78. schôdza

Áno, ďakujem za slovo.
Ja by som išiel od začiatku, ako pán poslanec Dostál aj spomínal, že v dôvodovej správe je uvedená aj veta, ktorá odkazuje na verejné vyjadrenia alebo verejný prísľub pána predsedu Národnej rady, že by sa to malo riešiť takýmto návrhom zákona. No však dôvodová správa je o tom, aby uviedla dôvody, že čo je za tým, však sú to normálne verejné prísľuby, ktoré aj dal, verejne sa vyjadroval k danej téme, takže ja si osobne nemyslím, že by to mal byť nejaký legislatívny problém, že je to v dôvodovej správe, alebo nejaký morálny problém. Pán predseda Národnej rady je takisto poslancom Národnej rady, ktorý má zákonodarnú iniciatívu, môže prichádzať s takýmito návrhmi, takže my na klube sme sa dohodli, že to dáme spoločne aj s kolegyňou Hajšelovou, takže nevidím v tom problém alebo nejakú výčitku, že by to nemalo byť uvedené v dôvodovej správe.
Čo sa týka tých dvoch štátov, tak áno, je to polemické, že dva štáty v rámci Rady Európy z tých 47 to majú explicitne upravené v ústave, ale na druhej strane máte iné ustanovenia v ústavách jednotlivých štátov Rady Európy, ktoré majú možnosť zrealizovať referendum, čiže v rámci toho referenda ľudia sa môžu vyjadrovať k akýmkoľvek otázkam. To, že majú len vyslovene dva štáty explicitne ustanovené, že referendom môžete ukončiť alebo skrátiť volebné obdobie, ja si osobne nemyslím, že je to nejaký problém, ktorý nás má limitovať v tom, že majú to len dva štáty, tak Slovensko to nemôže mať. Sú aj iné inštitúty, ktorými môžu ukončiť to volebné obdobie, napríklad ako v Českej republike, ako ste spomínali, samorozpustením alebo referendami, alebo inštitútom zastupiteľskej demokracie referendom, ako to majú iné ústavy aj naša, samozrejme, ale my máme nález Ústavného súdu, rozhodnutie, ktoré nám jasne povedalo, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Svrček, samozrejme, však môžte napísať, že cieľom návrhu je splniť verejný prísľub predsedu Národnej rady Kollára, veď to je vaše sväté právo, len som sa nad tým pozastavil, lebo som sa s tým ešte v žiadnej dôvodovej správe nestretol a prišlo by mi napríklad mne nejaké smiešne, keby som ja do dôvodovej správy napísal, že cieľom predkladaného návrhu je splniť prísľub predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý dal. Tak ja teraz idem predložiť nejaký, nejaký návrh, ale však v poriadku, ale hovorím to, to nie je podstata tej, podstata tej diskusie, a, samozrejme, že áno, tak môžme byť treťou krajinou, ktorá bude mať referendum upravené, referendum o predčasných voľbách upravené v ústave, ale nemyslím si, že by to bolo dobré. To je pre mňa tiež iba nejaký podporný argument, že v demokratických krajinách a najmä v zabehnutých demokratických krajinách, ktoré majú nejakú parlamentnú tradíciu, nie je obvyklé, aby sa volebné obdobie parlamentu ukončovalo referendom.
Hovoril som, sú rôzne modely, sú modely, keď, keď sám parlament rozhodne o tom, že sa, že sa rozpustí, alebo sú modely, keď nastanú určité situácie. Hlava štátu má možnosť rozpustiť parlament alebo skrátiť volebné obdobie, ale ako uvádza aj Benátska komisia, skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je v západnej demokracii cudzie, aj ja si to myslím, že je to západnej demokracii cudzie, vôbec nám nevyplýva povinnosť z rozhodnutia Ústavného súdu, aby sme to tak upravili, aby sme tento cudzí prvok zavádzali. A opakujem, iba dve krajiny, z toho jedna je maličké veľkokniežatstvo so silným postavením monarchu a druhé je postkomunistická krajina ako my, kde sa to dostalo do ústavy skôr z vnútropolitických dôvodov ako ústavných.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ako som spomínal aj v úvodnom slove, nebudem vyslovene ísť podľa viet, ktoré sú ustanovené v dôvodovej správe. Ja by som možno chcel nadviazať aj na rozhodnutie Ústavného súdu, alebo možno priblížiť, že o čom je ten inštitút referenda. Pre mňa inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Čiže vyslovene to je silný inštitút zastupiteľskej demokracie, ktorý máme explicitne ustanovený aj v Ústave Slovenskej republiky.
Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita na Slovensku ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi krajinami, ako sú napríklad Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku, určite viete, ten inštitút referenda je silno zastúpený, tam majú referendá pomaly každý víkend a vyjadrujú sa ku každej otázke, ktorá je stanovená v tom, v tej spoločenskej realite. A od vzniku štátu, od vzniku Slovenskej republiky v ´93, aj keď sa držíme faktov a výsledkov v rámci jednotlivých referend, tak inštitút referenda nenašiel také silné spoločenské uplatnenie.
Samozrejme, je tu polemika, že či náhodou tá hranica 50 % plus jeden občan nie je vysoká, v minulosti to boli aj legislatívne návrhy, ktoré napríklad zakotvovali alebo ustanovovali z opozície v minulom volebnom období, že by sa tá hranica 50 % znížila na 30 %, ale nenašiel takýto návrh oporu. Potom ďalšie otázky, čiže toto je polemika aj pre, nielen pre ústavných právnikov, možno aj tuto na pôdu Národnej rady, a určite viete, že len jedno referendum bolo v histórii úspešné, a to pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ja by som možno ešte spomenul v rámci rozhodnutí Ústavného súdu nález Ústavného súdu z ´95 roku, ktorý si dovolím vyslovene zacitovať, a jedná sa tam o to: „Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo od občana, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o rozhodnutie, o nález z 2. mája 1996 42/1995.
Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa môjho názoru najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda. Referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada nechce alebo nemôže, nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je podľa môjho názoru týmto, čo sme predložili spoločne s kolegyňou, posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa správy veci verejných. Toto nikto nemôže nejak napadnúť alebo nejak žeby negatívne vnímal túto informáciu alebo myšlienku, že ľudia by mali mať možnosť aktívne sa spolupodieľať na správe veci verejných. Takéto posilnenie podľa môjho názoru, čo sa týka účasti občanov na rozhodovacích procesoch, je žiaduce podľa môjho názoru aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade v minulosti ukazovali len svoje úmysly, a práve tu by sa malo posilniť aj postavenie občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka nálezu Ústavného súdu z ´21, z 2021, o ktorom som rozprával aj v úvodnom slove, tu musím upriamiť pozornosť na viaceré závažné fakty. A to je to, že súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, následkom čoho je aj naliehavá potreba objasniť právnu silu, záväznosť, účinky platne prijatého výsledku referenda. Zároveň Ústavný súd priznal aj, že je potrebné uvedomiť si hranicu výkladu, a to je znenie samotnej Ústavy Slovenskej republiky, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, respektíve prípadná zmena niektorých čŕt referenda je už v rukách samotného ústavodarcu. Čiže samotný Ústavný súd povedal, že v prípade ak nie je tá úprava, súčasná úprava súčasnej ústavy dokonalá, je na strane ústavodarcu, aby to riešil.
