78. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to proste nemôže byť.
Samozrejme, o tom, že problém je, svedčí aj už iksté posunutie hlasovania a i samotný fakt, že tu teda znova stojíme v znovu otvorenej rozprave v druhom čítaní.
Teda prečo, prečo je problém s týmto zákonom? Pre odpoveď sa musíme vrátiť o nejaký čas dozadu, keď minister financií Igor Matovič prišiel s myšlienkou daňovej revolúcie, ktorá v sebe obsahovala časť prorodinná politika a v nej 200 euro na dieťa mesačne. Z daňovej revolúcie nebolo nakoniec nič a šéf OĽANO sa upol na jedinú mantru, prorodinnú politiku, 200 euro na dieťa. Na začiatku bola postavená na troch nohách – rodinné prídavky, daňový bonus, krúžkovné. Plynúcim časom a tlačovkami sa prorodinný balík transformoval do novej podoby, keďže začala inflácia, tak vlastne už bol z toho protiinflačný balíček.
Už si pamätáme, to nie je tak dávno, protiinflačný balíček si za každú cenu, bagrom, to sú slová pána ministra, dokázal pretlačiť v skrátenom konaní cez parlament. Takisto si ho dokázal pretlačiť naproti vetu pani prezidentky. No a keďže nedbal na naše pripomienky, ale aj na pripomienky, samozrejme, odborníkov, zákon ako taký bol schválený v nevykonateľnom znení, napríklad krúžkovné, a zároveň tak kriviac zákony a platné legislatívne pravidlá, že skončil na Ústavnom súde. No a ďalšie mesiace, to už žijeme teraz, v rôznych zákonoch koalícia postupne opravuje tento balíček a ďalšia kľúčová oprava sa deje aj v tomto zákone, čo všetko sú to pridané veci. Ešte raz, to bol zákon o dani z príjmu, ktorý bol pravidelná ročná úprava tohto zákona. Toto všetko je tam dané nové. Prakticky nanovo sa tuto definuje daňový bonus na dieťa. Prečo? Dôvodom je, aby sa obišlo rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa tu schváli nanovo, tak vlastne už Ústavný súd nebude mať o čom rozhodovať.
Zmysluplnú pôvodnú myšlienku podpory voľnočasových aktivít, ktorá bola tak zle prijatá, že bola fakt nerealizovateľná, realizácia bola odsunutá na rok 2025, to sa stalo nedávno, ale túto myšlienku, kolegyne, kolegovia, tento zákon v podstate definitívne pochováva. Daňový bonus sa zvyšuje vlastne až na maximálnu hodnotu 140 euro, o tie, o tú pôvodnú sumu teda, ktorou malo byť krúžkovné, a posúva sa do 18 rokov. No bude tu aj podaný, respektíve bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bude stiahnutý, ale bude podaný nanovo, kde teda koalícia konečne priznáva, že celkový výpadok príjmov samospráv vo výške tej poslednej približne 850 mil. euro ročný je pre samosprávy likvidačný, a teda tento pozmeňujúci návrh prinesie nejaké kompenzácie pre samosprávy. Problém však ale nerieši. Plus tam je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý úpravou formy zdaňovania dlhopisov prináša komplikácie a zneisťuje investorov, to je ďalší problém. No a byrokracia a komplikovanosť priznania a výpočtu daňového bonusu dosiahla už extrémny level a takto vlastne to zasa prináša ďalšie problémy každej jednej firme.
Čo sú teda základné problémy? Daňový bonus je extrémne vysoký. Minister financií dodnes nedefinoval, alebo neboli prijaté zákony, ako budú vykryté tieto výpadky. Jednoducho krajina si v dnešnej dobe nevie dovoliť takúto výšku daňového bonusu. Zvolené plošné a teda už z princípu veľmi drahé riešenie je navyše postavené na hlavu. Bohatým pomáha viac ako chudobným tento daňový bonus. K maximálnej výške bonusu sa nedostanú práve zraniteľné skupiny obyvateľstva, práve napríklad matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o dieťa, a proste všetky tieto skupiny, ktoré pomoc reálne, reálne potrebujú. Opačne, zasa sa vyplytvá veľké množstvo financií pre bohatých, dobre situovaných ľudí, kde ničomu to nepomôže a nikomu a ničomu to nepomôže.
