78. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Hajšelová.

Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi nereagovať na vystúpenie pani poslankyne.
Pani poslankyňa, dovolím si tvrdiť, že vo svojom vystúpení ste urazila a podcenila krajských prokurátorov a to tým tvrdením, že nekonali alebo ne... ten list nám neadresovali ako nezávislé, ale ako politicky. Že vystupujú ako politicky. Ako, prosím vás, neurážajte už dookola seba všetkých. Sme už zvyknutí, že keď je na, najmä teda na ústavnoprávnom výbore pán generálny prokurátor, niektorí vaši kolegovia dehonestujúcim spôsobom vystupujú proti generálnemu prokurátorovi. Mali sme tam aj, keď sme riešili vaše odvolanie, predsedu Fitta, boli tam ostatní sudcovia, takisto sa niektorí vaši kolegovia naozaj urážlivým spôsobom vyjadrovali aj voči sudcom, takže akože naozaj už je toho dosť.
A viete čo? Ja vnímam zvyšujúce sa útoky na generálneho prokurátora a to od čias, keď SaS, resp. pán poslanec Baránik chcel pozmeňujúcim návrhom pretlačiť alebo zmeniť prokuratúru na štátne zastupiteľstvo. A už vtedy boli tlaky a aj rôzne dohovory, ktorý z ministrov bude vlastne vykonávať funkciu generálneho prokurátora. A ja som naozaj rada, že sa vám to nepodarilo vtedy a že aj my, teda SME RODINA, a ostatní poslanci boli proti. A teraz vás fakt musí vyrušovať, že generálny prokurátor má jednak dôveru alebo podporu, dovolím si tvrdiť, väčšiny poslancov Národnej rady, ako aj verejnosti.
A nakoniec by som fakt chcela poprosiť najmä pána poslanca Baránika, aby už prestal so svojimi vyjadreniami a urážkami na osobu generálneho prokurátora. Je to fakt nonsens. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať len na predrečníčku v rozprave. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Hajšelová, Petra, poslankyňa NR SR
Môžete sa hanbiť... Viem. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Ďakujem.

Mimochodom, je to takisto porušenie rokovacieho poriadku a rozdiely ja nerobím.
S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Skúste bližšie, lebo vás vôbec nepočuť. Nefunguje. Svietiť svieti, ale nepočuť. (Reakcie z pléna.) Skúste ešte raz. (Vedľa sediaci poslanec otočil k rečníčke svoj mikrofón.)

Áno, už, ďakujem pekne. No, bolo tu toľko podnetných vstupov, že ani neviem, na ktorú skôr reagovať. Tak asi využijem potom ešte vstup cez ústny príspevok a budem radšej reagovať asi na to kľúčové, o čom je prokuratúra.
Ja si myslím skutočne, že stojíme pred vážnou otázkou, kde má mať prokuratúra miesto na Slovensku. Jednoducho my s tou prokuratúrou si tu žijeme spôsobom, že aj z tých jednotlivých vyjadrení je zrejmé, že jej dávame nezávislejšie postavenie ako súdom. No tak toto je naozaj hlboký omyl. Však hádam, ak niekto má nezávislé, nestranné posúdenie vecí v rámci celého trestného konania, tak to je súd. Veď súd rozhoduje o vine a nevine. Prokurátor je ten, ktorý donáša obžalobu na súd. No tak samozrejme, že ak je presvedčený, že tá vec nepatrí na súd, tak ju tam nedonesie. Ale ak je jeden prokurátor o tom presvedčený, ten nadriadený si to pozrie a si to nemyslí napriek tomu, že ten, ktorému tá vec náleží, je o tom skalopevne presvedčený, chce ju došetriť, tak musia existovať naozaj vážne, vážne dôvody, aby k tomu došlo. Veď takýmto spôsobom jednoducho umožníme, aby sa veci nešetrili. Na to tu máme súd, aby do toho zasiahol v momente, keď to k nemu príde, a tú vec vrátil, ak má za to, že tá vec nebola pripravená na konanie pred súdom.
Ale to, že umožňujeme nadriadeným prokurátorom, osobitne generálnemu prokurátorovi zastavovať vlastne ten chod šetrenia daným prokurátorom, tak jednoducho neumožňujeme vec dôsledne a rýchlo prešetriť a dostať pred súd. To sa jednoducho deje, že my dávame priestor, osobitne ak je to generálny prokurátor, jednému mužovi, aby do veci zasiahol a v rámci všetkých konaní na Slovensku ich stopol. Tak to je.

