75. schôdza

Ja vás pustím, ak chcete.

Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Všetci už máme šediny. (Reakcie z pléna.) Tak, tak.
Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážená mnohopočetne obsadená snemovňa, ako tu zaznelo, záujem je nízky. Treba povedať kriticky do vlastných radov, že v zahraničnom výbore bol záujem poslancov demokratických, proeurópskych a proatlantických strán tak nízky a mizerný, že tento pamflet ním mohol prejsť víťazne, čo je hanba. Chcem teda povedať, že tento extrakt mníchovanstva, po osemdesiatich štyroch-piatich rokoch je niečo, čo je hanbou.
Na druhej strane, povedzme si otvorene, SMER a predseda Fico sa v nedávnom období zrejme nepostavili primerane, jasne a odhodlane za Hitlera z Kremľa a bolo potrebné vyprodukovať niečo, čo naznačí krok k lajne, teda že sme to stále my, ktorí za vami stojíme.
Pokiaľ ide o samotný obsah toho pamfletu, je tam toho nehorázneho strašne veľa. O mne je známe, že sa držím tézy historia est magistra vitae a dejiny 20. storočia boli mojím celoživotným záujmom. Tobôž preto, že Mníchovská dohoda sa dotkla vlasti mojich starých rodičov a rodičov, a preto možno cez prizmu tejto tragédie vnímam to, čo leží predložené ako uznesenie.
Zaznelo tu, a to poviem ako takú drobnú ukážku, že keď sa v Bukurešti hovorilo o perspektívach a tak ďalej, bola úplne iná politická situácia. No v tom prípade musíme povedať, že Československo s hlavným garantom svojej bezpečnosti s Francúzskom podpisovalo svoje garančné dohody ďaleko pred nástupom Adolfa Hitlera. Ergo z toho, samozrejme, vyplýva na základe tejto úvahy, že to bola iná situácia. Absolútne ospravedlnenie premiéra Daladiera, že v úplne inej politickej situácii s úplne iným, silným a expanzívnym Nemeckom musel prehodnotiť bývalé záväzky Francúzska, to je asi ten morálny systém, ktorým kráča tento pamflet. Proste situácia sa zmenila, a tak predsa nepôjdeme krvácať kvôli nejakej malej krajine kdesi ďaleko a kvôli nejakým sudetským Nemcom. Tak k tomuto dovedie tento spôsob.
A, samozrejme, ak má síce našťastie len opozičná politická strana tú drzosť radiť 40 miliónom Ukrajincov, akú majú mať budúcnosť, aby to vyhovovalo vrahovi z Kremľa, tak nad tým sa už zastavuje rozum. Pretože vrah z Kremľa síce len v memorande zastupuje krajinu, ktorá sa stala garantom územnej integrity Ukrajiny, v budapeštianskom memorande. Niekto povie, to nie je záväzná zmluva, je to len memorandum. Áno, ale je to len ukážka, ako môžeš veriť slovám kágebákov a podobným zločincom. Lebo viete, možno to je, zaniklo v tragédii národnej, ale v Mníchove okrem iných Adolf Hitler garantoval podpisom Mníchovskej zmluvy, že garantuje územnú integritu zvyšku Československa. Presne tak ako Putin. Presne rovnako postupoval, lebo je presne ten istý.
A ja znova zopakujem, keď hovoríme o tom, že Ukrajina má byť neutrálna, preložená do normálnej zrozumiteľnej reči, má zraziť opätky a stať sa ruskou guberniou, tak máme na hranici krajinu, ktorej zločinecký najvyšší predstaviteľ hovorí o zániku Sovietskeho zväzu, reálnej ríše zla, ako o najväčšej tragédii 20. storočia. A ja tu zopakujem, nenašiel sa spolkový prezident, ktorý by prehlásil, že zánik Tretej ríše bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Lebo nebol, podobne ako pád ríše zla ňou nebol. Len rozdiel je v tom, že nemecký Bundestag nezvolí dôstojníka gestapa za prezidenta Spolkovej republiky, keďže medzi KGB a gestapom neexistujú nijaké, ale úplne nijaké morálne, etické ani politické rozdiely.
