79. schôdza

Ďakujem za slovo. Áno, táto vláda je neschopná a babrácka. A padla otázka, že načo nám je táto vláda. Na to si ľudia odpovedali už dávno sami. Vidíme, uvidíme, ako dopadne hlasovanie, či už bude v utorok, alebo bude neskoršie, či zabralo to vyhrážanie, alebo motivovanie niektorých poslancov zo strany súčasnej vládnej chunty, lebo podľa šumov, čo sa tu vedú, tak intenzívne sa na tom pracuje.
A na druhej strane mne je osobne úplne jedno, kto aký oblek nosí alebo na akom aute sa vozí. Pre mňa je dôležité, ako háji záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. To je pre mňa dôležité, vážení kolegovia, lebo tu máme sedliakov, ako sa teraz vedľa pán Šefčík smeje, sedliakov, ktorí chodia, že im seno trčí z topánok, ale nehája záujmy jednoduchých ľudí, ale záujmy len samých seba.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Máš pravdu, pán predseda. Je už úplne jedno, kto a čo teraz v rozprave povie. Už je len dôležité hlasovanie.
Veď vidíš, napríklad duo Šefčík - Šipoš sa absolútne zase nevenovalo vláde, ktorá je tu odvolávaná, ale majetkovým pomerom. Je to také vtipné, keď sa pozreme na majetkové pomery ich lídra, ich boha Igora Matoviča, ktorý všetok svoj majetok previedol na manželku a potom navrhoval hmotnú zodpovednosť politikov. To je presne Igor Matovič a to sú presne jeho ovečky, ktoré ho budú takto donekonečna obhajovať. A tu už nejdem ani do minulosti, že ako k tomu majetku mohol prísť. To už nechám tak, pretože to je jedno.
Je úplne jedno, kto a čo povie v tejto rozprave, už je dôležité len samotné hlasovanie. Ukážu sa charaktery, každý, kto je opozičný, by mal hlasovať za odvolanie vlády, každý kto ešte je koaličný, by mal hlasovať za túto vládu. A pokiaľ sú karty rozdané, a vieme, ako tie počty sú, tak potom to bude stáť už len na troch menách, ak teda každý dodrží slovo - pani Vorobelová, pán Miroslav Kollár a pán Čepček. Nič iné nie je.
Čiže počúval som aj pozorne aj pani Vorobelovú, nedozvedel som sa, ako bude hlasovať. Ale chcem ubezpečiť aj ju, aj všetkých ostatných, že jedinou možnou cestou po prípadnom páde vlády sú predčasné voľby. Nič iné nie je. Nestrašte ľudí, nehovorte o žiadnych iných scenároch, úradnícka vláda neprichádza do úvahy, nezískala by žiadnu dôveru v parlamente, nechce ju ani pani prezidentka, žiadna iná vláda na pôdoryse novej sedemdesiatšestky nebude vzniknúť... nemôže vzniknúť, boli by len predčasné voľby.

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím, pán Pellegrini, s tým, že v utorok sa to rozhodne. A ja osobne dúfam teda, ale že to, čo ste na konci svojho prejavu povedali, že to balamutenie, ktoré tuná počúvame od vás aj na tých vašich tlačovkách, vás aj kolegov, že ľudia to nepočujú. A vedia, že ako sa veci majú, pretože síce sa hovorí, že nepozerajme sa do minulosti, ale my sa musíme pozerať do minulosti, lebo vy tu hovoríte, že táto vláda škodí.
