78. schôdza

OK. Chcela by som vyňať na samostatné hlasovanie body, teda z informácie, body 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 47 a 62. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, aby si to pán spravodajca mohol poznačiť.

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
1 až 12, potom 14, 47, 62. A chceš aj vedieť, ktorý je ktorý? Dobre. Takisto by som podala pozmeňujúce návrhy dva. Ja som späť vzala tie dva, ktoré, ktoré chcem meniť preto, lebo prišlo v rámci schválenia rozpočtu, schvaľovania rozpočtu prišlo k dohodám, ktoré oceňujem a ktoré pomôžu, aby prešli dobré návrhy.
Tie dva návrhy sa týkajú percenta za poistencov štátu a na to naviazaných, na to naviazané obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Asi k tomu zbytočne budem to nejak dopodrobna vysvetľovať, takže prečítam, prečítam tie pozmeňovaky, v čom sa to mení oproti tomu, čo som pôvodne predkladala. Je to, že sa posúva účinnosť toho percenta za poistenca štátu o rok neskôr, a to z toho dôvodu, že financie na to sú vlastne štrukturálnym výdavkom štrukturálneho charakteru. A keďže SaS presadila výdavkové limity do rozpočtu, tak vlastne takýto návrh by potom presahoval o nejakých 60 až 100 mil. vlastne tie výdavkové limity, pretože tie riešia práve štrukturálny deficit. Z tohto dôvodu sme súhlasili s odkladom o rok neskôr, ale zároveň sme dostali prísľub, že do rozpočtu zdravotníctva prídu v priamej tranže potrebné peniaze, teda minimálne 740 mil. plus 80. Takže aj rok 2023 bude vykrytý, čo opäť oceňujem. Čiže dovolím si prečítať pozmeňujúce návrhy.
Ten pozmeňujúci návrh druhý k zisku je iný iba v tom, že aby nenaväzoval na priamo, aby nebol priamo spojený s prvým pozmeňujúcim návrhom, aby prípadne mali poslanci možnosť si vybrať iba jeden z nich, pokiaľ tak uznajú za vhodné. Aj keď úprimne odporúčam hlasovať za dvojočkovú ako takú, pretože je odkonzultovaná s celým sektorom, so zdravotnými poisťovňami. Toto môže niekoho iritovať, ale znamená to, že naozaj nikoho nezlikviduje, nikomu nesťaží fungovanie na trhu a nebudú z toho ani, ani žiadne pokuty a ako dôsledok súdnych sporov. Zároveň ale zabezpečuje tú garanciu, že keď dáme do zdravotníctva viac peňazí, tak jednoducho je tam, je tam horný limit a zároveň obsahuje, a to je pre mňa najdôležitejšie, tzv. KPI kritéria, teda kritériá kvality, ktoré naväzujú na priamy prínos pre poistenca. To som tu už niekoľkokrát hovorila. Tie kritériá kvality môžme meniť, môžme dopĺňať, môžme s tým pracovať. Hlavné je začať s tým, aby sme povedali, milá poisťovňa, tvoje miesto je tu na to, aby sa starala o poistencov a iba v prípade, ak zabezpečíš dostatočných, dostatočne včas dostatočný počet lekárov, ambulancií a to, čo pacient potrebuje, možnože aj nejaký komfort, objednávanie na termín a ďalšie veci, iba v tom prípade dostaneš viac peňazí. Tento istý kľúč je zaznamenávaný aj v prvom pozmeňováku k tomu percentu za poistenca štátu, kde tiež od roku 2026, čo ma mrzí, lebo ja si myslím, že toto mohlo byť skôr, ale teda bola takáto dohoda, od roku 2026 bude pol percenta navyše pre sektor práve vtedy, ak, ak prinesú konkrétny prínos pre poistenca, pre pacienta v takejto podobe. Ono sa to na začiatku roka dohodne. Povie sa presne aké kritéria. Aké percento objednaných pacientov, preventívnych prehliadok a tak ďalej a tak ďalej. A toto, keď sa splní na konci roka, tak vlastne je tam finančná odmena. To dôležité je to slovo motivácia. Že my vlastne vytvárame v oboch prípadoch motiváciu, aby si sektor sadol a spoločne lekári, ambulancie, nemocnice, poisťovne, ministerstvo, pacientske organizácie za jedným stolom povedali, toto sú kritériá, ktoré vieme za tieto peniaze splniť. A nech to napíšu na papier, nech sa to dá odmerať. A na konci roka, keď sa to odmera, či to naozaj splnili to, čo rozpráva, že za tie peniaze vedia. A keď to splnia, potom nech sa páči, nech ich majú. Ale keď to nesplnia, nemajú ich za čo dostať. Tento kľúč je veľmi dôležitý, aby sme začali meniť. A upozorňujem, až tak na tých samostatných kritériách nezáleží. Ja do tých kritérií by som dala hocičo, hocičo vybrala, viac-menej, nie úplne