Pokiaľ ide o úvahy o tom, že čo má alebo nemá robiť prezidentka. No, prezidentka sa rozhodne nemusí riadiť hlasom poskokov Moskvy. Prezidentka je najvyšší predstaviteľ krajiny a reprezentuje ju celkom pochopiteľne i na zahraničnom politickom poli a vonkoncom nepotrebuje konzultáciu s nejakým spolkom, ktorý v danej chvíli sedí v Národnej rade.
Takže tá teória o tom, že dodávanie zbraní a postoj demokracií k Ukrajine je podnecovaním a predlžovaním vojny, ma okamžite vedie k asociácii, že keby si toto boli povedali spojenci v čase, keď už rozkmotrení priatelia Stalin a Hitler boli v situácii, že Wehrmacht stál na predmestiach Moskvy, tak si mohli ako Pontský Pilát umyť ruky a povedať, dohodnite sa, ako myslíte, ale my do toho zasahovať nebudeme, lebo naše dodávky zbraní budú predlžovať vojnu, čo povedie k ďalším úmrtiam vojakov Červenej armády i Wehrmachtu. A my praví mierotvorcovia nechceme siroty ani vdovy ani na jednej, ani na druhej strane.
Musím povedať, že toto je hnusný a hanebný pohľad na to, ako môže táto vojna skončiť. A nie je to nijaký konflikt a je to normálna agresívna vojna taká, akú začal Hitler proti svetu. A je našou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby koniec tej vojny mohol byť jediný: víťazstvo Ukrajiny a oslobodenie jej teritória do posledného štvorcového metra. To je jediná cesta a pre ňu musí demokratický svet robiť všetko: dodávkami zbraní, podporou akéhokoľvek druhu, absolútnou izoláciou ríše zla vo všetkých medzinárodných štruktúrach.
Ku cti Parlamentného zhromaždenia OBSE, ktorého delegáciu vediem, treba povedať, že na výročnej konferencii v Birminghame nedostala ruská delegácia vstupné víza. A verím, že na jesennom odloženom zasadnutí o niekoľko týždňov vo Varšave to bude podobne.
Chcem teda povedať, že je našou povinnosťou stáť za Ukrajinou do nie poslednej kvapky krvi ukrajinského vojaka, do víťazstva Ukrajiny. A ak môžem povedať to, čím by som tento prejav rád zakončil, tak ho nemôžem zakončiť ničím iným, že poviem: Slava Ukrajine! A zároveň si aj odpoviem, lebo tu asi nie je veľa tých, ktorí by zahučali odpoveďou: Herojam slava!

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Osuský, ja som tak tušil, že vy vystúpite v tejto téme a že to takto pekne poviete. Ja by som chcel zostručniť jednu dôležitú myšlienku, ktorou SMER a im podobní kŕmia Slovensko už viac ako pol roka od začiatku vojny. Hovoria o tom, že dodávanie zbraní keď prestane na Ukrajinu, keď prestane pomoc Ukrajine z demokratického sveta, tak sa vojna skončí. To, aby sa vojna skončila, na to, aby sa vojna skončila, sú dve cesty. Buď sa Ukrajina vzdá a ako taká ako krajina zanikne, alebo agresor z Ruska, agresor Putin a terorista, ako ste ho nazvali, stiahne svoju armádu. On, ktorý najviac zbraní dodal na Ukrajinu na zabíjanie iných, na zabíjanie ľudí, stiahne tieto zbrane a nechá Ukrajinu žiť. Iba toto, toto sú iba dve cesty, ktoré vedú k ukončeniu vojny. My chceme tú druhú. SMER chce tú prvú, aby Ukrajina zanikla.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nechcel som, ale potrebujete školenie z histórie, pretože máte zjavné nedostatky. Predovšetkým ste poukázali na paralelu s tým, čo sa dialo v roku 1941 v prvých mesiacoch druhej svetovej vojny, a povedali ste, že sa vlastne mohli dohodnúť Nemci s vtedajším Sovietskym zväzom. Pravda je taká, pán poslanec, že ak vojna začala v júni 1941, tak protiofenzíva pri Moskve bola 6. decembra 1941 s minimálnymi dodávkami akýchkoľvek zbraní a zásob zo Západu.