A čo ste narobili vy? Vymenoval tuná také praktické veci kolega Svrček, hej. Ale si zoberte, komu patrila špeciálna prokuratóra.... prokuratúra, polícia, súdy. A toto sa má vrátiť naspäť? Kolegovia zo SaS, vy toto chcete, aby sa vrátilo naspäť? Na vás budem apelovať opäť a poprosím vás, aby ste naozaj ešte do utorka prehodnotili svoje rozhodnutie, a obzvlášť prosím kolegov, ktorí vlastne nie sú členmi SaS alebo neboli členmi SaS, konkrétne OKS, zopakujem opäť mená Ondrej Dostál, Ján Levoslav Benčík, Peter Osuský, aby ste proste si zachovali ten charakter, ktorý ste mali, ako vás poznajú ľudia na Slovensku. Mňa sa pýtajú, že či naozaj za to zahlasujete.
Rovnako prosím kolegov, ktorí prišli do týchto lavíc vďaka, ja neviem, možno ich zakladateľovi Kiskovi, aký má on na to názor, že vy idete teraz spolupracovať a podporujete spolu HLAS a opozíciu na to, aby padla vláda, za ktorú, za ktorú proste, vďaka ktorej ste vy aj tuná boli, aj ste tu.
Tak vás prosím, aby ste to prehodnotili naozaj na poslednú chvíľu. Ego pána Sulíka určite nepustí a on nepovolí a zostane tomu verný. Ale potopí aj vás. S vami ten biľag už pôjde. Povedal vám tu... povedal vám to pred chvíľou aj pán Fico. Budete, budete s tým už navždy spojení, že ste povalili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Na úvod, pán poslanec Šefčík, ja vás nepoznám, ja neviem, odkiaľ ste ani čo ste doteraz v živote robili, a preto mi slušnosť káže, že sa nebudem ani snažiť vás nejakým spôsobom hodnotiť, lebo nemám na to právo, lebo vôbec vás nepoznám. Neviem, či poznáte vy mňa, ale ja sa nevyjadrujem o ľuďoch, keď o nich naozaj niečo neviem.
Pani poslankyňa Vorobelová, viete, my pani prezidentku kritizujeme pravidelne. To, že jej nenadávame, ešte neznamená, že s ňou nejakým spôsobom sympatizujeme, a prosím, prestaňte čítať možno len weby a hoaxy, ktoré niekto šíri. Ja som ešte živého péeskára ani v živote nestretol, takže ťažko môžete hovoriť o nejakej koalícii HLAS, PS a SaS. To si neviem ani, ani reálne predstaviť.
Pán poslanec Šipoš, ja chcem povedať len to, že som vo svojom vyjadrení, a skúste si ho celé pozrieť, ani raz nebol osobný, nedotkol som sa ani jedného poslanca, ani jedného člena vlády. Hovoril som o všeobecnej atmosfére v tejto krajine, o tom, ako ja vidím to, aká tu vládne atmosféra, a že by sa to malo zmeniť. A naozaj som si zachoval úroveň toho prejavu a nešiel som ani k jednému poslancovi, ani k jednému členovi vlády sa osobne o ňom vyjadrovať, lebo myslím si, že tak sa má viesť kultúrna debata. A na záver chcem povedať, ja som tiež ako predseda vlády čelil odvolávaniu v tomto pléne. Je to normálne právo opozície a musí ho človek rešpektovať.
Chcem poďakovať, že prišiel aspoň pán minister teraz Naď a za ním ešte pán minister školstva, lebo aj keď som ja vystupoval, aj moji predrečníci, nebol tu nik z vlády. A ja chcem povedať, že ja, keďže som si bol vedomý a vždy som si vedomý, že predseda vlády zodpovedá parlamentu, tak som si aj vtedy svoj program upravil tak, že som tu dva dni poctivo sedel, a hoc sa mi nie dobre počúvali všetky tie vystúpenia Igora Matoviča a spol., tam som sedel a poctivo som si to celé dva dni odpočul, vypočul a na záver som aj záverečným slovom reagoval.
Je škoda, že tu pán premiér, teda keď je taký hrdina, nesedí a že si to nevypočuje, tak ako som si to vypočul ja.