hocičo, ale teda až takto nedeliť, nenásobiť. Strašne dôležité je začať s tým konečne. A potom uvidíme, keď to pôjde, uvidíme, čo tam treba ešte pridať, čo prípadne odobrať. Každý rok to treba na tomto pracovať. Samozrejme, ruku nad tým bude mať ministerstvo zdravotníctva, ale aj ono má motiváciu dohodnúť kritériá, ktoré budú realizovateľné na konci a ktoré budú prínosom. Na druhej strane, keď dostáva peniaze, tak toto je vlastne kľúč na, na ten sektor, aby sme mohli povedať, no tak áno, my vám chceme dať viac peňazí, ale povedzte mi, čo za to. Nie len to, že budete tu, ale čo navyše za to. Toto je podľa mňa mechanizmus, ktorý naozaj môže byť revolučný, pokiaľ sa dobre uchopí a ja teda veľmi dúfam, že toto sa podarí a že to bude prvý krok k spolupráci, pretože toto zabezpečí, že by z toho, v tom sektore malo byť aspoň nejaká slušná minimálna základná suma peňazí a možnože menej nervozity a viac plánovania a bude sa dať pracovať na ďalších veciach.
Takže s dovolením prečítam tie pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa na moje prekvapenie, ale o to väčšiu radosť, pridali aj kolegovia. Teda k tomu prvému sa pridali aj kolegovia, takže čítam aj v ich mene.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Mareka Krajčího, Zuzany Šebovej, Anny Záborskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. IV bod, prepáčte. V čl. III 4. bode sa v § 12 ods. 8 za slovo "zariadení," vkladajú slová "v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, rozhodnutie súdu o uložení neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu o umiestnení osoby do detenčného ústavu pre mladistvých, rozhodnutie súdu o nariadení výchovného opatrenia alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy,^14aca)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 14aca znie:
"^14aca) Napríklad § 365 a 367 Civilného mimosporového poriadku, § 37 ods. 3 a § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 175/2015 Z. z., zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 231/2019 Z. z. v znení zákona č. 390/2022 Z. z., § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. V čl. VI sa za 39. bod vkladá nový bod 40, ktorý znie:
"40. V § 12 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) štát 5 % z vymeriavacieho základu,".
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Legislatívna zmena v bode 40 (§ 12 ods. 1 písm. f) nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
3. V čl. VI sa za 40. bod vkladajú nový 41. a 42. bod, ktoré znejú:
"41. V § 13 ods. 13 znie:
"(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa prvej vety prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktoré, ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7."
42. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 41 a 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
4. V čl. VI sa za 42. bod vkladajú nové body 43. až 45., ktoré znejú:
"43. V § 16 ods. 2 písm. e) znie:
"e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c),".
44. V § 16 ods. 2 písm. f) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)".
45. V § 16 ods. 8 písm. c) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 43 až 45 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX
o účinnosti zákona.
5. V čl. VI sa za 47. bod vkladajú nové body 48. až 50., ktoré znejú:
"48. V § 19 ods. 21 sa na konci tretej vety pripájajú tieto slová: "a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."
49. V § 19 odsek 22 znie:
"(22) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo."
50. V § 19 sa vypúšťajú odseky 23 až 26.
Doterajšie odseky 27 až 29 sa označujú ako odseky 23 až 25."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 48 až 50 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
6. V čl. VI sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"52. V § 23 ods. 15 sa slová „§ 19 ods. 29" nahrádzajú slovami "§ 19 ods. 25"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 52 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
7. V čl. VI sa za 56. bod vkladajú body 57. a 58., ktoré znejú:
"57. V § 27d ods. 1 sa slovo "dva" nahrádza slovom "tri".