A postavte si jednu rečnícku otázku, pán poslanec, a postavte si ju veľmi úprimne. Od roku 1942 boli na stole požiadavky na otvorenie druhého frontu. Prečo bol druhý front otvorený až v roku 1944? Lebo bolo jasné, že Sovietsky zväz druhú svetovú vojnu vyhrá. Takže poprosím, ak hovoríte o tom, že ste expert na históriu, tak zdá sa, že máte veľa nedostatkov a nejaké malé školenie by vám neuškodilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Osuskému za obvyklé brilantné vystúpenie. A chcel by som poukázať ešte na jeden aspekt z tohoto obskúrneho uznesenia, ktoré navrhujú práve tí, ktorí nás, ktorí sme hlasovali za dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, pričom išlo o bežnú, bežnú dohodu v rámci oblasti obrany, bežnú medzi spojencami NATO, akú má alebo obdobnú uzavretú 23 z 30 členských krajín NATO, ktorí nás potom označujú za vlastizradcov, objednávali bilbordy po celom Slovensku a organizovali organizovaný hejt a prenasledovanie tých, ktorí za tú dohodu hlasovali. Dnes predkladajú dohodu, ktorá, samozrejme, nie je v záujme nášho suseda, ktorý bol barbarsky prepadnutý svojím silnejším susedom, ktorého vojská na Ukrajine vraždia, ničia civilnú infraštruktúru, zabíjajú mužov, ženy a deti. A pritom, samozrejme, toto nie je ani v záujme Európskej únie, ktorej sme členmi a voči ktorej Ruská federácia vedie hybridnú vojnu, a určite nie je to ani v záujme Slovenska. A teraz by sme možno celkom oprávnene alebo oprávnenejšie mohli my ich označiť za vlastizradcov, ale my to robiť nebudeme. Je to ich vizitka.
A poukážem ešte na jednu vec, ktorú iným spôsobom poukázal kolega Osuský, o tom, že vraj pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armády budú viesť len k predlžovaniu vojny bez perspektívy jej ukončenia. No to by sme mohli povedať aj o liečbe každej životu nebezpečnej choroby, napríklad rakoviny, pričom aj tam neraz, keď je tá choroba v pokročilom štádiu, akékoľvek chirurgické zákroky či chemoterapia môžu viesť len k predlžovaniu agónie toho človeka.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Fico, ono to celkom tak nebolo, že keď to v júni začalo, tak že bojovali, bojovali. Viete, vojna začala, ako všetci vieme, v roku ´39 a začal ju vrah Stalin s vrahom Hitlerom agresiou proti Poľsku. Ešte v deň útoku v noci prechádzali zo Sovietskeho zväzu do Tretej ríše transporty materiálov a všetkého toho, čím Rusko pomáhalo Hitlerovi bojovať proti hrdinsky osamotene bojujúcej Británii. Takže tá vojna nezačala vtedy. A oni zahájili pod Moskvou ofenzívu, ale ešte chvíľku krvácali, aby sa mohli potom chváliť 20 miliónmi mŕtvych. Časť z nich postrieľali záverové jednotky pre tých, ktorí by nedajbože sa nechceli nechať zabiť.
Takže povedať, že druhú frontu odkladali, má aj také protirečenie, keďže vraj vedeli, že ZSSR vyhrá. No, tak ale v tom prípade je mojím záujmom otvoriť druhú frontu čo najskôr a zabrať čo najväčšiu časť Európy, aby nespadla do drápov zločinca Stalina. Takže ono tak celkom to nie je. A podotýkam, že tie krajiny bojovali aj inde. Tie krajiny bojovali s absolútne triumfálne triumfujúcim Japonskom na Ďalekom východe, v Singapure, všelikde. Takže vzhľadom na to, to vonkoncom nie je, že tí čakali so založenými rukami na ruské víťazstvo.
