75. schôdza

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou.

Človek tu tak počúva v rámci rozpravy, čo všetko tu zazneje, ale myslím si, že tu je to nesprávne kvílenie, lebo predsa prorodinné opatrenia nemôžu likvidovať samosprávy. To je totálny blud toto, čo sa tuná predostiera. Totálny blud.
Ak bude rodina silná a podporovaná štátom, tak bude aj silný aj štát, aj samospráva, ale ak my budeme torpédovať rodinu, toto, čo tu počúvam, však dobre, ja nie som starostom ani primátorom mesta. Starostovia, primátori budú si presadzovať svoje veci. Ale ak tu aj zaznela takáto vec, že na jednej strane samosprávam dávame úlohy a prenesený výkon štátnej správy, no ale ja si pamätám jednu vec, a zase aké tu bolo kvílenie a aké skučanie v Národnej rade, keď sme im odoberali kompetencie, a to bolo nedávno, keď sme hlasovali, aj sa prerokovával tuná stavebný zákon a sme povedali, že sa to vráti späť na štátnu správu. Samospráva zase bola nespokojná. Tak všetci sú nespokojní, celá republika hore nohami a tu, stále tu, človek tu počúva tri štvrte roka, že jak samosprávy aké, no ale ja, ja odporúčam tým samosprávam, šetrite, vypnite elektriku. Nemusí sa cez deň svietiť v mestách a obciach. Ja som svedkom toho, keď ja vidím v mnohých mestách a obciach, že sa svieti aj počas dňa. Máte to nastavené tam automaty, no tak nech ide jeden elektrikár, si ho zaplaťte, a nech vypína tú elektriku. Šetrite aj plynom. A separujte odpad. Tu len stále budeme počúvať skučanie a kvílenie samosprávy. Kto sa zastane rodín? Rodín sa nemá kto zastať. A všetkými desiatimi hlasmi, keby som ich mal, budem hlasovať vždycky za rodinu.
A to torpédovanie tuná rodiny prostredníctvom Národnej rady a poslancov Národnej rady je tak nechutné a tak dehonestujúce ako rodiny, čo je úplne trápne. Nikoho netrápi to, že či tie rodiny pri tej inflácii a tom zdražovaní, či prežijú. Ale samospráva, to budeme plakať. A kde sú naše rodiny? Však kto tvorí základ tohto štátu? Rodina.

Pán poslanec Kuriak, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. Marián Viskupič, dôležité je, že sa problém so samosprávami vyriešil a teraz aktuálne aj pozmeňovákom sa rieši k spokojnosti samospráv. Nie je namieste, aby sme sa vracali pol roka či rok, alebo dva a pol roka dozadu, tak ako ste vy častokrát v SaS-ke zvyknutí. Ak si dobre pamätáš, tak už na začiatku, keď sa začalo rozprávať o prorodinnom balíčku, tak bolo spomenuté, že keď sa navýši daňový bonus na 140 eur, tak bude sa hľadať aj kompenzácia a pomoc pre samosprávy, takže nepovedal si úplnú pravdu. No ale prepáč, ale niekedy som si práve od vás, od saskárov na to zvykol.
Pán Ferenčák, ja osobne veľmi dobre viem, s čím zápasia samosprávy, nakoľko som bol niekoľko období poslancom v mestskom zastupiteľstve, takže viem, aké náklady a s čím zápasia samosprávy, ale nedá mi, nedá mi nespomenúť, že mnohé samosprávy, a neviem, ako u vás, lebo nie som informovaný o meste Kežmarok, ale mám osobné skúsenosti, že niektorí starostovia a primátori za dobrých čias mali dostatok peňazí aj na rozkrádanie, na predražovanie zákazok, a to naozaj v obrovských sumách, takže ak tu niekto ide rozprávať, že samosprávy teraz neprežijú situáciu, tak keby sa uskromnili, tak dokážu, dokážu prežiť, len mnohí si zvykli na veľmi dobré časy a na šafárenie s verejnými financiami na vlastné obohacovanie.