58. V § 27e ods. 4 sa slová "odseku 7 písm. d)" nahrádzajú slovami "odseku 8 písm. e)".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 57 a 58 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
8. V čl. Vl sa za 58. bod vkladá nový 59. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
"59. Za § 38ezf sa vkladá § 38ezg, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38ezg
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
"(1) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2023 sa vykoná v roku 2024 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.
(3) Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu."
Bod 59 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
Áno, v tejto súvislosti vynímame bod 62 z informácie na osobitné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne. To bol teda prvý pozmeňujúci návrh zákona.
Ja chcem aj veľmi pekne poďakovať šestnástim zdravotníckym organizáciám, ktoré sa za toto zasadili, a aj poisťovniam a tak ďalej. A idem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka teda zisku poisťovní.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. I sa za 12. bod vkladá nový 13. bod, ktorý znie:
"13. V § 6a ods. 3 písm. i) sa slová "správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému" nahrádzajú slovami "činnosť Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len "národné centrum")".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 12 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku IX o účinnosti zákona.
2. V čl. I 13. bod znie:
13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa odseku 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
(5) Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený, na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,^18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,^18jb)
c) nákladov spojených s realizáciou činnosti pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia
1. vykonávaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,^18jc) ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
2. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.^18jd)
(6) Ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ja až 18jd znejú:
"^18ja) § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^18jb) § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
^18jc) § 10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
^18jd) § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z."
3. V čl. I bode 14 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa" a slová "§ 6aa" sa nahrádzajú slovami "§ 6ab".
4. V čl. I 14. bode § 6aa ods. 1 písm. b) a h) a ods. 2 písm. f) (3x) sa za slovo "ambulantnej" vkladá slovo "zdravotnej".
5. V čl. I v 14. bode § 6aa sa odkaz "18i)" nahrádza odkazom "18je)", odkaz "18je)" sa nahrádza odkazom "18jf)" a odkaz "18ja)" sa nahrádza odkazom "18jg)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 18je, 18jf a 18jg znejú:
"^18je) § 5 ods. 5 a 6, § 5a, § 5b ods. 3, § 5d zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
^18jf) § 38 zákona č. 540/2021 Z. z.
^18jg) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti v znení neskorších predpisov."
6. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie bodu sa pri, premietne do čl. 9 o účinnosti zákona.
7. V čl. I 26. bode § 15 ods. 1 písmena an) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
8. V čl. I bod 38 znie, 38 v § 18 ods. 1 sa za písmeno x) vkladá nové písmeno y), ktoré znie:
"y) rozhoduje o splnení kritérií kvality (§ 6ab)".
Doterajšie písmeno y) sa označuje ako písmeno z).
To je všetko. Dúfam, že som prečítala všetko, čo som mala.
Ďakujem ešte raz všetkým zúčastneným.

Ďakujem, pani poslankyňa. Žiadna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa. Nemá záujem o záverečné slovo. Pán spravodajca áno. (Reakcia spravodajcu.) Áno. Rovnako aj termín hlasovania, ale ten je v podstate dohodnutý zajtra. Ale ohláste to.

Ten je dohodnutý. Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej hodine.
Ja len chcem úplne krátko poďakovať za tie prednesené návrhy. Ten prvý, samozrejme, sme veľmi radi, že došlo k takej dohode, že do zdravotníctva pôjde viac peňazí. A že došlo aj k teda dohode, že sa bude teda platiť ten daňový systém aj za, aj za poistencov štátu. Samozrejme, treba si ešte zapriať, aby sme dobre hospodárili a tie peniaze v tom rozpočte boli.
Čo sa týka toho druhého návrhu, tak tam, samozrejme, ja som toho názoru, že ja by som chcel ešte viac z tých financií, ktoré tečú do poistného systému, aby šlo k poskytovateľom a aby sme, aby sme z tohto pohľadu mali stále zach... Alebo nieže zachované, ale aby sa podarilo v tejto snemovni presadiť ten návrh, ktorý hovorí o výdavkových limitoch. Teda, že do zdravotnej starostlivosti by šiel, by šlo určité percento vybraného poistného. Minimálne percento vybraného poistného.
