76. schôdza

Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.
Za seba chcem povedať, že áno, vďaka za otvorenie tejto schôdze, ale na druhej strane poviem, že ja žiadam všetkých poslancov a nielen teda opozičných, ale koaličných, aby schválila toto uznesenie. To uznesenie hovorí úplne konkrétne veci, ktoré táto vláda má robiť. To znamená, my chceme zaviazať vládu, aby riešila tento problém. My ako opozícia by sme si mohli povedať, že čím horšie, tým lepšie, ale my to nechceme. My chceme, aby sa riešili dané problémy, ale ako som už spomenul vo svojom vystúpení, problémy zdravotníctva sa nedajú riešiť iba na úrovni ministra zdravotníctva. Problémy zdravotníctva musí riešiť hlavne predseda vlády Slovenskej republiky a potom si musí prizvať ministra zdravotníctva, musí si prizvať ministra financií, ministra školstva a všetkých, ktorých sa to dotýka. Bez toho sa to nedá vyriešiť.
Ale čo robí pán Heger? Tam niekde sedí, dáva tlačovky, stále rozpráva svoje frázy a nič sa nedeje. Prvého dvanásty nám tikajú hodinky, 1. 12. lekári dajú tie výpovede a slovenské zdravotníctvo reálne môže skolabovať.
Vláda, zobuďte sa a robte niečo!

Príjemné predpoludnie prajem, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctený pán minister, drahí kolegovia aj kolegyne. Myslím si, že veľa dôležitého tu bolo povedané a ja vám poviem taký svoj postoj, ktorý súvisí aj s tým, že som sa v zdravotníctve pohyboval kedysi ako úrazový chirurg aktívny, ako námestník pre chirurgické obory, riaditeľ najväčšej nemocnice, minister. Potom som ho vnímal ako primátor druhého najväčšieho mesta, ako podpredseda vlády zodpovedný aj za regionálny rozvoj.
Situácia, ktorá je teraz v zdravotníctve, má iba dve riešenia - dohodu alebo obete. Iné riešenie nie je. Dohoda je podľa mňa to jediné, čo, k čomu nakoniec bude musieť dôjsť, pretože výpoveď 2 100 lekárov je absolútne neriešiteľnou situáciou, absolútne. Ani výpovede sto, ani výpovede tisíc lekárov je neriešiteľnou situáciou. Pretože keď sa pozriete na štruktúru podaných výpovedí, a to vám hovorím ako bývalý aktívny úrazový chirurg, keď vám podá výpovede ARO, tak môžte mať aj celý chirurgický tím, aj úrazový, jednoducho toho pacienta ani nezoperujete a v kritickom stave nezastavíte, nezachránite. To nemá riešenie.
Žiaden štát nemá toľko lekárov alebo sestier, aby vedel kompenzovať takéto krízy a žiadne štáty na okolí nie sú také, ktoré by nám vedeli pomôcť. Kedysi sa hovorilo, že povoláme lekárov z armády. To nie je pravda. Lekári, ktorí sú v armáde, pracujú v nemocniciach. Platí ich armáda, aby si udržiavali prax najmä na tých ohrozených oboroch a v prípade potreby sú uvoľnení k armáde. Lekári z okolitých štátov, absolútne nezrealizovateľné riešenie. Nezrealizovateľné. Videli sme to počas pandémie. Prišlo nám tu pár anesteziológov z Rumunska, iná reč, iná prístrojová technika, pri každom z nich musel byť lekár náš, ktorý vedel danú techniku ovládať. Čiže toto, táto situácia má jediné riešenie - dohodu alebo obete.
Bohužiaľ, tak ako to cítim, mám pocit, že tá dohoda musí prísť. Ona príde skôr alebo neskôr, ale prísť musí. Štát nemá žiadne páky, aby dlhodobo udržal lekárov na svojich miestach bez dohody či hospodárskou mobilizáciou alebo čokoľvek, či akýmkoľvek iným spôsobom, pretože keď si spomeniete, aj v minulosti bol nátlak na lekárov a skončilo to potom péenkami a takisto sa to muselo vyriešiť dohodou.
