75. schôdza

Pani poslankyne, páni poslanci, nikto z nás asi nepochybuje o tom, že slovenské drevo je mimoriadne dôležitou a pre Slovensko strategickou surovinou, resp. komoditou. Slovensko nie je štátom bohatým ani na ropu, ani na zemný plyn, ani na čierne uhlie či iné podobné suroviny, zato ale máme jedno bohatstvo, jedno obrovské bohatstvo tak v podobe našej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, čistej vody a rozsiahlych lesov. A práve toto bohatstvo si musíme za každú cenu chrániť, za každú cenu zachovať, ak chceme mať pred sebou budúcnosť aj ako štát, aj ako národ.
Náš návrh ústavného zákona sa v tomto prípade zameriava konkrétne na slovenské drevo, na slovenské lesy. Na jednu z mála surovín v produkcii, v ktorej sme v podstate sebestační. Celé generácie našich predkov práve vďaka slovenskému drevu bývali, prežívali tuhé zimy a mnohí z nich, ktorí pracovali v ťažobnom či drevospracovateľskom priemysle, mali práve vďaka nášmu slovenskému drevu aj živobytie.
Dnes sme však dospeli do situácie, keď sa vláda správa tak, ako keby sme mali nevyčerpateľné zásoby tejto strategickej suroviny, ako keby sme si mohli dovoliť bez akýchkoľvek obmedzení drancovať naše lesy a vyvážať v podstate neobmedzene a dlhodobo slovenské drevo do zahraničia. Podľa štatistík zo zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého surového dreva. A to pritom do týchto štatistík nie je započítaná nelegálna ťažba, teda nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov alebo z urbáru.
Toto slovenské drevo končí v zahraničí, kde sa z neho vyrába najčastejšie nábytok, ktorý sa potom spätne dováža a predáva na Slovensku. Teda to, čo by sme mohli spracovať u nás doma na Slovensku, to, čo by sme, to, čo by mohlo slúžiť na získanie práce pre Slovákov, končí v rukách cudzincov a prináša zisky iným, teda prináša zisky zahraničným firmám a spoločnostiam. Inými slovami, to, čo patrí nám, to, čo patrí slovenským občanom, v konečnom dôsledku neslúži našim záujmom, ale opäť slúži cudzím záujmom. Aby som bol presnejší, odhaduje sa, že slovenská ekonomika tak prichádza o minimálne jednu miliardu eur ročne pridanej hodnoty. A nie je to o tom, že by sa slovenské drevo nemohlo spracovať u nás doma, pretože aj dnes je veľa domácich drevárskych firiem, ktoré sa samy sťažujú na to, že majú nedostatok dreva práve pre jeho vysoký export do zahraničia, a teda že sú nútené zo zahraničia drevo dovážať. Akú to má potom celé logiku, keď naše drevo na jednej strane vyvezieme, aby sme cudzie drevo potom, alebo teda výrobky z neho potom za drahé peniaze zasa doviezli späť a nakupovali?
Navyše takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na rôznych preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie. Pre nás a teda nielen pre nás, ale pre každého, komu záleží na Slovensku, je takýto stav absolútne neudržateľný a neprijateľný. A to zvlášť teraz, keď sa nachádzame v energetickej kríze, keď ceny slovenského dreva neustále rastú, keď je obrovský záujem aj o palivové drevo a už teraz je ho nedostatok. Jednoducho vtedy, keď každý jeden kubík slovenského dreva potrebujeme tu na Slovensku, u nás, pre potreby slovenských obyvateľov, a nie pre potreby zahraničia. Ak by sme totiž vývoz dreva do zahraničia v objeme miliónov metrov kubických ročne zakázali alebo aspoň výrazne obmedzili, tak vysoká cena dreva by okamžite musela výrazne klesnúť, čo by pomohlo v zime mnohým slovenským domácnostiam, ktoré pomaly prechádzajú z toho zemného plynu na kúrenie drevom.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, navrhujeme, aby bolo priamo v ústave drevo vyhlásené za strategickú surovinu Slovenskej republiky, chránenú Ústavou Slovenskej republiky, a to ako prvý krok k tomu, aby sme mohli následne prijať zodpovedajúcu legislatívu, ktorá zásadne obmedzí či priamo v prípade potreby umožní zakázať vývoz slovenského dreva do zahraničia.
