75. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tiež si na úvod dovolím vám zablahoželať k novej funkcii a popriať všetko dobré, veľa úspechov.
Na úvod teda len krátko, potom budem vystupovať v rozprave, aby som mal, aby ste mali možnosť reagovať.
Predkladáme opakovane návrh zákona, ktorým sa má novelizovať ústava. Cieľ je veľmi jednoduchý, otvoriť rozpravu o počte poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. V súčasnosti máme 150, avšak už tu boli opakované snahy aj v minulom volebnom období, aj v predchádzajúcich obdobiach, napríklad formou referendovej otázky, aby sa tento počet poslancov znížil, či už my navrhujeme, aby bol len počet poslancov 100, ale to tiež, samozrejme, je to otvorené, môže to byť 120, môže to byť aj akékoľvek iné číslo, na ktorom sa zhodneme.
Nemusím každému vysvetľovať, že znížený počet poslancov bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, lebo to teda znamená menej platov, menej asistentov, menej kancelárií a tak ďalej. A viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Borisovi Suskovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval, navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto.
O slovo ešte požiadal v rozprave pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na otázku, či v skutočnosti potrebujeme 150 poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, by mali v prvom rade odpovedať samotní občania Slovenskej republiky. A myslím si, že na tú otázku aj odpovedali v referende, ktoré síce nebolo úspešné, ale myslím, že tam bola veľká, veľké percento ľudí, ktoré povedali, že chcú mať menej poslancov, v tom konkrétnom prípade to bolo 100.
A často tu býva taká kritika, že mnoho z poslancov sú tu tzv. hlasovacie roboty, niektorí tomu hovoria. Ale inak povedané, veľa poslancov sa nezapája veľmi do diskusií ani do legislatívneho procesu, neprichádzajú so žiadnymi návrhmi zákonov ani s pozmeňujúcimi návrhmi. Za koalíciu to častokrát robí, robia ministerstvá, robí to vláda. A v opozícii, samozrejme, tá aktivita je potom trošku väčšia, ale tiež mnoho poslancov sa do tohto procesu veľmi nezapája.
My sme, samozrejme, urobili komparatívne porovnanie, aby to nebolo teraz spravené len tak z ničoho nič, a porovnali sme si ostatné štáty v Európe a prepočítali sme, koľko vlastne obyvateľov pripadá na jedného poslanca. Pre vašu zaujímavosť, najviac je to napríklad v Nemeckej republike, kde na jedného poslanca pripadá 116-tisíc obyvateľov. Oni majú 699 poslancov. Slovenská republika je na 13. mieste. U nás pripadá na jedného poslanca 36 160 obyvateľov. A v prípade, že by sme prijali zmenu, to znamená, že by sme od budúceho volebného obdobia mali už len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, stále by sme neboli štát, ktorý by patril na prvé alebo druhé miesto. Boli by sme na siedmom mieste, čo sa týka prepočtu obyvateľov na jedného poslanca, a pred nami by stále bolo Taliansko, Poľsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Nemecko, a boli by sme zhruba narovnako s Belgickom, s Maďarskom alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Portugalsko a v podstate ostatné štáty by potom mali nižší prepočet.
V zmysle zákona o platových pomeroch, ktorý upravuje platy a ďalšie nároky ústavných činiteľov, vieme teda na základe tohto zákona vypočítať približne, o koľko by sme znížili potom finančné nároky. Vieme veľmi dobre, že táto, plat poslancov sa počíta na základe priemernej mzdy, ktorú nevieme síce predpokladať na štyri roky dopredu, ale približne pri plate by sme mali ušetrenie o viac ako 10 mil. eur, pri diétach a paušálnych náhradách od 5,2 do 6,1 mil. eur za volebné obdobie, pri asistentoch 7,8 mil. eur a celková, a celková úspora teda za jedno štvorročné obdobie je minimálne 23 mil. eur, ale reálne, vzhľadom na rastúcu priemernú mzdu, by to bolo, samozrejme, oveľa viacej.
No a samozrejme, zníženie počtu poslancov sa odrazí aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky, náklady na ubytovanie poslancov, náklady na prevádzku poslaneckej kancelárie, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu. No samozrejme, to nie je primárnym cieľom, aby sme teraz ušetrili niekoľko desiatok miliónov eur na poslancoch, ale ide hlavne teda o zefektívnenie práce poslaneckého zboru, aby teda ľudia vedeli lepšie, aby lepšie poznali svojich reprezentantov, pretože v súčasnosti, keby ste sa medzi občanmi spýtali, že či by vám vedeli vymenovať aspoň desiatich, pätnástich alebo dvadsiatich poslancov Národnej rady, tak obávam sa, že väčšina ľudí by takéto mená nedokázala povedať najmä kvôli tomu, že tých poslancov je veľa a veľakrát tí poslanci sú, bohužiaľ, úplne zbytoční.
