75. schôdza

Pán poslanec Susko, už tretíkrát ste dnes mali možnosť sa vyjadriť k tomu môjmu argumentu, že sa zvyknú predkladať pozmeňujúce návrhy v tej istej veci, ako bol neschválený návrh zákona s poukázaním na zrušenie daňových licencií. Trikrát ste sa vyjadrovali k tej téme a trikrát ste sa k nej nevyjadrili, tak teraz ešte budete mať štvrtú možnosť pri reakcii na faktické poznámky a vy ste sa teda opreli iba do toho argumentu, že nie vždy treba na pozmeňujúci návrh podpisy 15 poslancov, to je pravda. Pokiaľ sa vo výbore navrhne pozmeňujúci návrh, tak stačí, aby to navrhol jeden poslanec, samozrejme, ale aby sa tým zaoberalo plénum, tak to musí odsúhlasiť výbor. Čiže buď sa nájde 15 poslancov zo 150, ktorí sa pod taký pozmeňujúci návrh podpíšu, alebo to schváli výbor, a teda že aby nejaký pozmeňujúci návrh schválil výbor, ktorého zloženie je proporčne približne rovnaké ako zloženie, zloženie parlamentu, to uznáte, je oveľa komplikovanejšie, ako len predložiť, predložiť nejaký návrh. Teda dostať pozmeňujúci návrh do pléna, je oveľa zložitejšie a komplikovanejšie, ako dostať návrh zákona do pléna, ak odmyslíme ten, ten, tú šesťmesačnú, šesťmesačnú lehotu.
Ale ešte raz. V tom nie je podstata. Aj návrh zákona môže, môže predkladať 15 alebo 30 poslancov, to nie je ten zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je v tom, že zákon o rokovacom poriadku úplne jasne stanovuje nejaké pravidlá pre návrhy zákonov a stanovuje nejaké pravidlá pre pozmeňujúce návrhy a tieto dve veci jednoducho nemožno zamieňať. Ak sa to robí, tak je to čisto účelové.