Na zaver len pripomínam, že nielen my, ale aj odborná verejnosť volá po okamžitom prijatí opatrení na ochranu slovenského dreva, napríklad Slovenský zväz výrobcov tepla. Ja vás prosím o podporu tohto zákona, pretože toto nie je otázka nejakej ideológie, nie je to otázka toho, či sme konzervatívci, liberáli, či sme ľavica, alebo pravica, toto je jednoducho otázka toho, či nám záleží na našom domove, na našej budúcnosti, na našich občanoch, jednoducho na našom Slovensku, alebo či nám na ňom nezáleží.
To je celé, čo som chcel povedať. A ešte raz vás poprosím o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tiež si na úvod dovolím vám zablahoželať k novej funkcii a popriať všetko dobré, veľa úspechov.
Na úvod teda len krátko, potom budem vystupovať v rozprave, aby som mal, aby ste mali možnosť reagovať.
Predkladáme opakovane návrh zákona, ktorým sa má novelizovať ústava. Cieľ je veľmi jednoduchý, otvoriť rozpravu o počte poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. V súčasnosti máme 150, avšak už tu boli opakované snahy aj v minulom volebnom období, aj v predchádzajúcich obdobiach, napríklad formou referendovej otázky, aby sa tento počet poslancov znížil, či už my navrhujeme, aby bol len počet poslancov 100, ale to tiež, samozrejme, je to otvorené, môže to byť 120, môže to byť aj akékoľvek iné číslo, na ktorom sa zhodneme.
Nemusím každému vysvetľovať, že znížený počet poslancov bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, lebo to teda znamená menej platov, menej asistentov, menej kancelárií a tak ďalej. A viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval, navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na otázku, či v skutočnosti potrebujeme 150 poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, by mali v prvom rade odpovedať samotní občania Slovenskej republiky. A myslím si, že na tú otázku aj odpovedali v referende, ktoré síce nebolo úspešné, ale myslím, že tam bola veľká, veľké percento ľudí, ktoré povedali, že chcú mať menej poslancov, v tom konkrétnom prípade to bolo 100.
A často tu býva taká kritika, že mnoho z poslancov sú tu tzv. hlasovacie roboty, niektorí tomu hovoria. Ale inak povedané, veľa poslancov sa nezapája veľmi do diskusií ani do legislatívneho procesu, neprichádzajú so žiadnymi návrhmi zákonov ani s pozmeňujúcimi návrhmi. Za koalíciu to častokrát robí, robia ministerstvá, robí to vláda. A v opozícii, samozrejme, tá aktivita je potom trošku väčšia, ale tiež mnoho poslancov sa do tohto procesu veľmi nezapája.
My sme, samozrejme, urobili komparatívne porovnanie, aby to nebolo teraz spravené len tak z ničoho nič, a porovnali sme si ostatné štáty v Európe a prepočítali sme, koľko vlastne obyvateľov pripadá na jedného poslanca. Pre vašu zaujímavosť, najviac je to napríklad v Nemeckej republike, kde na jedného poslanca pripadá 116-tisíc obyvateľov. Oni majú 699 poslancov. Slovenská republika je na 13. mieste. U nás pripadá na jedného poslanca 36 160 obyvateľov. A v prípade, že by sme prijali zmenu, to znamená, že by sme od budúceho volebného obdobia mali už len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, stále by sme neboli štát, ktorý by patril na prvé alebo druhé miesto. Boli by sme na siedmom mieste, čo sa týka prepočtu obyvateľov na jedného poslanca, a pred nami by stále bolo Taliansko, Poľsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Nemecko, a boli by sme zhruba narovnako s Belgickom, s Maďarskom alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Portugalsko a v podstate ostatné štáty by potom mali nižší prepočet.
