7. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel začať úctivo a vďačne. Takže chcel by som v prvom rade poďakovať pani ombudsmanke za jej prácu, ktorú vykonáva, a myslím to úplne úprimne, a špeciálne v prospech slabších, odkázaných. Ďakujem aj za vypracovanie správy, ktorú ste predložili do Národnej rady. Ja som si ju začiatkom týždňa vyžiadal priamo od vášho úradu v textovej forme, lebo my sme mali v Národnej rade len pravdepodobne scan v PDF-ku.
Napriek tomu, že som vďačný, tak som aj kritický a musím povedať hneď dopredu, že nebudem hlasovať za prijatie tejto správy a vysvetlím prečo. Akurát sa to pokúsim urobiť spôsobom, ktorý určite nebude nikoho dehonestovať a nebude negovať tú drvivú väčšinu dobrého, čo tam je.
Začnem citátom z úvodu správy, budem sa venovať teda najmä správe, lebo debatujeme o nej, hej, nie o tom, že kto je lepší, kto je horší, kto má správny názor, kto má nesprávny. Máme ich asi rôzne, preto sme tu v parlamente, aby sme o tom diskutovali.
Takže z úvodu: "Na rozdiel od iných ústavných inštitúcií inštitúcia verejného ochrancu práv nie je založená na štátnej moci stojacej v pozadí tejto inštitúcie, ale práve na jej neformálnosti ako tzv. soft power", čiže mäkká moc alebo niečo proste nie zákonné, ale podzákonné. Ako správne píšete, váš úrad alebo vy osobne nemáte moc rozhodovať, ale prejavujete svoj vplyv najmä prostredníctvom svojej činnosti, stretnutí, vyjadrení aj takýchto správ.
Tu vidím ten problém v tom vplyve, pretože keď som si čítal tú správu, tak okrem mnohých konkrétností, ktoré by sme mohli rozoberať, a mnohí ich aj rozoberajú, tak som tam vnímal závan určitej ideológie, ktorá je podľa mňa v rozpore s vôľou väčšiny ľudí na Slovensku, je v rozpore s rozhodnutiami ich zvolených zástupcov tu v parlamente - poslancov, a dokonca podľa mňa aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nehovorím o vašej správe, hovorím o tej ideológii, ktorú tam ale cítim. Uvediem niekoľko prípadov.
Prvá časť alebo prvá kapitola sa volá Právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť. A pripomeniem, že naša Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí v prvom odseku: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," Druhý bod. "Nikto nesmie byť pozbavený života."
Ako to už aj viacerí naznačili, tak ja som nenašiel ani čiarku v tej správe o ochrane nenarodených detí, ktoré, tiež ich život je ľudský život, je hodný ochrany. Som veľmi rád, že programové vyhlásenie vlády, ktoré sme prijali alebo schválili pred pár dňami, takúto zmienku prvýkrát za naše 30-ročné dejiny obsahuje a podľa mňa by mal byť aj v pozornosti verejného ochrancu práv.
A tiež bez toho, aby som to nejako zosmiešňoval, mi prišlo také zaujímavé, že v tejto časti o práve na život, na osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť nie je síce nič o nenarodených deťoch, ale je tam, citujem, táto časť: "Obrátila som sa na ministra spravodlivosti a navrhla som mu zmenu právnej úpravy, v ktorej by sa upustilo od povinnosti strihania vlasov u odsúdených do predpísanej dĺžky a umožnilo by sa, aby si odsúdení mohli zvoliť dĺžku vlasov podľa svojich preferencií. Zmiernenie obmedzení som navrhla aj pri úprave brady."
Opakujem znova, nechcem to zosmiešňovať, chápem, že príde podnet, tak ho riešite a pre niektorých ľudí to naozaj môže byť nepríjemné to strihanie a upravovanie brady. Ja len chcem upozorniť na to a skôr nám ide o celú spoločnosť ako len o vás alebo túto konkrétnu správu, že naozaj niekedy tá citlivosť a tá miera je taká niekedy posunutá. U niektorých skupín ľudí sme zvlášť učení aj možno spoločenským diskurzom, médiami na takú extrémnu až precitlivelosť, akonáhle by niekto povedal niečo negatívneho alebo dokonca chcel spôsobiť niečo negatívneho voči takým privilegovaným skupinám v dnešnej modernej spoločnosti, tak je okolo toho veľký krik. U iných je tam veľká nevšímavosť alebo až také ignorovanie.