Pán predsedajúci, chcem sa len informovať, keďže vyzerá to tak, že dnes neskončíme do 14.00 hod. s písomnou rozpravou, len na uzrejmenie, pokračujeme teda v pondelok od 9.00 hod. rána a v prípade, keď sa neukončí ani ústna rozprava, pokračujeme do prerokovania bodu alebo do 19.00 hod. a pokračuje sa v utorok? Ďakujem pekne za informácie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za to, že som tu nebol možno viac času počas tohto, prerokovania tohto bodu, ako som mal byť, ale ako viete mnohí z vás, vrátil som sa doslova pred pár hodinami z Ukrajiny, kde sme boli aj s ministrom zahraničných vecí, aj s ministrom hospodárstva, čím chcem ospravedlniť aj ich. Zároveň teda aj to moje oblečenie je také cestovné skôr, ale verím, že to chápete.
Keď spomínam Ukrajinu, chcem, aby ste vedeli, že bude mať možno táto skúsenosť dopad aj na ráznosť môjho vystúpenia. Poznáte ma, viete, že viem byť rázny, že viem byť tvrdý, ale človek sa možno pozrie pod návalom tých emócií, ktoré zažil, na vec inak. Bolesť, smrť, strach, zima, žiadna voda, žiadna elektrina, nedostatok jedla. To nie je niečo, čo nám, tak ako nás, sa nás snažia možno niektorí politici klamať alebo verejnosť klamať, že nám to podsúvajú tie zapredané médiá. To je realita.
Rozprávať sa s človekom, ktorý bol zástupcom starostu v meste Irpiň, asi desať kilometrov od Kyjeva, ktorý bol úradník, a tak ako nám povedal, jeden deň bol úradníkom s papiermi v ruke a bojoval s opozíciou s papiermi v ruke, na druhý deň bol bojovníkom so samopalom a v maskáčoch a bojoval proti agresorovi priamo z okien úradu, v ktorom predtým pracoval.
Veľmi náročná cesta, veľmi emocionálne náročná cesta pre každého z nás, ktorí sme tam boli, zároveň otvárajúca oči. Zároveň úspešná aj z hľadiska množstva prijatí, ktoré sme absolvovali. A na tých prijatiach som okrem tých zlých momentov, ktoré som spomínal, videl aj tie pozitívne, odhodlanie, motiváciu a videl som vďačnosť.
Videl som vďačnosť tej deväťdesiatpäťke, ktorá tu bola pred dva a pol rokmi, lebo tá deväťdesiatpäťka, ktorá tu bola, mala svoju reflexiu vo vláde Slovenskej republiky a tá vláda Slovenskej republiky bola tá, ktorá sa v historicky mimoriadne náročných momentoch postavila na správnu stranu.
Jasné, či sa to niekomu páči, alebo sa to nepáči, my sme prešli mimoriadne náročným obdobím. Covid, problémy, ktoré prichádzali, s tým súvisiace, potom, samozrejme, blížiaca sa ruská agresia, začiatok vojny, v každom jednom z týchto momentov sa deväťdesiatpäťka, akokoľvek sa potom rozdrobila do rôznych politických strán, správala zodpovedne a správne. A tá vďačnosť, ktorú som počul od prezidenta Zelenskeho, od predsedu vlády, od podpredsedu parlamentu, ktorý, mimochodom, pozdravuje Národnú radu Slovenskej republiky, alebo od ministrov obrany, či zahraničných vecí, bola enormná, bola enormná.
Zahraničnopolitické smerovanie vlády Slovenskej republiky je konečne jasné, čitateľné, nespochybniteľné. Prezidentka Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, premiér Slovenskej republiky, ministri zahraničných vecí či obrany majú úplne jasné, totožné, čitateľné zahraničnopolitické smerovanie, ktoré smeruje k tomu, že vláda Slovenskej republiky alebo Slovenská republika ako taká je mimoriadne rešpektovaným partnerom v zahraničí. V tom slušnom zahraničí. Už tu nemáme ľudí, ktorí sa chodia klaňať, že si udierajú člevo... čo... če... čelo o zem niekde v Moskve, už tu nemáme takého predsedu vlády, ktorý, keď mal vyhostiť ruských agentov, tak to neurobil, práve naopak, išiel niekde na oslavu do Moskvy, už tu nemáme predsedu vlády, ktorý chodil raz do Kuby... či na Kubu, raz Kaddáfího zdraviť.
