78. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla návrh novely zákona, ktorý som ja sama iniciovala a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a zároveň zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom môjho návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov a chrániť ich pred ďalšou ujmou, ďalším ublížením a pred tzv. druhotnou viktimizáciou. V súčasnosti právny poriadok im poskytuje pomerne vyššiu ochranu, ale tá sa ukazuje v praxi ako stále nedostatočná, a tak sa v mojom návrhu venujem trom oblastiam, ktoré vám ďalej opíšem. No je pre mňa dôležité ozrejmiť v tomto priestore aj to, kto sú obzvlášť zraniteľné obete trestných činov, pretože sú to najmä deti v našich podmienkach, sú to seniori, sú to obete sexuálneho násilia a rodovo podmieneného násilia. Tak ako som povedala, prax ukazuje, že tieto obete stále nechránime dostatočne a ja prinášam zmeny, ktoré sa osvedčili v Česku a v iných krajinách Európskej únie, čiže sú vyskúšané, sú spozorované a vlastne v niektorých krajinách už fungujú vyše desiatky rokov.
Mojím prvým návrhom je, aby obzvlášť zraniteľné obete trestných činov neboli viac konfrontované so stretnutím s osobou, ktorú označili za páchateľa, s osobou, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, alebo s osobou, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu. V súčasnosti náš právny poriadok hovorí len o tom, že sa nesmú stretnúť s osobou páchateľa. Lenže my často v tom prvotnom riešení danej situácie ešte nevieme s určitosťou právne povedať, že ide o páchateľa, ide väčšinou len o osobu, ktorú obeť označila za páchateľa. Preto tu chcem precizovať toto slovo, že nemusí ísť už vopred o páchateľa, pretože tam sa často stávalo, že sa tá obeť stretla s tým človekom, keďže v tom danom momente ešte nemohli vzniesť rozhodnutie, že to je samotný páchateľ, ale keď tam pridáme to slovo, že osobu, ktorá označila obeť za páchateľa, vieme predísť ich stretnutiam, čo považujem za veľmi kľúčové a naozaj ide o technickú vec, doplnenie dvoch slov, ale môže to dopomôcť aj tomu, aby sa tá osoba nebála nahlásiť, nahlásiť ten útok alebo nahlásiť násilie na nej páchané, lebo bude vedieť, že sa už s osobou, ktorú označila ako páchateľa, ďalej nestretne.
Druhá oblasť, ktorú sa snažím priniesť v rámci zmien, sú otázky, ktoré smerujú do intímnej oblasti, a tu navrhujem, aby sa kládli len v nevyhnutnej miere. To znamená, že keď dôjde už k samotnému násiliu, aby sme naozaj nejakú mieru proporcionality pri tých otázkach zvažovali a ak nie sú nevyhnutné detaily, napríklad pri deťoch, tak aby sme do nich nešli. Toto je úplným štandardom v iných krajinách Európskej únie.
A taká tretia zmena, ktorú prinášam, je, aby si obete mohli vybrať, osoba akého pohlavia ich bude vypočúvať. Toto je tiež štandard v zahraničí a veľmi to pomáha. Znova budem hovoriť o tých detských obetiach, pretože tam ak je páchateľom napríklad otec, tak tie deti oveľa lepšie zvládajú, keď ten výsluch prebieha vlastne so ženou a nie je to muž a podobne. Tam sú na to dlhoročné výskumy a naozaj je to taká soc-zmena, ktorou vieme ten už beztak ťažký proces vlastne zmierniť.
Čo ma viedlo k takejto novele? Prichádzam s ňou najmä preto, že dlhodobo evidujeme na Slovensku nízke počty nahlásenia násilí tohto druhu. V prípade sexuálneho násilia sa evidujú štatistiky, že na políciu sa obráti len niečo vyše 11 % obetí a v prípade násilia páchaného na deťoch, tam presné štatistiky nemáme, ale z toho, čo hovoria odborníci, vieme vychádzať, že pri opakovaných činoch násilia, teda pri pravidelných násilníkoch sa dozvieme o menej ako polovici týchto činov. To znamená, že tam je niekde aj procesná prekážka, prečo sa tieto obete boja tieto činy nahlásiť a čo ich od toho odrádza. Takže mojím úprimným úmyslom je, aby sme neodvracali zrak od bolesti druhých, aj keď to je téma, o ktorej sa tu málo rozpráva, o ktorej sa ťažko rozpráva, ale aby sme sa snažili stále túto tému ako keby držať živú, aby sme v nej dokázali robiť aj takéto malé, mierne, ale dôležité posuny vpred, ktoré tým obetiam pomôžu. Ja sa venujem najmä detským obetiam násilia, a toto sú naozaj také tri prvky, ktoré by dokázali veľmi výrazne pomôcť vlastne aj pri vyšetrovaní tých konkrétnych činov.
Takže toľko z mojej strany, nech sa páči.