Žiaľ, tento druhý pozmeňujúci návrh to ruší, tým pádom, samozrejme, zisk zdravotnej poisťovne bude plnení tak, ako stanovuje zákon v prvom rade. Tak ako to je robená aj doteraz, tie poisťovne väčšinou na začiatku si vypočítajú zisk a potom počítajú, koľko môžu financií minúť pre ten-ktorý typ zdravotnej starostlivosti.
My sme to chceli otočiť, aby to garde bolo otočené naspäť, teda, aby sa najskôr muselo hľadať a akým spôsobom všetky financie investovať do zdravotnej starostlivosti. A potom, keď zvýšia financie, by sme sa mohli rozprávať o zisku. Toto je, žiaľ, otočený návrh zákona, ja preto ten druhý pozmeňujúci návrh osobne nedoporučujem, aby ste prijali v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pánovi ministrovi, rovnako ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz chcem poďakovať pánovi ministrovi, pánovi spravodajcovi, ďakujem za spoluprácu. Nejako sme to zvládli.
A mali by sme teraz pokračovať v druhom čítaní o návrhu poslancov Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to parlamentná tlač 1181. Rovnako tu je predkladateľom pán poslanec Milan Vetrák aj pri tom ďalšom návrhu, ktorým je spotrebná daň z alkoholických nápojov.
Keďže mám informáciu, že pán navrhovateľ ešte pracuje na nejakom technickom riešení, takže požiadal o 15-minútovú prestávku. Je všeobecný súhlas, aby sme si...? (Súhlasná reakcia pléna.) Takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 15.30, ale ešte predtým pán Miroslav Suja s procedurálnym návrhom.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ja by som sa chcel len spýtať, či vieme aj tie ďalšie body, či budeme čakať na každý ten pozmeňovák alebo, aby sme sa vedeli nejako zariadiť časom, lebo viete, je to také nekorektné voči nám. Ak nemáme pripravené, keby povedali tí predkladatelia tých pozmeňovacích návrhov, že nie sú pripravené, tak nemusíme tu zbytočne sedieť tie hodiny. A keby sme ako zo slušnosti, ja si myslím, že by to bolo fér.

Pán poslanec, ja plne s vami súhlasím. Urobím, čo je v mojich silách, pretože teraz ma asi po 15 minútach vystrieda môj kolega, pán podpredseda Grendel, a ja budem cez organizačný sa snažiť zistiť, ako je to s ďalšími predkladateľmi, ktorí by mali byť minister financií Igor Matovič a potom pán poslanec Jaromír Šíbl a Miloš Svrček a budeme informovať.
Ďakujem aj ja.

(Prestávka.)

Kolegyne, chcem, kolegovia, kolegyne tu ani nie sú v tejto chvíli, vás chcem informovať, že ešte pätnásť minút predĺžime prestávku, ale potom, mám dobrú správu, že už len dva body a zvyšné sa preložia na 10. január (Reakcie z pléna.).

(Prestávka.)

Kolegyne, kolegovia, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme poradie tlačí 1181 a 1182 prehodili, čiže teraz by sme pokračovali návrhom poslanca Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k tomuto návrhu, ktorý má parlamentnú tlač 1182, informácia výborov má tlač 1182a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, tlač 1182.)

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Tak, vážení páni poslanci, v tomto úvodnom slove budem stručný. Potom, samozrejme, vystúpim a to chcem pána predsedajúceho požiadať, ako prvý do rozpravy. Jednak budem prednášať pozmeňujúci ná..., vlastne nie, nebudem prednášať pozmeňujúci návrh, ale budem mať ešte nejaké vysvetlenia k tomuto návrhu s tým, že v úvodom slove by som zosumarizoval, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, o čo ide.
V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že pokiaľ bude ekonomická situácia taká, ktorá sa dá označiť ako ekonomická kríza alebo energetická kríza, ale najmä ekonomická kríza, tak je možné zdaňovať aj tzv. negatívne externality. A medzi takéto negatívne externality patrí aj lieh.