Jednoducho my tu máme teraz jasnú zahraničnú politiku rešpektovanú v demokratickom svete. A to nie je vďaka len poslancom OĽANO alebo SME RODINA, alebo ZA ĽUDÍ, to je vďaka aj vám, poslanci za SaS, lebo spoločne sme vytvorili vládu Slovenskej republiky, spoločne sme tu mali svojho času ústavnú väčšinu a spoločne sme robili všetko pre to, aby sme tú hanbu, ktorú vám tu Fico, Pellegrini a rôzni fašisti spôsobovali na celom svete na čele s Blahom. Mimochodom, pamätáte si, on bol predsedom výboru pre európske záležitosti, to bola hanba. Toto všetko sme tu mali spoločne.
Mimochodom, asi nebude náhodou, že ma pred chvíľou informovali kolegovia z ministerstva obrany, že ministerstvo obrany je pod výrazným kybernetickým útokom aktuálne, a už sa k tomu prihlásil aj konkrétny útočník, je to ruská, je to ruská skupina. Asi si povedali, že tá naša cesta na Ukrajinu má byť nejakým spôsobom odmenená. Toto je to, čo nám reálne hrozí.
Janko, Ondro, toto chceme? My tu fakt chceme, aby nám títo rusofili a kadejaká, kadejaká pomýlená skupina ľudí, ktorí nám tu vládli v minulosti, aby sa nám sem vrátili? Fakt? Že vlastne pri akejkoľvek snahe pochopiť vaše konanie, vlastne vy sa spájate s tou skupinou, aby sa tá skupina sem nevrátila. Chápete? To je, to je, to je pre mňa veľmi ťažko pochopiteľná vec. Veľmi ťažko pochopiteľná vec. My potrebujeme jasnú zahraničnú politiku, jasnú obrannú bezpečnostnú politiku, takú, ako tu máme od marca roku 2020.
A pamätáte si dobre, čo sa stalo, niektorí možno aj osobne, keď padla vláda Ivety Radičovej, čo sme tu mali osem rokov, a prepáčte, ja sa teraz nebudem venovať tým všetkým korupčným kauzám, to poznáte veľmi dobre a ste to počuli veľakrát, ale budem sa držať tej svojej témy obrany a bezpečnosti a zahraničnej politiky. A to, čo sme tu mali, to bola enormná hanba, ktorá nám spôsobila strašné problémy.
A ja som sa rozprával s viacerými z vás a hovoril som, však dobre, sú nejaké rozpory, sú nejaké osobné animozity, tomu všetkému rozumiem, ja tomu rozumiem. Peťo Osuský mi hovorí, že sme spolu na jednej kryhe. Mne sa veľmi páči to vyjadrenie. Ale sme na jednej kryhe kvôli tomu, že zdieľame rovnaké hodnoty. A tie hodnoty si človek uvedomí, keď do toho Kyjeva ide a keď stretne malé dieťa, ktoré, ktoré sa už neporozpráva so svojím otcom, lebo ohluchol. To sú problémy tejto krajiny, ktorú tam majú, a s tým sa oni musia vysporiadať.