V zmysle zákona o platových pomeroch, ktorý upravuje platy a ďalšie nároky ústavných činiteľov, vieme teda na základe tohto zákona vypočítať približne, o koľko by sme znížili potom finančné nároky. Vieme veľmi dobre, že táto, plat poslancov sa počíta na základe priemernej mzdy, ktorú nevieme síce predpokladať na štyri roky dopredu, ale približne pri plate by sme mali ušetrenie o viac ako 10 mil. eur, pri diétach a paušálnych náhradách od 5,2 do 6,1 mil. eur za volebné obdobie, pri asistentoch 7,8 mil. eur a celková, a celková úspora teda za jedno štvorročné obdobie je minimálne 23 mil. eur, ale reálne, vzhľadom na rastúcu priemernú mzdu, by to bolo, samozrejme, oveľa viacej.
No a samozrejme, zníženie počtu poslancov sa odrazí aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky, náklady na ubytovanie poslancov, náklady na prevádzku poslaneckej kancelárie, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu. No samozrejme, to nie je primárnym cieľom, aby sme teraz ušetrili niekoľko desiatok miliónov eur na poslancoch, ale ide hlavne teda o zefektívnenie práce poslaneckého zboru, aby teda ľudia vedeli lepšie, aby lepšie poznali svojich reprezentantov, pretože v súčasnosti, keby ste sa medzi občanmi spýtali, že či by vám vedeli vymenovať aspoň desiatich, pätnástich alebo dvadsiatich poslancov Národnej rady, tak obávam sa, že väčšina ľudí by takéto mená nedokázala povedať najmä kvôli tomu, že tých poslancov je veľa a veľakrát tí poslanci sú, bohužiaľ, úplne zbytoční.
Pri znížení počtu poslancov o jednu tretinu by došlo teda k zefektívneniu práce Národnej rady. Legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie, teda rýchlejšie by vedel reagovať aj na problémy obyvateľov.
Podľa nášho názoru 100 poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada aj demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, avšak dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania jasne ukazujú, že jednotliví poslanci až na malé výnimky hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom alebo poslaneckým stranám, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich dopredu dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca, ako som hovoril, 36-tisíc obyvateľov a pri našom návrhu, ak by bol schválený, by to bolo zvýšené na 54-tisíc obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som v úvode povedal, my netrváme na tom, že to musí byť presne 100. V niektorých diskusiách som videl aj také číslo, ktoré bolo teda 120. A teda my sme, samozrejme, otvorení tomu, aby sme našli ten správny počet. Ale to, že by sme mohli znížiť počet poslancov, by bol aj dobrý signál pre obyvateľov, že nielen šetríme, že vieme šetriť aj sami na sebe, na verejnej správe. A verím teda, že nám pomôžete tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Treba povedať, že tento náš návrh zákona je návrh, s ktorým by sa mohli stotožniť aj iné strany zastúpené v tomto parlamente, pretože vieme, že to referendum, ktoré kolega Beluský spomínal, tak bolo iniciované práve stranou Sloboda a Solidarita. To znamená, že aj oni chceli, aby sa znížil počet poslancov zo 150 na 100. My sme tento návrh zákona dávali aj v predchádzajúcom volebnom období. Vtedy ho nepodporili, teraz boli dlhú dobu vo vláde, z vlády odišli, sú opozičnou stranou, nič im nebráni v tom, aby, aby zahlasovali zaň, tak som zvedavý teda, ako to v tomto prípade dopadne a či im pôjde o vec, alebo budú zase len politikárčiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak uvádzam zákon o hazardných hrách.
Patologické hráčstvo predstavuje narastajúci zdravotný aj spoločenský problém a medzi mladými dospelými do veku 18 rokov je to veľký problém a sú to pritom deti, ktoré navštevujú stredné školy a sú závislé od finančných dotácií, respektíve príspevkov od rodičov. Takže v tomto návrhu zákona navrhujem, aby sa vek zvýšil na 21 rokov.