Obete môžu byť dve, možno tie pre pacientov nepodstatné, politická obeť ministra zdravotníctva, pretože keď táto situácia bude eskalovať, tak možno táto situácia vyrieši problém, ktorý má minister financií s ministrom zdravotníctva, obetuje ho ako pešiaka a on príde s nejakým riešením a s dohodou, ktorá mohla byť už dávno urobená, pretože na tej šachovnici rozhodovania je kráľom minister financií, kráľovnou s obmedzenými kompetenciami je premiér Heger a, bohužiaľ, minister zdravotníctva je v tejto situácii iba pešiakom.
Hovorím to aj preto, lebo som opakovane vyzval a stále vyzývam premiéra Hegera, aby prestal cestovať po Európe a začal sa tomuto venovať aj s ministrom financií, pretože keď sme tu mali podobnú situáciu v roku 2011, tak keď si ju pamätáte, keď si ju pamätáte, premiérka Radičová sedela deň-noc, dokonca ani ministra zdravotníctva tam už nevolali, a sedeli s lekármi a to riešili, aby sa situácia vyriešila. Pretože každý lucídny človek si musí uvedomiť, že odchod lekárov 1. decembra znamená nielen kolaps zdravotníctva, znamená koniec štátu. Tu ľudia musia začať zomierať, keby sa to stalo. To nie je o tom, že vám neurobia umelý kĺb alebo budete musieť dlhšie čakať na arteroskopiu. Tu začnú ľudia zomierať. Pretože keď záchranka, pokiaľ bude fungovať, vám donesie v kritickom stave pacienta do nemocnice, kde nebude zabezpečená starostlivosť na to, aby mu bola poskytnutá prvá pomoc, aby bol daný na ARO a JIS-ky, nastavený na prístroje, nastavená liečba, tak ľudia budú zomierať. Toto nemá alternatívu. To nie je, že sa fabrika zastaví. Tu je poškodenie zdravia a smrť.
Chcel by som alebo veľa sa tu hovorí o situácii, ale nie všetci, vy zrejme áno, ale nie všetci poslucháči alebo občania vedia, o akých osem problémov idem, osem požiadaviek, a som presvedčený o tom, že všetky požiadavky sú nielen logické, ale aj zrealizovateľné.
Prvou požiadavkou je zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátnou, nie poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Má to riešenie. Štát peniaze má. Vidíme to na atómovkách, na rozličných balíčkoch. Videli sme to na 800 miliónoch eur, ktoré boli dané na testovanie. Vidíme to v nadvýbere z DPH a vidíme to aj na obrovských rezervách, ktoré sú v navrhovanom rozpočte vlády, ktoré sú v objeme niekoľkých miliárd, a sú v rukách ministra financií. Na to, aby sme dosiahli úroveň financovania podobnú s Českou republikou za poistencov štátu, nám stačí presunúť peniaze z niektorých z rezerv. Z pandemickej rezervy alebo z rezervy vlády na legislatívne zmeny pokiaľ by sa presunulo do zdravotníctva 400 až 440 miliónov eur, sme na úrovni Českej republiky z oboch rezerv a máme vyriešený prvý problém. Prvý problém je čisto finančného charakteru a z hľadiska možných dopadov, keby sa výpovede zrealizovali, je náklad naňho úplne malý, je minoritný.