Štefan Kuffa, tebe ďakujem za, za podporu rodín... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz vystúpi v rozprave pán predseda finančného výboru Marián Viskupič ako posledný prihlásený ústne do tejto rozpravy, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi veľmi rýchlo v skratke v tých 10 minútach vlastne zosumarizovať, o čo tu ide a aké zasa mrzuté a zlé veci sa idú prijať. Začnem ešte to, čo tu tá debata už prebieha. Samosprávy, či už obce, mestá a VÚC-ky, sú financované z dane z príjmu fyzických osôb. Našťastie aj napriek inflácii každý zamestnanec sa stará o svoje príjmy, a teda robí všetko pre to, aby jeho výplata bola čím najvyššia, takže aj v týchto časoch daň z príjmu fyzických osôb pekne rastie. Áno, nestíha, proste nerastú reálne mzdy, ale relatívne sa tiež zvyšujú, takže zvyšujú sa aj príjmy pre obce, mestá, VÚC-ky. A tak ako som aj vo faktickej povedal, obce boli pripravené deklarovať, že jednoducho príjmy im rastú, že zvládnu či už energetickú krízu, či už inflačné zvýšenie nákladov, jednoducho deklarovali, že to zvládnu, len aby im zostal tento stabilný, jasný a prediktabilný zdroj príjmov. Takto tu stačilo kývnuť z vlády, popriať samosprávam veľa zdaru a samosprávy si mohli robiť svoju prácu s príjmami, s výdavkami a bol by kľud.
Nie, namiesto toho proste sa rozhodlo, že teda vláda ide robiť prorodinný balíček, áno, samozrejme, že tým deťom niektorým to vie pomôcť. Zabudli ale povedať, že ten balíček platia obce, hej, platia samosprávy. Prvý balík bol asi 550 mil., to je na zvýšenie na 100, teraz to zvýšenie na 140 a navyše ešte z 15 rokov na 18 vyplácanie v tej vysokej výške je ďalších pre budúci rok cca 400 mil., takže samosprávam, prosím pekne, vláda pomáha z peňazí samospráv 950 mil. eur, čo je rádovo, budem radšej pes... taký proste pesimistickejší odhad, asi pätina, pätina príjmov samospráv. Ako ak vám medziročne má odísť 20 % vašich príjmov, to sa, samozrejme, nijakovsky nedá zvládnuť. Toto najprv vláda za ten svet nevedela akceptovať a pochopiť, dobre, teraz to pochopila.
Ale jednoducho rieši sa a sanuje sa problém prílepkami, proste ad hoc riešeniami, ktorý tu nemusel byť. Toto si bolo treba uvedomiť. Vymyslel sa problém, ktorý neexistuje, a teraz hrdinsky pán kolega Kuriak proste hlási, že teda sa časť ide samosprávam akoby teda kompenzovať. Ale ešte raz, aj to tu už padlo. Ale nie celých 950, len tých 400, len to zvýšenie, takže celé zle. Takto to nemalo byť.
Čo sa malo stať, samosprá... samozrejme, vnímame, že rodiny, deti, ale nielen rodiny a deti, ale aj iné zraniteľné skupiny potrebujú, potrebujú nejakú pomoc, nejakú kompenzáciu v inflačnej kríze, veď ale na to existuje sociálny systém. Daňový systém nemá sanovať sociálny systém. Máme systém sociálnych dávok, máme systém životného minima. Na toto sa mohli naviazať všetky opatrenia, zvýšenia tak, aby sa pomáhalo.
No a ešte to má, ešte jeden level to celé má a to je to, že tých 140 euro nedostane každé dieťa každých rodičov a už vôbec nie, ktoré má len matku. To, to sa tu hovorí, že každý dostane 140, nedostane. Ani zďaleka. Čiže tí chudobnejší dostanú menej, tí čo najviac potrebovali, tí to nedostanú, a teda deti dobre situovaných rodičov tí dostanú ešte viac. Čiže ešte viac sa zvýši rozdiel medzi tým, čo ktoré dieťa dostane, ale presne opačne, jak by to malo byť. Chudobným pomáhame málo, bohatým veľa. Takto ste to chceli, pán minister? Dobre. Niektoré vyjadrenia hovoria viac o tom, kto ich hovorí, než o tom, komu sú adresované, ale dobre.
Každopádne takto to byť nemá, čiže prosím, ešte stále sa dá zísť z kratšej cesty. To zvýšenie na 70 euro, ktoré je aktuálne v platnosti, to dáva zmysel. Ešte stále by sa dalo vrátiť, nech to dostane každé dieťa, nech sa to znovu nastaví na polovicu ročnej minimálnej mzdy, tak aby to skutočne dostali tie najchudobnejšie deti, ak to bude rovnaká suma, presne tie dostanú väčšiu časť, čiže chudobnejším sa pomôže viacej, bohatším menej, tak by to dávalo zmysel.