A my sa snažíme vysporiadať s čím? My sa snažíme vysporiadať s nejakým personálnym problémom alebo s Igorom Matovičom, alebo s Richardom Sulíkom, alebo... Toto sú problémy, ľudia? Fakt? Fakt? Kvôli tomu dáme dole vládu a príde alternatíva, ktorá nás bude znova ťahať tam, kde sme už boli? A spoločne tuto s Balciarovými zlodejmi, ktorí sa všetci napchali do Republiky, nám prídu znova vládnuť? (Reakcia z pléna.) Nie to boli vaši, to boli Balciarovi kolegovia, ktorých ste si teraz natiahli pekne do tej strany všetkých, lebo sa chcú vrátiť, aby znova kradli, aby znova sledovali politikov, aby znova robili všetko to zlo, ktoré robili. Jeden po druhom. A vy to veľmi dobre viete. (Reakcia z pléna.) Aha, vrátane pána Pukana. (Reakcie z pléna a zaznievanie gongu.) Vrátane pána Pukana. A koho? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prihláste sa, už ste aj prihlásený, takže môžte potom vo faktickej poznámke.

.... takže len vás prosím potom, keby mi chýbalo nejaký čas, aby ste mi vrátili. Jednoducho toto je, dámy a páni, vec, ktorá je dôležitá. Nie to, či je Richard alebo Igor, či sú spokojní, ide nám o našu krajinu a ja viem, že ja viem, že mnohí z vás, však sme priatelia, poznáme sa dlho, máme rovnaké hodnoty, rovnaké veci zdieľame, tak na to sa sústreďme a nehovorím to len vám, ja to hovorím aj u nás v hnutí, ja som v tomto úplne jasný a čitateľný. My sme tá správna časť spoločnosti, nie sme fašisti, nie sme extrémisti, nie sme tu odsúdení extrémisti ako táto, to ľavé krídlo, nerobili sme vyhadzovačov alebo nejakých ochrankárov mafiánov, ktorí vraždili ľudí, ktorí sedia v desaťročných basách, ktoré dostali. Jednoducho my sme iní, tak držme sa, prosím, spoločne. Toto je základ, na ktorý sa musíme spoločne pozerať.
A keď už som spomínal tú zahraničnú politiku a tú realitu, tak spomeniem aj tú obranu, ktorú mám na starosti. S mnohými z vás, s Ďurom Krúpom, neviem, či je Ďuri tu, nie je, s mnohými z vás som spoločne, sme dlho robili to, aby sme dosiahli 2 % HDP na obranu, lebo tá obrana si to zaslúži a potrebuje to. A dokonca to dokážeme robiť tú modernizáciu bez zlodejín, bez kradnutia, nezneužívame Vojenské spravodajstvo, práve naopak, Vojenské spravodajstvo sa... veľmi sa mu darí chytať rôznych korupčníkov a rôznych extrémistov a rôznych agentov cudzej moci a to je všetko vďaka tomu, že to robíme spoločne, sme to spoločne urobili, že nám dali voliči tú moc, aby sme toto mohli zmeniť.
A ja vám hovorím s najúprimnejším srdcom, ja si neviem predstaviť teraz, že čo ako. Padne vláda a čo? Počúval som veľmi pozorne, Ondro, čo si hovoril, že sú aj rôzne alternatívy, ale tak sa o nich bavme predtým, ako tá vláda padne. Len ne... a to ani nechcem hovoriť o tom, že aj z takého praktického hľadiska, 13. decembra, či kedy to vychádza, to je veľmi zlý termín, bez schváleného rozpočtu, niekde ísť do nejakého provizória cez vianočný termín, nebudeme vedieť, čo sa bude diať. To vôbec nie je premyslené toto, vôbec.
Však hovorme spoločne, normálne hľadajme spoločné riešenia a len... Toto nie je o mne ako osobe, toto, ja som sa dokázal lepšie živiť, kým som sa dostal do politiky, a keď z nej odídem, tak sa budem lepšie živiť ako teraz, ale toto je o tejto krajine. A toto je o tom, aby sme boli spoločne s Poľskom tým podporovateľom tej Ukrajiny, aby sa dokázali brániť voči tej agresii, lebo keď sa oni neubránia, veľmi dobre viete, koho budete mať, koho budeme mať na východnej hranici a čo bude jeho ďalší cieľ.