Druhé je navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržiavania. To možno poslucháči, diváci alebo občania nevidia, čo tým bolo myslené. Stretnutie s lekárskymi odborovými združeniami sme mali nielen na zdravotníckom výbore, ale stretli sa aj s politickými stranami. V súčasnosti je situácia taká, ako oni deklarovali, že sú oddelenia, kde nie sú zabezpečené základné personálne normatívy. To znamená, nie je tam dostatok sestier, lekárov ani iného zdravotníckeho personálu tak, ako to bolo zadefinované ministerstvom zdravotníctva. A lekári tu žiadajú len to, aby keď má oddelenie fungovať, aby tam bolo minimum tých ľudí, ktorí tam musia byť. Nič iné. Nechcú ísť na viac, chcú len, aby tam bolo minimum tých ľudí a ten, kto je za to zodpovedný, aby to oddelenie neprevádzkoval vtedy, keď minimálny štandard nespĺňa. To je to.
Faktom je, že tie oddelenia, ktoré to nespĺňajú, by prevádzkovať zdravotnú starostlivosť nemali, čiže naozaj môže dôjsť k zatváraniu niektorých oddelení, ale tieto štandardy boli dané preto, aby sa poskytovala zdravotná starostlivosť kvalitne a lekári to chcú preto, lebo zistili, že keď to nemocnica nedodržiava, výsledkom je pokuta 150 eur, ktorú každý manažér, samozrejme, rád zaplatí a oddelenie mu poskytuje zdravotnú starostlivosť bez zachovania minimálnych štandardov. Keď máme minimálny štandard na šoférovanie, že šofér by mal vidieť, tak asi by sme mali dodržiavať aj minimálny štandard na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Tretím bodom je navýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť Slovenskej republiky a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta. Navýšiť platy sestier je zase len vec ekonomická a opakujem, v kontexte dopadov výpovedí lekárov je to vec, ktorá sa musí vyriešiť, a nie je tak finančne náročná. Vieme o tom, že to navýšenie sestier, ktoré, navýšenie platov, ktoré sestry požadujú, je už len o trošku vyššie ako návrh, ktorý už do parlamentu došiel. Sestry, komora sestier vyhlásila, že ten návrh, ktorý je teraz, je zlepšením, ďakujeme, všetci sme ho podporili, ale nie je to taký návrh, ktorý by nám sestry do systému vrátil alebo ktorý by nám zabránil, aby nám sestry ďalej odchádzali. Ten rozdiel je možno na úrovni 100 - 150 eur na sestru na mesiac, tak pokiaľ je to to, čo sestry samé považujú za vyriešenie problému, zase nie je to balík peňazí, ktorý by sme nemali. Máme návrh rozpočtu, ktorý pre rok 2023 ráta s výdavkami na úrovni 35 miliárd, kým v roku 2019 boli na úrovni 18 miliárd. Sú tam obrovské rezervy, s ktorými sa toto dá všetko vyriešiť.
Štvrté je zrušenie ponižujúceho a diskriminačného nepeňažného plnenia. Áno, trvalo to dlho ministrovi financií, pretože ten zo zásady nechce nič urobiť, ale myslím si, že je to už vyriešené, je to pripravené v legislatívnej podobe a mohlo by to byť vyriešené. Čiže zase problém, ktorý je riešiteľný.
Zabezpečiť lekárske fakulty tak, je bod 5, aby mohli produkovať viac kvalitných študentov. Lekárske fakulty chcú, my chceme, ale nemôže sa to robiť tak, ako s tým prišiel minister financií, že oznámi na tlačovke niečo, čo nemá s nimi prediskutované.
