78. schôdza

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ja sa cítim tak oslovený kolegom Lehotským, že už dvakrát nás pomenoval, a pritom mal by reagovať na toho svojho predrečníka, že sa my zastávame pána generálneho prokurátora. Nie, my reagujeme na vystúpenie v predchádzajúcom prípade pána kolegu Baránika a povedal som, čo si o jeho vystúpení myslím, a taktiež teraz vystupujem k vystúpeniu pána kolegu Šeligu, ktorému chcem, ktorého chcem pochváliť za to, že vo svojom vystúpení nepoužil vulgarizmy ako predtým pán Baránik, čo použil, samozrejme, pred časom v istom, istom rozhovore, a nie je to vhodné, aby sa politici takto vyjadrovali na najvyšších predstaviteľov, ústavných predstaviteľov štátu.
Je mi osobne ľúto, že sa vo svojom vystúpení pán kolega Šeliga orientoval iba, zasa iba do tých trestnoprávnych, trišesťtrojkových, vietnamských a ďalších záležitostí. Ale veď správa generálneho prokurátora hovorí aj o činnosti Generálnej prokuratúry na netrestnom úseku, ktorý je rovnako dôležitý ako ten trestný úsek, a mne sa zdá, že sa celá, celá kritika Generálnej prokuratúry a jej šéfa orientuje iba na ten trestný úsek, ktorý by mal byť nejaký prioritný. Samozrejme, je to rovnaký, rovnako dôležitý úsek ako netrestný.
A pokiaľ sa týka o to, že nekomunikuje sa z Generálnej prokuratúry, ja som si so záujmom pozrel tlačovú besedu pána generálneho prokurátora, kde vysvetlil podrobne dôvody, prečo aj v prípade v tom známom mediálnom použil § 363, ktorý musel použiť vzhľadom k tomu, že sa na neho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Blcháč, tú netrestnú časť nechám vám, môžte sa prihlásiť v ústnej rozprave.
A čo sa týka tých, tej kumulácie poznámok na adresu mňa v súvislosti s vystúpením aj s mojím rozhovorom, tak ja som sa ospravedlnil za to, že mi to vybehlo a že to bol nesprávny výber slov. Ak to je niekomu málo, ospravedlňujem sa znovu za nesprávny výber slov, ale neochota a neschopnosť odpovedať pri tak závažných veciach, ako sa dejú v poslednej dobe, je proste zbabelstvom. Tá verejnosť má právo sa pýtať a nie každý má možnosť prísť na tlačové vyhlásenie, lebo to nie sú tlačové konferencie. To sú tlačové vyhlásenia. A opakujem, ak si niekto stojí za svojím rozhodnutím, hoc ho kritizujú právnici, politici a ktokoľvek iný, ak si za ním stojí a je si istý, že rozhodol podľa zákona, tak nemá problém byť konfrontovaný s novinármi, s novinárkami, kýmkoľvek a normálne to vysvetliť, tak aby to boli aj oni schopní spracovať a tak predostrieť verejnosti. A to je kľúčové, najmä ak ten človek hovorí o tom, že treba otvoriť prokuratúru.
A rovnako považujem za zbabelé, že tieto rozhodnutia necháva podpisovať prvému námestníkovi. Tak keď si je pán Žilinka taký istý, že rozhoduje zákonne, tak si myslím, že nie je problém to podpísať.
A to ukáže čas, kolegovia, ukáže čas, že vyjdú na povrch veci, o ktorých sa vám ani nesnívalo, že sa dejú, a potom mnohí, ktorí ste tu teraz vystupovali, sa budete chytať za hlavy, ale to ukáže čas.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade ďakujem, pán generálny prokurátor, že máme možnosť tejto výmeny. Ja si myslím, že táto výmena je kľúčová a dôležitá a je zrejmé, že v niektorých významných otázkach, ktoré sa týkajú prokuratúry a osobitne postavenia generálneho prokurátora, sa jednoducho časť poslancov s vami rozchádza. A zaiste je to asi aj tým, že generálna prokuratúra, vôbec prokuratúra ako inštitúcia tu je bez výraznej premeny.