Otváram ústne rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Sedmička, osmička bola po uzatvorení. (Reakcia z pléna.) Sedmička, osmička bola po uzatvorení, ale chápem, že ste trošku v strese. (Reakcia z pléna.) To znamená osem ústne prihlásených poslancov. Pán poslanec Suja, Mičovský, Pollák, Dostál, Šefčík, Baránik, Kolíková, Šeliga.
Teraz vystúpi pán poslanec Suja. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, pôvodne som nechcel vystúpiť, možno pár faktickými poznámkami, ale nedá mi nezareagovať na kolegov Kolíkovú, Baránika a Šeligu, ktorí tu predviedli ukážkové lynčovanie, ukážkové lynčovanie tým svojím spôsobom. Samozrejme, každý ináč. Niekto agresívne, niekto vulgárne, ďalší povýšenecky, ale výsledok... potom vám poviem, ktorý to je, ale výsledok je rovnaký. Lynčovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šeliga, rokovací poriadok platí aj pre vás. Nech to je na zázname.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.
... ale na to sme si zvykli. Že je nátlak na generálneho prokurátora zo strany niektorých politikov, vážení kolegovia, to je fakt. To je fakt. A viete kvôli čomu? Len zato, že nerozhoduje podľa ich predstáv. Napríklad aj predstáv mojich predrečníkov, ako je pani Kolíková, Baránik a Šeliga. Keby rozhodoval podľa ich predstáv, môže § 363 používať, koľko chce. Takže ten nátlak tu v skutočnosti je. Je neakceptovateľné, aby sa poslanec Národnej rady tu priamo v pléne vyhrážal generálnemu prokurátorovi, že skončí ako jeho predchodca. Toto si myslím, že je ďaleko za čiarou a neakceptovateľné na pôde Národnej rady.
Vážení kolegovia, ja si neviem predstaviť, že by generálny prokurátor bol niekto taký ako napríklad pán Lipšic. Však tu drvivá väčšina opozície a aj niektorí z koalície by tu nesedeli. By boli dávno zavretí len zato, že majú iný názor ako niektorí kolegovia. A to sa netvárme, že by sa nestalo. To je fakt.
A ešte, pán poslanec Lehotský odišiel a ja by som bol zareagoval aj naňho. Nie SMER a nie REPUBLIKA zvolili generálneho prokurátora. My nemáme 132 hlasov. Bolo to naprieč politickým spektrom. Dostal dôveru naprieč politickým spektrom. Samozrejme, že tá strana Bez ľudí, ja neviem, teraz sú jeden alebo dvaja tu poslanci, tí nemuseli mu dať hlas, ale to je samozrejmé, že keď ich je toľko. Nemohli mu dať všetci. Tak chýbalo tam nejakých osemnásť.
A ešte jedna vec. Vážení kolegovia, tí traja, čo som vás menoval, generálny prokurátor má u verejnosti dôveru – na rozdiel od vás. A to je ďalší fakt. A vy to neviete prežrieť alebo čo? Takže skúste sa s tým zmieriť, že svoju robotu robí dobre, aj keď vy máte možno nejaký iný názor, ale snažte sa rešpektovať aj iných, keď majú iný názor ako vy. A môžme sa tým pádom vyvarovať takýchto vystúpení, ako tu zazneli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší vystupujúci v rozprave, pán poslanec Mičovský.
Vážené pani poslankyne, chcem vám len dať do pozornosti, že o 16.15 h bude dole vo vestibule také krátke vystúpenie detí zo Základnej školy Lúčna z Vranova nad Topľou, prídu zakoledovať, rozsvietia stromček, čiže ste pozvaní o 16.15 h vo vestibule. Nie, rozprava nebude prerušená. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás, ak máte nejaký návrh, použite tlačidlo, ktoré máte pred sebou. Ak, samozrejme, verím, že tento procedurálny návrh budete mať aj písomne, tak ako káže rokovací poriadok. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že tu v sieni zákonnosti sa vznáša taký zaujímavý súboj vyhranený napriek tomu, že nás je tu zhruba 15 % z plného stavu, tak ten zápas je pomerne silný a ja sa bojím až pomenovať jeho kontúry, ktoré ma napadajú. A radšej to teda nepoviem, pretože naozaj nie som človek, ktorý by ovládal túto problematiku tak, aby mohol hovoriť nejaké súdy, ale predsi len jedna súvislosť ma napadá. Dala by sa zastrešiť takou otázkou úplne románovou, že kto to vlastne je pán doktor Žilinka.