Lekárske fakulty. Naše lekárske fakulty majú v priemere asi 40 % zahraničných študentov. Majú ich jednak preto, že je to pre nich ekonomický prínos, štyri alebo päťtisíc eur viac majú na študenta, ako, ako keď majú slovenských študentov. Slovenské lekárske fakulty ale aj musia mať zahraničných študentov, lebo keď sa chceme v rebríčkoch medzinárodných pohybovať na nejakej úrovni, tak musíme mať aj zahraničných študentov, aj zahraničných lektorov. Aj preto sme v mnohých rebríčkoch pomerne nízko, ale lekárske fakul... a lekárske fakulty sa nedajú nafúknuť. Lekárske fakulty idú zhruba na maxime svojich kapacít, možno tam malá rezerva je, ale pokiaľ lekárskym fakultám, tak ako to bolo za minulej vlády, sa vykompenzuje časť zahraničných študentov, teda ich financií tým, že prijmú menej zahraničných študentov a prijmú o to viac slovenských, kapacitne to zvládnu a keď sa im to ekonomicky vykompenzuje, naozaj ide o ročný náklad možno dva, možno tri milióny eur, tak jednoducho tých našich slovenských študentov tu mať budeme. A keď štatistiky hovoria, že 87 % študentov zo slovenských lekárskych fakúlt ostáva na Slovensku, tak keď sa nám každý rok podarí prijať sto, dvesto, viacej študentov slovenských na úkor zahraničných, tak tu máme v priebehu šiestich rokov viac ako tisíc lekárov mladých, z ktorých 87 % ostane u nás.
Zreformovanie vzdelávania mladých lekárov, atestačné špecializačné štúdium je pre vás, ktorí nie ste lekári, asi veľmi komplikovaná téma. Máme nejaké štandardy dané na Slovensku, máme nejaké minimálne európske štandardy, myslím si, že keď sa nájde kompromis, tak budú spokojní aj lekári, ktorí sa vzdelávajú, aj dodržíme, samozrejme, štandardy aj ja, aj doktor Baláž, aj doktor Valocký, doktor Urban, každý z nás určite má minimálne dve atestácie, čiže špecializačné skúšky, ktoré nás stáli roky štúdia aj stresov a praxe, ale jednoducho to tu musí byť, ale nerobme to výrazne pápežskejšie ako pápež. Keď je štandard nejaký a keď u nás je nejaká realita, tak sa nájdime niekde v strede, aby boli spokojné aj odborné spoločnosti, aj vzdelávacie inštitúcie, ale hlavne, aby toto nebolo dôvodom, aby nám lekári odchádzali do zahraničia.
No a posledné dve podmienky, tá siedma hovorí - nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebudeme, nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu, aj keď sa veľmi o tom nediskutuje, podľa mňa je toto jedan, jeden zásadný bod. Vieme, že sa chystá kvôli plánu obnovy tzv. organizácie siete nemocníc, teda zmena niektorých nemocníc akútnych na chronické.
Ja si myslím, že toto bude problematické, ale verím, že sa kompromis dá nájsť, pretože lekári požadujú len jediné. Keď sa nám v jednej z nemocníc niekde na východe alebo niekde na okraji, pretože najviac tých nemocníc sa má redukovať na východnom Slovensku. Keď sa nám niečo má zrušiť, musí byť zabezpečené to, aby ten pacient, keď tam nenájde svoje zrušené lôžko, našiel niekoho, kto sa o neho postará ambulantne a nemocnicu, ktorá ho príjme. Nič iné.
Je to úplná log... úplne logická požiadavka. Keď chcem niečo rušiť a nechcem, aby mi pacient zomrel alebo z regiónu odišiel, musí mu byť jasné, na aké dvere lekára a kde môže zaklopať. Čiže nech sa najprv, nech je jasné, že keď sa v jeden deň nejaké oddelenie zruší možno aj preto, lebo nebude mať dosť lekárov a sestier, nech je jasné, že kde druhý deň môžu pacienti, na ktoré dvere, ku ktorému lekárovi a k akej nemocnici zaklopať.
A tá ôsma požiadavka je ekonomického rozmeru. Týka sa teda násobkov miest lekárov v národnom hospodárstve, či ste špecialista hej, alebo nešpecialista. Chcem vám povedať, že aj táto požiadavka, keby rovno bola zajtra bola podpísaná, pán minister, keď si vezmete realitu našich univerzitných fakultných nemocníc a špecializovaných ústavou, v mnohých nemocniciach je to už splnené. Je to splnené tým, že majú pohyblivé alebo nenárok... nenárokovateľné zložky. Čiže aj toto nie je požiadavka, ktorá by mala zásadný ekonomický dopad, ale bude mať zásadný dopad na zdravie pacientov, pretože nám lekári neodídu. Neodídu nám sestry, ktoré tiež už mnohé podali výpovede, neodídu nám záchranári, ktorí sú takisto súčasťou zdravotnej starostlivosti alebo laboratórny technici, diagnostici, biochemici a mnohí a mnohí ďalší.