Ďalšia vec, kolegyne, kolegovia, uvedomme si, prosím, že len 24 % domácností má deti v závislom postavení. Treba povedať, že pokrývajú 47 % populácie. Stále je to menej ako polovica, ktorej sa teda nejakou formou pomôže, a teda iba títo môžu čerpať daňový bonus. Čiže napriek jednej teda forme plošnosti, ale veľkému, a veľkému množstvu potrebných financií toto riešenie zďaleka nepomôže každému, kto pomoc reálne potrebuje.
Ďalším problémom je, a to tu treba jasne, aby zaznelo, túto rodinnú politiku pána Matoviča platia obce. Priznaním potreby kompenzácií bola zároveň priznaná absurdnosť prijatého riešenia. Štát nemal brať financie obciam, veď potom by ich následne nemusel kompenzovať. Navyše z výpadku tých cca 850 mil. štát vykompenzuje približne 300 mil., takže tie obce stále budú čeliť 450-, možno polmiliardovému výpadku. Táto situácia, a to si tiež treba uvedomiť, má ďalšie konzekvencie. Obce chýbajúce, chýbajúce financie budú musieť získať inde. Zvýšia miestne dane, zvýšia poplatky, zdražia služby pre občanov, školné, sociálne služby, kultúru aj šport. Ale toto sa dotkne všetkých. Aj tých občanov, ktorí z daňového bonusu nemohli nijak profitovať.
Summa summarum, bolo vybraté zase raz najnákladnejšie, ale zároveň najmenej účinné riešenie. Rozumné riešenie je neprijať zákon ako celok a následne formou sociálneho systému cielenejšie riešiť zraniteľných obyvateľov.
Ešte si dovolím pár slov ku občianskodemokratickej platforme. Oceňujem, že sa ozvali a poukázali na despotizmus ministra financií a na neudržateľnosť toho obrovského výpadku príjmov samospráv, avšak dúfal som, že budú chcieť riešiť podstatu problému. A tá podstata problému je zníženie extrémnej výšky 140-eurového daňového bonusu. Bohužiaľ však riešili len výšku a spôsob kompenzácie pre samosprávy. Problém chýbajúceho finančného krytia to nijak nevyriešilo, len určili teda, že menej financií bude chýbať samosprávam a teda viac bude chýbať štátu. Obce a VÚC-ky dostanú v roku 2023 a ´24 konkrétnu sumu z výnosu dane z príjmu právnických osôb. Už toto, takýto pozmeňovák je neštandardné riešenie.
Rokovania však odhalili systémovú chybu, že veci sa neriešia podľa možností nášho rozpočtu, je to naopak, proste že sa rozpočet musí prispôsobovať svojvôli politikov. A dôkazom toho je aj 26 mld. nárastu dlhu za štyri roky aktuálnej vlády, čo je polovica dlhu, ktorý vyprodukovalo Slovensko za zvyšných 27 rokov svojej existencie. Plus ešte jedno ponaučenie, že malo byť prijaté systémové riešenie pre obce, daňový mix, ktorý bude zaručovať stabilnejšie financovanie. Každopádne neprijatie tohto zákona by len potvrdilo, že svojvôľou mocných nevznikajú rozumné riešenia. Neprijatie by otvorilo dvere hľadaniu zodpovedného riešenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedenásť faktických poznámok. S prvou vystúpi pán poslanec Taraba, potom Sulík, Kozelová, Podmanický, Kremský, Mazurek, Zemanová, Tabák, Oravec, nevidím celú tabuľu, končí to pánom poslancom Kuriakom.
Nech sa páči, pán poslanec Taraba, máte slovo. Dajte ešte raz dve minúty. Nech sa páči.