Mám ešte päť minút, skúsim sa venovať ďalšej veci, ktorá tuná zaniká, ale tiež je to veľmi, veľmi zásadná vec a patrí to do tej kategórie, že teda, bohužiaľ, vláda nerobí nič iné, než hľadá, kde by sa dali nejaké dane zvýšiť, kde by sa dalo zasa niekomu proste ešte viacej zobrať, a potom použiť to na nejakú, nejakú atómovku.
No, málokto si to vôbec všimol, na výbore pre hospodárske záležitosti bol teda prijatý pozmeňujúci návrh, kde teda s účinnosťou od 1. 1. 2023 sa budú zdaňovať zrážkovou daňou úroky z dlhopisov, ktoré budú plynúť nerezidentom, ak ich dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, ak teda sú dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, to znamená slovenskými firmami.
Ide teda o situácie, kedy si komerčný sektor v snahe získať prostriedky pre svoje podnikanie emituje dlhopisy na zahraničných trhoch. No ale, samozrejme, ako keď sa robia veci na poslednú chvíľu, navrhovaná právna úprava neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, v praxi to znamená právnu retroaktivitu. Čiže ak investor získal napr. štvorročný dlhopis v emisii pred dvoma rokmi, potom daňové ošetrenie úrokov, ktoré platilo v čase uzavretia zmluvy so slovenským emitentom a mohlo to byť presne ten faktor prispievajúci, že ten investor investoval na Slovensku, sa počas tohto zmluvného vzťahu zásadne zmení. Z tohto... aj, aj z tohto dôvodu sa s tou úpravou proste nedá, nedá súhlasiť, nakoľko vážne zneistí potenciálnych zahraničných investorov, pokiaľ ide o právnu istotu podnikania alebo investovania na Slovensku. Práve, práve tá právna istota je nevyhnutná pre stabilitu nastavených zmluvných podmienok v akomkoľvek zmluvnom vzťahu, a špeciálne zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú financovania.
No teraz si dovolím rýchlo pouvažovať, že čo teda mohlo byť snahou na, na takúto zmenu. No, ak bolo snahou teda navrhovanej novelizácie, ako som avizoval, získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, tak vážne pochybujem, že, že takou... takouto zmenou proste sa to stane, alebo teda ak aj bude, tak to bude veľmi drobný, veľmi drobný nárast a tento nárast proste nijak nevyváži poškodenie reputácie slovenského podnikateľského prostredia v očiach zahraničných investorov.
Ak teda sú dlhopisy emitované rezidentom krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o zavedení dvojitého zdanenia, čo je teda veľká väčšina štandardných krajín, zmluva, zdanenie úrokov buď výrazne zníži, alebo vo väčšej časti prípadov tomu zdaneniu úplne zamedzí. To znamená príjem pre štátny rozpočet bude nula. Je väčší predpoklad alebo je veľký predpoklad, že vlastníci dlhopisov, ktorým je vyplácaný kupón, sú práve tieto krajiny, takže ešte raz, ten predpokladaný pozitívny dopad, fakt bude minimálny.
Zároveň - a teraz ešte raz - pri potenciálne žiadnom alebo nevýznamnom prínose zdanenia sa významne zníži administratívna náročnosť slovenských emitentov dlhopisov pri preukazovaní daňovej rezidencie a plnenia podmienok uplatnenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v prípade veľkého počtu vlastníkov dlhopisov. V krajnom prípade to môže viesť až k preneseniu nákladov na dodatočné zdanenie slovenských emitentov dlhopisov, ktorí sú v zmysle zákona platiteľom zrážkovej dane. V budúcnosti emitované dlhopisy budú menej, menej atraktívne, čo navýši náklady na financovanie, a teda zníži aj základ dane, ale aj odvedenú daň z príjmu do štátneho rozpočtu, takže jednoducho toto v tej daňovej oblasti nepomôže nič, vyrobí to novú administratívu, vyrobí to nové problémy, zníži to reputáciu Slovenska, zníži právnu istotu. No, celé zle.