Ďakujem, pani navrhovateľka. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi za gestorský ústavnoprávny výbor, aby predniesol spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 30. januára 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku, dávam možnosť preto sa prihlásiť ústne, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Chcem poprosiť všetkých, ktorí nepoužívajú mobilné telefóny, že im chcem poďakovať za to. Nikto sa nehlási? Takže vyhlasujem týmto rozpravu za uzavretú. Keďže neprebehla rozprava, nepredpokladám, že pani navrhovateľka by chcela niečo, ani pán spravodajca. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu zákona o 11. hodine dnes. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi spravodajcovi, ale pani poslankyňu Marcinkovú ešte poprosím, aby zotrvala, pretože bude predkladať návrh v prvom čítaní poslancov Vladimíry Marcinkovej, Tomáša Lehotského, Márie Kolíkovej, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1321. Návrh na pridelenie výborom je pod tlačou 1379.
Pani navrhovateľka, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Tomáša Lehotského, Márie Kolíkovej, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1321.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rada by som predstavila druhý návrh, novelu, ktorú som iniciovala. Ide o novelu zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona je veľmi stručný, ide naozaj o jednu vetu. A jeho hlavným cieľom je rozšírenie okruhu zákonom uznateľných daňových výdavkov o výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. V súčasnosti, keď zamestnávateľom chýbajú pracovné sily, je ťažké začleniť matky malých detí do pracovného procesu, a to najmä vo väčších mestách, kde ten nedostatok kapacít v materských školách a v jasliach je veľmi citeľný. A práve tu som sa snažila nájsť riešenie, ktoré by bolo efektívne a ktoré ešte, o ktorom sme ešte nediskutovali v parlamente a ktorým by sme mohli pomôcť zmierniť tú situáciu, ktorá je dnes veľmi vypuklá, s nedostatkom miest v materských školách a v jasliach.
Štát v súčasnosti nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia tohto stavu. Jedným zo spôsobov, ako by však zamestnávatelia mohli byť štátom motivovaní sami z vlastných súkromných zdrojov takéto typy zariadení vytvárať, volá sa to materské podnikové školy alebo podnikové jasle, sú práve daňové nástroje. Ak vezmeme do úvahy, že dnes takéto typy zariadení tieto podnikové materské školy, firemné škôlky nemáme, resp. je ich strašne málo, naozaj sa bavíme o desiatkach, vplyvy na verejné financie budú minimálne, ak by sme aj k tejto zmene pristúpili. Čiže naozaj je to skôr nástroj, ktorý by mal motivovať k vzniku ďalších takýchto škôlok a takýchto zariadení práve z iniciatívy firiem a podnikov, ktoré po konzultácii s nimi dnes nemajú absolútne žiadnu motiváciu to robiť, lebo nevedia si to dať do svojich nákladov v rámci daňových výdavkov.
Rada by som uviedla, že tento návrh zákona vnímam ako jeden z krokov, ktorým pomôžeme rodičom, či už v úplných rodinách, alebo rodičom samoživiteľom, zosúladiť ich pracovný život so starostlivosťou o dieťa, čo práve pri tých rodinách samoživiteľov je veľmi náročné. Tam aj štatistiky hovoria, že keď žena, v deviatich z desiatich týchto rodín na čele stojí žena, a práve ženy majú viac ako 50-percentný výpadok vlastne ekonomických, na ekonomickom trhu, potrebujeme hľadať nástroje, ktoré by pomohli dostať tieto ženy do pracovného procesu. A ja vidím aj tento nástroj ako nápomocný.
Taktiež spomeniem ďalšie výhody, ktoré firemné škôlky prinášajú, a tým je veľmi dôležitý prispôsobený čas prevádzky firemnej škôlky potrebám zamestnanca. Napríklad zdravotné výhody pre matku a dieťa v dôsledku neprerušenia dojčenia, čo je tiež výhodou v rámci týchto firemných škôlok, kde tá matka vie prísť a funguje to tak najmä v zahraničí, kde je dojčenie podporované a v prípade potreby je rodič okamžite pri dieťati, čiže istota udržateľnosti nejakej pracovnej pozície, menej voľna čerpajú, zlepšenie finančnej situácie týchto rodičov a zároveň veľmi dôležitý je aj aspekt čo najskoršieho vzdelávania detí, keďže tam tie údaje a vlastne tie výskumy sú nesporné, že investície do vzdelávania v rámci štátnych investícií sú mimoriadne návratné, práve keď ide o deti v útlom detstve.