Nebola by to SaS, keby sa vždy neozvala, ak ide o prorodinný balík, ak ide o čokoľvek, čo zvyšuje životný štandard slovenských rodín. Takže využijete vždy každú minútu na to, aby ste sa tu postavili. No a postavili by ste sa proti tomu vždy.
A ja sa teraz teda dotknem jednej vety, "žiaden zákon nepomôže každému", to si, Marián, povedal, no to je podstata v podstate každého zákona. Každý zákon je postavený tak, že nedokáže pomôcť úplne každému, práve preto sa zákony novelizujú, vylepšujú. Ty si tu práve vystúpil, kde si povedal, že tento zákon je vlastne odbočka od toho krúžkovného a ide sa do daňového bonusu a do prídavku na dieťa.
Daňový bonus, to bola mantra SaS, ktorý spočíva na tom, že kto pracuje, kto pracuje dobre, kto je dobre situovaný, tak mal by si vedieť odpísať z daní pomoc, ktorú následne vie využiť pre vlastnú spotrebu. Vy keď ste tu podporili vtedy aj s kolegom Erikom Tomášom zdaňovanie, teda poskytovanie peňazí dôchodcom, ak sa dajú zaočkovať, tak vtedy ste povedali, že s tým súhlasíte SaS-ka, pretože tie peniaze skončia tak či tak v slovenskej spotrebe, pretože tí dôchodcovia budú míňať svoje peniaze na to, aby vlastne zlepšili svoju kúpyschopnosť. Tak toto isté budú robiť aj slovenské rodiny, pán Viskupič, ak im dáte vyšší daňový bonus, ony tie ušetrené peniaze použijú na spotrebu. Ak im dáte finančnú hotovosť, tak to použijú na to, čo potrebujú najviac, a to platiť svoje účty.
Tvrdenie, že obce to zaplatia, ani obec, ani štát nemajú žiadne iné peniaze ako tie, ktoré im dajú ľudia cez svoje dane. Takže ak to niekto zaplatí, to sú ľudia, občania Slovenskej republiky. A to, že občania okrem toho, že platia dodávky zbraní na Ukrajinu, okrem toho, že sa skladajú na kadečo iné, tak sa chcú skladať aj na to, aby slovenské rodiny mali normálny životný štandard, takže práve preto to podporím.

Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ono je to vždy veľmi pekné niečo rozdať, to je, myslím si, že taká hlavná túžba každého alebo veľkej väčšiny politikov, niečo rozdať, niečo dať ľuďom. Je to pekné, ľúbivé, veď kto by to nechcel, a preto sa aj ťažko takéto rozdávanie kritizuje. No každá minca má dve strany. Jedna je to, že dáme niečo pekné ľuďom, ľuďom sa to bude páčiť, dúfame, že nás budú voliť. A tá druhá strana mince je deficit v štátnom rozpočte, dlhy, ktoré budú splácať naše deti, a tie momentálne teda rastú astronomicky. Nielen jednorazové výdavky aj štrukturálny dlh.
Na to, aby politici nepodliehali tomuto vábeniu toho rozdávania, no tak máme tu rôzne, máme tu systém bŕzd a protiváh, napríklad Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to síce, sa k tomu veľmi jasne vyjadrila, a síce že celý tento balíček zvyšuje štrukturálny deficit. Národná banka sa k tomu tiež vyjadrila a tak ďalej. Európska únia s týmto, teda s tým naším deficitom má problém. Máme tu dlhovú brzdu, budúci rok v máji bude musieť predstúpiť pred parlament vláda, lebo prekročila dlhovú brzdu, ale to je všetko jedno, teraz sa ide rozdávať, to je pekné, to je normálne, že niektorí ľudia nevedia tomu jednoducho odolať. Zodpovedná politika vyzerá každopádne inak.
