78. schôdza

Pán poslanec Ďurica.

Ďakujem, pán podpredseda.
Takisto chcem poďakovať pánovi Šeligovi za to, že veľmi objektívne pristúpil k obsahu tohoto zákona, že sa nepozeral na politické tričko, ale vyjadril svoj postoj k obsahu. A naozaj si to cením, že tak ako dokáže skritizovať, tak dokáže aj pochváliť a vyzdvihnúť. Takže veľká vďaka za objektivitu.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Oravec.

Ďakujeme pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja len veľmi nerád tu ruším ten súzvuk, ktorý tu doteraz je, ale musím to urobiť. Pán kolega Nemky začal tak netradične, keď povedal, že žiada poslancov o podporu tohto návrhu. Ja začnem tiež netradične. Ja žiadam poslancov o to, aby ho nepodporili a dokonca predkladateľov žiadam o to, aby ho stiahli. Dôvod, dôvody sa pokúsim vysvetliť vo svojom vystúpení.
A niekedy zákonodarca má dobrý zámer, ak príde akurát s nešťastným riešením, ktoré, a teda realizácia jeho potom nie je ideálna. V tomto prípade si myslím, že máme dočinenia s návrhom, ktorý je nedomyslený, ktorý nebol dostatočne prekonzultovaný s dotknutými podnikateľskými subjektami a zároveň je to hlavne návrh, ktorý podľa mňa bude mať úplne opačný efekt, než predkladatelia predpokladajú. Tá motivácia predkladateľov, ja jej úplne rozumiem, je, aby sme príplatky ochránili pred tým inflačným znehodnotením, aby sme opäť zamestnancom zabezpečili reálnu hodnotu nárastu príplatkov. To je v poriadku. Lenže tento návrh bude znamenať presný opak a môže dokonca, keďže ste to predstavili ako návrh politickej strany SMER – sociálna demokracia, ktorá zastupuje zamestnancov, tak presne tento návrh môže tým zamestnancom uškodiť. Takže ak zvážite to, čo tu budem hovoriť, že sú relevantné fakty, lebo budem hovoriť o faktoch, tak potom podľa mňa jediným logickým krokom by bolo, aby ste ochránili svojich voličov, teda zamestnancov vo firmách, tak môžete to urobiť aj tak, že stiahnete ten návrh, ktorý im evidentne škodiť bude.
Predtým než poviem kolo, koho sa to teda bude konkrétne negatívne týkať, pochopiteľne sú to podnikateľské subjekty, teda podnikatelia a firmy, ale negatívne sa to dotkne aj zamestnancov a samotných občanov, ktorí nie sú ani podnikatelia a nie sú ani zamestnanci. Kým poviem konkrétne tie dôsledky, ktoré si myslím, že môžu nastať, tak ešte by som sa rád vyjadril k samotnému legislatívnemu procesu.
Keď som bol ešte v exekutíve, bol som štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, tak sme vyvinuli veľké úsilie na to, aby vláda zmenila spôsob, akým pripravuje legislatívu. Dosiahli sme to, že vládna metodika pre, pre posudzovanie vplyvov navrhovanej legislatívy sa zmenila a veľmi od teraz teda detailnejšie sa posudzuje to, aké má predkladaná legislatíva dôsledky na tých, ktorí sú touto legislatívnou normou dotknutí. Urobili sme, pripravili sme teda a vláda schválila sériu nástrojov, ktoré musia ministerstvá používať na to, aby zistili, aké sú dôsledky zákonov, ktoré predkladajú. No čiže v tej exekutíve prišlo k pozitívnemu posunu v tejto oblasti. V parlamente ešte máme veľa čo robiť. Lebo keď sa pozriem na tento samotný návrh, tak si myslím, že to je učebnicový príklad toho, ako by sa, ak chceme, aby sa prijímala legislatíva slušne, tak ako by sa to teda nemalo robiť.
Tí, ktorí nesedia v tejto snemovni a sú mimo, sú to občania alebo sú to podnikateľské subjekty, a chcú sa dozvedieť o tomto návrhu viac, tak si môžu pozrieť na stránke Národnej rady parlamentnú tlač 1141, a keď sa na ňu pozrieme, tak čo sa o tom, okrem toho, že tam je návrh zákona, tak sa o motívoch a dôvodoch predkladateľov vedia dozvedieť z dôvodovej správy. Dôvodová správa má, prosím pekne, trištvrte strany, čiže tam toho veľa nie je a potom je tam osobitná časť, ktorá sa vyjadruje k jednotlivým paragrafom a tá je na jednu A4. Máme tu text legislatívny, ktorý je na jeden a trištvrte strany, ktorý ide zásadným spôsobom sa dotknúť státisícov podnikateľských subjektov a státisícov až miliónov občanov. Čo nájdeme o vplyvoch?