Žiaľ, si osobne myslím, že v súlade s ústavou, ak hovoríme o práve na život, tak tam určite musí byť spomenutá, musíme dbať na právo na život od narodenia, od počatia, teda resp. tak už pred narodením, aby som správne zacitoval, a neznamená to, že teraz musíme riešiť, samozrejme, v správe verejnej ochrankyne práv, že či sme za zákaz potratov alebo nie. To je možno otázka, ktorou sa bude zaoberať Národná rada, keď príde nejaký návrh zákona, ale tak ako je to napríklad spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť, aby naozaj tieto deti o život neprichádzali. Pretože dnes už ťažko môžeme v modernej dobe za pomoci modernej medicíny povedať, že toto nie sú ľudia, že to nie je ľudský život.
Čiže nejde mi o to, aby sme teraz šli sa dohadovať o tom, či reštrikcia alebo akokoľvek, ale o tom, že je tu ľudský život. A ak hovoríme o práve na život a dnes vyšla správa, že počet potratov medziročne poklesol o 200, no to znamená, že už nie je ich 7-tisíc niečo, ale je ich o 200 menej, 6 800, ak rátame aj tie potraty, ktoré boli vykonané ženám, ktoré nie sú občiankami Slovenskej republiky. No, 7-tisíc detí, ktoré sa mohli narodiť. To znamená, že myslím si, že je dobré, aby sa tomu venovala pozornosť.
Ďalšie, ďalšia časť, samozrejme, mám nejaký vyhradený čas, nebudem teraz rozoberať všetky podrobnosti, vyhradený čas využijem na to, aby som prešiel do druhej časti, právo na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Ak hovoríme o rodinnom živote, o deťoch a rodičoch, znova je dobré pozrieť sa do Ústavy Slovenskej republiky, čo je v nej napísané. V čl. 41 v odseku 1 je napísané: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Tuto je jasne definované, že čo chápeme manželstvom a aj na čom je v manželstve rodina, ktorá je založená na manželstve muža a ženy. Samozrejme, že vieme, že v realite častokrát sú, je sám rodič s dieťaťom, ľudia mnohokrát sa rozvádzajú, sú rôzne životné situácie, alebo ovdovejú, že samozrejme, že nebudeme sa tváriť na nejaký idealizmus, ale zároveň Slovenská republika v ústave má napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že teda z toho vzniká rodina, ktorá je od slova rodiť, to znamená, prirodzene sa z tohto zväzku rodia a nielen rodia, vychovávajú deti.
Znova v tejto, v tejto časti mám, mám taký pocit, že sa riešia najmä otázky, ktoré sú také skôr kontroverzné. Ja napríklad som stále celkom neporozumel výrazu, ktorý sa od istého času začal používať a ktorý je použitý ako aj v názve jednej podkapitoly, reprodukčné práva žien. A tuto citujem vyjadrenie pani ombudsmanky: "V roku 2019 bolo v Národnej rade Slovenskej republiky predložených celkovo päť návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám." Domnievam sa, že je tam faktická chyba, lebo nebolo všetkých tých päť v 2019. roku, ale postupne, ale budiž, keby to bolo aj presne takto.
"V mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada Slovenskej republiky tieto návrhy neprijala. Aktuálna zákonná úprava ochrany ľudského života pred narodením neporušuje ustanovenia ústavy ani ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku. V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii." Koniec citátu.
No, tu sa nezhodneme, nemyslím si, že existuje nejaké právo na prístup k interrupcii. Isto, existuje právo na súkromie, ale v prípade práva na život a práva na súkromie myslím si, že každý by sme vedeli, ako by sme volili. Ja radšej znesiem, a vidíme to na tejto koronakríze, prístup alebo narušenie súkromia, než by prišlo k narúšaniu života. Takže nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že v prospech vykonávania interrupcií dokonca posunúť do nejakého reprodukčného práva, práva na interrupciu sa tomu venuje pomerne veľká časť a pomerne razantne, dokonca vyjadrenie toho, že vítate, že Národná rada neprijala tieto obmedzenia, aj keď konkrétne jednému zákonu chýbal jeden jediný hlas. Na druhej strane samotným nenarodeným deťom nie je venovaný, venovaná ani čiarka.