Pri znížení počtu poslancov o jednu tretinu by došlo teda k zefektívneniu práce Národnej rady. Legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie, teda rýchlejšie by vedel reagovať aj na problémy obyvateľov.
Podľa nášho názoru 100 poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada aj demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, avšak dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania jasne ukazujú, že jednotliví poslanci až na malé výnimky hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom alebo poslaneckým stranám, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich dopredu dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca, ako som hovoril, 36-tisíc obyvateľov a pri našom návrhu, ak by bol schválený, by to bolo zvýšené na 54-tisíc obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som v úvode povedal, my netrváme na tom, že to musí byť presne 100. V niektorých diskusiách som videl aj také číslo, ktoré bolo teda 120. A teda my sme, samozrejme, otvorení tomu, aby sme našli ten správny počet. Ale to, že by sme mohli znížiť počet poslancov, by bol aj dobrý signál pre obyvateľov, že nielen šetríme, že vieme šetriť aj sami na sebe, na verejnej správe. A verím teda, že nám pomôžete tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Rastislav Schlosár, nech sa páči.

Ďakujem.
Treba povedať, že tento náš návrh zákona je návrh, s ktorým by sa mohli stotožniť aj iné strany zastúpené v tomto parlamente, pretože vieme, že to referendum, ktoré kolega Beluský spomínal, tak bolo iniciované práve stranou Sloboda a Solidarita. To znamená, že aj oni chceli, aby sa znížil počet poslancov zo 150 na 100. My sme tento návrh zákona dávali aj v predchádzajúcom volebnom období. Vtedy ho nepodporili, teraz boli dlhú dobu vo vláde, z vlády odišli, sú opozičnou stranou, nič im nebráni v tom, aby, aby zahlasovali zaň, tak som zvedavý teda, ako to v tomto prípade dopadne a či im pôjde o vec, alebo budú zase len politikárčiť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú.
Pán navrhovateľ má záujem o záverečné slovo? Nie. Pán spravodajca? Nie. Budeme hlasovať o tomto bode budúci štvrtok o jedenástej hodine.
Ďakujem obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Čepčeka a Hatrákovej. Pán Čepček je prítomný, avšak nevidím tu spravodajcu. Pán spravodajca? Pán poslanec Čepček sa nenachádza v rokovacej sále alebo ako to mám porozumieť? Nachádza sa, takže fajn. Budeme teda... (Reakcia z pléna.)
Môžem vás poprosiť, pán poslanec, aby ste, sme si to vyjasnili. Nebudeme sa tu na diaľku dorozumievať. (Poslanec Čepček pristúpil k miestu navrhovateľov a chvíľu sa rozprával s predsedajúcim.)
Pán poslanec Čepček by mal teraz vystúpiť z 1158 parlamentnou tlačou, zákon č. 311, avšak žiada, aby tento bod prepadol, a chce, aby tam bol spravodajcom pán Erik Tomáš, ktorý je určený. Ja to len môžem rešpektovať, aj keď si myslím, že to nie je správna cesta pri rokovaní. Takže pristúpime, tento bod prepadáva.
A pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie

návrhu poslanca Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to pod parlamentnou tlačou 1160. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1208.
Udeľujem slovo pánovi poslancovi Martinovi Čepčekovi, aby tento návrh uviedol.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak uvádzam zákon o hazardných hrách.
Patologické hráčstvo predstavuje narastajúci zdravotný aj spoločenský problém a medzi mladými dospelými do veku 18 rokov je to veľký problém a sú to pritom deti, ktoré navštevujú stredné školy a sú závislé od finančných dotácií, respektíve príspevkov od rodičov. Takže v tomto návrhu zákona navrhujem, aby sa vek zvýšil na 21 rokov.
A potom sú tam také veci, ktoré majú predchádzať do budúcnosti, aby nevznikali herne pri inštitúciách, kde sa vyskytujú hlavne sociálne slabšie rodiny a tak ďalej. To znamená, sú to železničné stanice, autobusové stanice, sú to reštaurácie, krčmy a pohostinstvá nižšieho štandardu, a navrhujem, aby sa tieto inštitúcie prevádzkovali len v hoteloch, respektíve moteloch vyššieho stupňa, aby neboli napríklad v budovách pre kultúru, pre verejnú zábavu, v bytových domoch. A veľké riziko vidím v tých bytových domoch hlavne pri developerských projektoch, kde sa do budúcna môže počítať aj s tým, že tam vznikne kasíno v rámci nejakej bytovky.
Takže toto je taký úvod a potom sa hlásim do rozpravy.