77. schôdza

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie, pani poslankyňa.
Pán poslanec Taraba, ako prvý nech sa páči.

Keď si to zopakujeme, tak celý ten migračný proces prebieha dnes tak. Príde ktokoľvek povedzme z Afriky, musí povedať, že je zo Sýrie. Keď povie, že je zo Sýrie, nemá žiadne doklady, nemá nič, len povie nejakého, čo ide s ním, že áno, my sme so Sýrie. Prídu, keďže Hamran s Mikulcom nestrážia južné hranice slovenské, tak prídu poväčšine z tej južnej balkánskej cesty. V momente, keďže my ich nezachytíme na juhu, oni vstúpia na naše územie a už ich nevieme nikdy zo slovenského územia dať preč. Následne sa pokúšajú ísť do Čiech, pokúšajú sa ísť do Rakúska, postupne sa tlačia do Poľska. Takže Poliaci, očakávam, každú chvíľu, zavrú hranice nám tiež. A keďže oni si svoje hranice strážia, tak tí ľudia zostanú tu a my ich už nevieme vrátiť Maďarom. A miesto toho, aby sa toto riešilo, že sa dala armáda na juh Slovenska, na hranice, ale nie kvôli, kvôli Maďarom, ale kvôli tým, ktorí sa tvária, že sú imigranti, a povedia, že sú len zo Sýrie, to je jediná veta, ktorú potrebujú povedať.
Tak miesto toho, aby sme my robili toto, tak jednoducho dnes Hamran hovorí, že treba nájsť celoeurópske riešenie, prosím vás pekne, takže my máme byť obetný baránok. My máme mať čierneho Petra, tu sa to má celé kumulovať. Tu majú všetci zostávať, kým sa nájde nejaké celoeurópske riešenie, ktoré už sa nenašlo pätnásť rokov. A ja sa vôbec nedivím Orbánovi, že už tak nestráži ani on tie hranice ako niekedy, pretože bol, bol zlý vtedy, keď bola najväčšia vlna imigračná, tak každý si obtieral ústa o Maďarsko, o Orbána, že čo si to tam dovoľuje, aké tam ploty postaval. Toto je jediná cesta. Ale nie to, aby sme my dovtedy, kým sa nájde to celoeurópske riešenie boli tí, ktorí tu budeme všetko musieť kumulovať.
Takže ja vyzývam aj touto cestou, Mikulec sa mal sám už zobrať a odísť. A keďže to neurobí, tento parlament ho musí odvolať, a preto aj SaS-ka by sa mala prestať schovávať a prísť zahlasovať.

S faktickou poznámkou pani kolegyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tvoj príspevok, Deniska, v rozprave bol profesionálny, kultivovaný, s faktami a argumentmi, čo je dôležité, bez urážok a bez nadávok.
No a v súvislosti s odvolávaním ministra vnútra Mikulca by som si želala – a myslím si, že nielen ja, ale väčšina slovenskej verejnosti –, aby sme takýto profesionálny prejav počuli niekedy aj od samotného ministra. Určite by bolo dobré, keby si odvolávaný minister aspoň odsedel v sále svoje odvolávanie. Vypočul by si, kde zlyháva, pretože on to očividne nechce nielen vidieť, nechce to počuť a hlavne nechce to riešiť. Mal by tu sedieť aj preto, aby si vypočul, prečo vlastne jemu a strane, ktorá ho nominovala, nedôveruje väčšina obyvateľov tejto krajiny, a takisto aj preto, aby sa možno dozvedel, prečo väčšina obyvateľov tejto krajiny nedôverujú celej vláde.
Takže záver, veľmi krátko, dobre zvážte, milí kolegovia, ako budete hlasovať pri odvolávaní ministra Mikulca.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ferenčák.

Zodpovednosť a sebareflexia by mala byť príznačná pre každého politika. Žiaľ, stretávame sa v súčasnej dobe s tým, že najvrcholnejší predstavitelia štátu sa správajú úplne opačne a tieto dve slová ako keby vymizli ich slovníka a z mysle, pretože mať zodpovednosť za niečo, za čo som zodpovedný, a sebereflexiu, ak zlyhám, mal by som odísť.
Tu sa stretávame s veľa zlyhaniami u pána ministra Mikulca a momentálne je to migračná kríza. Treba si jednoznačne povedať, je to jeho zlyhanie, pretože nekoná a nekonanie tiež je veľkým zlyhaním, pretože on má za to zodpovednosť. A keďže tú zodpovednosť nedokáže preniesť, tak by mal vyvodiť sebareflexiu a možno sám odísť a nečakať na to, kým ho parlament odvolá, tak ako pred chvíľou pani exministerka Deniska Saková jasne povedala, a ona to jasne potvrdila, že tu došlo k výraznému zlyhaniu v nekonaní a nečinnosti ministra vnútra s tým, že ohrozuje, ohrozuje bezpečnosť a zdravie občanov Slovenskej republiky, čo by mala byť jeho prvotná zodpovednosť. A túto úlohu nezvládol. A na základe toho, možno by mal sám odísť, predstúpiť pred parlament a povedať, žiaľ, toto nedokážem zvládnuť. V tomto prípade je to úloha parlamentu, aby túto sebareflexiu pánovi ministrovi vrátila.
A to už nehovorím o ďalších zlyhaniach, ktoré boli predchádzajúce tejto migračnej kríze. Treba si povedať tu aj napriek tomu, aj keď bude minister odvolaný, musíme konať veľmi rýchlo a chrániť naše hranice, pretože ak naše hranice zostanú takto dlho otvorené, tak môžme len konštatovať, že Slovenská republika nieže bude zdrojom a tokom migračných kríz, ale bude to veľkým ohrozením všetkých občanov Slovenskej republiky.
V tomto prípade musí parlament konať.