Po komunizme jednoducho máme tu model, ktorý sme prevzali. Je to sovietsky model, kde prokuratúra sa nám dostala medzi ostatné zložky moci a doteraz z ústavy vlastne nie je zrejmé, kam patrí. Preto bola aj snaha ešte počas rokovania v pléne o ústave vložiť do ústavy jednoznačne ustanovenie, ktoré postaví prokuratúru aj ako subjekt, ktorý je zodpovedný voči vláde, aby bolo napríklad zrejmé, že keď sa vyvodzuje disciplína a zodpovednosť voči prokurátorom, tak ako to je aj pri sudcoch, že je možné podať návrh na disciplinárne konanie aj zo strany ministra spravodlivosti. Jednoducho prokuratúra ako taká je inštitúcia tiež zodpovedná nielen Národnej rade, ale aj vláde. Myslím si, že je to kľúčové, je to dôležité v rámci zaradenia prokuratúry medzi ostatné zložky moci. Veď azda ak môžme podávať disciplinárne návrhy voči sudcom zo strany ministra spravodlivosti, určite je namieste, aby takéto návrhy bolo možné podať aj voči prokurátorom.
Prokuratúra jednoducho sa nám tu niekde dostala do takej osobitnej pozície a stále hľadá svoje miesto na Slovensku. Je preto dôležité čo najskôr začať verejnú debatu k tomu, kde vlastne prokuratúra patrí, či jej vymedziť to miesto, ktoré má v Českej republike, ako jasné postavenie štátneho zastupiteľstva a vymedziť ju takto jasne voči vláde. To znamená, vláda je tá a minister spravodlivosti je potom ten, ktorému sa zodpovedá, alebo jej dať prípadne nejaké osobité postavenie, ale jednoznačne nemôže byť vysunutá ako štvrtá zložka moci. A potom sa nám, bohužiaľ, deje to, čo sa nám deje dnes, že jednoducho aj generálny prokurátor robí rozhodnutia, pri ktorých sa stavia do úlohy nie už prokurátora, ale fakticky sudcu. A preto rovno preskočím k § 363, pretože nie náhodou sa tu o tom toľko rozprávame.
§ 363 sa nám začal rozširovať v momente, kedy za vlády Ivety Radičovej sme zúžili priestor pre nadriadených prokurátorov, aby zasahovali do rozhodnutí podriadených prokurátorov pri rozhodovaní, ako vedú trestné stíhania. Jednoducho potom sa nám stalo to, že § 363 ako oprávnenie osobitné Generálnej prokuratúry sa nám rozšíril a začal sa používať inak. A preto som aj ja mala rozhovor ešte so špeciálnym prokurátorom Marošom Žilinkom k tejto téme a absolútne sme sa zhodli, že je dôsledné dodržiavať princíp negatívnych pokynov v rámci prokuratúry. Je to dôležité preto, aby sme vedeli riadne a dôsledne odstíhať trestné činy, aby sa veci vedeli dostať pred súd a aby súd rozhodol o tom, či došlo k vine páchateľa a včas ho vedel odsúdiť. A preto ma naozaj prekvapuje, že po tom, čo aj ako kandidát na generálneho prokurátora ten istý Maroš Žilinka, ktorý mal ten istý postoj, keď sa uchádzal o túto pozíciu a mal za to, že priestor § 363 treba zúžiť, tak akonáhle sa dostal do tejto funkcie, tak jednoducho svoj postoj už k tomu zmenil.
A úprimne, vôbec sa nedivím krajským prokurátorom, ktorí boli vlastne dosadení do týchto pozícií počas bývalej vlády alebo sú tam vymenovaní súčasným generálnym prokurátorom, že potom k tejto téme majú rovnakú pozíciu. Jednoducho pochybujem o tom, že jedná sa o vyjadrenie nezávislého, nestranného, odborného postoja, ale jednoducho jedná sa o prokurátorov, ktorí v tomto momente vyjadrili svoj politický postoj.
Neviem si to vysvetliť inak, pretože jednoznačne je tu priestor pre nezaujatú, nestrannú debatu napríklad aj s mimovládnymi organizáciami, kde by bolo možné, aby Generálna prokuratúra s nimi riadne viedla o tom debatu, aby sme tento priestor zúžili. Asi nie je náhodou, že vo verejných prieskumoch, keď sa pýtame ľudí, kto je vlastne prokurátor, tak si ho zamieňajú so sudcom. Jednoducho je tu vážne nepochopenie postavenia prokuratúry. A potom aj takéto využívanie § 363, naozaj dochádza k tomu, že si ľudia myslia, že generálny prokurátor tu rozhodol o vine alebo nevine človeka a tým danú vec uzavrel paragrafom 363.