Takisto si nemyslím, že sme nejakým spôsobom zaviazaní medzinárodným organizáciám, aby sme tieto veci nejak upravovali v prospech nejakého domnelého práva na interrupciu. Sme suverénny štát, máme svoju ústavu, máme naše zákony, o ktorých rozhodujeme práve tu, a rozhodujú o nich ľudia, ktorých si občania zvolili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, len jedno upozornenie, o 16.30 máme termínovaný bod, preto sa chcem opýtať, či to máte ešte na povedzme dlhšie časové obdobie, ten prejav, alebo...

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Rozdelím si to na polovicu, to je taký polčas.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Takže môžme teraz prerušiť?

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Áno, áno, prerušiť.

Dobre, ďakujem pekne.
V zmysle schváleného programu pristúpime k bodu

návrh na voľbu zástupcov navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

Návrh vlády má tlač 85, správa o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pre sociálne veci má tlač 85a.
Dávam teraz slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi a prosím ho, aby návrh vlády uviedol.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zo zákona majú v Dozornej rade Sociálnej poisťovne svojich zástupcov ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo financií, takisto zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia dôchodcov sú prítomní v Dozornej rade.
Zástupkyni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pani Polakovičovej Kolesárovej končí v máji funkčné obdobie, preto som nominoval nového kandidáta, ktorý je generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Nebolo to kvôli tomu, že by som nepovažoval pani sekčnú šéfku Kolesárovú, Polakovičovú Kolesárovú za odborníčku, ktorá sa problematike rozumie, práve naopak, myslím si, že je to kvalifikovaná odborníčka, ale práve v tejto dobe, keď Sociálna poisťovňa zápasí aj s manažérskymi problémami v súvislosti s absolútne bezprecedentným počtom žiadostí o pandemické ošetrovné a nemocenské, tak by som bol rád, keby ministerstvo zastupoval človek, ktorý má manažérske skúsenosti aj zo súkromnej sféry a dokáže byť nápomocný pri tom, aby Sociálna poisťovňa túto problematiku zvládla.
Takže by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady pre sociálne veci poslankyni Vladimíre Marcinkovej a prosím ju, aby podala správu o prerokovaní návrhu vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 85).
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 84 zo 6. mája 2020 pridelil návrh na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval dňa 12. mája 2020 predložený návrh a uznesením č. 29 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
1. zobrať na vedomie zánik členstva člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Jany Polakovičovej Kolesárovej uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení;
2. zvoliť podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky, a to Borisa Ažaltoviča, ktorého funkčné obdobie začína plynúť dňom zvolenia;
3. vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov, schváleným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.
Zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykoná nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa takisto nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A vraciame sa k prerušenému bodu, k správe pani verejnej ochrankyne práv, ktorú prosím, aby sa vrátila do sály. Ďakujem pekne.
A v prejave pokračuje pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne.
Takže, ako sa hovorí, po krátkej reklamnej prestávke sme späť, aspoň snáď, snáď nám padla dobre. Vrátim sa tým, čo, čím som končil pred tým krátkym prerušením.
Naozaj môžme mať rôzne, rôzne názory na to, nakoľko je interrupcia riešením, nakoľko má byť zakázaná, povolená v akom rozmere. Ja som presvedčený, že ľudský život nemožno nikdy ukončiť tak, ako to hovorí ústava, a že je dôležité, aby sme si to uvedomovali. A ak nastávajú nejaké problémy, ktorými vy sa často zaoberáte, tie ekonomické, sociálne, tak ich treba riešiť ekonomickými a sociálnymi riešeniami, to nie je vaša starosť, ale pomerne širšia starosť či už okolitej komunity, alebo štátu ako takého. Ale v každom prípade si myslím, že treba, aby sme boli v tomto vyvážení a právo na život rešpektovali, aj keď príde do konfliktu s nejakým iným právom.
Potom by som sa vyjadril, len takú poznámku, k podkapitole Priebeh vnútroštátnych adopcií, kde sa hovorí o tom, že "Kancelária verejného ochranu práv pokračovala v prieskume systému adopcií s cieľom zistiť, do akej miery sa v procese osvojenia zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a prečo trvá tak dlho, kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Tá prvá časť vety sa mi zdá veľmi správna, najlepší záujem dieťa, dá druhá časť, keď som si to študoval, tak mi to tak udrelo do očí, možno by to stálo za zmenu formulácie do budúcnosti, "kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Som presvedčený, že to bolo myslené dobre, ale trocha to tak vyzerá, akoby, akoby to dieťa bolo, nechcem povedať, tovar, ale, hej, že tá formulácia, rozumieme, že ide o najlepší záujem dieťaťa, tak ste to napísali. Čiže keď sa dieťa dostane k rodičom, adoptívnym rodičom.
