78. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, budem sa snažiť byť stručný, pretože kolegovia predo mnou v podstate pomenovali viac-menej všetky dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme opakovane predkladali tento návrh zákona. Tak ako som povedal pred chvíľou vo svojej faktickej poznámke, smerovali a zužovali to na pár osôb a na jednotlivcov. Je to prirodzené, pretože celá spoločnosť si uvedomuje tento fakt, fakt, že Slovenskú republiku dlhodobo riadil vo funkcii premiéra a neskôr v podstate len akosi neformálne vo funkcii, vo funkcii ministra človek, ktorý svojím správaním a svojím príkladom ukázal, aké nebezpečné je, pokiaľ život a náhoda zariadi to, že takýto človek sa dostane do vedenia štátu.
Dovolím si apelovať na vás, kolegovia, kolegyne, ktorí možno pochybujete o správnosti tohto navrhovaného zákona a možno pochybujete o nás ako o predkladateľoch, ale chcem sa vám prihovoriť a skutočne vás vyzvať k tomu, aby ste sa na tento návrh zákona pozerali pragmaticky a prakticky, pretože takáto úprava by naozaj len zabránila tomu, aby vo funkcii, ktorá nesie so sebou obrovskú zodpovednosť, stál človek, ktorý nie je schopný dohody, nie je schopný dialógu, ktorý sa prejavuje jednoducho neštandardne a ktorý vždy, v každej situácii viní všetkých, len nie seba.
Ja nechcem hovoriť o jednom človeku a nechcem, aby sa naša argumentácia krútila len okolo Matoviča, ale zároveň vám chcem pripomenúť, že my ako poslanci plníme vôľu našich voličov a dnes, keď sa prejdete po ulici a keď sa rozprávate s ľuďmi, tak taký prvý impulz, keď stretnú poslanca Národnej rady, teda si dohovorím, dovolím si teda hovoriť za opozíciu ako opozičný poslanec, tak povedia, preboha, spravte niečo už s tým bláznom, pretože sa to nedá vydržať, nedá sa na to pozerať, nedá sa to počúvať. Toto je prvý impulz. A možno práve z toho impulzu vznikla táto naša iniciatíva a uvedomujúc si vážnosť situácie aj to, že sa tu celé mesiace a v podstate dva roky nič nezmenilo k lepšiemu, ten človek sa nijako, nijako nepolepšil, práve naopak, tak sme jednoducho pristúpili k takémuto kroku a myslíme si, že je to užitočné pre celú spoločnosť, pretože politici a lídri, ktorí budú vyšetrení a budú mať razítko, že sú v poriadku, tak tí potom môžu, môžu riadiť štát, tí môžu niesť zodpovednosť za celý, celý národ a všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.
Teším sa na to, ako dopadne hlasovanie, pretože nemyslím si, že je dôvod na to, aby sme to zmietli zo stola, práve naopak. A som presvedčený aj o tom, že to, v akej situácii sa Slovensko dnes nachádza, to, v akej situácii sa dnes nachádza aj parlament, je výsledkom toho, že v čele štátu stáli alebo stále stoja ľudia, ktorí nie sú spôsobilí vykonávať takúto vážnu, zodpovednú a aj psychicky náročnú funkciu.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som rád, že kolega Ondro Ďurica zvýraznil, že takíto ľudia sú nebezpeční pre Slovenskú republiku a že sa tu nehovorí o jednom jedincovi, ale o viacerých. A týmto zákonom predídeme aj do budúcnosti, aby sa nestávalo to, čo sa deje teraz.

Nechcel som, ale na požiadanie podpredsedu parlamentu zaujmem záverečné slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, sedem, osem nás je tu, tí, čo viete, že by ste neprešli týmito psychotestami, tak sa zdržte alebo hlasujte proti tomuto zákonu. Tí, čo takúto obavu nemáte, verím, že budete hlasovať za. Vôbec vám to nemám za zlé, kolegovia a kolegyne, keď sa niektorí zdržia alebo budú proti. Je to, samozrejme, pud sebazáchovy. Viete, že vy by ste týmto neprešiel, tak iné sa od vás ani nečaká. Ale všetci ostatní, ktorí sa tohto neboja, tak verím, že zahlasujú za.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia, predkladáme spolu s kolegami návrh zákona o obecnom zriadení. Je to v podstate návrh, ktorý je reakcia na občiansky podnet. Toľko asi v úvodnom slove.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1307. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií, v ktorom sa uvádza, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že zákon nebude mať dopady na štátny rozpočet. Zákon bude mať dopad na rozpočet dotknutých obcí, náklady spojené s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev nazvaných v súlade s § 2b ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. zabezpečuje obec na vlastné náklady. V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podotýkam, že rozpočty obcí sú súčasťou rozpočtu verejnej správy. Z tohto dôvodu a v súlade s § 33 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy musia byť v predloženom návrhu uvedené a zdôvodnené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov, upozorňuje ministerstvo financií.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona nie je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Rovnako nie je zrejmý ani z jeho dôvodovej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Takže predkladáme návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, konkrétne dve zmeny v paragrafoch. Zároveň chcem povedať, že sa hlásim aj do rozpravy, aby v prípade záujmu bolo možné aj reagovať nejakými faktickými poznámkami.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1308.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Chcel som nechať možnosť v prípade, keby niekto chcel nejakou faktickou poznámkou sa niečo opýtať.