Čiže je tu návrh zákona, ktorý hovorí o zvýšenej sadzbe dane na lieh, nie teda na víno a pivo, ale teda na lieh ako taký s tým, že to zvýšenie sadby zodpovedá v podstate aj valorizácii samotnej dane, keďže za viac ako 10 rokov nedošlo k zvýšeniu dane za alkohol.
Samozrejme, nebolo to najmä zo strany subjektov prijímané s nadšením, treba aj na margo toho povedať, že keď si dneska zoberieme nejakú klasickú fľašu tvrdého alkoholu, ktorá stojí povedzme v priemere okolo 11 eur, tak výrobné náklady na to sú 4 eurá, 2 eurá sú doterajšia daň a 5 eur, teda takmer 50% je marža toho obchodníka. Čiže ono pri zvýšení dane by sa to dalo riešiť aj tak, že by si znížili maržu obchodníci, že ju majú pomerne vysokú, ale nie, oni si ju neznížia, čiže tá fľaška tvrdého alkoholu bude potom stáť pri zvýšenej sadzbe viacej o tie približne 2 eurá. Čiže z tých 11 pôjde na 13, pretože obchodníci budú chcieť mať maržu zachovanú. Čiže je to už aj, by som povedal, na ich svedomí, či to budú robiť, alebo nie. My očakávame, že áno, pretože tie svoje zisky chcú mať aj naďalej. Ale treba si to povedať na rovinu a férovo, že je to takto, ale nie je to jediné riešenie.
Boli tu aj výhrady voči tomu, že či teda by sme nemali zdaňovať víno aj pivo, najmä pokiaľ ide povedzme o také tiché víno, myslím, že to bola otázka aj pána spravodajcu na finančnom výbore. Uvažovali sme aj týmto spôsobom, ale zásadne bol proti tomu minister pôdohospodárstva aj vzhľadom na ochranu domácich výrobcov na Slovensku. Čiže nechceli sme ísť týmto smerom, hoci SaS priniesla v septembri návrh, ktorý zdaňoval víno aj pivo, to si treba povedať. Čiže oni na toto nebrali ohľad. My berieme ohľad na domácich výrobcov a nechceli sme to robiť.
No a potom tu bola námietka zo strany takisto zväzu producentov, zväzu výrobcov alebo teda toho priemyslu ako takého, že či by sme neznížili, neznížili tú sadzbu dane z tých 30 %, teda či by sme nedali nižšie zvýšenie, tak poviem. Že nie 30 %, ale 20 %.
V princípe tu budeme počuť pozmeňujúci návrh zo strany pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, ktorým sa bude posúvať účinnosť a keď si to prerátame na tie mesiace v najbližšom roku, tak ono to v zásade bude zodpovedať tým 20 %. Keď si to dáme na celý rok. Čiže ak by mala byť účinnosť od 1. januára a mala znamenať 30 % za ten rok, tak teraz po posunutí účinnosti to už počas toho najbližšieho roka, keby sme vyrátali dvanástimi mesiacmi, tak to bude na mesiac len 20 %. Čiže nie úplne sme vyšli v ústrety, ale takto nepriamo im v zásade vyjdeme v ústrety tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán Karahuta v rámci diskusie prednesie.
Tiež tu bola výhrada, že či teda nebude dochádzať k výrobe alkoholu na čiernom trhu alebo takého neoznačeného, na druhej strane aj samotný zväz priznal, že kontrola a spôsob označovania liehovín je pomerne prísna. Ja som si vyžiadal stanovisko ministerstva financií. To mi uviedlo, že sa neobávajú toho, že by k takémuto, k takejto výrobe malo dochádzať v nejakej enormnej miere, ale teda oni sa neobávajú, že by k tomu malo dochádzať, čiže asi ani nie v enormnej miere.