V tejto súvislosti si pomôžem v úvode takou historickou paralelou, včera bolo tuším 152 rokov tomu, čo sa pobral na večnosť Alexander Dumas starší. Kto by nepoznal Grófa Monte Christa? A mňa napadá jedna úvodná scéna z tohto románu, keď Edmond Dantés, šťastný a spokojný človek, sa dostáva pred prokurátora Villeforta s nejakým anonymom a všetci to vedia, ako sa to zvrtne. Miesto rozsudku oslobodzujúceho, ktorý má už na jazyku pán prokurátor, zrazu tam vznikne istá obava o jeho existenciu, toho pána prokurátora, a zrazu Edmond Dantés sa dostáva na tuším 17 rokov na ostrov If. Proste ako málo stačilo na to, aby ten pán generálny prokurátor vtedajší, alebo štátny zástupca, alebo ako ho vtedy nazývali vo Francii, zmenil to úsmevné a prajné rozhodnutie na rozsudok takmer smrti.
Dovolil som si to preto povedať, lebo naozaj neviem, kto je pán generálny prokurátor Žilinka. Ale viem jednu vec, o ktorej vie aj pán prokurátor, on už tuší, že ju teraz, budem o nej hovoriť, a tá vec sa stala skôr, ako sa stal generálnym prokurátorom. Stala sa ešte v časoch, keď som sedel na ministerstve pôdohospodárstva a naozaj popri funkcii som sa dostal k takým nejasným informáciám, predpokladám, že možno ma aj upozorní pán podpredseda Národnej rady, že som teda mal urobiť nejaký iný krok a dať nejaké trestné oznámenie, ale na to to nebolo, som sa dostal k tomu, že Policajný zbor, resp. jeho istá časť sa cíti zahanbená, znepokojená a znevážená tým, že pričom oni veľmi dobre vedia, ako to bolo s únosom Vietnamca, ale chceli by, aby sa to objasnilo. A ja som vtedy urobil niekoľko takých krokov, ktoré nesúviseli s funkciou ministra pôdohospodárstva, a urobil som ich s dobrým úmyslom a s čistým svedomím aj s pánom Dr. Lipšicom. A vtedy vlastne vznikla pomerne nádejná situácia, že ľudia, ktorí vedia, aká je pravda, prehovoria. A potom prišlo to, že generálnym prokurátorom v decembri 2020 sa stal pán Dr. Žilinka. A kauza, ktorá sa už niekoľko rokov riešila, zrazu z jeho úst dostala veľmi jasné kontúry, za pár týždňov to bolo tuším, pán generálny prokurátor, alebo možno mesiac, naozaj neviem, keď ste dali, keď ste dali na verejnosť známe vyjadrenie, že nenachádzate viny na Slovenskej republike a nič také ako pobyt uneseného Vietnamca sa na našom území nemohlo udiať.
Mňa to, mňa to vtedy prekvapilo, ale ako, už som to povedal, ako neznalého veci, ale nejde o mňa, lebo však napokon som len chcel pomôcť možno pravde na svetlo božie, ale veľmi prekvapilo, ba čo viac, zaskočilo to tých, ktorí chceli prehovoriť a ktorí po vašom vyjadrení zrazu začali mať tie obavy, o ktorých ste mi už tu, veď viem, že sme si to už v tejto sieni zákonnosti takto verejne vymieňali názor na to, povedali, že ako môžte konať, keď tí ľudia vlastne nechcú nič povedať. (K rečníckemu pultu pristúpil predkladateľ a ukazoval rečníkovi svoje podklady.) Dobre. Ja verím, že sa to možno aj vďaka tomu, že nie som ani prvý, ani druhý, ktorý dneska hovorí o prípade Vietnamca, že sa to vari podarí pohnúť, tobôž keď nám záleží na tom, aby sme neutrpeli medzinárodnú hanbu, však? Asi môžme si tu vymieňať v tejto sieni zápasy s rôznymi slovnými matmi, ale asi celej stopäťdesiatke záleží na tom, aby sme pred Európou, pred svetom vypadali dobre, a tuším, že teraz stále z Nemecka môžu zaznievať také nejaké podivné úsmevy, že čo to tí Slováci vlastne robia, keď nám je v tejto veci jasno.