Keď sa pozriete zase na tú stránku Národnej rady, parlamentná časť 1141, jediné, čo sa o vplyvoch dočítate, je stanovisko ministerstva financií. Teda neviem, že či to je nejaký, nejaká štandardná procedúra alebo to bolo rozhodnutie predkladateľov, že sa obrátili na ministerstvo financií. Je to štandardná procedúra, tak, samozrejme, je to štandardná procedúra do tej miery, že ministerstvo financií je strážcom dopadov prijímanej legislatívy pokiaľ ide o verejné financie. No a keď ste im napísali, že chcete zvýšiť príplatky, no tak pochopiteľne ministerstvo financií vám odpísalo, že takýto návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. No jasné, že bude mať pozitívny, lebo zaťažíte viac podnikateľov, tí budú viac platiť a teda budú aj viac odvádzať a bude vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Ale pýtam sa, čo ste urobili preto, aby ste zvážili dopady na tie ostatné skupiny?
Predovšetkým, samozrejme, na podnikateľské subjekty, lebo tých sa to týka úplne, úplne najviac. No a keď sa pozriem, aké sú ich reakcie, tak ja vám teda prečítam len zopár novinových titulkov, ktoré sa ocitli v médiách, keď písali o tomto návrhu. Máme tu napríklad z 28. novembra: „Novela Zákonníka práce pod kritikou." Ďalej tu máme ešte z októbra: „Potravinárske komory a zväzy obchodu prosia poslancov: Príplatky pre zamestnancov nezvyšujte." Ďalej tu máme: „Zamestnávatelia sa hnevajú. Potravinári: Potraviny znovu zdražejú." A mohli by sme pokračovať ďalej – „Zamestnávatelia žiadajú stiahnutie návrhu novely Zákonníka práce, ktorou sa majú príplatky naviazať na minimálnu mzdu."
Čiže rokovania, ak nejaké prebehli, pán kolega, tak prebehli asi s veľmi chabým výsledkom, lebo nenašli ste asi zrejme nikoho, kto by sa s takouto predstavou stotožnil. A ten dôvod, prečo ste ho nenašli, je úplne jednoznačný. Do istej mieri si myslím, že tie subjekty, ktoré sa hnevajú, sa hnevajú oprávnene, a dokonca môžu tento návrh chápať ako podraz a ja vám poviem prečo. V lete, ak ste zaznamenali, tak prvýkrát v histórii sa stalo, že zamestnávatelia sa dohodli s odborármi bez toho, aby im do toho hovoril štát na skokovitom výraznom zvýšení minimálnej mzdy zo 646 eur na 700 eur. Tak sa dohodli zamestnávatelia aj odborári vediac, že nás čaká rok 2023, v ktorom príde vysoká inflácia, a tým pádom uznali jedna aj druhá strana, že je potrebné mať vyššiu minimálnu mzdu.
A potom čo sa tieto subjekty takto dohodli vo vzájomných rokovaniach, tak prichádza tento návrh, ktorý im hovorí, že, vážení, vy ste sa dohodli na skokovitom zvýšení minimálnej mzdy, tak my vám tu dávame ešte príplatky, ktoré vlastne spôsobia turboefekt, že príde k zvýšeniu celkových nákladov na zamestnávanie. A to je teda ten ďalší podstatný argument, ktorý by ste, vážení kolegovia, vážené kolegyne, mali zvážiť, a to je, že pokiaľ ide o samotné podnikateľské subjekty, tak tam často sa používajú mnohé parametre, ktoré ale nie sú vypovedajúce a sú len čiastkové. Pokiaľ ide o mzdy alebo náklady zamestnávateľov, tak tuná je dôležité to, že to, čo by sa malo rátať a čo by sme mali aj my brať do úvahy, keď prijímame nejakú legislatívu, aké sú celkové výdavky zamestnávateľa pokiaľ ide o zamestnanca. A my týmto návrhom jednoznačne prispievame k tomu, že sa zvyšujú celkové výdavky zamestnávateľa na zamestnanca.
No a keď porovnáva sa Slovensko s ostatnými krajinami a nielenže porovnáme minimálnu mzdu voči inej minimálnej mzde, alebo hrubú alebo priemernú mzdu voči hrubej alebo priemernej mzde v iných krajinách, ale ak zoberieme celkové výdavky a do tých celkových výdavkov sa rátajú aj ďalšie veci, to sú dane a odvody, ktoré platia či už zamestnanec, alebo zamestnávateľ, sú to príspevky do sociálneho fondu, sú to príspevky do, na rekreačné poukazy, sú to príspevky pokiaľ ide o stravovanie, sú to trináste, štrnáste platy a sú to, samozrejme, aj tieto príplatky. A keď toto všetko zrátame, tak zistíme, že hodinová mzda na Slovensku je ďaleko najvyššia v tomto regióne.
