanie medzinárodnej spravodlivosti alebo potrestanie v rámci ruského právneho systému osôb, ktoré priamo zodpovedali za organizovanie nariadenia a propagácie ruského útoku voči Gruzínsku v roku 2008 a Ukrajine v roku 2014 a 2022, a to bez ohľadu na ich postavenie v rámci politického systému Ruskej federácie a ruských ozbrojených síl a bezpečnostných síl.
Ukončenie politiky vydierania ostatných štátov pomocou obmedzovania dodávok strategických surovín.
Poskytovanie dostatočných záruk medzinárodnému spoločenstvu, že ruská agresia sa nebude opakovať, teda stiahnutie ruských vojsk a s nimi priamo prepojených formácií z postavení a základní mimo medzinárodne uznaných hraníc Ruskej federácie.
Uvedenie ruských ozbrojených síl do mierových postavení a na mierové počty.
Čiastočná demilitarizácia oblastí Kaliningradu a území pri západných hraniciach Ruskej federácie.
Návrat Ruska do mechanizmu kontroly konvenčných ozbrojených síl v Európe.
Súhlas s členením taktických jadrových zbraní do systému kontroly jadrových zbraní a jednostranná redukcia počtu jadrových zbraní Ruskej federácie na úroveň, ktorá bude primeraná súčasnému medzinárodnému postaveniu Ruska, ktoré už nie je veľmocou porovnateľnou, porovnateľnou so Sovietskym zväzom.
Zastavenie podpory nelegitímnemu režimu bývalého prezidenta Lukašenka v Bielorusku. Odchod ruských vojsk z Bieloruska a rozpustenie tzv. spoločného štátu medzi Ruskou federáciou a Bieloruskom.
A v rámci Ruskej federácie prepustenie všetkých osôb zadržiavaných alebo odsúdených za odpor voči ruskej agresii a za podporu demokracie, ľudských práv a slobody slova. Všetky rozsudky tohto typu musia byť zrušené a na dané osoby sa musí hľadieť ako na nevinné.
Taktiež aj zastavenie šírenia veľkoruskej imperiálnej a militaristickej propagandy, spochybňovania existencie hraníc osobitných alebo ostatných štátov a heroizácie vojny v médiách a školstve priamo v Ruskej federácii, prípadne aj nástupníckych subjektoch.
Bez splnenia týchto podmienok nie je možný návrat Ruska alebo ruského štátu do medzinárodného spoločenstva.
Takže týmto by som stručne skončil, nechcem to naťahovať, mohli by sme o tom diskutovať oveľa dlhšie. Takže ja pevne verím, že takéto uznesenie nebude schválené.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda príslušného výboru, pán poslanec, toto je pravdepodobne nejaké nedorozumenie. Pretože v uznesení, ktoré je predmetom rokovania Národnej rady, my vôbec nehodnotíme stav demokracie v Rusku ani stav demokracie v Spojených štátoch, ani v iných krajinách. Toto uznesenie výlučne a výhradne reaguje na úlohu, ktorú Európska únia by mala zohrávať a nezohráva.
Určite ste z pozície predsedu výboru zachytili stanovisko najvyššieho predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku pána Borrella, ktorý povedal, že je chyba, ak bezpečnostné otázky zostali v rukách Spojených štátov amerických a Európa odovzdala komplet celú svoju bezpečnosť do rúk tejto veľmoci.
My len apelujeme týmto uznesením bez toho, aby sme hodnotili vojenskú situáciu na Ukrajine alebo to, čo sa deje v Moskve, alebo čo sa deje vo Washingtone, aby využila celú svoju legitimitu, silu, pretože stále tu je 500 mil. obyvateľov, a predložila svoj pohľad, ako vyriešiť tento problém na Ukrajine, pretože dobre vieme, že vojenské riešenie v žiadnom prípade nie je riešením toho, čo sa na Ukrajine deje.
Súčasne toto uznesenie veľmi správne žiada pani prezidentku, aby bola zdržanlivá. Pani prezidentka nemôže bez konzultácií a súhlasu len tak hovoriť o vstupe nejakej krajiny alebo o podpore nejakej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Naviac dobre viete, pán predseda, že neutralita, prísna neutralita Ukrajiny je jedným zo základných predpokladov akéhokoľvek riešenia konfliktu na Ukrajine.