A potom sú tam také veci, ktoré majú predchádzať do budúcnosti, aby nevznikali herne pri inštitúciách, kde sa vyskytujú hlavne sociálne slabšie rodiny a tak ďalej. To znamená, sú to železničné stanice, autobusové stanice, sú to reštaurácie, krčmy a pohostinstvá nižšieho štandardu, a navrhujem, aby sa tieto inštitúcie prevádzkovali len v hoteloch, respektíve moteloch vyššieho stupňa, aby neboli napríklad v budovách pre kultúru, pre verejnú zábavu, v bytových domoch. A veľké riziko vidím v tých bytových domoch hlavne pri developerských projektoch, kde sa do budúcna môže počítať aj s tým, že tam vznikne kasíno v rámci nejakej bytovky.
Takže toto je taký úvod a potom sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v roku 2020 sme schválili zákon o hazarde, kde zo 134 prítomných za hlasovalo 120 poslancov.
Problematiku hazardu, alebo problematikou hazardu sa zaoberám od roku 2016. Bol som jeden z hlavných aktivistov v Nitre, no a viem, čo všetko je v pozadí a aké záujmy majú tieto lobistické skupiny. Na úspešnú, na úspešné zbieranie petície sme potrebovali 300 dobrovoľníkov, len na vyzbieranie podpisov pod petíciu, ktorú sme zbierali v roku 2016 a v roku 2018. Teda nebolo to vôbec jednoduché, aby sme vyzbierali dostatočný počet podpisov.
Ale k podstate, čo chcem povedať, je to, že táto téma bola zneužitá. Žiaľ, nerád to hovorím, ale pravda musí byť povedaná kvôli tomu, že takéto spôsoby nie sú hodné ústavných činiteľov a bez hovorenia pravdy sa spravodlivosti a kultúry v politike nedočkáme.
Pán poslanec Hattas využil tému hazardu vo svoj osobný prospech dvakrát. Prvýkrát to bolo v predvolebnej kampani v 2018, keď sa touto témou prezentoval, pripojil formálne, ale dobrovoľníkov na zbieranie podpisov iba sľuboval. Pokiaľ viem, reálne nezabezpečil ani jedného. Až keď bol už primátor, zo svojej pozície zákaz hazardu napomáhal, veď ani nemohol inak, to by išiel sám proti svojich, svojej predvolebnej rétorike. Keď sme sa obaja dostali do parlamentu, urobil som finálnu verziu tohto zákona, ale nebolo mi umožnené, aby som bol predkladateľ tohto zákona. Dohoda bola, že budú predkladatelia štyria, nakoniec bol predkladateľ sám, keďže pod zákon bolo podpísaných viac ako 30 ľudí. Otázka znie, že kde pán poslanec Hattas vlastne patrí, keďže kandidoval za stranu ZA ĽUDÍ, momentálne je v SaS, v Nitre založil ďalšiu stranu tím kraj Hattas, teda Tím Kraj Nitra a otázka je, čo bude s ním ďalej. No. Otázka je potom, že prečo taký predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš daroval tento zákon pánovi poslancovi Hattasovi a klubu OĽANO k tejto problematike neostalo nič.
Hovorím to aj kvôli tomu, lebo práve OĽANO bola strana, ktorá do volebného programu dala boj proti hazardu, ale ani jeden z poslancov, ktorí majú na tom nejaký zázna... nejakú zásluhu, sa, neboli predkladateľmi tohto zákona. No, aby som povedal, čo bolo vlastne problém toho zákona, tak veľký problém tej Hattasovej novely, ako to môžem povedať, ktorú som potom ja opravil, bolo to, že všetky mestá by mohli všeobecne záväzným nariadením zakázať hazard okrem Bratislavy a Košíc. To znamená, Bratislava a Košice by museli zbierať petíciu, ale ostatné mestá by v podstate všeobecne záväzným nariadením zakázali hazard v meste. Takže to bolo tak absurdné, že robíme zákon, ktorý takúto zásadnú vec neriešil. Našťastie sa to podarilo opraviť. Teraz ten zákon, ktorý je schválený v roku 2020, je, teda to má.