Čiže ani som, aj ani v tejto situácii nie je dôvod byť útočný. Tu už, tu už naozaj treba vyzvať kompetentných a v tomto prípade tu pán minister zdravotníctva musí ísť, aj minister financií aj premiér Heger a naozaj, tak ako pri voľbe pápeža, zavrieť sa a nevyjsť, pokiaľ nevyjde biely dym.
Ďakujem pekne.

Nedávno som v jednom prestížnom ekonomickom časopise čítal, že v kanadskom zdravotníctve je priemerná mzda ročná 432-tisíc dolárov. A kanadské zdravotníctvo trpí dvomi vecami.
Po prvé, nedostatkom lekárov a po druhé, extrémne dlhými čakacími lehotami až do tej miery, že kanadský pacienti musia chodiť do Ameriky niekedy, keď sú akútne prípady. Preto ak my obmedzíme celú toto debatu o zdravotníctve len o tom, že sa budeme baviť o platoch, neexistujú také platy, neexistujú také platy, ktoré by stačili na vyriešenie celého problému v zdravotníctve.
A ja si myslím, že práve to bol problém slovenského zdravotníctva, že sa to častokrát obmedzuje len na tie platy, a práve tento núdzový stav, ktorý tu nastáva, veľmi správne si, pán kolega, povedal, že napríklad peniaze sú, že bolo 800 mil. na testovanie. Ja si myslím, že to, čo vrhlo slovenské zdravotníctvo do veľkej krízy za posledné dva roky, boli tie testovacie olympiády, ktoré odčerpali zdroje. Veľa tých lekárov, ktorí sa teraz angažujú v tejto aktivite, ktorú ja podporujem, boli varení, pečení na Úrade vlády. Boli to veľkí kamaráti Hegera, Matoviča vtedy a pomáhali im v tom. My sme tu ako opozícia hovorili, toto je cesta do pekla. Celý ten núdzový stav, veď on vy, vy, úplne vyšťavil tých lekárov. Oni boli jak dobytok v tých nemocniciach zavretí, nemohli dať výpovede, museli tam robiť, na druhej strane boli pracovné kvalifikácie v zdravotníctve, ktorí zas robiť nemali čo. Hej? Pretože tá frekvencia vyšetrovania klesla.
A preto ja verím, že výsledkom tohoto bude aj to, že aj oni si vstúpia do svedomia, že majú veľký podiel viny na tom, čo narobili v zdravotníctve za posledné dva roky. Tí, ktorí akože teraz sa zrazu už nekamarátia s tým Matovičom a Hegerom. Takže to, čo je, my sa musíme vrátiť k tomu, aby v zdravotníctve nastala predvídateľnosť. Aby tam išli systematicky peniaze čitateľným spôsobom každý jeden rok.

Ďakujem za slovo.
Ja by som pána doktora Rašiho doplnil. Spomínali ste, že od 1. decembra budú pacienti umierať. Oni už umierajú teraz. Keď si pozriete štatistky neodvrátiteľných úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia, tak patríme medzi najhorších v Európe. Čiže tá zdravotná starostlivosť sa ešte prehĺbi. A všetci dobre vieme, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením, tak od 1. decembra nebudeme schopní poskytnúť ani len urgentnú zdravotnú starostlivosť. A neviem, či ste ochotní niesť zodpovednosť za takýto stav.