Určite by nám veľmi pomohlo, keby sme poznali štatistiku ohľadom obvinení, koľko obvinení bolo zrušených zo strany Generálnej prokuratúry. Nestačia nám komplexné čísla. Potrebujeme vedieť, koľko bolo obvinení zrušených napríklad počas bývalého roka, predchádzajúceho roka a tohto roka, v akých trestných činoch. Potom si vieme urobiť o tom, samozrejme, úvahu, či vo väčšej miere sa to využíva napriek tomu, že môžme mať, samozrejme, iný aj odborný názor k tomu, že či vôbec takto sa má § 363 využívať.
Tieto štatistiky, bohužiaľ, nie sú poskytnuté a táto debata potom nemá priestor, aby sme k nej naozaj vedeli zaujať postoj, ktorý je dostatočne informovaný, pretože z Generálnej prokuratúry nemáme k tomu dostatok informácií. Zrušiť obvinenie v štádiu, kedy je tu priestor, aby sa dostala daná vec pred súd, že je pred koncom vyšetrovania, je predtým, ako sa vec má posunúť obžalobou na súd, je priestor, kde sa naozaj zasahuje bezprecedentne do trestného stíhania, naťahuje sa celé trestné konanie, a som presvedčená, že to je tak v neprospech daného obvineného, ako je to osobitne v neprospech vôbec právnej istoty a právneho štátu na Slovensku. Prečo si generálny prokurátor osobuje priestor na rozhodnutie o vine a nevine, keď v čase, keď je ukončené vyšetrovanie, sa má vec posunúť na súd a súd rozhodne o tom, či je dostatočná obžaloba? Ak nie je, môže ju, samozrejme, vrátiť. Prečo to nenechať na nezávislý a nestranný súd?
Som presvedčená, že naozaj nie je v rukách Generálnej prokuratúry, aby rozhodovala o tom, či dôkazy, tak ako boli predložené, nemajú byť vyhodnotené inak. To už je jednoducho štádium, kde by mal dostať priestor súd. Osobitne ak samotná Generálna prokuratúra sa vyjadruje, že takýto prípad vlastne ešte nebol rozhodovaný súdmi, ako bol posledný prípad v tzv. kauze Súmrak. Bavíme sa o tom, že či to je, alebo nie je zločinecká skupina, či to je, alebo nie je zneužívanie právomoci verejného činiteľa. S ohľadom na to, o čo v danom skutku išlo, tu jednoducho má byť daný priestor súdu. Nech súd rozhodne o tom, či boli dostatočne zistené dôkazy na to, aby obžaloba bola komplexná a mohla byť vec predložená súdu. Veď súd vie, či je daná obžaloba dostatočná, a ak nie, môže ju predsa vrátiť späť na došetrenie a doplnenie. Tento priestor, ktorý si tu jednoducho rozhodla Generálna prokuratúra, že ho bude využívať, ide proste proti dôvere v právny štát na Slovensku.
To, že ľudia nevedia, o čom je kauza vietnamského štátneho občana, je aj vinou Generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra naozaj zľahčila celý prípad, keď rok dozadu tvrdila aj ústami generálneho prokurátora, že fakticky tu sa skutok na Slovensku nestal. Ľudia nemajú prečo a ako vedieť, že sa jedná o vážnu kauzu. Ak sa niekto k nej vie vyjadriť, tak sa svojím, naozaj svojou vážnosťou svojej funkcie vie k tomu jednoznačne vyjadriť generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor nepovažuje za dôležité, aby o tom riadne informoval, aby riadne dohliadal na to, že takáto vážna kauza sa vyšetruje, tak potom, samozrejme, ani ľudia nemajú odkiaľ zistiť, že toto je vážna vec. Môžu sa to dozvedieť potom jedine z vyjadrení politikov, ktorí sa o to zaujímajú. Ale prvý, ktorý by sa mal o to zaujímať, je generálny prokurátor zo svojej pozície, pretože je to naozaj ten, ktorý sa stará o to, aby sa veci, ktoré sú trestné, dostali včas pred súd. A ľudia majú právo vedieť, ako sa takéto veci osobitne vyšetrujú a či sa robí všetko pre to, aby sa daná kauza vyšetrila a včas dostala pred súd.