No, teoreticky mohlo byť ešte snahou novelizácie alebo snahou ministerstva zamedziť neúmernému dlhovému financovaniu slovenského biznisu cestou jeho prísnejšieho daňového ošetrenia, ale takisto tu ide o zbytočne duplicitný krok, pretože na toto je v dispozícii kopa iných nástrojov, a navyše ešte úplne adresne a jednotne na pôde celej Európskej únie sa v blízkej budúcnosti, možno do dvoch rokov zavedú pravidlá na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu, a teda obmedzenie odpočítateľnosti úrokov v zmysle taktiež už existujúceho návrhu smernice EÚ, takže ani toto nie je spôsob, ktorý by dával oprávnenie alebo vysvetlenie, ktoré by dávalo oprávnenie tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Návrh môj je teda, kolegynky, kolegovia, prosím, veľmi dobre sa zamyslite a fakt odmietnime všetky tieto pozmeňujúce návrhy, či už ktoré sú v spoločnej správe, alebo tie, ktoré boli úplne že na poslednú chvíľu tuná podané, proste spôsobí to fakt ďaleko viac škôd ako úžitku. Zároveň ešte chcem teda požiadať pána spravodajcu, aby sme o každom bode zo spoločnej správy hlasovali zvlášť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý, pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem tej oblasti samospráv, v ktorých som 16 rokov pôsobil, a zhodou okolností vždy v školskej komisii. Samozrejme, že mestské časti a obecné zastupiteľstvá majú na krku niektoré povinné výdavky, ktoré musia pokrývať z podstaty veci.
Ale potom sa vynárajú výdavky, ktoré riešia problémy, ale na ktoré im nikto zvrchu nenadelí. To znamená napr. pri dobrých populačných ročníkoch, čo nás môže tešiť, hlavne tí, čo sa tu furt oháňajú, majú plné ústa rodiny, vzniká problém, ako umiestniť deti do škôlky, a, samozrejme, vzniká napr. otázka, ktorá je jednoznačná, investovať napr. do dostavby, prestavby alebo úpravy existujúcich budov, čo nie sú drobné na to, aby sa mohla pridať jedna, dve či tri triedy. To, samozrejme, sa dá odbaviť tým, že samosprávy majú peniaze na predražené investície a rozkrádajú a podobne.
No ak máme tento pohľad, tak, samozrejme, potom je nám ľahko žiť, ale zároveň otŕčame ruku k samospráve, aby naše dieťa bolo v škôlke, aby tá matka mohla prípadne zarábať a prispieť do rodinného rozpočtu, ale, samozrejme, kde nič nie je, ani čert neberie. Ak v tej škôlke nie je ďalšie miesto, tak tá matka bude trčať doma. A to je tá pomoc rodine, ktorej tu má kdekto plné ústa.
Takže na to treba myslieť, keď hovoríme, že samosprávy nepotrebujú. Potrebujú.

Teraz s faktickou pán poslanec Ferenčák.

Tu je základná otázka a to je úplné nepochopenie, čo vôbec samospráva vykonáva, aké má úlohy a aký je jej cieľ v spoločnosti. Ak hovoríme, že dôjde k 20-percentnému výpadu, ktorý bude len čiastočne kompenzovaný, znamená, že tie samosprávy budú mať menej peňazí, aby vykonávali svoje úlohy.
A možno len tak na objasnenie, čo je samospráva. Na Slovensku máme skoro 3-tisíc miest a obcí. Každá jedna samospráva vykonáva viac ako 4-tisíc kompetencií a hlavne je to miesto, kde žijú rodiny, a rodiny sú úzko späté s mestom a obcou. To neznamená, že rodina je vyčlenená na nejaké samostatné žitie, bytie úplne v priestore. Je to súčasť miest a obcí, každá jedna rodina.
Povinnosťou samosprávy, a tu to nebolo povedané, je mať vyrovnané hospodárenie. To znamená, my nemôžme hospodáriť deficitne, my musíme mať nula. A keď máme sa starať o školy, škôlky, voľnočasové aktivity, kultúru, šport, čistotu, bezpečnosť, nakladanie s odpadmi, proste to, čo tu bolo aj menované, a zároveň máme zvýšené náklady na energie, na vyplácanie a takisto treba povedať, že máme ďalšiu povinnosť do konca roka vyplatiť 500 eur každému jednému zamestnancovi a dodnes to nebolo kompenzované, to sú presne tie náklady, ktoré sa nám zvyšujú opatreniami a rozhodnutiami aj vlády. Jednoducho máme menej peňazí. A ako máme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v tých samosprávach? No jednoducho máte len dve možnosti. Buď zvýšite dane a poplatky. A kto to pocíti? Občan. Alebo prestanete tieto služby vykonávať. A kto to pocíti? No znova občania.
Čiže kto celé tieto opatrenia dostane na svoje plecia? No občania, pretože samosprávy musia mať vyrovnané hospodárenie, a tu vôbec nehovorím o investíciách do zveľadenia, aby tie mestá a obce boli kultúrne, aby nám vyzerali kultúrne. Je to zlé.