Tiež je tu v ďalšej vete napísané: "Zreteľným dôvodom sa ukazuje existujúci veľký nepomer medzi deťmi, ktoré môžu byť osvojené, okolo 400 detí, a počtom záujemcom o osvojenie dieťaťa, okolo 1 000 záujemcov". Tu mi tiež sa spojila jedna vec, že veľmi často sa argumentuje, že prečo treba dovoliť párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti, lebo vlastne tie deti, je lepšie pre nich, aby boli v nejakom páre, milujúcom, rovnakého pohlavia, než aby zostali v detskom domove, to sa tak zjednodušuje, aj keď vieme, že dnes sa to už posunulo kdesi úplne inde. No tu vidíme, že 400 detí, ktorých je podľa aktuálnych predpisov vhodných na osvojenie, a záujemcov je 1 000, čiže viac ako raz toľko. To len poznámka, ktorá vychádza z tejto správy, keď som ju pozorne čítal.
Ešte jedna vec týkajúca sa adopcií, hovorí sa tu o žiadateľoch a samožiadateľoch, to znamená o pároch a o jednotlivcoch. Poznám dobrých rodičov, ktorí sú samožiadatelia a vychovávajú sami dieťa, bolo nimi adoptované, ale zároveň všetci uznávame, že ideálne je, aby naozaj dieťa mohol adoptovať pár, to znamená otec a mama, že to je najlepší záujem dieťaťa. Nemyslím si, že v tejto veci by sme mali nejak vidieť nejaký zlý úmysel, to, že sa dáva prednosť párom pred tými samožiadateľmi za určitých pravidiel, ktoré sú stanovené. Samozrejme, ak sú tam nejaké pochybenia, súhlasím, treba ich riešiť.
Posledné asi dva body sa týkajú stretnutí, ktoré ste absolvovali, mňa teda zaujali, zaujala diskusia o dúhových rodinách, to bol pre mňa prekvapujúci termín, už to tu bolo spomínané. Právnici Kancelárie verejného ochrancu práv sa v novej Cvernovke zúčastnili diskusie o dúhových rodinách spolu s niekoľkými pármi rovnakého pohlavia, ktoré majú deti, majú deti a v našej spoločnosti plnohodnotne funguje, fungujú. Ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie. Sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc. Ako sme dodnes nevytvorili právny, ak sme dodnes nevytvorili právny rámec pre zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia, nesplnili sme si ako štát povinnosť zabezpečiť rešpektovanie ich súkromného a rodinného života.
Ako poslanec Národnej rady, ako politik zásadne nesúhlasím najmä s tou poslednou vetou, že štát má nejakú povinnosť, povinnosť zabezpečiť párom rovnakého pohlavia právny rámec na osvojenie, adopciu detí. Ja vám poviem, ako to vnímam ja. Každý jeden človek absolútne bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo bez vedomosti o tom, akú má orientáciu, je rovnocenný, rovnoprávny. Ale nie je pravda, že páry rovnakého pohlavia sú rovnocenné s manželstvom muža a ženy. Nie sú a nikdy ani nebudú a, samozrejme, aj pre deti je oveľa lepšie, aby to neboli, ako ste vy tu tak dali spolu, že mamy a otcovia, ale otec a matka. Nie dve mamy, nie dvaja otcovia. To je môj názor.
No a nakoniec "aj v tomto roku sme sa zúčastnili Dúhového Pridu," citujem z dokumentu, "dnes už nie je namieste otázka či, ale ako konkrétne budeme hľadať právne riešenia pre dôstojný život páru rovnakého pohlavia. Len ak vytvoríme vhodný právny rámec, ktorým uznáme ich právo na vlastnú identitu a vytvorenie vzťahov v okruhu najvnútornejšieho ľudského rozmeru, budeme môcť skutočne garantovať rovnosť a dôstojnosť pre život každého človeka v našej spoločnosti".