Okrem toho podľa môjho názoru pozitívom rozhodnutia Ústavného súdu je aj fakt, že súd konečne jednoznačne a definitívne uznal, že návrh prijatia referenda má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. V minulosti totižto samotný Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťal dve alternatívy. To znamená, že rozhodnutie prijať, prijaté v referende má právnu silu obyčajného zákona, ale aj ústavného zákona, teda táto otázka bola sporná. Preto dnes na základe tohto rozhodnutia z 2021 možno ustáliť, do akej skupiny hierarchie týchto právnych noriem môžeme výsledok referenda zaradiť. Čiže je to dôležité určite pre stabilitu ústavného aj právneho systému v rámci našej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v náleze konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánu verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Čiže takáto zmena je možná len formou zmeny právnej normy alebo právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky prípade v období po nadobudnutí účinnosti takejto zmeny. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobia v rámci Národnej rady, napríklad aj nás ako orgánu verejnej moci, ani takýmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení. Čiže práveže toto, čo stále hovorím aj od úvodného slova, aj vo faktických poznámkach a mali sme to aj v prvom čítaní, Ústavný súd nám jasne dal kontúry a taký smer cesty, že kadiaľ by sme sa mali uberať, a teraz je karta na strane ústavodarcu, lebo my sme aj zákonodarcovia, ale aj ústavodarcovia, a práve z toho dôvodu by sme to mali riešiť touto zmenou.
Ja absolútne rešpektujem aj predložené pozmeňujúce návrhy, niektoré politické strany majú iné nazeranie na inštitút referenda, my máme iné nazeranie, podľa môjho názoru aj podľa názoru mojich kolegov v poslaneckom klube SME RODINA by ten inštitút referenda mal určite mať výraznejšiu silu, pretože pre mňa je zastupiteľská demokracia asi to najväčšie, najsilnejšie potvrdenie demokracie. Takže práve z tohto dôvodu sme prišli do pléna s týmto návrhom, ale v rámci rozpravy chcem ešte predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože v rámci tej diskusie ešte aj po výboroch vyvstala otázka, že čo v období od prijatia rozhodnutia v referende až po obdobie, keď sa budú konať volebné, teda voľby, parlamentné voľby.
Takže ja ešte v rámci aj predloženého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v rozprave predložím, chcem navrhnúť z dôvodu presného určenia skončenia volebného obdobia Národnej rady, ak sa o skrátení volebného obdobia rozhodne referendom, presne explicitne aj zadefinovať, čo sa bude diať v období od vyhlásenia výsledku referenda až po stanovenie volieb do parlamentu. Podľa úpravy v návrhu zákona by deň, dátum skončenia volebného obdobia musel byť uvedený už v samotnej petícii, čo môže byť z hľadiska ústavných, ale aj zákonných lehôt problematické určiť, keďže je ťažké odhadnúť napríklad obdobie, za ktoré sa vyzbiera dostatočný počet podpisov pod petíciu, či prezident Slovenskej republiky využije svoje ústavné právo a obráti sa s posúdením referendovej otázky na Ústavný súd. Takto navrhované skončenie volebného obdobia by bez následných ústavných zákonných úprav mohlo spôsobiť, že volebné obdobie Národnej rady by sa mohlo skončiť skôr ako nasledujúcimi voľbami do Národnej rady a do konania týchto volieb by právomoci Národnej rady Slovenskej republiky nemal kto vykonávať.
Zároveň je to v podstate aj trošku porovnateľné s tou situáciou, ktorú upravuje pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej, pretože ona to rieši vznikom a fungovaním parlamentnej rady, ale ja som aj vyjadril sa vo faktickej poznámke, že parlamentnú radu by sme mali nechať pôsobiť len v tých situáciách, ktoré to stanovuje ústavný zákon, ktorý to jasne ako popisuje, kedy sa môže parlamentná rada zvolať a kto je jej členom. Takže ja si myslím, že táto situácia by mala byť riešená skôr týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, a zároveň posúvam aj dobu účinnosti alebo deň nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona, pretože dnes už máme dosť vysoký termín a osobne si myslím, že v Zbierke zákonov by sa mal tento návrh zákona zverejniť a nadobudnúť účinnosť ústavne komfortným spôsobom aj z časového hľadiska.