Takže je to asi nedorozumenie. My apelujeme na Európsku úniu, neapelujeme ani na Moskvu, ani na Washington, lebo to je vojna týchto dvoch veľmocí na Ukrajine do posledného ukrajinského vojaka a občana. A apelujeme na prezidentku, aby bola zdržanlivá v zásadných zahraničnopolitických otázkach. Nič iné, nič viac.

Pán poslanec Krúpa, ďakujem za vecné vystúpenie, kde si sa to snažil povedať v takej zmierlivej polohe, ale myslím si, že treba veci povedať úplne natvrdo.
Rusko je teroristický štát, správa sa ako teroristický štát, vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi v rozmeroch, ktoré nemajú obdoby od druhej svetovej vojny v Európe. A tuto poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia navrhujú uznesenie, ktorým by sa Slovenská republika de facto mala postaviť na stranu teroristického štátu Ruska a spochybniť Ukrajinu, lebo nič iné za tým nie je.
Slobodný a demokratický svet stojí za Ukrajinou, podporuje Ukrajinu a keď niekto hovorí, že Ukrajina má byť neutrálna, tak hovorí, že Ukrajina má byť podriadená Rusku, že Ukrajina nemá byť slobodná, že Ukrajina nemá právo rozhodovať o svojom vlastnom osude. Keď hovorí, že máme zastaviť zbrane pre Ukrajinu a že to pomôže mieru, veď to nie je nič iné ako to, že bude mier nastolený takým spôsobom, že sa Ukrajina neubráni a agresor Rusko, teroristický štát Rusko zvíťazí.
Každý jeden poslanec, ktorý zdvihne ruku za takýto návrh uznesenia, sa tým prihlási k podpore Ruska. Postaví sa tým proti celému slobodnému a demokratickému svetu, postaví sa tým proti tomu, aby Ukrajinci mohli sami rozhodovať o svojich životoch, sami rozhodovať o tom, kam patria a ako chcú fungovať, a aby sa stali opäť súčasťou Ruska.

Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky, kolegovia.
Pán Fico, keby tento návrh uznesenia bol vyslovene taký, ako ste ho teraz odprezentoval, teda že by to mala byť len výzva Európskej komisii, aby sa angažovala viac v tomto konflikte, aby hľadala nejaké riešenia, myslím si, že nikto by nejak nenamietal, ale ten, toto vaše uznesenie je naozaj prešpikované vašimi politickými názormi vnímania tohto konfliktu, kde ste si nenechali ujsť ani momenty, aby ste útočili napríklad aj na prezidentku alebo na každého, kto má iný názor. Čiže toto je niečo, s čím sa nedá normálne súhlasiť, pretože naozaj mi to pripomína to, čo som spomínal, tú Mníchovskú dohodu. A takýmto, takouto cestou sa naozaj nemôžeme uberať. A takisto, už som to aj spomínal v mojom prejave, my predsa, my nemôžeme tlačiť na Ukrajinu, aby išla tou cestou neutrality, keď sme tu mali dohodu budapeštiansku z 94., ktorej, v ktorej garantovali Ukrajine územnú celistvosť, a vidíte, ako to dopadlo. Ukrajina sa snažila vyjednávať na začiatku vojnového konfliktu s Ruskom, kde uvažovala, že by sa teda dohodli na neutralite, pokiaľ by sa Rusi stiahli, ale ani tam ten záujem nebude.
A tým aj premostím práve na kolegu Dostála, ktorý má pravdu, pretože v podstate, keď si to zoberieme, že máme teda Rusko, ktoré je autoritárskym režimom založeným na ideológii militarizmu, a teda aj podpore zahraničnej imperialistickej expanzie, tak je to vlastne proti zásadám Charty OSN. A to znamená, že vlastne sa dá Rusko považovať za teroristický štát a podporovať takýto režim alebo hľadať s ním nejakú dohodu je naozaj veľmi riskantné pre medzinárodné bezpečnostné a vôbec právne usporiadanie.