Odporučím, nechcem tu zachádzať do detailov, ale článok posledný od nobelistu Heckmana, ktorý tam krásne v grafoch ukazuje, že čím skôr štát investuje do vzdelávania detí, tým menej musí investovať do aktívnych nástrojov na trhu práce v budúcnosti, tým vyššia je miera samostatnosti na ekonomickom trhu, tým vyššia je miera úspechu, začlenenia a tak ďalej. Čiže toto, toto je naozaj pre mňa dôležitý aspekt a včera k tejto téme vyšiel aj článok na Denníku N, kde tri ekonómky porovnávali výsledky štúdie, kde v roku 1995 sociálna reforma v rámci Česka vlastne ženám umožnila, aby boli rok dlhšie na materskej, čiže sa deti dostávali o rok neskôr do materských škôlok až v štvrtom veku, a malo to naozaj fatálne dôsledky na, neskôr na úroveň vzdelania tých detí a v podstate táto reforma veľmi uškodila budúcnosti týchto detí, ktoré boli súčasťou vlastne využitia tejto výhody pre matky. Z toho nám jasne vyplýva, že my musíme hľadať nástroje, ako dostať deti do vzdelávacieho procesu už pred tým tretím rokom života. A toto je jeden z tých nástrojov, ktoré my v tomto priestore, parlamentnom, môžeme prijať.
Na záver by som rada uviedla, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami. Je inšpirovaný práve zákonmi v rámci Európskej únie, kde toto je súčasťou zmien a úprav. Návrh zákona bude mať mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale ako som povedala, tým, že tých firemných škôlok je dnes veľmi málo, tak ide o veľmi nízke, nízke percentá. Ale áno, ide o zavedenie daňovej výnimky. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na služby verejnej správy a tak isto ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať najmä pozitívne sociálne vplyvy a vzdelanostné vplyvy a pozitívny vplyv tak na manželstvo, rodičovstvo, ako aj na samotnú rodinu.
Preto vás prosím o jeho podporu. Naozaj mi na tomto zákone veľmi záleží.
Ďakujem.

Ďakujem pani navrhovateľke. Vidím, že už pán spravodajca, pán poslanec Ján Blcháč je pripravený, aby nám ako poverený za gestorský výbor pre financie a rozpočet predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2023 a gestorský výbor do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku pred začatím o rokovaní tohto bodu. Takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Eduard Kočiš. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediný vystúpi pán poslanec Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. V podstate máme tu návrh zákona, ktorého cieľom je, a cieľom vlastne predkladanej úpravy je rozšírenie okruhu zákonných a uznateľných daňových výdavkov a výdavkov vynaložených na prevádzku vlastných materských škôl, predškolských zariadení a vlastne bavíme sa o zariadeniach pre deťúrence do troch rokov veku. Tak, pani kolegyňa? (Súhlasná reakcia navrhovateľky.)
Čiže tento návrh zákona považujem ozaj za veľmi zaujímavý a veľmi podnetný, pretože takýmto spôsobom vieme súkromný sektor nabádať k tomu, aby investoval svoje finančné prostriedky najmä k tomu, aby jeho zamestnanci mali do troch rokov veku dieťaťa určitú istotu a nemuseli byť v strese, že či to dieťatko bude umiestnené do štátneho alebo súkromného predškolského zariadenia, ale práve naopak, malo by garanciu a istotu umiestnenia v danom firemnom zariadení, či sa už budeme baviť o jasličkách, ktoré kedysi fungovali, alebo o priamom predškolskom zariadení.
Čiže ak umožníme tomuto súkromného sektoru, ktorý bude mať záujem takéto vlastné firemné súkromné jasle alebo predškolské zariadenia, ktoré budú, samozrejme, v súlade, predkladám, so zákonom o vzdelávaní a so zákonom o školských a predškolských zariadeniach spĺňať všetky atribúty a všetky podmienky, tak nemám problém si tento zákon osvojiť za svoj alebo prijať za svoj a posunúť ho svojím hlasom do druhého čítania. Čiže naozaj tu sa musíme baviť v dvoch rovinách, čiže samoživiteľ rodič, alebo samoživiteľka matka, otec, poprípade obaja rodičia, ktorí pracujú v nejakom súkromnom podniku, v súkromnej sfére, v súkromnej spoločnosti, budú mať oveľa ľahší a lepší prístup k umiestneniu dieťaťa do tohto zariadenia, pretože dané zariadenie, ak bude naozaj podnikové, bude mať úplne iný režim. To znamená, tento režim, toto zariadenie sa prispôsobí pracovnej dobe rodiča a nie naopak, aby sa rodič prispôsoboval klasickému štandardnému umiestňovaniu dieťaťa do predškolského zariadenia. Budem teraz rozprávať o východe Slovenska, kde je to väčšinou od šiestej do nejakej štvrtej hodiny poobede. Ale toto zariadenie bude naozaj flexibilné a bude prispôsobovať a akceptovať hlavne ten časový rámec, kedy ten rodič sa v pracovnom procese nachádza.
Čiže táto myšlienka je naozaj veľmi zaujímavá a pevne verím, že nájdeme dostatok hlasov, aby sa to posunulo do druhého čítania, poprípade sa to ešte nejakým spôsobom vyprecizovalo, aj keď si myslím, že precizovať tu už vlastne nie je čo, len umožniť vlastne tie výdavky týmto súkromným zamestnávateľom nejakým spôsobom zakomponovať do svojich nákladov.
Čiže, pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za predložený návrh zákona.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú dve faktické poznámky.
Pani navrhovateľka Marcinková ako prvá, nech sa páči.