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným" nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V čl. II sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. A len v krátkosti. Ja ďakujem aj za diskusiu aj v prvom čítaní, aj počas rokovania jednotlivých výborov, hlavne na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Chápem, že sú tu aj otázky týkajúce sa počtu štátov Rady Európy, ktoré to majú explicitne stanovené, ale sám som aj sa vyjadril v rámci tejto rozpravy, že áno, môžu to mať dva štáty stanovené, je tu Lichtenštajnsko, ktoré je malé kniežactvo, ale na druhej strane iks štátov má ďalšie ústavné mechanizmy a inštitúty, ktoré majú stanovené napríklad inštitút referenda, kde sa môže riešiť táto otázka skončenia volebného obdobia, ak sa na tom uznesie dostatočný počet občanov daného štátu a zároveň týmto potom ústavným procesom dôjde k uskutočneniu toho referenda. Potom máme iks štátov, ktoré majú možnosť samorozpustiť sa a ukončiť to volebné obdobie daného štátu. Čiže to, že to majú len dva štáty vyslovene takto stanovené, nás nelimituje v tom, aby sme my riešili túto otázku. A už je len na rozhodnutí Národnej rady a členov Národnej rady ako ústavodarcov, že či dajú zelenú takémuto návrhu alebo takémuto spôsobu riešenia tejto situácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Musím súhlasiť s tým, že referendum je najvyššia forma demokracie, preto my tento návrh zákona podporíme. Vôľa ľudí je pre nás záväzná a aj súhlasím s tým, že posilníme postavenie občanov Slovenskej republiky, čiže môžte rátať s našou podporou, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa pripájam k tomu, čo aj môj predrečník povedal k tomuto návrhu zákona a k tomu, čo bolo uvedené zo strany predkladateľa. Je asi najvyšší nástroj priamej demokracie referendum, o tom každý demokratický poslanec alebo každý demokrat rád hovorí. A je to jednoducho tak. Je to teória, teória politológie, nazvime to. A ja na to tak trošku chcem nadľahčiť, pretože som si všimol, možno ste si všimli viacerí, že sa v poslednom týždni, možno dvoch, začal používať tu v parlamente taký pojem že ´demokratickí poslanci´. Hovorí to jeden pán, predseda najväčšieho klubu, myslím, že to je. No on hovorí aj o demokratických voličoch najnovšie. A tak teraz vlastne pri hlasovaní alebo pri podpore takejto novelizácie sa asi ukáže, kto je tým demokratickým poslancom a kto ním nie je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Svrček, hovorili ste veľmi veľa o zastupiteľskej demokracii, ale teda neviem, či si to náhodou nemýlite, lebo teda zastupiteľská demokracia sa práve vyznačuje tým, že si občania v priamych voľbách zvolia svojich zástupcov, ktorí potom prijímajú rozhodnutia, ktoré od nich títo voliči na základe programu, na základe toho, ako poznajú týchto volených zástupcov očakávajú, že budú prijímať. Zastupiteľská demokracia nie je o tom, že sa priamo ľudia vyjadrujú k rôznych politickým rozhodnutiam alebo ekonomickým rozhodnutiam, alebo akýmkoľvek. Čiže o tom je zastupiteľská demokracia a referendum je priamou formou priamej demokracie.
Možno treba pre ten kontext sa pozrieť aj na to, že prečo vlastne vzniká tento návrh. Domnievam sa, že tento návrh vzniká pod tlakom skutočnosti, teda že jedna politická strana, konkrétne SMER, tlačí na to, aby boli čím skôr voľby, pretože zrejme sa obávajú o to, že niektoré z veľkých káuz sa podarí vyriešiť. To znamená, že práve od nich prichádza k veľkému tlaku k vyhláseniu referendu o predčasných voľbách a tak ďalej. A v tejto atmosfére vzniká a prichádza tento návrh zákona asi preto, že teda SME RODINA chce takisto, vzhľadom na to, že vidí, že podpora toho, tých, toho referenda je vysoká, tak chce nastúpiť na tento vlak. Ale aj toto ukazuje na to, že aká zlá cesta to je. Pretože ani v jednom z tých, tých vašich vystúpení, pán Svrček, ste neadresovali podľa mňa tie základné problémy, a to je, že nejaká forma permanentnej kampane po voľbách, ktorá nastane. A potom, samozrejme, to štvorročné obdobie má svoje zákonitosti a je dôvod, prečo je štvorročné na prijímanie ťažkých rozhodnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, samozrejme, je to politologická možno aj diskusia, že ako sa na to môžeme pozerať, že aj tento návrh zákona je možno nejakou formou kampane, ale na druhej strane, pán poslanec, však vy určite viete sám, že týmto, ak by došlo teoreticky k schválenie tejto legislatívnej úpravy, tak nedochádza automaticky k predčasným voľbám. Tam sú potom aj inštitúty na to, že či verejnosť alebo spoločnosť využije tú možnosť referenda, alebo či sa Národná rada rozhodne zákonom ukončiť to volebné obdobie. Takže preto ako absolútne sa na to nenazerajme týmto spôsobom, že týmto schválením tohto zákona automaticky dôjde k skončeniu obdobia.