Všetci politici aj z koalície, aj opozície tvrdia, že požiadavky Lekárskeho odborového združenia sú oprávnené. Sú oprávnené, ale neriešia sa. To memorandum, ktoré pripravila vláda, ja si myslím, že to je paškvil, ktorý vlastne vládu k ničomu nezaväzuje. A pokiaľ sa budete takto viac-menej, ak to skončí takýmto memorandom a nepristúpite na ďalšie konkrétne kroky, tak nemáme šancu, aby to zdravotníctvo po 1. decembri vôbec fungovalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán presedajúci.
V nadväznosti na to, čo povedal pán, pán doktor Raši, teda pán poslanec Raši, dovoľte aj niekoľko nesúvislých slov a postrehov z hľadiska pacienta, ktorý prichádza s týmito službami do kontaktu a nemá prečo rozumieť systému. Alebo teda nemá prečo hodnotiť ten systém taký alebo onaký podrobne. Vidí len jeho výsledky.
A tu sa treba jednoducho pozrieť do tej minulosti veľmi korektne. Kde vlastne začal tento brajgel v tomto zdravotníctve. No, bol tu jeden minister zdravotníctva, tzv. reformátor, ktorý urobil z pacienta klienta. A to si povedzme úplne otvorene. Pacient je ten, ktorého treba liečiť. Klient je ten, ktorého si treba udržiavať. To sú tí movití alebo nemovití. Hej? Proste takí existujú. Tam to všetko začalo. A my v tejto chvíli, ako po tých ix rokoch, kedy to trvalo z hľadiska tohto pohľadu, žneme výsledky tejto reformy. Tejto reformy, tohto reformátora, ktorý ešte aj dnes sa vyjadruje k tomu, aké by to zdravotníctvo malo byť alebo nie. Robil rôznych poradcov kdesi v zahraničí, ale toho klienta vymyslel on z toho pacienta. A ja som sa stal klientom a nie pacientom. Lenže ja som pacient. Ako 99, ak nie 100 % ľudí, ktorí idú k lekárovi. A tam sa zmenil tento pohľad. A toto je podľa môjho názoru jedno z najväčších svinstiev, ktoré sa v tom zdravotníctve za tie roky stalo.
Tento iný pohľad na nás všetkých, ktorí ideme k tým lekárom s istou dôverou a nerátame si s tým, nerátame s tým, že sa staneme klientami, ktorých si treba udržiavať a nie liečiť. To je všetko.

Ďakujem za vystúpenie.
Za mňa môžem povedať jednu vec, že skutočne tento štát momentálne v tom, v tomto volebnom období funguje absolútne neefektívne. Ak si spomenieme na samotné spomínané testovanie, tak sme minuli možno 800 mil. na lotérie očkovacie, úplne nezmyselne vyhodených 50 mil. Spomeňme atómovky. Spomeňme ukradnutých 24 mil. na vedy na, na tú pomoc. Nebudem hovoriť o tom, že tento štát na druhej strane mal obrovské zdroje. Nikdy žiadna vláda nemala toľko peňazí, ako má táto.
Máme tu plán obnovy, máme tu nevyčerpané zdroje z Európskej únie, staré programovacie obdobie, nové programovacie obdobie, navýšenie štátneho rozpočtu na dvojnásobok. A tu niekto tvrdí, že tu neni dostatok peňazí na zdravotníctvo?
To, čo bolo povedané, podpisujem, koniec zdravotníctva, skolabovanie zdravotníctva, rovná sa koniec štátu. Ľudia tu budú umierať. Ale to sa nedá vyriešiť pamätným dňom zlyhania zdravotníctva na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Richard, ja nadviažem na tvoje záverečné slová a zdôrazním to ešte raz, že našou úlohou dnes neni tu vyvolávať konflikt, ale riešiť veľmi závažnú situáciu, ktorá nastala. Ja sa nepovažujem za odborníka v zdravotníctve, a preto sa skôr sústredím na to z regionálneho pohľadu. Pretože som zo Starej Ľubovne a Starej Ľubovne sa to týka veľmi vážne. Je to jedna moderná nemocnica, vybudovaná nemocnica, tí, ktorí ste z tejto oblasti, ju poznáte. Pozna ju aj sám pán minister, lebo viackrát sme sa tam stretli už. Dala tam výpoveď polovica lekárov s tým, že čo mám informácie, lebo mnohých lekárov poznám, keďže mesto je malé. Tí lekári sú odhodlaní ísť dokonca.