A ešte tam bola, samozrejme, potom výhrada, ktorá sa týkala toho, že či nebudú naši občania chodiť nakupovať do susedných štátov, keďže tá cena sa zvýši pomerne výrazne, no ono je to tak že v princípe, ak sa nemýlim, tak v Maďarsku je tá cena toho alkoholu nižšia výraznejšie, ale v Poľsku, Českej republike, aj v Rakúsku je to, sú tie ceny veľmi porovnateľné. Ono je to cena alebo sadzba na hektoliter, nie na liter, ale na hektoliter, čiže ak tam je rozdiel naozaj minimálny, tak nikto si nekupuje alkohol na hektolitre alebo teda málokto si kupuje alkohol na hektolitre. Skôr si človek kúpi sem tam tú jednu fľašku tvrdého, ak možno na nejakú oslavu a podobne. Takže tam aj ministerstvo financií uvádza a ja s tým súhlasím, že nie je asi nejaká opodstatnená obava asi, že by teraz chodili ľudia, cestovali do Čiech alebo do Poľska. Na druhej strane sú ľudia, ktorí tam aj trvalejšie žijú alebo prechodne už dlhšiu dobu, tá cena je porovnateľná. Takže nemyslím si, že by zrovna takúto turistiku chceli absolvovať.
Ja k tým ďalším veciam, ktoré vzniknú v rozprave, sa vyjadrím a ešte aj k tom, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, kedy bol na výbore podaný pozmeňujúci návrh, ale k tomu budem hovoriť potom viacej v tom svojom prvom vstupe. V princípe okrem pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Karahuta, prednesie aj pán predseda finančného výboru jeden pozmeňujúci návrh, ale o tom povie podrobnejšie on a ja sa potom k nemu prípadne vyjadrím.
Ja by som vás chcel požiadať o podporu tohto zákona, najmä z dôvodu, že prináša do štátneho rozpočtu približne, no keby zostal v tom znení, ako je navrhnutý, tak asi 77 mil. eur, ale keďže príde k posunu účinnosti a musíme rátať aj s nejakým predzásobením tých podnikateľov, obchodníkov s alkoholom, tak získame budúci rok, ak prejde návrh zákona v tom znení pozmeňujúceho návrhu pána Karahutu, asi okolo 55 mil. eur do štátneho rozpočtu, čiže je to nejaký príjem, z ktorého vieme financovať pomoc ľuďom. Buď je to navýšenie platov alebo je to pomoc, ktorá sa priamo týka prekonania energetickej krízy. Takže hlavne z tohto dôvodu vás chcem požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili. A ešte budem mať možnosť hovoriť o pozmeňujúcich návrhoch, a teda verím, že aj tie nájdu vašu podporu.
Ďakujem pekne zatiaľ za úvodné slovo.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem. Teraz dávam slovo pánovi spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovaní vo výboroch a rovnako zdôvodnil stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani alkoholických nápojov.
Národná rada uznesením č. 1822 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslanca Milana Vetráka týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre financie a rozpočet odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom III tejto informácie vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený pod bodom IV informácie.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Predseda výboru pre financie a rozpočet zároveň určil za spravodajcu mňa, určil ma za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu, pán spravodajca, ako ste odporučili. Písomnú prihlášku som dostal jedinú – pán predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič, ktorému udeľujem slovo. Po ňom dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán predseda.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, dovoľte mi tiež vystúpiť k tomuto návrhu zákona a následne tiež podám pozmeňujúci návrh. Veľa toho uviedol z takej tej pôvodnej histórie návrhu pán predkladateľ, pán Vetrák. Čo sa týka vlastne ďalších krokov, je ten, že tak ako som tu už dnes spomínal v rámci takej tej veľkej dohody na nájdení riešenia pre prijatie rozpočtu sa nám podarilo aj tuná sa posunúť kúsok ďalej.
Som rád, že ako prvú vec môžem avizovať, myslím, že niečo s čím asi nie je človek na Slovensku, ktorý by s tým nesúhlasil, takže čo sa týka 10-percentnej DPH pre gastro, doteraz, teda minule sa nám podarilo schváliť na 3 mesiace, takže stáva sa to trvalým. To znamená, v pozmeňujúcom návrhu bude to, že teda 10-percentná DPH pre gastro bude trvalá. Takisto sa toto isté rozšíri pre športoviská, takisto aj pre fitnescentrá, rekreačné parky, pláže. Takže celý ten, celý tento rezort turizmu, takto by sa to asi dalo jedným slovom povedať, bude mať tiež 10-percentú dépeháčku.