Súčasťou tohto zákona mal byť aj pozmeňovací návrh, ktorý mal obsahovať, myslím, dvanásť bodov, lenže klub OĽANO ho zredukoval a koaličná rada stopla. Teraz ho predkladám ako rozšírený zákon. Chcem zdôrazniť, že ho predkladám, že ho nepredkladám len preto, že ten zákon bol takým nechutným spôsobom predložený, ako bol, ale ho predkladám preto, lebo si uvedomujem problém tejto témy a problém hazardu na Slovensku. A chcem riešiť aspoň niektoré z týchto tém. Preto si uvedomujem, že neboli by dobrovoľníci ochotní zbierať podpisy, tak by nebolo ani zákona a nebolo by zákazu herní a kasín v našich mestách.
Žiaľ, je mi ľúto aj toho, že dva a pol roka vláda nepripravila novelu zákona o hazarde, kde som očakával, že bude riešiť aj tzv. online hazard, ktorý ale za dva a pol roka neboli schopní predložiť. Tým chcem aj apelovať na vládu, aby konečne takýto návrh zákona pripravila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte aj mne pár slov k tomuto návrhu, ale nechcem sa venovať takej tej politike, čo je za tým, kolega predkladateľ teda to vcelku farbisto celé popísal. To, do tohto sa motať veľmi nejdem. Vnímajme však jednu vec, že sme proste slobodná demokratická spoločnosť, kde človek môže robiť veci aj tie, ktoré mu v nejakom konečnom dôsledku môžu poškodiť, a nie je cesta všetko zakazovať. Cesta je, aby teda tá spoločnosť nejak takéto veci regulovala a, samozrejme, dávala aj týmto, vyvažovala vlastne jednotlivé, jednotlivé akoby záujmy v spoločnosti.
A ja som presvedčený, že momentálne ten zákon o hazarde, tak ako je, je nastavený tak, že vyvažuje vlastne aj tú slobodu v tej spoločnosti, ale aj, samozrejme, ochranu tých, ktorí teda môžu spadnúť do problémov, a myslím si, že akékoľvek tie zásahy môžu tú situáciu skôr zhoršiť. Okej, ja môžem rešpektovať pohľad pána Čepčeka, že teda on to vidí tak, že ten hazard do spoločnosti nepatrí, môže to byť jeho názor, tak ako ja mám zasa názor, že je to súčasťou spoločnosti, ale to najhoršie a to, čomu sa chcem venovať, je, že tie návrhy, ktoré predkladá, tie zákazy a posunutia, to nevyrieši to, čo vyriešiť chce. Toto je také prekrytie si pásky očami a vlastne človek nebude vidieť tie problémy, pretože to, čo dnes bolo legálne, alebo je legálne a je regulované a kontrolované, a napríklad je aj register vylúčených osôb, proste teda kto má problémy s patologickým hraním, tak jednoducho hrať nemôže a musia to všetky herne aj všetky stávkové kancelárie rešpektovať. Toto všetko sa v podstate stratí. A stratí sa to preto, lebo žijeme v 21. storočí, žijeme v online dobe.
Dnes, a to sa na tých tipovacích proste, alebo stávkach, hej, športových stávkach, tam to asi vníma asi úplne každý, že pomaličky tie, tie, nazvime ich, kamenné pobočky zanikajú a všetko sa vlastne deje online, hej? Všetci, všetci vedia stávkovať cez telefón, cez teda smartfóny, a teda všetko sa deje v online. A je kľúčové, keďže ja som presvedčený, že nie je možné toto zakázať, akýkoľvek zákaz spôsobí nevyhnutné, a to je odchod hráčov do šedej, nelegálnej zóny. Akonáhle sa raz hráč dostane do takejto šedej zóny, všetky tie parametre, všetky tie nastavenia ochranné, ktoré táto krajina má, sú vypnuté. Za prvé, proste neplatia, toto sú, to sú zahraniční nelegálni poskytovatelia a všetko, proste štát nad tým nemá žiadny dosah. A toto sa netýka len kurzových stávok. Toto sa, samozrejme, týka aj tých herní, hej? My dneska stále to ešte vnímame, že to je, to je nejaká tá kamenná položka. Nie, stále viac je to online segment. Online kasína, online ja neviem čo všetko, a jednoducho tieto internetové portály sa nedajú zastaviť. Nedajú. Sme v 21. storočí, internet sa nedá zablokovať.