Znova, nemyslím si to. Súhlasím s tým, ak sa objavujú a nielen fyzicky, ale aj psychicky nejaké ataky voči ľuďom, ktorí majú orientáciu na osoby rovnakého pohlavia, ja prvý sa budem hlásiť k tomu, aby som ich chránil, keby ich nejakí vagabundi chceli kvôli tomu biť na ulici, ale z akéhokoľvek iného dôvodu, či by to bol Róm, alebo homosexuál, som proti, je to proti môjmu ľudskému a kresťanskému presvedčeniu. Ale nemyslím si, že z toho vyplýva alebo riešením tejto situácie je to, že budeme robiť nejaké Dúhové Pridy, kde sa dejú naozaj veci, ktoré teda ani samotným ľuďom alebo párom rovnakého pohlavia sa nezdajú dôstojné, ale že budeme riešiť naozaj ich konkrétne problémy.
Tu som hovoril o veciach, ktoré v tomto, v tejto správe sú, chcel by som ešte jednu vec spomenúť, ktorá tam nie je, a to je nejaké, nejaká spomienka alebo dôraz na náboženskú slobodu alebo slobodu vierovyznania. Vidíme, že v dnešnej spoločnosti veľmi často sú ataky, zosmiešňovanie veriacich ľudí také, ktoré keby sa robilo v prípade iných skupín, tak by boli z toho už veľké súdne procesy a rôzne škandály. Takže myslím si, že aj na túto vec treba do budúcnosti myslieť o to viac, že aj vláda chce pracovať napríklad na splnomocnencovi pre náboženskú slobodu.
Vážená pani ombudsmanka, ako ste uviedli a ako som to citoval v úvode svojho vystúpenia, váš úrad nemá právomoc rozhodovať. Tú máme aj spolu s plnou zodpovednosťou my poslanci Národnej rady. Národná rada jednoznačne a ústavnou väčšinou v minulých obdobiach napríklad definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy či odmietla ideologický dokument známy ako Istanbulský dohovor. Prosím, aby sme to rešpektovali. To sú jasné rozhodnutia Národnej rady, nemyslím si, že zloženie súčasnej Národnej rady, tak ako ich ľudia, ako nás ľudia zvolili vo voľbách, je nejaké dramaticky iné v postoji k takejto ideológii.
Aj vy ste boli zvolená parlamentom, dostali ste v roku, vo februári, 2017 sedemdesiatpäť hlasov, to ale stačilo, pretože sa nezúčastnili všetci poslanci tajnej voľby. Aj keď bolo hlasovanie tajné, priznám, že môj hlas ste nedostali.
A ešte možno tak pre takú politickú pamäť, poslanci vtedajšej koalície nám prezradili, že to bola taká dohoda v koalícii, že ste boli nominantkou strany, dnes už mimoparlamentnej strany MOST - HÍD a že napriek tomu, že sme im hovorili, že bolo by dobré, aby to, aby ten post verejného ochrancu práv brali, brali vážne a aby to len tak nedohodli v rámci koalície ako nejaké, nejaké miesto, ktoré si budú rozdeľovať medzi sebou strany, tu nejde o vás osobne, ide o politiku, tak napriek tomu oni nás chlácholili, že to je v poriadku, je to dohodnuté. Ale viem, že v druhej časti volebného obdobia boli viacerí poslanci, ktorí vám dali hlas, veľmi nespokojní, aj to verejne vyjadrovali, tak ja dúfam, že táto politická pamäť aj nám ostatným poslúži, a keď budeme v marci 2022 vyberať vášho nástupcu, tak dúfam, že ho vyberieme tak, že nebude ten rozpor medzi vôľou Národnej rady, medzi vôľou voličov a vystupovaním alebo vyjadrovaním ombudsmana taký zásadný, ako je to, bohužiaľ, v tejto situácii.
Takže ešte raz ďakujem za vašu prácu, všetka česť, ale túto správu nepodporím kvôli tej ideológii, ktorá sa mi nezdá správna.
Ďakujem. (Potlesk.)

Šesť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Vašečku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Šudík.

Riško, ďakujem, že si rozprával aj o téme, akou je potrat, ktorá zásadne rozdeľuje našu spoločnosť. Avšak ľudských práv sa dotýka aj veľmi rozsiahla, no napriek tomu neriešená téma domáceho násilia, ktorému obete museli čeliť počas karantény v korone ešte viac. Aj napriek tomu, že je to trestný čin, zákon je na tento súbor aktov často prikrátky. Myslím, že práve toto je téma, ktorá taktiež stojí za pozornosť, pretože sa dá riešiť oveľa rýchlejšie, pretože táto téma nerozdeľuje spoločnosť. Spoločnosť jednoznačne vie, že domáce násilie v právnom štáte nemá svoje miesto. Ďakujem krásne.

Pán poslanec Taraba s ďalšou faktickou.