S reakciou na faktické pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková, môžme sa tu, si tu argumentovať alebo si tu hovoriť, že kto z nás má pravdu, ale ja nehovorím, že si to myslím, ja mám tie informácie priamo z Krajského súdu v Bratislave, ktorí tvrdia, že sa naozaj nerozhoduje od stola, ale rozhoduje sa na pojednávaniach. Takže váš názor, môj názor môže byť rozdielny, ale názor tých, ktorí o tom rozhodujú, je asi, asi relevantný.
Pán poslanec Baránik, teda toto som na toto teda ani neviem ako zareagovať a neviem, čo má duch Harabina spoločný s poručenskou agendou a s tým, že chcem dosiahnuť to, aby vo veciach, kde sa koná o maloletých deťoch, najmä slabšie sociálne skupiny, kde to je vo väčšine prípadov týchto rozhodovaní, nemuseli cestovať z jedného kraja do druhého kraja. Čo je na tom Harabinovské, tak tomu fakt nerozumiem.
A, pán poslanec Dostál, to, čo ste povedali s tým prijímaním cez výbor, že je tam v zásade komplikácia, lebo aby to výbor mohol prijať, no ale to platí len o opozičných návrhoch. Ale pokiaľ sa bavíme o tom, že bol tu prijatý nejakým vsunutím do iného zákona, to, čo bolo v pléne Národnej rady zamietnuté, tak stále išlo o koaličný návrh. Takže ani na výbore si neviem predstaviť, aká obštrukcia by bola, aj keby to išlo cez výbor pozmeňujúcim návrhom, keď máte vo výbore väčšinu. Čiže to, čo ste povedali, platí, ale platí to len pre opozičné návrhy zákonov a opozičné návrhy pozmeňovanie a doplňujúce.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať, chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister na pár viet.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pekne za slovo. Nebudem vás už zaťažovať nejako veľmi, aj keď počas toho včerajšieho a dnešného dňa mnoho vecí ma napadalo, dalo by sa veľa hovoriť, ale možno treba šetriť čas a priestor a mať úctu aj k poslucháčom.
Čo je predmetom tohto návrhu a prečo by som rád teda požiadal o podporu Národnú radu, aby návrh tak, ako bol predložený do Národnej rady, schválený vládou Slovenskej republiky, ktorý som si dovolil pripraviť po poctivej revízii stavu príprav v jednotlivých oblastiach, tak personálnom zabezpečení, to opakujem opakovane a budem opakovať, personálnom zabezpečení, materiálno-technickom, IT a financiách. Po audite v týchto oblasti vyplynulo, že spustenie reformy v plánovanom termíne by viedlo k významným rizikám fungovania súdnictva a skomplikovaniu prístupu práva na súdnu ochranu v trvaní najmenej niekoľkých kvartálov. A to som optimista.
Osobitne riziko aj oblasť správneho súdnictva. Je to celoslovenský problém. A zároveň je tu činnosť mestských súdov v Bratislave, kde je sústredený najväčší nápad vecí. Pomenovávanie týchto problém vychádza z podrobného preskúmania stavu vecí, ktoré zodpovedne, zodpovedá vnímanie veľkosti problému u všetkých, ktorí sa zúčastňujú reformy a ktorých sa dotýka. Na kritickosť tejto situácie v implementácii reformy upozorňuje aj plán obnovy a všetci, čo sa oňho starajú.
Na navrhovanom odklade účinnosti zákonov zároveň existuje takmer absolútny odborný konsenzus medzi všetkými zložkami justície. Obe sudcovské združenia, prokurátori, advokácia, akademická sféra. Odklad účinnosti oboch zákonov vnímam v súčasnom stave ako jediné možné riešenie, ako znížiť negatívne dosahy reformy v krátkodobom horizonte a zároveň vytvoriť predpoklady pre postupný nábeh očakávaných pozitívnych efektov v strednodobom horizonte. Čiže prekrývali sme tu zásadný problém, ktorý je, ktorý by nastal 1. 1. s parciálnymi a zástupnými problémami, ktoré ja chápem, chápem, že sme aj v politickom boji, chápem, aj že sme, že je to súčasť kampane a podobne. Všetkému tomu rozumiem, ale pre mňa ako profesionála z praxe, ktorý pôsobí aj v akademickej sfére a ctí si justíciu, Ústavu Slovenskej republiky a práva každého občana, je v pyramíde na prvom mieste občan a jeho práva a následne potom všetky plány a túžby a predstavy a ideálny svet. Ale jednoducho štát má zabezpečiť a ja ako minister spravodlivosti mám zabezpečiť a zodpovedám za to, že po účinnosti tejto reformy tieto práva budú garantované a bude kto mať rozhodovať a bude vedieť, ako má rozhodovať. A jednoducho preto, preto je nevyhnuté a žiadam vás o podporu o odklad reformy, vrátane tých nástrojov, ktoré sú minimalistické. Ja som nezasahoval nijakým spôsobom do už schváleného konsenzu, ktorý tu bol v Národnej rade schválený. Jednoducho tento odklad ja považujem aj za akýsi odklad časový, kde sa podarí dosiahnuť zmier v justičnom svete. Pretože justičný smer odmietal principiálne. Nie preto, že by nechcel participovať, ale jednoducho cítil sa byť ohrnutý a odstavený na bok. A ja si myslím, že za tie posledné týždne a mesiace sa podarilo dať k stolu všetkých účastníkov tejto reformy. A ak by jediným účelom a zmyslom odkladu o päť mesiacov bolo to, že sa zapoja všetky zložky justície alebo ich podstatná časť do napĺňaniu implementácie reformy, tak už to je pozitívny prvok. Všetko ostatné sú zástupné dôvody, organizačno-technické, spôsob, forma, ako, kto, kde, to sú zástupné veci. Problém je, že jednoducho justícia ako taká tým, že nebola počúvaná. Tým že jednoducho neviedol sa dialóg, neboli prizvaní k stolu. Jednoducho odmietalo to. A poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Sám som viedol Slovenskú advokátsku komoru.
Čiže žiadam vás, páni poslanci a pani poslankyne, o podporu tohto návrhu, pretože samotný záujem na tom, aby tu bolo zachované právo na riadny súdny proces, je najvyšším záujmom. A v tomto zmysle žiadam o odklad a o podporu. Všetky ostatné argumenty považujem za ďaleko, ďaleko zástupné, pretože tie riziká, ktoré by boli, sú spojené s tým, že sa tento zákon neschváli, násobne prekračujú všetky parciálne a partikulárne debaty, na ktoré sa tu sústredila celá táto diskusia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

Tak hlasovanie dnes o sedemnástej.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A zvolávam na sedemnástu poslanecké grémium. Poslanci, vy, prosím, zotrvajte, budeme o sedemnástej hlasovať hneď, ako skončí grémium. Ďakujem.

(Zasadnutie poslaneckého grémia.)