Zablokovať sa dá tá legálnosť toho celého, všetci hráči odídu do nelegálneho segmentu, kde to spôsobí škody, ktoré som hovoril, a zároveň, samozrejme, z tej nelegálnej časti hazardu štát nemá žiadne príjmy. Lebo tu si treba tiež uvedomiť, že spoločnosti podnikajúce v sektore hazardu sú teda nielen veľmi striktne regulované, ale aj viac zdaňované, pretože je to určitá negatívna externalita, to áno. Takže ony majú ešte aj špeciálny odvod z hazardu. Len z tohto odvodu táto krajina má približne 230 mil. eur, ktoré, samozrejme, slúžia aj na riešenie nejakých tých negatívnych, negatívnych vplyvov, ktoré to má, či už teda potrebu liečenia, alebo teda prevádzkovanie či už úradu pre hazard, alebo teda všetkých tých ochranných nastavení. A takisto to proste tie príjmy odídu. Ale čo je naprosto isté a jasné, my nebudeme vidieť, že tí hráči hrajú, nebudú mať žiadnu formu ochrany, ktorú štát dnes v tej legálnej časti poskytuje, nebude mať štát z toho žiadne príjmy, ale jedno tu zostane. Ten hráč, ktorý bude hrať na tej zahraničnej stránke, kdekoľvek, on keď sa dostane do problémov, keď sa dostane do nejakej závislosti, no tak tá závislosť sa prejaví tuná v jeho reálnom živote a aj liečiť sa bude na Slovensku. Takže ja som presvedčený, že to, čo predkladá pán predkladateľ, nijakovsky nesplní ten účel, ktorý si sám on dal, aby toho hazardu bolo možno menej alebo aby bol možno z jeho pohľadu lepšie regulovaný. Fakt nie.
No a jedna z tých vecí, z tých zmien, v podstate jedna zo základných vecí je, že posúva teda vek 18 rokov, odkedy teda môžu ľudia začať legálne hrať, na 21. Je si treba uvedomiť, že myslím, že dokonca od štrnásť rokov je človek trestne zodpovedný za seba a za svoje konanie. A to, že je to do osemnásť, je absolútne v poriadku a myslím si, že štát má, do nejakej miery sa mu to darí, ale, samozrejme, tú snahu treba vynakladať stále, robiť maximum, práve to, aby zabezpečil, aby tie deti do tých 18 určite nehrali. A zvyšovať to na, do 21 je absolútne nesprávny postoj. Tu sa môžme baviť o tom, že teraz je podobný návrh aj s alkoholom. Všetci tí osemnásťroční prejdú, prejdú na zahraničné internetové hazardné portály, proste prejdú fakt do čierneho trhu a zasa len budú absolútne bez ochrany. Čiže namiesto aby sa teda posúvala takto tá výška, tá legálnosť do výšky až 21 rokov, treba robiť práve opačne, všetko pre to, aby sme zabezpečili, aby nehrali do osemnásť. A ja to znova poviem, aby deti nepili do osemnásť. A posúvaním aj tohto na 21, či už teda aj to pitie, alebo aj ten hazard, bezpečne naučíme decká jediné, naučíme ich nerešpektovať platné zákony, naučíme ich hľadať možnosti, ako sa im vyhnúť. A ja to zopakujem, nie je ľahšia cesta, ako sa tomuto, tomuto vlastne vyhnúť tak, že človek odíde na tieto zahraničné portály.