A keď tu rozprávame, že ide o vyvíjanie tlaku možno od strany SMER na to, aby boli predčasné voľby, ja sa za nich nemôžem ako vyjadrovať. My sme úplne normálne prišli regulárne s touto legislatívnou iniciatívou a zase na druhej strane neviem, že či má referendum nejaké veľké šance na úspech, to si netrúfam povedať. Len skôr si myslím, ako som aj povedal v rozprave, že úroveň 50 % na to, aby bolo úspešné referendum nebude dostatočné. A osobne si myslím, že tých 50 % nebude zo spoločnosti hlasovať v tomto referende za predčasné voľby. Čiže skôr si myslím, že opak je pravdou.
Ale hovorím že ešte raz, a to sa opakujem, touto legislatívnou úpravou, aby sme si nemysleli, že automaticky schvaľujeme možnosť skončenia volebného obdobia, a je to aj páka možno pre ďalšie volebné obdobia, že, nedajbože, tu dôjde k situácii, že fakt dôjde k nefunkčnosti Národnej rady a nebudú môcť byť prijímané zákony. Samozrejme, že ústava potom pozná mechanizmy ako v prípade, keď je neuznášaniaschopná viac ako tri mesiace, tak prezidentka má vo svojej právomoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, páni poslanci, bez toho, aby som chcel akokoľvek podsúvať predkladateľovi nejaké zlé úmysly, nadviažem na to, čo povedal už kolega Lehotský. Slovensko funguje na princípe zastupiteľskej parlamentnej demokracie. A v tomto systéme je referendum ako nástroj priamej demokracie tak trochu cudzorodým až kontaminujúcim prvkom. Ale inštitút referenda máme a možnosť, aj občania prostredníctvom neho majú možnosť vyjadriť sa ku mnohým otázkam verejného záujmu s výnimkou základných ľudských práv a slobôd a vecí týkajúcich sa peňazí, teda daní, odvodov či štátneho rozpočtu.
Nie náhodou ale že viaceré zavedené parlamentné demokracie inštitút referenda vôbec ani nepoznajú. Ináč otázka referende, referenda sa venoval František Šebej, ktorý v tejto sále strávil pomerne dosť, možno časť svojho života. On túto problematiku spracoval vo viacerých blogoch. A priamo v nich na historických príkladoch ilustroval, ako sa práve prostredníctvom referenda, a nielen jedného, ale série referend, dostali k moci a v podstate rozšírili svoje právomoci napríklad Napoleon Bonaparte a Adolf Hitler. Z toho je vidieť, že dobre motivovaný ľud dokáže prostredníctvom referenda urobiť veci, ktoré môžu mať veľmi neblahé následky. A ja preto osobne, hoci teda vravím, referendum u nás je akceptované a táto otázka, či je možné dnes skrátiť volebné obdobie, nie je vyňatá z tejto právomoci.
Ja sa osobne prihováram, že považujem to za veľmi nevhodné a skutočne, ako to povedali viacerí, dá potom možnosť na permanentnú volebnú kampaň, ktorá prehluší ako všetko ostatné, a tá strana alebo tie strany, ktorým občania vo voľbách vyslovia svoju dôveru a umožnia im zúčastniť sa na spravovaní vecí verejných, potom nemajú žiadnu možnosť vlastnej realizácie, vlastného programu stále pod tlakom populistických vystúpení tých, ktorí vo voľbách buď neuspeli, alebo ak aj uspeli, nestali sa súčasťou vlády.