A to, ako si spomínal, Richard, tam sú celé oddelenia. Sú to štyri oddelenia - gynekológia, chirurgia, neurológia a interné oddelenie. To znamená, že ak to dotiahnu do konca, 1. 12. nemocnica zhasne. A ja si neviem sám predstaviť, čo bude potom. Pretože v tomto regióne je v ohrození Kežmarok, je ohrozený Poprad so svojou nemocnicou, a takisto aj prešovská nemocnica. Čiže bude to jedna veľká katastrofa.
Tak ja pevne verím, že to riešenie sa nájde. A dobre si Richard povedal, že minister zdravotníctva má veľmi ťažkú úlohu. Ja sa s Vladom Lengvarským poznám osobne, pretože sme spolupracovali štyri roky na ministerstve obrany a úprimne mu držím palce, aby tú podporu našiel v predsedovi vlády, pretože tu konečne predseda vlády by sa mal postaviť a zohrať dôležitú úlohu a zatlačiť na ministra financií, aby tie peniaze našli.
Lebo ak dokázali nájsť tie peniaze na iné rozpočtové kapitoly, tak musia nájsť peniaze aj na ministerstvo zdravotníctva a na riešenie tohto vážneho problému, lebo tu je buď zlé, alebo ešte horšie a katastrofálne riešenie.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Som rád, pán poslanec Raši, že si naviazal na úvodné vystúpenie Vlada Baláža. Samozrejme, som rád aj, že si rozvinul veci do celkovej šírky problému zdravotníctva ako služby vo verejnom záujme.
Áno, povedzme to celkom otvorene a bolo to v úvodnom vystúpení Vlada Baláža, že vždy pravicové vlády zanechávali za sebou problémy a problematické veci, krízové dokonca v zdravotníctve. Prečo? No, naše vlády službu vo verejnom záujme považovali ako za systém budovania sociálneho štátu, pretože služby vo verejnom záujme sú základnými kritériami, pokiaľ sa týka sociálneho štátu.
Ale povedal zároveň aj jednu vec, že ani minister zdravotníctva, keby akokoľvek chcel, neposunie veci ďalej bez toho, aby sa tomu nevenovala celá vláda. Pretože budovať sociálny štát nemôže ani jeden rezort samostatne, ani dva, ale len celá vláda programovo. Ale ak to programovo sa nerieši, tak potom aj taký vážny problém, ako je tento krízový moment v zdravotníctve, vyzerá tu v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky takto, že vládna koalícia tu má dvoch alebo troch ľudí, a, samozrejme, tí tu trpia za všetkých, za ten stav, ktorý je.
Aj v treťom roku tejto vlády, ale sa mnohí ministri a aj poslanci stále spoliehajú len na to, že kritizujú bývalú vládu. To ale nepomôže ani zdravotníctvu, ani celému Slovensku tak ako je.
Ďakujem.

Keď mal svoj príhovor Laco Kamenický, tak tu boli štyria poslanci vládnej koalície. Keď hovoril teraz Rišo Raši, tak tu boli dvaja. To už nie sú ani traja mušketieri, to už máme - 50 %. To už jak v tej pesničke Roba Grigorova ´Dvaja´, aké krásne je mať rád. Toto je naozaj taký výsmech, kolegovia, taký výsmech. Takejto vážnej téme. Ešte raz, kolaps nemocníc, kolaps zdravotníctva, tu ide o život. Ľudia budú umierať a vy ste tu dvaja. Teraz traja, došiel Šudík, či jak sa volá. Traja. Waw. Áno, Grendel tu byť musí, lebo vedie schôdzu.