Tam, kde sa ukazuje, že by generálny prokurátor mal byť viac otvorený a viac by mal komunikovať, tak sa ukazuje, že sú nedostatky. Zásadne nesúhlasím s vyjadrením pána generálneho prokurátora. Mali sme k tomu výmenu na ústavnoprávnom výbore aj osobitne k tejto kauze k únosu vietnamského občana. Jedna vec je sledovať ju a druhá vec je o tom dôsledne informovať verejnosť. Naozaj tu nemožno utekať pred novinármi. Dôležité je urobiť všetko pre to, aby všetci novinári, ktorí sa o danú kauzu zaujímajú, aby mali priestor klásť otázky a aby dostali na svoje otázky legitímne odpovede.
Na druhej strane tam, kde by sa žiadala zdržanlivosť, tak tá zdržanlivosť nie je. Ja si dovolím spomenúť zopár prípadov, kde teda by som ju naozaj očakávala.
Osobitne by som ju očakávala pri verejnej diskusii o obrannej dohode. Naozaj porovnať obrannú dohodu z obdobia okupácie a porovnávať ju s obdobím slobody, kedy na základe pripomienkového konania, rozhodnutia vlády, rozhodnutia parlamentu, rozhodnutia prezidentky došlo k podpisu tejto zmluvy, toto porovnávať s obdobím okupácie je skutočne neprimerané. A že to urobil generálny prokurátor, tak je to, považujem to za vážne pochybenie právne okrem toho, že tu mal skutočne zachovať svoju zdržanlivosť a do tejto politickej debaty nevstupovať.
Rovnako považujem za veľký omyl a chybu, že bez ďalšieho kritického posúdenia bol prevzatý ruský hoax ohľadom cintorína v Ladomirovej. Vieme dobre, že sa k tomu vyjadrili nakoniec či už pamiatkari, naozaj ľudia, ktorí sa venujú tejto téme, historici, že to bolo vážne pochybenie, skutkové prevzatie takýchto informácií a ich šírenie.
Jednoducho tam, kde by bolo namieste sa zdržať, tam dochádza k šíreniu rýchlemu informácií a tam, kde je namieste informovať, tak ako keby v tomto bol, ja neviem, hrubý necit? Neviem, ako sa to dá inak ospravedlniť. Treba sa určite pozastaviť aj pri konflikte medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.
Ja si myslím, že sa treba vrátiť k tomu, prečo Úrad špeciálnej prokuratúry bol vôbec vytvorený. Jednoznačne je to inštitúcia, ktorá bola vložená do celej hierarchie prokuratúry. Bola tu práve preto, že sa Slovensko nevedelo dôsledne vysporiadať s korupciou vo svojej krajine. Preto vytvorila Špecializovaný trestný súd a preto vytvorila Úrad špeciálnej prokuratúry. A preto určite vo veciach, ktoré súvisia s korupciou, treba brať veľmi vážne vyjadrenia, ktoré v tom má špeciálna prokuratúra, lebo v tom je odborník, jednoducho týmto veciam sa osobitne venuje a zasahovať do vecí, v ktorých má jednoznačne odborný postoj špeciálna prokuratúra, by naozaj mal byť veľmi zúžený tento priestor. Ak je spochybňovaná práca špeciálnej prokuratúry, dochádza k spochybňovaniu tejto inštitúcie ako celku. Fakticky dochádza k spochybňovaniu vôbec prokuratúry a neprináša to vôbec dôveryhodnosť ani k jednej, ani k druhej inštitúcii. Jednoducho takýmto spôsobom sa búra dôvera v právny štát na Slovensku. A preto naozaj na jednej strane sa môžme v číslach rozprávať o tom, ako sa nám darí bojovať s kriminalitou, ale potom sú tu jednoducho symboly, ktoré súvisia s výkonom prokuratúry, ktoré som si dovolila spomenúť a s ktorými, bohužiaľ, sa vám generálnym prokurátorom nepodarilo riadne vysporiadať. A v tomto, myslím si, že ste vo svojej funkcii jednoducho nesplnili to, čo sme od vás očakávali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak ja sa obávam, že to, o čom pani kolegyňa hovorila, že pán generálny prokurátor, že zmenil postoj ohľadom tri šesť trojky v porovnaní s tým, ako sa vyjadroval na vypočutí, keď bol kandidátom, a ako to funguje dnes, že to nie je tak. S ľútosťou musím konštatovať, že sa domnievam, že on mal ten postoj jasný a už aj vtedy, akurát že klamal o tom, o tom, že čo je jeho skutočný postoj. A takto to jednoducho je. Alebo alternatívne, máme tu situáciu podobnú, ako keď bol špeciálnym prokurátorom iný prokurátor, ktorý bol zvolený za špeciálneho prokurátora veľkým počtom hlasov, tak ten zase možnože mal aj dobré úmysly úplne na začiatku, ale jednoducho ho potom ovládla mafia a stal sa spolupracovníkom. Možnože aj niečo takéto zistíme raz v budúcnosti, že ako to bolo.