Na záver chcem povedať, že my sme ponúkali Igorovi Matovičovi dohodu na tomto balíku a to tak, že to krúžkovné sa presunie na ministra školstva a on to bude procesovať aj to, aj to celé nastaví. Ďalej, že daňový bonus na dieťa bude naviazaný na nezdaniteľné minimum, tak aby ho nedostávali bohatí. A do tretice, že detské prídavky ostanú tak, ako ich navrhol Igor Matovič. Toto bolo odmietnuté.

S ďalšou faktickou pani poslankyňa Kozelová.

Pán kolega, nechápem, načo bolo toto dobré, ale dobre. Mali sme tu už niekoľko diskusií k tomu. Ja sa vyjadrím k tomu komunálu, pretože som bola pri každom jednom rokovaní, ktoré sme s komunálom viedli, ja a Anka Mierna, kolegyňa. Musím povedať, že sa rokovalo otvorene, slušne a k veci a nikto nikoho nevydieral, takže to išlo celkom rýchlo, naopak, obe strany rozumeli.
A ak hovoríte o zástupcoch vlády, to znamená pánovi ministrovi Matovičovi a o pánovi premiérovi Hegerovi, tak vám musím povedať, že vzniklo to tak, že nás oslovili zástupcovia ZMOS-u a zástupcovia únie miest. Poslancov. My sme vzápätí oslovili ich a oni v priebehu jedného dňa zvolali rokovanie. To rokovanie bolo naozaj veľmi dobré a veľmi rýchle. Obe strany porozumeli, aké sú ich možnosti, a to, že výsledok je taký, aký je, to znamená, že samosprávy, ktoré by za normálnych okolností mohli ísť až do krachu, že v podstate peniaze, ktoré vyrokovali, vyrokovali zástupcovia, že im budú postačovať na to, aby prežili. A to bolo dôležité a to bolo hlavné. To znamená, že ja, naopak, ja chcem poďakovať vláde, že bola ústretová voči samosprávam a že sme to dotiahli tam, tak, ako sme to dotiahli.

Pán poslanec Podmanický, nech sa páči, máte slovo.

Pán poslanec Viskupič, práve sme si vypočuli, že musíme poďakovať vláde, že teda neudupala tie samosprávy do krachu, ale že teda zariadila to tak, aby prežili. To sme sa dozvedeli pred malou chvíľou.
Ja si myslím, že princíp daňového bonusu je správny. Len je nesprávne zdroje, odkiaľ sa čerpajú tieto finančné prostriedky. Neviem pochopiť, prečo sa berú tie finančné prostriedky samosprávam. Prečo sa nezoberú napríklad bankám, ktoré v časoch najväčších kríz zvyšovali zisky? Berú sa samosprávam, ktoré zabezpečujú obrovské množstvo služieb práve pre rodiny s deťmi – či už je to financovanie škôliek, či už je to financovanie stravovania detí, či už je to financovanie voľného času, centier voľného času, družín, či už je to financovanie športu, kultúrnych aktivít.
My sa tvárime, že ideme pomôcť rodinám. Tu im na jednej strane pridávame a zároveň im na druhej strane berieme. Veď tých 2 900 obcí v tomto ťažkom období bude musieť odniekiaľ tie peniaze zobrať, aby zafinancovalo základné služby, napríklad materské škôlky. Tie sú financované z obcí. Dnes stojí škôlka, ja neviem, 15 euro na mesiac, keď je samosprávna, niekde 20 euro, niekde 25 euro. Koľko bude stáť škôlka, sto euro? Tak ako sme tým rodinám pomohli?
Viete, ja mám pocit, že táto vláda sa rozhodla zničiť všetko, čo funguje. Už zničila toľko sektorov a ešte tu bol jeden sektor, ktorý fungoval a ktorý aj pomáhal, keď padala na hlavu napríklad s tým celoplošným testovaním, však to všetko samosprávy zabezpečili. Tak sa rozhodli, že idú zničiť aj samosprávy. A tento zákon, ktorý sa ide schvaľovať je o tom, že už teda dokonáme to dielo a doničíme aj samosprávy, aby už na tomto Slovensku nefungovalo nič.
No ďakujem pekne za také zákony.