A prečo to hovorím? Nie kvôli tomu, veď ja verím, pán generálny prokurátor, že určite vo svojej reči vystúpite a zaujmete k tomu stanovisko a zrejme použijete aj doklady, ktoré ste mi teraz chceli predložiť, ale ja by som chcel nadviazať na to, že ako je potrebné, aby sa vašimi ústami naozaj veci vysvetľovali. Tu zaznelo viackrát obvinenie, alebo nenazvime to obvinenie, to je nevhodné slovo, ale názor, že málo komunikujete, že tá transparentnosť, ktorú vám pripomínali aj kolegovia, že je veľmi dôležitým nástrojom vo vašej vysokej funkcii a že ak teda sa má niečo vykonať, tak že je veľmi potrebné, aby ste o tom hovorili tak otvorene, ako je len možné na to, aby ste neohrozili priebeh vyšetrovania. A ja si myslím, a preto aj vystupujem, že bolo by veľmi dobré, aby práve, a hovorím to v mene práve tých ľudí, v mene policajtov, ktorí sa cítili už tým v tom decembri alebo v tom novembri 2020, keď som sa to dozvedel, zahanbení tým, že ten prípad je vlastne jasný a že to vrhá na nich také zlé svetlo, ani keby boli oni nejakí nehodní svojich funkcií, aby sa to konečne vyšetrilo, lebo ak ste povedali, že nič také sa nenašlo na vašom stole, resp. vo vašich spisoch, kde by sa dalo povedať, že Slovensko má s tým niečo spoločné, tak zrejme dnes už táto veta neplatí. A to je vlastne ten rozdiel, keď sme si takto pred časom, neviem, či už to nie je aj celý rok, na túto tému tu hovorili verejne, tak to je ten rozdiel, že už vieme, že nemecké orgány postúpili ďalej.
A ja pevne verím, pán generálny prokurátor, že aj vy konkrétne v tomto prípade, ktorý je takým ukážkovým príkladom toho, že treba rozprávať, treba oslovovať verejnosť, treba im hovoriť, že čo to Slovensku hrozí, ak aj o tom, ako to tu už niekto povedal, že o tom Vietnamcovi nikto vlastne nevie... No vieme o ňom, vedia o ňom a keby aj nie, treba dbať na dobré meno Slovenskej republiky aj v tejto súvislosti. Tak pevne verím, že dnešná vaša odpoveď bude rešpektovať aj to, že Európa, resp. Nemecko postúpilo v tomto prípade ďalej, a ja pevne verím, že ak sa k tomu vyjadríte akokoľvek, veď určite nie tak, ako si želám ja, ale tak, ako vám káže vaša profesionálna česť a svedomie, že vlastne vďaka tomu postúpime ďalej, aby Slovensko síce bolo krajinou, v ktorej je parlament, kde sa ľudia vášnivo sporia o svoju pravdu, ale tí sporiaci sa ľudia rešpektujú slušnosť, zákonnosť a demokratické princípy. Čo iné si želať, ak nie práve niečo také v dnešnom rozbúrenom svete, keď toť neďaleko od nás ľuďom padajú na ich domy rakety?
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická poznámka od pána poslanca Tomáša Tarabu.
Nech sa páči.

Pán Mičovský, ďakujem za kultivované vystúpenie. V každom prípade, áno, všetci sa stotožňujeme s tým, že je dôležité aj to, ako vyzeráme v zahraničí, ako, aby sme boli dôveryhodní a podobne, aj teda v prípade toho Vietnamca, tak je to, áno, vec, ktorá nemusí slovenskú verejnosť až tak trápiť, lebo jej nerozumejú vlastne, o čo tam išlo, ale v poriadku, ak je tam trestný čin, je dobré ho, samozrejme, dohľadať a zadokumentovať. Ale ešte pred tým, ako budeme vyzerať dobre pred zahraničím, tak je dôležité, aby sme vyzerali dobre pred zákonnosťou. A úloha generálneho prokurátora práve by nemala byť to, že pred kým ako má dobre vyzerať, ale že či tie veci obstoja z pohľadu zákona. A ja sa trošku obávam, že my sme tu za tie dva roky sa posunuli na takú trajektóriu, že čo ako vypadá, a nie čo ako je. A svojím spôsobom práve to právo a kde patrí aj odsudzovanie ľudí a podobne, by malo byť dosť postavené na technických a jasných veličinách, podkladoch, dôkazoch a nie na nejakých emóciách a čo ako vypadá. To je dosť exaktná vec.
A ja napríklad žasnem, keď teraz druhýkrát vyšla informácia, že nejaký Haščák je znova obvinený, a prišla tá informácia v ten istý deň, kedy sa odvolával Mikulec, čo nás asi malo ohúriť. A prvú vec, ktorú som si všimol, že ho obvinila tá istá pani, kvôli ktorej sa štát musel už raz ospravedlniť, lebo 16 miliónov by sme platili odškodné. A tá istá pani, ktorá to teda, to prvýkrát tak kvalitne urobila, že toť Dostál s Kolíkovou sa museli ospravedlňovať, a teraz my sme mali padnúť čo, do kolien, že wau, že znova? Toto už tu neplatí. Jednoducho to sú exaktné veci a práve ja si myslím, že čo uškodilo celej tej vašej vláde, že ste si nedali poriadok, keď buď to niektorí ľudia nevedia, alebo sú to neni morálne spôsobilí urobiť, ale jednoducho vám to robí zlé meno.