Myslím si, že takisto to zahrnutie fitnescentier tiež výrazne vylepšuje a zjednodušuje situáciu, takže toto je podľa mňa veľmi dobrá správa. Zároveň možno som to pomohol povedať aj pri rozpočte, ale poviem to tu, že možno niekto povie výhradu, že teda urobili sme kopu zmien v rozpočte, zlepšili sme ho, ale ten deficit zostal rovnaký. Áno, aj my sme mali vlastne výhradu, ja som to prezentoval často, že ten deficit je teda veľmi veľký. No ale práve toto sú tie zmeny vlastne, ktoré teda neznížia, nebyť tie zmeny, mohol byť deficit nižší, ale som presvedčený že v aktuálnej situácii je práve toto, napríklad zníženie dépeháčky, oveľa lepšie riešenie, než teda vlastne akoby zníženie čiže deficitu. Čiže to zníženie je tuná akoby v tomto. Je nižšia sadzba DPH, ľudia budú platiť menej. Znamená to nižšie príjmy do rozpočtu, ale zároveň som presvedčený, že toto pomôže obom sektorom, stanú sa konkurencieschopnejšími aj voči zahraničiu. Myslím si, že špeciálne po koronakríze a po tých zásadných obmedzeniach, ktoré boli dva roky a ktoré spôsobili, že nielen gastro, ale aj ten turistický ruch sa dostal do veľmi veľkých problémov a či už ľudia, ktorí roky rokúce chodili z Česka, z Poľska, z Maďarska, zrazu proste nachádzali iné destinácie ako Slovensko, lebo teda tie ceny u nás nie sú ideálne. Takže v tomto si myslím, že zvyšuje to konkurencieschopnosť a dáva to znovu šancu nášmu turizmu a gastronómii znovu sa uchádzať o dôveru či už domácich, alebo zahraničných turistov. Takže to bude jedným bodom pozmeňujúceho návrhu, ktorým rozširujeme pôvodný návrh pána kolegu Vetráka.
Zároveň vkladáme takisto bod, ktorý zvýši, zvýši odvod z prevádzkovania internetových hier. Je to teda ten klasický odvod z hazardu, ktorý mal doteraz 22-percentrnú sadzbu a zvyšujeme ho na 27 %. Myslím si, že bolo tu v pléne viacero rôznych návrhov čo urobiť. Jeden z nich teda bol navrhovať zdanenie výhier, čo bolo nie šťastné riešenie. Bolo to vo finále zdaňovanie toho občana, ktorý v dlhodobom dôsledku každý jeden akoby prehráva, čiže to bolo zdaňovanie na nesprávnom mieste. Zároveň to bolo nerealizovateľné, byrokratické. Takže ten návrh plénum odmietlo a vlastne zároveň toto je povedzme že zmysluplné aj z hľadiska jeho jednoduchosti. Nič sa nemení, len sa teda sadzba 22-percentná zvyšuje na 27. Zároveň je to sadzba, ktorá je akoby odkomunikovaná či už so samotným sektorom, alebo s ministerstvom financií. Proste je to niečo, čo zároveň zabezpečí konkurencieschopnosť tohto sektora internetového stávkovania. Sú to aj tie klasické proste stávky na športové podujatia. Čiže, lebo tam to tiež je nielenže vnútorná konkurencia, ale aj so zahraničím a vždy treba dávať obrovský pozor, aj pri tej snahe napĺňať tú štátnu kasu, vždy treba dávať pozor na to, aby to zdanenie bolo zmysluplné, aby zachovalo ten sektor funkčný, konkurencieschopný. Takže myslím si, že tu sa podarilo nájsť veľmi rozumné riešenie, ktoré, myslím si, že má tiež celkovú, celkovú podporu.
Možno, samozrejme, by ešte mohlo niekoho napadnúť, že teda sme na konci roka a teraz ideme, ideme zasa teda rôznym sektorom ekonomiky pridávať iné alebo teda meniť pravidlá. Tak, samozrejme, či už bude prednesený pozmeňujúci návrh, a to myslím si, že pán predkladateľ avizoval, že sa teda posúva účinnosť, hej, hej, že sa posúvať účinnosť samotnej vyššej spotrebnej dane z liehu. Ale takisto aj pri tomto hazarde sa tá účinnosť nejde, samozrejme, od 1. januára, to by bolo nerealizovateľné, ale ide od 1. februára. Takisto aby tam bol určitý priestor na prípravu či už samotných subjektov ale koniec koncov aj ministerstva. Takže takisto tam, tam je účinnosť od 1. februára.