Pán kolega Marián Saloň s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Deniska, som rád, že si sa oprela vo svojom vystúpení jednak o faktá a takisto aj o vyjadrenia kolegov či už z Rakúska, alebo, alebo z Českej republiky, veď práve oni nám vystavili tú vizitku za naše ničnerobenie, teda nie naše, ale ministra vnútra.
A keď si ja spomeniem na to, že za čo boli odvolávaní naši ministri vnútra počas našich vlád, kde nám bolo vytýkané, čo aké, neviem aké problémy, ale jeden medzinárodný spomeniem, ktorý bol považovaný za obrovský problém vtedy, keď sa zabudla alebo zabudol policajt nechtiac atrapu výbušniny, ktorá cestovala do Írska, a z toho bol medzinárodný škandál a medzinárodná hanba, tak čo je potom toto? Čo je potom toto, keď náš najbližší partner, nazvem ho celoživotný, Česká republika, lebo spája s ním bratská história, nám pred očami takto zavrie hranice a zavrie ich nám tak, že ani nikomu nepovie? To znamená, že, že ani keby aspoň varoval a vyzýval, ale proste videli, že nič nerobíme a nie sme schopní nič robiť, tak nám jednoducho stiahli oponu pred očami a robte si, čo chcete. A my aj napriek tomu stále nerobíme nič, ale kritizujeme a kritizujeme Rakúšanov a Čechov za to, že oni si robia poriadok na svojej hranici, namiesto toho, aby sme sa od nich poučili a začali robiť to isté.
A bolo tu spomenuté, že minister si nepreniesol zodpovednosť. On už ani nemá na koho. Veď on už nemá ani svojich štátnych tajomníkov. Nemá riaditeľa kancelárie, má vymeneného, generálnych tajomníkov služobného úradu. Veď aj teraz mu skončil štátny tajomník, ktorý mu mal práve pomáhať a ktorý mohol byť dnes namiesto neho na tom Salzburskom fóre, a on mal sedieť a riešiť migračnú krízu tuná v parlamente a argumentovať, že ako to fantasticky robí.

Pán poslanec Kočiš, posledný s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vláda Slovenskej republiky považuje odvolávanie ministra Mikulca za politicky motivované a považuje to za hrubé hanobenie práce Romana Mikulca, ktorý je podľa tieňového, ale aj reálneho premiéra Slovenskej republiky Igora Matoviča tým najschopnejším ministrom vnútra, akého kedy táto naša slovenská zem nosila. Toto bolo vyjadrenie na obhajobu tohto neschopného babráka, ktorý si nedal ani toľko námahy, aby si tu odsedel a zlízol túto spŕšku kritiky na svoju nečinnosť, na svoju neschopnosť a na svoju neadekvátnu prácu, ktorú na poste ministra vnútra nie vykonáva, ale skôr nevykonáva.
Ministerstvo vnútra nejakým spôsobom zvláda svoju pozíciu podľa vyjadrenia vlády a je nejakým garantom spravodlivosti a právneho štátu. Čiže ak tieto slová, ktorými tuná obhajoval Mikulca Matovič, si niekto aspoň polopríčetný a polorozumný dá do nejakej jednoduchej trojčlenky, tak si musí uvedomiť, že títo dvaja páni nahrávajú iba jeden druhému a svoju neschopnosť chcú zakryť takýmito sladkými rečami. Keď nám po 15 rokoch, ako kolegyňa Saková povedala, Česká republika zatvorila hranice, toto nie je, vážené kolegyne a vážení kolegovia z vládou... z vládnych radov alebo z vládnej koalície, nejaký zdvihnutý prst. Toto je jednoducho taká facka, akú si dva členské štáty, ktoré spolu zdieľajú európsky priestor a schengenský priestor, jednoducho nemôžu dovoliť.
Ak Slovenská republika nekoná, Česká republika má plné právo chrániť svoje vnútorné hranice a zabrániť nelegálnemu prísunu a prítoku migrantov na svoje uznesenie. To je celé.