Návrh zákona 543/2002, navrhujeme konkrétne zmeniť dva paragrafy. Tento návrh na zmenu vychádza v podstate z praxe, kde sme, kde som teda ja dostal podnet na túto zmenu, a to v § 7 chceme zmeniť to, aby výsadba, výsadba tzv. nepôvodných druhov nepodliehala povoľovaniu orgánov ochrany prírody a krajiny, pretože po poslednej novele alebo teda po predposlednej skôr sa to zmenilo tak, že aj v prvom stupni ochrany, tak vlastne celé územie, celé zvyšné územie Slovenskej republiky, ktoré nepatrí teda do II. vyššieho stupňa ochrany, by si potom museli lesníci žiadať, a pritom aj napríklad taký agát je naša nepôvodná drevina, takisto ma upozorňovali na, tu napríklad popri Dunaji, čo sa teda pestuje a vysádzajú šľachtené topole alebo, ja neviem, z ihličnatých drevín je to duglaska.
Druhý paragraf, ktorý navrhujeme zmeniť, je § 29, a to chceme ho dať do tej podoby, aby znel, že, alebo teda poviem to tak z toho historického hľadiska, voľakedy v tom paragrafe v písmene d) bolo, že ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka, alebo majetku. To znamená, že vtedy, v týchto prípadoch sa neuplatňoval zákon o ochrane prírody. Čo má svoju logiku, hej, pretože keď ide o život človeka, samozrejme, že to má byť na prvom mieste, o zdravie človeka, keď ide, samozrejme, a bol tam potom spomenutý ešte majetok, ktorý historicky sa s nejakými novelami menil vždy do rôznych podôb. A až v roku 2019, keď prišla taká väčšia novela zákona o ochrane prírody a krajiny došlo k tomu, že toto slovíčko ´majetku´ sa vyhodilo z tohto paragrafu, pričom keby sme si pozreli takú paralelu v tomto zákone, tak tie neskoršie paragrafy potom hovoria aj o tom, že kedy je možné uplatniť si výnimku pri chránenom živočíchu, alebo teda určenom, keď sa to tak hovorí, to je napríklad náš známy medveď a vlk, a tam tá jedna výnimka takisto hovorí, hej, ak ide o ochranu života človeka, na prvom mieste zdravie človeka a majetok. Hej? Čiže pri živočíchoch to zostalo, ale tuná v tomto § 29 to v roku 2019 vyhodili.
Preto my navrhujeme, aby sa to tam vrátilo, pretože sme toho názoru, že ochranu majetku nám zabezpečuje aj, teda nie zabezpečuje, garantuje nám Ústava Slovenskej republiky a nejakým nedopatrením tam toto slovíčko vypadlo. Dopĺňame tam potom ešte vetu, aby teda bolo jasné, že v ktorých prípadoch by sa teda tu uplatňovala táto výnimka, tak vypracovali by sa vyhlášky, ktoré by určovali v podstate limity od kedy do kedy je teda ten stav, kedy sa môže uplatňovať a nemusí uplatňovať tento návrh zákona.
Nedá mi nespomenúť ešte jeden fakt, keď sme tento návrh zákona podali do podateľne, kontaktovala ma redaktorka z Denníka N Soňa Mäkká, ona tak zvykne písať o ochrane prírody a krajiny, ja neviem, naposledy, čo som tak registroval, o pralesoch napísala somarinu a v podstate o našom návrhu zákona takisto nenapísala nič lepšie. Kontaktovala ma mailom, napriek tomu, že som jej odpovedal, asi na druhý deň to bolo, ona už medzitým zverejnila článok, nedá mi zareagovať na to, lebo teda si spomenúť, čo uviedla hneď v nadpise. Tarabovci chcú zvrátiť ochranu prírody, navrhli, aby na chránených územiach bolo možné rúbať lesy, stavať cesty a stavby či ťažiť rašelinu. Hej? Potom tam ešte písala o asfaltovaní, betónovaní a tak ďalej. Keďže Denník N nemám predplatený, ani nemienim im ani korunu dať, tak nečítal som si to ďalej, nevedel som to dočítať, ale stačil mi teda aj ten nadpis a ten krátky úvod, ktorý tam bol zverejnený. No sú to bludy napriek tomu, že som jej dva razy odpísal, dokonca som jej poslal aj tú skrátenú dôvodovú správu, aj tak to nikde neuverejnila. Je zvláštne, ja som aj zachytil, že dokonca ministerstvo životného prostredia dalo k tomu nejakým spôsobom negatívne stanovisko, mňa by ale zaujímalo, že kde to v podstate v tomto návrhu zákona vyčítali, že my ideme v chránených územiach rúbať, stavať, betónovať, asfaltovať, ničiť mokrade tam dokonca bolo, že ich ideme zasypávať. Ak to mysleli tak, že celé územie republiky je chráneným územím, vtedy by každý logicky mohol povedať, že áno, ale určite to tak nemysleli, a preto to považujem za jedno obrovské zavádzanie.
Ďakujem.