Čiže ja nevidím v tom návrhu zákona pána predkladateľa jediný bod, ktorý by skutočne dokázal akoby to znížiť, to množstvo toho hazardu. Nie, dokáže len to, že nebudeme vidieť, čo sa deje. Áno, v nejakej štatistike to bude vidieť. Budeme vidieť, že odvod z toho hazardu bude menší a menší, ale nebude to znamenať, že ľudia prestali, prestali hazardovať. Bude to znamenať, že odišli do čierneho trhu, odišli do ilegality, odišli preč z ochrany, ktorú im štát dnes poskytuje.
A teraz sa ešte na to pozrime z tej druhej strany, a to možno bude vidieť veľmi-veľmi rýchlo aj v tej Nitre, všetko, čo je nelegálne, vytvára proste ten čierny trh, a to je realita, hej? Toto zasa tu budú čierne herne, ktoré kto ich asi bude prevádzkovať? No rôzne mafiánske skupiny, hej? A to zasa bude len zvyšovať to riziko tých ľudí, ktorí budú v takýchto hrať, to skutočne, že je, vždy je nejaká taká tá správna miera ochrany, ktorá je vyvážená. Ja to stále budem hovoriť.
Tá ochrana je nejaká potrebná, len treba nájsť tú vyváženosť. Ja som presvedčený, že tá vyváženosť plus-mínus je teraz a týmto, týmto smerom treba ísť. A samozrejme, robme všetky také tie výchovné pôsobenia. Jasné, nech sú na školách prednášky, aké riziká to prináša, vychovávajme našu mládež. Toto všetko je veľmi, veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, v rodine, samozrejme, v škole. Ale zákazy tieto veci neriešia. A to teraz neni, že sme vymysleli koleso. Stačí sa pozrieť do akejkoľvek krajiny, kde sa pustili do všetkých zákazov, tvrdých zákazov a tvrdého vyžadovania zákazov týchto negatívnych externalít. Všade sa to ukázalo, že to nie je cesta. Cesta je legálne regulovať všetky tieto negatívne externality.
No a potom tie ďalšie body, ono sa to možno javí ako relatívne drobný návrh, ale treba zasa povedať, že tie nastavenia, autobusová stanica a, ja neviem, vlaková stanica a rôzne tieto, už... (reakcia okoloidúceho poslanca), dobre... čiže toto všetko vlastne vo finále zasa spôsobí, že legálne toho bude možné ďaleko-ďaleko menej, veď tie mestá nie sú tak veľké a nespôsobí to nič iné, len zasa vyšší, vyšší tlak, že budú nelegálne. Takže prosím, kolegyne, kolegovia, keď budete uvažovať nad týmto zákonom, tak zamyslite sa takto nejak.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chápem tvoje rozhorčenie, ale prevencia hazardu a túto prevenciu by mal vykonávať štát. A štát ju vie vykonávať aj tým spôsobom, že reguluje hazard, kde sa môže používať a kde sa nemôže používať. Napríklad v tých budovách pre kultúru, respektíve bytovkách alebo na staniciach, alebo tak ďalej, čo som spomenul, tam toho nie je veľký počet, to sú, to je preventívny zákon, ktorý má riešiť v tejto krízovej situácii, aby tam práve herne nevznikali. Toto je účelom toho zákona.
Tá štátna regulácia, ja som spomenul vo svojej rozprave, že ja by som bol rád, aby zákon najmä o online hazarde bol funkčný a aby obmedzoval tie externé firmy, ktoré podnikajú v našom slovenskom priestore, to znamená online herne a tak ďalej. No a ja si uvedomujem, že deti od 18 rokov, respektíve to sú stredoškoláci vo väčšej miere, sú to ľudia alebo deti, ktoré sú závislé od prostriedkov rodičov a tieto prostriedky míňajú a tieto prehrávajú. Takže regulácia je namieste. Otázka znie, akým spôsobom. Toto je, ako som povedal, toto je taká prevencia, aby nevznikali nové herne.
Ďakujem.