Čiže ak, ak vám niekto hovorí, že však zahlasujme proti tej vláde, vláda padne a potom to dáme nejako dokopy a zbúchame to a vytvoríme niečo nové, prosím, to nie je tak jednoduché. To naozaj nie je tak jednoduché. Sa to rozpadne a už to nedáme dokopy a budeme mať voľby niekedy v marci, v apríli a vyhrajú to títo. A potom si budeme hovoriť, že nemali sme to dopustiť?
Ja si pamätám, keď Richard Sulík povedal, myslím, že niekedy pred dvoma rokmi alebo kedy, že už v živote sa nestane to, aby vláda, v ktorej je, že padla, ako to bolo za Radičovej, lebo že sa poučil. A sme presne v tej istej situácii. Ako nechcem, aby, toto nie je o hádke, toto je naozaj o takej skôr výzve, ja chcem, aby sme sa dohodli spoločne, aby sme spoločne mohli pokračovať v tej zahraničnej politike, ktorú robíme, v tej obrane, ktorú robíme, ale aj v tých konkrétnych krokoch, ktoré sme, však za mnohé, mnohé, mnohé riešenia sme hlasovali spoločne, lebo sú dobré pre ľudí.
Trošku som sa pousmial, keď pán Pellegrini tu hovoril o tom, že ako vláda nepomáha ľuďom. Pamätám si veľmi dobre na jeho reakciu, keď bolo prvých sedem ľudí chorých na covid a povedal, že nech prestanú ľudia vykrikovať, že vláda má pomáhať, nech si pomáha každý sám. To je ten farizej, ktorý tu hovorí o pomoci ľudí, teda vlády, vlády ľuďom. Alebo keď mu Denisa Saková povedala, že: „Fúú, ale to bude drahé.“ - „Nevadí, to zaplatia oni.“ Toto je tá pomoc HLAS-u, ktorú tu oni, už mi je z nich niekedy fakt smiešne alebo, alebo zle. Ani to neviem posúdiť toto klamstvo a to farizejstvo.
Ale my sme iní a vy nie ste s nimi, vy nie ste s nimi ani nechcete byť s nimi. Ja som ochotný sa s vami baviť o čomkoľvek a ja som ochotný zajtra skončiť ako minister obrany, ak ostane slušná vláda v tejto krajine. Ale nemôže to byť vláda, ktorá vznikne z toho, že tu po sérii kríz populisti, mafiáni a extrémisti preberú moc. A my im v tom pomáhame? Nerobme to, prosím.
Ďuro Krúpa, Ondro Dostál, Peťo Osuský, Janko Benčík, Tomáš Valášek, Miro Kollár, však s vami tu roky, s vami osobne, menovite vás volám, lebo roky tu spoločne robíme pre zahraničnú politiku a pre obrannú politiku tejto krajiny dobré kroky a dobré rozhodnutia a spoločne sme to kritizovali, preto vás menovite aj osobne prosím o to, aby, aby sme to jednoducho ťahali spoločne ďalej. A keď je treba sa baviť o veciach, tak sa bavme. Ale vy veľmi dobre viete, že, že Edo Heger je vynikajúci premiér, vy to viete všetci, ktorých som menoval, a všetci ostatní, vy to viete, Edo je skvelý premiér, je to skvelý človek. A to, že nie je možno rázny a útočný, že nie je rázny a útočný v nejakých verejných vystúpeniach, to neznamená, že tam kde treba, že si nevie buchnúť päsťou. Ja som ho zažil v takých chvíľach. A nie raz.