Dvaja vrahovia sa dohodli na začiatku druhej svetovej vojny a nejak tvrdiť, že hádam prvý deň tam mali pristávať lietadlá so zásobami, keď bojujú dvaja vrahovia medzi sebou? Aj tak považujem za najväčší možný historický kompromis, že Sir Winston Churchill, jasnozrivý znalec zločineckého komunistického režimu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, na úvod poviem, že ma trochu mrzí, pán predseda, že ste nevystúpili v rozprave, lebo toto popoludnie som vnímal asi nie úplne cez možno tón, ktorý zvolil môj kolega Osuský, ale skôr to vnímam tak, že je to priestor na diskusiu a na výmenu pohľadov k tejto veci, hoc sa na nich nezhodneme. Lebo ja si nemyslím, že akokoľvek sme politickí súperi, niekto zo strany SMER by bol rád za to, že na Ukrajine zomierajú ľudia alebo zomierajú ruskí vojaci a podobne. Tu si myslím, že máme naozaj absolútnu zhodu v tom, že každý ľudský život má hodnotu.
Kde sa nezhodujeme, ako bolo zrejmé aj z toho, čo bolo povedané, sú niektoré formulácie, ktoré ponúkate v uznesení. Niektoré, si myslím, že nemajú úplne dnes reálny základ. Ja nie som vojenský stratég, neviem, ako to skončí, ale dneska je zrejmé, a to iste všetci uznáte, že Ukrajina tlačí, že sú pri Dnepri, že tá vojenská pomoc, ktorá jej ide zo strany Západu, že funguje, že proste je tam posun smerom k Rusku a snaha o vytlačenie ruských jednotiek preč.
Rovnako viackrát, a hovorí to pán predseda Fico, ale aj podpredseda Blanár pri svojich verejných vystúpeniach, je, že Ukrajina a ukrajinsko-ruský konflikt je hrubým porušením medzinárodného práva. A to je úplným faktom, akurát mne nie je úplne jasné, a už sme sa tu raz o tom bavili, pán predseda, že akým spôsobom by mal byť podľa vás tento konflikt riešený. Vy ponúkate, rozumiem, je to, je to deklarácia, je to uznesenie. Niekto by možno povedal tak cynicky, je to papier, ale predsa len ste, ste bývalý premiér a poznáte zákutia tej európskej politiky. Je úplne jasné a to sám viete, že Francúz podporuje Ukrajinu veľmi plne, ak ideme parciálne, čo sú silní hráči v Európskej únii. Nemec podporuje veľmi plne Ukrajinu, Briti napriek tomu, že odišli, ju podporujú. V princípe, ak by som išiel ďalej, všetky členské štáty Únie s výnimkou možno Maďarska, aj tam si dovolím povedať, že skôr je to nejaká taká snaha niečo vytĺcť z toho, že budú za takých možno nerozhodných a že Orbán chodí do Moskvy a podobne, napriek tomu, že nakupuje drahší plyn, ako nakupuje ostatná časť Európy.
Ale nie je mi úplne jasné, a preto sa snažím tak možno diplomatickejšie vystupovať, že ako by ste si to predstavovali, keby ste boli premiér, že čo je teda tá európska cesta? Lebo všetci chceme mier. A ja si neviem predstaviť a v tomto zrejme máme iný pohľad na vec, že by sme povedali Ukrajincom, no tak pustite to za Dneprom, že to je ten mier. Alebo pustite Krym. Lebo si neviem predstaviť, že my Slováci by sme proste pustili či Oravu, alebo dole, iste aj Dunajskú Stredu môžme si vybrať, že by sme pustili nejakú časť úze... (reakcia z pléna). Pardon? (Reakcia z pléna.) ... že by sme pustili nejakú časť územia, lebo je to proste v našom DNA, je to naša národná proste hrdosť, že nebudeme púšťať naše územie.