Takže otázka je, že, kolegovia, či chceme, alebo nechceme negatívnym spôsobom ovplyvňovať konkurencieschopnosť slovenských firiem, lebo týmto, samozrejme, ju ovplyvňujeme negatívne. Takže z tohto hľadiska znie ako úplne, až by som povedal, nechcem povedať toto slovo, že smiešne, ale nenáležite to, že my jeden deň v tejto snemovni prijmeme niečo, čo má podporiť podnikateľský sektor, konkrétne v gastre, že znížime DPH z 20 na 10 % na tri mesiace a na druhý deň urobíme to, že tým istým firmám vlastne zavaríme. Že im naložíme a, a skomplikujeme im život. Tak prosím vás, chceme tým firmám pomáhať, alebo ich chceme takýmto spôsobom im hádzať polená pod nohy? Rozmyslime si to. Ja si myslím, že im chceme pomáhať. Ak im chceme pomáhať, najlepšie by sme im pomohli tak, keby sme tento návrh, keby predkladatelia tento návrh stiahli.
Pokiaľ ide o, teda toto je ten dopad, ktorý si myslím, že je jednoznačne negatívny na samotných zamestnávateľov, ale to sa týka v zásade aj zamestnancov. Vy im teda chcete pomôcť, ale efekt tohto navýšenia, teda predraženia toho zamestnávania zamestnancov cez víkendy alebo počas nočných bude, že prevádzky, ktoré sú trojzmenné, asi s tým nič neurobia. Ale je veľa podnikateľských subjektov, ktoré môžu alebo nemusia mať otvorené, no a my ich takýmto spôsobom dotlačíme k tomu, aby cez víkend zatvárali, lebo im to nebude jednoducho, nebude to pre nich rentabilné. Čiže čo sa stane? No jednoducho človek, zamestnanec, ktorý si privyrábal aj tým, že bol cez víkendy v zamestnaní a dostával príplatky, no tak ak zavrie jeho zamestnávateľ, ja neviem, obchodík, no tak jednoducho ten zamestnanec sa k svojmu zvýšenému príjmu cez víkend nedostane, lebo jeho zamestnávateľ prevádzku zatvorí. Čiže čo sa stane, vážení kolegovia? Môže sa stať dokonca nie aj to, že nielen cez víkend zatvorí, ale že zatvorí úplne. Pretože toto zvýšenie príplatkov je len jedno zvýšenie, ale tých zvýšení je veľmi veľa. A tých negatívnych udalostí, ktoré sa podnikateľským subjektom dejú, energetické a všetky tie krízy, ktoré zažívame, no tak pochopiteľne spôsobia, že keď to všetko sa naakumuluje, tak sa môže stať aj to, že niektoré firmy zatvoria úplne. A potom sa stane čo?
Na začiatku sme mali krásny zámer. Predkladatelia chceli zvýšiť príplatky a na konci môže byť ten efekt, že síce príplatky zvýšime, ale príjem toho zamestnanca bude nula. Čiže zvýšime príplatky z nulového príjmu. A to si myslím, že asi nikto, nikto z nás nechce. No a toto, samozrejme, bude mať okrem tých subjektov, ktoré som spomínal, teda podnikateľské subjekty, zamestnávateľov a zamestnancov, negatívny efekt aj na občanov, pretože zrazu sa im môže stať, že prevádzky, na ktoré boli zvyknutí, že boli otvorené, sa zatvoria, a tým pádom sa im aj dostupnosť služieb, na ktorú boli zvyknutí, zníži.
Takže ešte raz, dovoľte mi, aby som uzavrel toto moje vystúpenie tým, že by som citoval z výzvy jednej z podnikateľských alebo zamestnávateľských organizácií. Republiková únia zamestnávateľov vyzvala nás, a teda hlavne predkladateľov k tomu, že: „Vyzývame poslancov i vládu, aby novelu Zákonníka práce v tejto podobe buď riadne prediskutovali so zástupcami zamestnávateľov, alebo ju v čo najkratšom čase z rokovania parlamentu stiahli."
Ja si myslím, že to by bola win-win-win situácia pre všetkých, ak by ste sa tak, vážení kolegovia, rozhodli, pretože jednak by sme zabránili tým negatívnym dôsledkom, ktoré som hovoril. Ochránili by sme aj voličov strany SMER pred negatívnymi dôsledkami, keďže sú to hlavne zamestnanci. Nepoškodili by sme firmám a zároveň by sme mali väčší čas na to, aby sme tie návrhy detailnejšie prediskutovali a prekonzultovali s dotknutými subjektami. Takže toľko za mňa. Opäť končím tou výzvou, radšej, ako sa hovorí, raz meraj, či dvakrát meraj a raz strihaj.