Nebláznime. Ježiš, vy sa teraz idete pýšiť tým, že došiel ďalší, že štyria. Výborne, tlieskajme vám. Štyria, je vás 90 dokopy. Vy ste boli vláda 90-tich.
Keď tu boli riešené potraty, tak vás tu bolo 150. Ale keď sa tu rieši kolaps nemocníc, tak ste tu traja. A teraz kričí jeden, že štyria, že hurá. To nemyslíme vážne!
Ešte raz. Celý tento chaos v zdravotníctve od prvého dňa nastal, od prvého dňa tejto vlády. Spomeňme si na Matovičove atómovky - celoplošné testovanie, kvôli ktorému umierajú ľudia. Tu Matovič riadil, plagiátor Matovič, riadil zdravotníctvo. Nie lekári, nie profesori, Matovič, plagiátor Matovič. A teraz vydiera Lengvarskeho a nedáva mu peniaze, lebo sa nemajú radi. Toto je dráma. On z toho robí melodrámu. Zase máme nejakú telenovelu.
Veď to je tragédia pre tento národ. Ja si pamätám, keď tu protestovali zdravotníci pred parlamentom, čo ich Mikulcova polícia brala do väzby, pamätáte si to? Som sa s nimi rozprával, hovorili v jakých šialených podmienkach pracujú, bez peňazí, nemajú ako uživiť svoje rodiny a boli v prvom nasadení. Boli v prvej línii. Sa tu sviečky zapaľovali a podobne. matovičovci tu robili šou, ale nevedia sa o nich postarať. Toto je taká hanba slovenskej vlády, že sa hanbite aspoň vy traja, či štyria, či piati, či koľkati tu ste! Veľká hanba!

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, plat lekára, plat zdravotnej sestry a jeho systematické zvyšovanie, to je všetko fajn, to je všetko super. Navýšenie počtu študentov na lekárskych fakultách je tiež veľmi dobrý krokom, ale ani tieto dva kroky určite nezabránia tomu, aby sa naše zdravotníctvo nepotácalo ako taká chabá loď, taká chabá bárka na takom rozbúrenom mori zdravotníckych problémov, do ktorých sa zdravotníctvo dostalo dlhodobými nesystematickými krokmi, ale pri terajšej vláde sa už táto loď ozaj potápa.
Čo sa týka študentov medikov na lekárskych fakultách, musíme si položiť jednu základnú otázku. Ak stojí štúdium jedného medika orientačne nejakých 50-tisíc eur za šesťročné štúdium, tak nejakým spôsobom musíme predsa jednoducho zabrániť tomu, aby študent, ktorý dostane od štátu zaplatené komplet celé štúdium, odišiel do zahraničia a nevykonával lekársku prax, lekársku profesiu na území Slovenskej republiky. Nedokážeme zaplátať, nedokážeme nejakým spôsobom nahradiť týchto odchádzajúcich študentov, týchto mladých medikov ani študentmi z Ukrajiny, ani študentmi zo Srbska, ani študentmi z iných krajín. Jednoducho to sa nedá, pretože týchto našich mladých lekárov, mladé lekárky nedokáže nahradiť žiadny študent.
Predseda lekárskeho, lekárskeho združenia, odborového združenia, pán doktor Visolajský jasne odmietol memorandum vlády, ktoré naozaj, ako kolega Urban povedal, môže byť považované za taký jednoducho úlet, taký paškvil, ku ktorému sa nikdy títo lekári, ktorí sú vo výpovediach, neprihlásia a žiadnym spôsobom toto memorandum nepodporia. Nastavili si a nastojili si vlastné tvrdé podmienky a, tak ako povedal kolega Saloň, pôjdu do úplného konca. Malé regionálne nemocnice sú takýmto spôsobom nieže ohrozené, ale takéto malé regionálne nemocnice, ako je napríklad Nemocnica vo Svidníku, jednoducho totálne skolabuje.