A teraz a ak apelujete na Európsku úniu, ja neviem, viem, že, alebo teda myslím si, že by ste mi odpovedali, že sankcie sú nezmyselné a že je dôležité hľadať proste inú cestu. No nie je mi úplne jasné, a preto som možno také poľutovanie vyslovil, že nie ste v rozprave, že aby ste to mohli objasniť a mohli sme sa o tom baviť, že čo iné potom má tá Únia v tých rukách. Lebo faktom je, že Rusko napadlo tú Ukrajinu. Faktom je, že tam je dneska stanné právo na územiach, ktoré Rusko zobralo Ukrajine. Zobralo jej Krym, boli podpísané mierové dohody, medzinárodné dohody, memorandum, ako tu spomínal kolega, to sa porušilo. A dnes podľa mňa by bolo zbabelé, ak by, ak by Únia dala ruky preč od toho. A dokonca si myslím, že by bolo aj zbabelé, keby Slovensko dalo ruky preč od toho. Iste, nejaví sa, že v Rusku je nejaký von Stauffenberg alebo niekto, kto sa snaží robiť zvnútra nejakú opozíciu vo vzťahu k Putinovi, ktorý by to ťahal do kapitulácie Ruska alebo do mierového rokovania a podobne.
Ja neviem, nie som tak znalý diplomacie, či bežia na pozadí nejaké rokovania neverejné, kde sa hovorí o tom, že čo má Ukrajina a Rusko urobiť, aby sa tento konflikt skončil. Ale faktom je, že podľa mňa celý demokratický a civilizovaný svet v Európskej únii dnes, hovorím, sa úplne správne stavia na Ukrajinu a stavia sa mierovo na Ukrajinu v tej rovine, nenásilne, aby som sa opravil, že posiela zbrane, dáva jej morálnu podporu, dáva jej energetickú podporu a nezasahuje priamo do konfliktu, lebo nechce rozpútať obrovský konflikt. Na druhej strane, obávam sa, že ak by sme sa otočili úplne chrbtom, tak sme zbabelci. A preto, a už to poviem posledne, som zvedavý aj na váš pohľad, ktorý je hlbší, ako na pohľad bývalého premiéra, ktorý pozná zákutia, opakujem, európskej politiky. Lebo jedna vec je napísať úplne slobodne a právom návrh uznesenia a druhá vec je to potom reálne vyrokovať tak, aby to neznamenalo aj slabosť Európskej únie vo vzťahu k Rusku. Lebo to je tiež nejaký aspekt. Úplne správne operujete tým, že tu máme 500 miliónov ľudí, čo je váha, je sila, ktorá, ktorá proste musí vystupovať ako aktívny hráč. Takže toto je zopár otázok.
Ale aby som to ukončil, ja si myslím, že je správne, že stojíme na strane Ukrajiny, myslím si, že je správne, že Ukrajina cíti našu podporu, a dnes je úplne zjavné, dokázateľné a faktické, že Ukrajina tlačí Rusko a Rusi musia ustupovať a evakuujú územia za Dneprom. Ale vnímam aj toto, že je piatok poobede, že sme tu, že tu je priestor na diskusiu. Reprezentujete značnú čas občanov na Slovensku, takže budem rád počúvať aj váš ďalší, hlbší pohľad.
Ďakujem pekne.

Doplním kolegu Šeligu. Fakty sú jednoduché. Rusko agresiu rozpútalo, Rusko ju môže zastaviť. O mieri netreba rozprávať, pre mier treba konať. Žiadna iná mierová stratégia nie je. Rusko k mieru nepotrebuje mierové rokovania. Stačí, aby sa vrátilo na svoje územie, obnovilo územnú celistvosť a politickú nezávislosť Ukrajiny a vojna končí. Rusko k tomu nepotrebuje ani Ukrajinu, ani Západ. Len politickú vôľu.