Čo sa týka dépeháčky, tam je to v poriadku. Pretože aktuálna právna úprava je vlastne platná do 31. marca a od toho momentu už začína platiť táto všeobecná a dlhodobá úprava. Takže tam to vlastne kontinuálne právna úprava je vlastne platná do 31. marca a od toho momentu už začína platiť táto všeobecná a dlhodobá úprava, takže tam to vlastne kontinuálne prejde, a teda zostane vlastne tá 10-percentná dépeháčka.
Myslím si, že asi všetko, čo sa týka odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu. Takže ja si ho dovolím v tomto momente prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Kuriaka, Karola Kučeru, Richarda Nemca, Mariána Viskupiča, Richarda Vašečku, Jozefa Hlinku, Juraja Šeligu a Petra Vonsa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, tlač 1182.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. Nový čl. II.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II.
Zákon č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z., zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z., zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z. a zákona č. .../2022 Z. z. sa mení takto:
Príloha č. 7a vrátane nadpisu znie:
"Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z.
Zoznam služieb so zvýšenou (správne zníženou, pozn. red.) sadzbou dane. Je to tabuľka.
Kódy štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA)¹⁾, opis služby
49.39.20 Preprava osôb visutými a pozemnými lanovkami, lyžiarskymi vlekmi
55 Ubytovacie služby
56 Služby spojené s podávaním jedál a nápojov - len reštauračné a stravovacie služby²⁾
93.11.10 Prevádzka športových zariadení - len sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, ako napríklad štadiónov, arén, klzísk, plavární, športových ihrísk, golfových ihrísk, kolkární, tenisových kurtov a jazdiarní, na účel v konávania športu
93.13.10 Služby fitnescentier - len vstupné do fitnescentier
93.29.11 Služby súvisiace s prevádzkou rekreačných parkov a pláží - len vstupné do umelých kúpalísk³⁾
1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, zo 4. 6. 2008) v platnom znení.
2) Čl. 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2011) v platnom znení.
3) § 19 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 306/2012 Z. z."."
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti návrhu zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
2. Nový čl. II
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. zákona č. 289/2020 Z. z. a zákona č. 431/2021 Z. z. sa mení takto:
1. V § 71 ods. 2 písm. d) sa za slovom "hier" čiarka nahrádza slovom "a" a vypúšťajú sa slová "a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne".
2. V § 71 ods. 2 písm. f) sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
3. V § 71 sa odsek 2 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
"g) vo výške 27 % z výťažku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne."
4. V § 71 ods. 3 písm. e) a g) sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
5. V § 71 ods. 4 písm. a) a b) sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
6. V § 71 ods. 5 písm. a) a b) sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
7. V 72 ods. 2 sa slová "ods. 2 písm. d) až f)" nahrádzajú slovami "ods. 2 písm. d) až g)".
8. Za § 100a sa vkladá § 100b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 100b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2023.
Ustanovenia § 71 ods. 2 písm. d), f) a g), ods. 3 písm. e) a g), ods. 4 písm. a) a b), ods. 5 písm. a) a b) a § 72 ods. 2 v znení účinnom od 1. februára 2023 sa prvýkrát použijú na úhradu odvodov za mesiac február 2023. Mesačné vyúčtovanie odvodov prevádzkovateľov hazardných hier za mesiac január 2023 sa vykoná podľa predpisu účinného do 31. januára 2023."
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. februára 2023, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti návrhu zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Uzatváram možnosť s faktickými poznámkami, ktorých je celkom tri.
Pán poslanec Čepček ako prvý.

Ďakujem pekne.
Ja chcem, pán poslanec, poďakovať, hoci mi včera zákon neprešiel o zdanení hazardu, ale aspoň takouto drobnou zmenou konečne bude mať v štátnom rozpočte aj z tejto kapitoly niečo. No a ja dúfam, že sa dostaneme, bol sľub aj k tej prevencii hazardu. Tak ja len toľkoto. Ďakujem, teda včera mi zákon neprešiel, ale dneska aspoň v tejto časti sa tam objavilo zdanenie hazardu.
Ďakujem.