A vy viete veľmi dobre, že z hľadiska personálnych nominácii môžte mať voči niekomu nejakú výčitku, ale viete, že vláda ako celok má vynikajúcich odborníkov a robí dobré veci, a vy to viete. A tá vláda naozaj nemôže padnúť kvôli osobnej animozite, je to nezodpovedné, je to nezodpovedné. Bavme sa, diskutujme, hľadajme riešenia, využime možno aj, aj tú prestávku do januára a spoločne prejdime nejaké veci si, dohodnime si nejaký postup, ako dovládnuť.
Len, prosím vás veľmi pekne, nezložme túto vládu týždeň pred Vianocami kvôli možno osobnej animozite niekoho vzájomnej, lebo táto krajina je oveľa dôležitejšia ako kohokoľvek osobné vzťahy. Veľmi vás prosím, aby ste nehlasovali za pád tejto vlády, a prosím vás v mene občanov Slovenskej republiky a prosím vás v mene toho, aby sme spoločne mohli robiť aj ďalej dobré veci. Táto krajina a občania tejto krajiny si zaslúžia dobré veci, ale rovnako si našu spoločnú pomoc zaslúžia aj tí Ukrajinci, ktorí vďaka nám, aj vďaka nám dokážu prežiť také utrpenie, o akom sa nám tu ani nesníva.
Len prosím, nedovoľme rôznym hastrmanom a oplanom, aby nám to zlo, ktoré teraz šíria po sociálnych sieťach, dotiahli, nedajbože, aj do vlády a potom na občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán minister Naď, vaši kolegovia tu včera, pozrite si záznam, hovorili, že vy a Budaj ste donútili Matoviča odstúpiť z postu premiéra. To tu zaznelo včera v rozprave. No tak nerozumiem teraz, prečo sa tu bijete za tú Matovičovu vládu. Áno, Heger je dobrý premiér, lebo je obyčajný vzduch. Povie, čo mu... spraví to, čo mu povie Matovič. Na rozdiel od vás. Vy jediný sa dokážete Matovičovi postaviť ani ho nepočúvate, to je jasné, to je pravda.
Takže bojujete len za to, lebo ste prilepení o svoje stoličky. O nič iné, o nič iné, pán minister Naď. O nič iné. A vy hovoríte, že máme rešpektovanú politiku v demokratickom svete. No nemýľte si rešpekt s tým, za čo nás majú v demokratickom svete. Za bábku, ktorej oznamujú, čo má robiť. A keby sme raz zaváhali, keby sme takto nerobili, tak už nie sme rešpektovaní. Sme pre nich len bábka.
Podľa mňa a podľa aj vašich bývalých kolegov ste taký istý zlodej, taký istý zlodej, ako ste... (reakcia z pléna) vy a vaši kolegovia, kritizujete, čo tu boli pred vami, taký istý zlodej podľa vašich kolegov. (Reakcia z pléna.) Tých, čo ste spomínali, tých, čo ste spomínali. Však si pozrite vašu rozpravu. Vy sa bojíte, čo nám mohli povedať vaši bývalí kolegovia. No ja sa ani nečudujem, že sa toho bojíte. Čakáte, že kedy to vytiahneme. No na čo by sme to teraz vyťahovali, keď tu máte Mikulca, čo zametie pod koberec všetko. Ale dočkáte sa, pán minister Naď, dočkáte sa aj vy. (Reakcia z pléna.) Nie koncentračných táborov, spravodlivosti.
Ak je pravda to, čo povedali, a orgány činné v trestnom konaní to vyšetria, tak sa dočkáte spravodlivosti. Žiadne tábory, normálna spravodlivosť. Nie tá vaša čurillovská, ale normálna spravodlivosť, taká, ako má byť.

Ďakujem za slovo. Pán minister, ďakujem ti tvoje vystúpenie a o to viac ti ďakujem, že bolo také od srdca, bolo také emočné, na nič hrané.