Ale tá tri šesť trojka je jednoducho nevysvetliteľná, tá zmena postoja nevy... nevysvetliteľná a ja neviem, pán generálny prokurátor, bude dobré podľa mňa, ak sa nebudete rozčuľovať, lebo takto isto sa rozčuľoval aj pán Kováčik tu v tomto parlamente, keď sa mu takéto veci vyčítali, a pozrite sa, ako skončil. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán Baránik, mali by ste trošku vážiť slová, lebo už prekračujete nejakú nosnú mieru!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Alebo čo, lebo dostanem, lebo dostanem prokurátora? (Výkriky z pléna.) Dostanem prokurátora? (Výkriky z pléna.) Áno, zločinci sa prihlásili. (Výkriky z pléna. Vstup predsedajúceho.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Páni poslanci, páni poslanci, ukľudnite sa!
Pán Baránik, vážte slová!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Vráťte mi, vráťte mi čas... (Výkriky z pléna.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Nie, nevrátim vám čas.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Dobre. (Výkriky z pléna.)

Na pána Baránika platí ozaj iba, že blahoslavený chudobný v duchu, v jeho prípade dvojnásobne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vyjadrujte sa k predrečníkovi!

Šutaj Eštok, Matúš, poslanec NR SR
Čo sa týka pani bývalej ministerky Kolíkovej. Pani ministerka, ja sa vám čudujem, že tu kritizujete ako exministerka generálneho prokurátora, vy, ktorá ste v rozhodnutí na vami podané dovolanie vo veci Haščák na Najvyšší súd, doslova vás vysmial. V tej istej veci, v ktorej generálny prokurátor zákonne použil inštitút 363, tak vy ste využila voči Haščákovi mimoriadny opravný prostriedok a senát Najvyššieho súdu, päť sudcov, ktorí tvoria senát, rozhodol a respektíve vás označil v tomto rozhodnutí za lajdáka, keďže ste ako ministerka spracovali nekvalifikované do-vo-la-nie. Tento postup označil Najvyšší súd za ne-ak-cep-to-va-teľ-ný. To nehovorím ja, to hovorí Najvyšší súd. A viete veľmi dobre, ako to dopadlo, že tuná najvyšší moralista, najvyššia právna entita hneď po pánovi docentovi profesorovi Baránikovi pán Dostál, vtedajší štátny tajomník, sa musel za vás ospravedlňovať oligarchovi Haščákovi, pretože keby sa neospravedlnil vo vašom mene, tak Slovensko musí platiť milióny eur. Takí vy ste právni experti!
A tu kritizujete generálneho prokurátora za používanie § 363. Veď vy ste mu mali ďakovať, že v tejto veci rozhodol, ako rozhodol, pretože keby tak nerozhodol, tak asi budeme musieť žalovať vás za uplatnenie škody, ktorú ste spôsobili Slovenskej republike. Vy sa spamätajte! To, čo tu predvádzate celá SaS s vaším, v úvodzovkách, bojom za spravodlivosť, toto je právny štát?! Toto ste vy?! Pani Kolíková, pán Baránik čo tu predvádza, to je morálne dno. A nehovorím o bývalom štátnom tajomníkovi, ktorý musel podpisovať ospravedlnenie hlavnému aktérovi kauzy Gorila pánovi Haščákovi. Gratulujem vám, vy ste tí právni experti! Klobúk dole! A vy máte tú odvahu generálneho prokurátora kritizovať. Neuveriteľné!