Ďakujem, pán poslanec, za výzvu. Viete, že výzvy ja rád prijímam. O chvíľku budeme predkladať ďalší návrh uznesenia a možno nebudete veriť, do akého stavu súčasná vláda dostala slovenské ozbrojené sily. To je čistá katastrofa. Je to dôsledok politiky, ktorá škodí predovšetkým Slovenskej republike.
Ale k tej prvej otázke. Pán poslanec, ešte raz. Je všeobecná zhoda v Európskej únii, že najväčšou chybou európskej zahraničnej politiky bolo odovzdať komplet všetky bezpečnostné otázky do rúk Spojených štátov amerických. Samotní lídri v Európskej únii si uvedomujú, a teraz idem do zákulisia toho, na čo sa pýtate, že postupom času je treba vymaniť sa spod tohto vplyvu Spojených štátov v bezpečnostných otázkach. A preto prvým krokom by mohlo byť, keby konečne Európska únia mala vlastný názor na konflikt na Ukrajine. On nemusí byť na 100 % totožný s tým, čo dnes hovoria predstavitelia Spojených štátov, lebo dnes vojna Spojeným štátom americkým na Ukrajine totálne vyhovuje. Uvedomte si, aký obrovský objem skvapalneného plynu sa valí do Európy a za akú cenu. Uvedomte si, koľko zbraní, koľko pôžičiek. Nič nie je zadarmo. Tu nehovorme, to sú nejaké dary alebo niečo podobné. Aktivovali zákon o pôžičke. Preto z tohto titulu máme právo aj povinnosť apelovať, pretože sme v Európskej únii. Spamätajme sa a poďme o tom hovoriť samostatným, vlastným jazykom. A prvým jazykom, a to nie je teraz žiadna fráza, ktorý by mal byť, by mal byť jazyk mieru, lebo tá Európska únia vznikla na mierových základoch.
Pán poslanec, je predsa nemožné, aby sme začali hovoriť o ľuďoch, ktorí hovoria o mieri, že sú protivojnoví štváči. To tu nikdy nebolo. Sú vojnoví štváči. Ale my chceme, nech to prestane, nech sa Európska únia angažuje. A ja tu teraz počúvam, že dobreže nejdeme spáchať nejakú vlastizradu proti tomuto štátu. Mier je jediné východisko na Ukrajine a o to sa treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šeliga, no tak pán predseda Fico nie je medzi predkladateľmi alebo teda nie je priamo podpísaný, ale máme tu pána podpredsedu Národnej rady Blanára, ktorý určite kompetentne dokáže reagovať na všetky tvoje otázky a teda má možnosť prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek. A ja teda o chvíľu tiež vystúpim a tiež by som sa chcel na niektoré veci spýtať, lebo mi nie sú úplne jasné.
Len trošku nezdieľam ako taký tvoj ústretový pohľad na legitímnosť tohto návrhu, lebo to vyzerá, ako by sme verili tomu, že kolegovia zo SMER-u sú nejakí naivní pacifisti a milovníci mieru. Ale realita je taká, že toto uznesenie je uznesenie proputinovské, proruské, spochybňujúce zločinnosť tej agresie, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, tváriace sa ako mierové, ale v skutočnosti sa zastávajúce, zastávajúce agresora. To nie je žiadna naivita, to je bohapustý cynizmus, aký tu SMER predvádza, je to hra pre voličov, nadbiehanie nejakým náladám voličským. A áno, však môžu to robiť, ale určite to nie je v záujme ani Slovenska, ani občanov Slovenskej republiky, ani Európskej únie, ani dosiahnutia mieru, lebo mier sa nedá dosiahnuť tak, že budeme prehliadať, kto je agresor a kto je obeť agresie. Toto vyhlásenie, toto uznesenie je navrhnuté tak, že to prehliada, že tam síce hovorí, áno, porušenie medzinárodného práva, ale de facto sa tvári, že je to konflikt akoby dvoch rovnocenných súperov.