A tu sa možno potvrdzuje aj to, čo o nás vedia, o Slovákoch, aj v zahraničí, že máme to veľké svoje slovanské srdce, ktorým chceme pomáhať. A áno, sme možno taký chudobnejší národ, ale aj z toho mála sa vieme podeliť a vieme Ukrajincom pomôcť. A ja som aj veľmi rád, že my sme tuším, pán minister, oprav ma, ak sa mýlim, na ôsmom mieste v rámci HDP na svete, v rámci poskytovania humanitárnej pomoci Ukrajine.
Ja môžem z vlastnej skúsenosti povedať ako člen Skupiny priateľstva s Ukrajinou, že nie je týždňa, aby sme nekomunikovali buď ja, alebo Peťo Pčolinský, alebo ostatní členovia s ostatnými členmi Skupiny priateľstva vo Verchovnej rade so Slovenskou republikou.
Zhodou okolností chcem pozdraviť môjho veľmi dobrého priateľa z Užhorodu pána predsedu skupiny Anatolija Koščuka, ktorý je možno tiež teraz na ceste do Kyjeva s naloženým autom s humanitárnou pomocou, aby pomohol týmto rodinám, ktoré sú najviac postihnuté vojnovým konfliktom.
Ale možno ešte taká čerstvá informácia. Bol som pred týždňom vo Varšave na parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a mňa sa veľmi dotklo a ako dosť som tak veľmi emočne zobral, keď som počul informáciu, keď doslova prosili Ukrajinci, dajte nám elektrocentrály, pretože tými raketovými útokmi sú zasiahnuté nemocnice, vypínajú sa nám inkubátory a tie deti, ktoré majú niekoľko dní, zomierajú v inkubátoroch, lebo nemajú elektrickú energiu. Ja sa chcem osobne poďakovať, že Slovenská republika takto pomáha Ukrajine, pretože toto je naše, pomáhať a ísť cestou humanizmu.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. S vaším vystúpením, pán minister, v niečom súhlasiť môžem, v niečom nie.
Súhlasím, že vojnový konflikt všade na svete je zlý. Jednoducho to je holý fakt. V 21. storočí by sa konflikty medzi národmi, národnosťami, ľuďmi mali riešiť za diplomatickým stolom, nie na bojovom boli. Jednoducho ľudstvo by už malo z týchto neduhov dávno preliečené a vyliečené. Ale to je druhá vec.
Vo vašom prejave ste to dali tak trocha na Matoviča. Jednoducho snažil ste sa presviedčať nepresvedčiteľných. Jednoducho SaS-ka je už dávno rozhodnutá, že bude hlasovať za pád Hegerovej vlády. Ja vám rozumiem, že ako člen vlády a osoba, ktorá by rada dovládla alebo dokončila svoje obdobie, svoj mandát, budete robiť všetko preto, aby ste kolegov zo SaS presvedčili do utorka, do 13., kedy bude hlasovanie o páde vlády, svoj názor zmenili.
Podľa všetkých správ, ktoré máme, a podľa vyjadrení, ktoré tuná zaznievajú odvčera, sú kolegovia zo SaS presvedčení, že jediným správnym gestom alebo jedinou cestou, ako Slovensko vytiahnuť z marazmu, do ktorého sa dostalo počas druhej Matovičovej vlády pod vedením Eduarda Hegera, sú možno predčasné voľby, možno rekonštrukcia vlády. Hovorím, každý jeden poslanec, ktorý bude hlasovať si toto svoje hlasovacie právo nejakým spôsobom vysvetľuje po svojom. U mňa sú to jednoducho predčasné voľby, aby občania Slovenskej republiky rozdali karty nanovo. S tým niektorí súhlasia, niektorí nesúhlasia, ale toto je môj názor.
Čiže ak všetko pôjde tak, ako sú zatiaľ počty v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nastavené, bude sa tu opakovať, chválapánubohu, rok 2011 a nebudem tvrdiť, že padne ďalšia demokratická vláda. Podľa mňa každá vláda, ktorú ľudia zvolia, je demokratická.