Ďakujem pekne.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja mám podobné obavy ako vy, ale verím, že tí ľudia si zaslúžia viac. A ja pochádzam, dá sa povedať, z takého chudobnejšieho regiónu, kde sa obracia každá koruna. A viacerí podnikatelia sme sa stretli a skoro všetci zastávajú ten istý názor, že radšej traja spokojní zamestnanci ako päť nespokojných. Že tí traja spravia viacej ako päť. Takže toto bude ten výsledok. Aby ste vedel.

Pán poslanec Susko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Oravec, no je to pochopiteľné a samozrejme, že podnikatelia nebudú úplne šťastní a spokojní. Veď nikdy nie sú šťastní a spokojní, keď majú svojim zamestnancom dať viac peňazí. Vidíme to každý rok pri schvaľovaní minimálnej mzdy, aj pri akýchkoľvek navýšeniach, ktoré by sa ich, ich mali, mali dotknúť. Avšak, avšak nemyslím si a myslím si, že to je trošku z vašej strany strašenie, že príde k prepúšťaniu zamestnancov, pretože, pretože vo veľa prípadoch majú na základe kolektívnych zmlúv títo zamestnanci dokonca vyššie príplatky, ako sú stanovené v tomto, v tomto návrhu.
No a pokiaľ hovoríte o tom, že, že ide o podraz vo vzťahu k podnikateľom, tak s týmto absolútne nemôžem súhlasiť vzhľadom k tomu, že v roku 2020, keď sa tieto príplatky zmrazovali na úroveň roku 2020, boli jasne a jednoznačne deklarované, že je to dočasné opatrenie. Dočasné opatrenie kvôli covidu a kvôli práci neštandardnej, mimo štandardného pracovného času, a tam by to bolo naozaj neúmerné zaťaženie pre podnikateľov. Ale dnes sme už v úplnej inej situácii a keďže bolo to opatrenie prezentované ako, ako dočasné, tak my nezavádzame nič nové. Opakujem a zdôrazňujem to, my nezavádzame nič nové.
My sa vraciame do stavu spred roka 2020 a tie príplatky sú naviazané na rast minimálnej mzdy presne takisto ako boli spred roka 2020. Je pravdou, že medzičasom minimálna mzda stúpla, ale to sa predpokladalo z hľadiska inflácie aj pred rokom 2020. Čiže tu podnikatelia nemôžu povedať, že my zavádzame nejaké nové opatrenia. Tie opatrenia sú tie isté, čo boli pred rokom 2020. My ich len rozmrazujeme. A tam si myslím, že toto nie je žiaden podraz, a tam sme urobili aj ten ústupok, že sme posunuli účinnosť toho zákona až od polovičky roku 2023, aby sa na to vedeli pripraviť, aby si vedeli na to, na to rozpočto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou poznámkou pán poslanec Richter.

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
No, pán poslanec, teraz ste vystúpil ešte ako šéf podnikateľov Slovenska, beriem to. Áno, použil ste výraz, že SMER má záujem obhajovať hlavne zamestnávateľov. Zakontroval by som podľa toho vášho vyjadrenia vy hlavne zamestnávateľov, to znamená podnikateľov, my asi zamestnancov. Ale dobre, to je dobre, že tu majú zastúpenie, kto ich viacej háji v tomto, tejto snemovni, aj jedni, aj druhí. Len trošku málo beriete v úvahu tie minimálne mzdové nároky, ktoré sme akceptovali a ktoré tam nie sú. A to je veľmi dôležitý oný artikel, ktorý je potrebné brať v úvahy.
Viete, ja mám dlhoročné skúsenosti z vyjednávania k minimálnej mzde. Pán poslanec, mal nastať koniec sveta. A to v čase, keď tu bola konjunktúra. Ekonomika išla, my sme riešili niečo iné ako infláciu. Defláciu, to znamená, rýchlo sme museli pustiť novelu zákona, aby sme dôchodky nemuseli, nemuseli znižovať. A napriek tomu ako mal nastať koniec sveta, lebo ideme o pár halierov alebo pár eur hore s minimálnou mzdou. To znamená, tu niet šanca sa absolútne dohodnúť, lebo ten podnikateľ prirodzene to svoje stanovisko a, a možný zisk akosi v plnej miere obhajuje.
Len viete čo sa stalo teraz? A povedal to váš predseda. Absolútne zlyhal trh. Absolútne zlyhal trh. To povedal Sulík. Toto je treba brať v úvahu. To znamená, že keď absolútne zlyhal trh, my nemôžeme v tomto prípade očakávať, že ten štát bude sanovovať absolútne všetko, čo sa týka príjmov aj tých robotníkov, ktorí v noci robia pri, pri tých pásoch. Tu musí do istej miery byť to rozloženie tých, tých nákladov, ktoré s tým súvisia.