Preto ja osobne túto otázku ako nepovažujem za dôvodnú a ja osobne za to hlasovať nebudem. Ďakujem.

Ďakujem, Janko, za tvoj príspevok. Umožnil si mi reagovať aj na nestihnutú faktickú poznámku z toho môjho predchádzajúceho príspevku, pretože si nadviazal na to, čo som hovoril o tej permanentnej kampani. Nejde totiž o to, že týmto referendom alebo teda týmto prijatým zákonom priamo hneď ustanovujeme predčasné voľby, ale môže sa, samozrejme, stať, že taká strana ako SMER v nadchádzajúcich voľbách po štandardných štvorročných voľbách okamžite začne organizovať referendá o tom, aby boli nové predčasné voľby, čo celú tú spoločnosť, tak ako to vidíme dneska, nejakým spôsobom polarizuje, znemožňuje nejakú racionálnu debatu a každý z tých politikov viac či menej sa utieka hneď k nejakej forme populizmu. Čiže toto je hrozba, ktorá prichádza s možnosťou referendom rozhodnúť o predčasných voľbách.
Tá ďalšia vec, a toho si sa tiež dotkol, sú presne tie ťažké rozhodnutia, že to štvorročné obdobie fungovania parlamentu, existencie vlády má svoje dôvody a možno dokonca nie je dostatočné, pretože celkom otvorene sa, samozrejme, hovorí o tom, že ak chceme urobiť nejaké reformy, tak možno v prvom, druhom roku, potom to už nie je možné, pretože už prichádzajú ďalšie voľby. A predstavme si situáciu rôznych týmto referend na tie ťažké otázky, ktoré mala aj táto vláda, má táto vláda, pomoc Ukrajine, podpis obrannej dohody s USA, očista štátu, ktorá je pod, pod veľkým tlakom.
Čiže myslím si, že tento zákon dáva veľký priestor k tomu, aby práve pri týchto ťažkých rozhodnutiach bola veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovaná fungovanie vlády, ktorá bola zákonné zvolená na štyri roky.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie. Áno, referendum, aj sa opravujem, je inštitút priamej demokracie. Súhlasím, samozrejme, a nie sme zvyknutí tuto na Slovensku, u nás v našej krajine na takýto inštitút z jedného jednoduchého, ale logického dôvodu, že v minulosti, v ére a dobe socializmu, samozrejme, takéto prvky boli cudzorodé a nemali sme ústavnú zvyklosť ako mladá demokracia na to, aby sme mohli využívať tento inštitút priamej demokracie.
A čo sa týka aj možno komparácie a porovnania s inými štátmi, mohli by sme to porovnať aj napríklad s tým Švajčiarskom, že aký je tam diametrálny rozdiel medzi Slovenskom a Švajčiarskom. Lebo tam majú desaťročia tento inštitút zakotvený už doslova v krvi. Tam rozhodujú pomaly o všetkom. A samozrejme, je tam aj iné ústavné zriadenie, nemôžeme to porovnať úplne so Slovenskom, ale práve to je jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nie je takto hlboko zakorenený v našej krvi a v kostiach občanov tento inštitút.
Čo sa týka permanentnej volebnej kampane, že politické strany si budú vykonávať stále v ďalších volebných obdobiach kampaň. No viete, keby sme sa na to pozreli aj iným obrazom, však politické strany už aj teraz robia volebnú kampaň tým, že presadzujú svoj volebný program, že tu nesedia len a nestláčajú gombík, ale, samozrejme, vystupujú v rozpravách, presadzujú svoj volebný program v jednotlivých oblastiach. Takže je to také no ťažko posudzovateľné, žeby sa robila kampaň. Kampaň sa bude robiť aj tak tým, že tu budú politické strany a budú presadzovať svoj volebný program, však to je normálne v politickej súťaži bežné a normálne.
Ďakujem.